Úvod
Ráno, keď slnko len nesmelo vykukuje spoza obzoru, lúky a polia sa trblietajú tisíckami drobných kvapiek rosy. Pre deti je to čas plný objavov a radosti, no pre rodičov aj otázok a obáv. Čo robiť, keď dieťa prejde rosou ráno? Je to zdravé alebo škodlivé? Ako reagovať, ak dieťa prechladne? Tento článok sa snaží poskytnúť odpovede na tieto otázky a ponúknuť komplexný pohľad na túto tému.
Kňazská sobota - inšpirácia pre obetavosť
Príbeh Berty Baumannovej, ktorá obetovala svoj život Bohu, nám môže byť inšpiráciou v našom každodennom živote. Berta sa narodila 2. januára 1922 v Manheime v Nemecku, ako dcéra chudobných rodičov. Už od detstva trpela zdravotnými problémami, no napriek tomu sa nevzdávala a s láskou sa modlila za druhých. Jej životná obeta 13-ročnej Berty Baumannovej, ktorú si večný Veľkňaz podľa jej vrúcneho želania vzal na jej prvú kňazskú sobotu, ktorú slávila na Hromnice roku 1935, je príkladom silnej viery a obetavosti. Podobne ako Berta, aj my môžeme nájsť silu v modlitbe a obetavosti, aby sme prekonali ťažkosti a prinášali radosť do života druhých.
Úzkostné stavy a panická porucha
Ráno môže byť pre niektorých ľudí spojené s úzkostnými stavmi alebo panickou poruchou. Tieto stavy sa zväčša začínajú tým, že človek prežije nejaký fyzicky a psychicky nepríjemný stav, ktorý ho zaskočí až vydesí. Zrýchlený tep, potenie, tras, vnútorné chvenie, obtiažne dýchanie, pocit dusenia, bolesti alebo nepríjemné pocity na hrudníku, žalúdočná nevoľnosť, pocit slabosti v končatinách, návaly tepla či chladu, pocity znecitlivenia alebo mravenčenia - to sú najčastejšími telesnými príznakmi. Medzi psychické príznaky patrí závraty, nepokoj, strach z mdloby, odpadnutia, zo straty kontroly, strach zo „zošalenia“, strach zo smrti…
Ak sa u vás objavia tieto príznaky, je dôležité vyhľadať odbornú lekársku pomoc. Až po realizácii základných vyšetrení vylúči súvislosť medzi príznakmi a telesným ochorením, je možné zvažovať, či šlo o úzkostný stav. Liečba panickej poruchy môže byť veľmi úspešná, hoci dlhodobejšia. Človek - pacient potrebuje v prvom rade zistiť jednoduché, a pritom adekvátne informácie o tom, čo sa s ním deje, ako sa to dá zmeniť - liečiť, pričom liečbou prvej voľby je kognitívne - behaviorálna terapia s interoceptívnymi expozíciami v kombinácii s podávaním antidepresív (preferenčne SSRI či SNRI).
Logické myslenie a hádanky pre deti
Ranné prechádzky rosou môžu byť spojené aj s rozvojom logického myslenia u detí. Hádanky sú skvelým spôsobom, ako trénovať detský mozog a rozvíjať ich schopnosť riešiť problémy. Tu je niekoľko hádaniek, ktoré môžete deťom zadať počas prechádzky:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Nemá nohy, nemá ruky, no predsa dvere otvára. Čo je to? (Vietor)
- Čo veľmi hryzie, a zubov nemá? (Zlé svedomie)
- Taký vtáčik u nás žije, čo železné húsenice z dreva vyťahuje. (Kliešte)
- Stojí pani na streche, rozťahuje prsty a čo chytí v povetrí, do izby nám vpustí. (Anténa)
- V tráve žijú, ver mi, muzikanti čierni. Cvrlikajú z lúčky celkom malé. (Cvrčky)
- Som taká maličká kúzelná palička. Na papieri kúzla stváram. Presvedčte sa, že netáram, keď ma drží ručička. (Ceruzka)
- Vyhodíš to, je to biele, keď to spadne, je to žlté. (Vajce)
- Kadekoľvek chodí, dom si so sebou vodí. (Slimák)
- Ktorá tráva rastie najvyššie? (Na horách)
- Modrý klobúk, čo celý svet prikryje. Čo je to? (Nebo)
- Sukne, sukne, samé sukne, zaplače, kto na ne kukne. (Cibuľa)
- Cesta bez kamenia, mliekom je poliata, i keď nikto po nej neprešiel, každý ju dobre pozná. Čo je to? (Mliečna cesta)
- Nikdy sa neumýva, predsa čistý býva. Čo je to? (Sneh)
- V júni, keď je tepla dosť, za šera v sad prišiel hosť. Plno ihiel a krok rýchly, skoro sme sa do rúk pichli. (Ježko)
- Biela som, keď sa narodím, odrastená bývam zelená, a na starosť červená alebo čierna, a hoci mám srdce ako kameň, predsa ľúbi ma mladý i starý (Čerešňa)
- Hoc má dlhú bradu, nevie ti dať radu. Čo je to? (Koza)
- Poznám jeden strom, na ňom 12 konárov, na každom konári 4 halúzky a na každej halúzke 7 listov. (Rok)
- Visia, visia na stene, čísla čierne, červené, od jedného do tridsiatky, povedia vám, či sú sviatky, či je zima a či jar. Čo je to? (Kalendár)
- V potoku si oprať skúša, biele pierka do vankúša. Čo je to? (Hus)
- Na veži sedím, nie som vták, vo vrecku ležím, tik - tak. Čo to je? (Hodiny)
- Koho bijú po hlave, aby rovno šiel? (Klinec)
- Za akými ľuďmi zostáva prázdno? (Za zlodejmi)
- Sedí pani na stromčeku, je v červenom kabátiku, má na hlave chochôlok, v bruchu plno homôlok. (Šípka)
- Vo dne je to ako obruč, v noci ako had. Čo je to? (Opasok)
- Poznám jeden domček. V ňom päť bratov býva. Každý sa vo svojej izbičke ukrýva. (Rukavica)
- Nie som ježko, predsa pichám. Môj kvet sa ti páči? Iba jedno prezradím ti: bývam v kvetináči. (Kaktus)
- Som krajčírom dobrej módy, nožnice mi trčia z vody. Ja nešijem z ovčej vlny, ale strihám vodné vlny. (Rak)
- Nosím bremená veliké takmer celý rok cez velikú vodu, ale sa od brodu nehnem ani krok. (Most)
- Ja som už raz taká. Pred tebou nebočím. Čím lepšie ma kopneš, tým vyššie vyskočím. (Lopta)
- Biela hlava, ostré rohy, lesklá srsť a rýchle nohy. Hopká, skáče na skaly, výšok sa on nebojí. (Kamzík)
- Zo zvučného som kovu, vysoko stávam, oplakávam mŕtveho, živých zvolávam. Som zvestovateľom radosti, zvestujem i žiaľ. Často ma je počuť v šírošíru diaľ. (Zvon)
- Veľké uši, chvostík malý. Čím by sme ho kŕmiť mali? On nemá chuť na zmrzlinu. Rád kapustu, ďatelinku. (Zajac)
- Chodby vŕta, nie je v bani, koľko spraví, nevie ani. Všetko robí bez nástroja, červy sa ho veľmi boja, kožúšok má hustý, krátky, nôžky sú mu za lopatky. (Krtko)
- Prvá stopa, druhá, tretia. V polotme jej oči svietia. Stopuješ ju - už si pri nej, nachytáš ju pri kuríne. (Líška)
- Stráži dom a nemá pušku, zbadá letieť každú mušku. (Pes)
- Padá to do vody a nezamúti ju. Čo je to? (Dážď)
- Za mladi sa plazím, dlho tak nežijem, sám sa ja pochovám a v hrobe nezhnijem. Po krátkom čase uvidíš ma zase, ako letím z hrobu v celej svojej kráse. (Motýľ)
- Korunu má, no nie je kráľ, perie sťa by maľoval. Z chvosta krásny vejár spraví, napasie sa čerstvej trávy. (Páv)
- Štyri rohy, nebehá to, štyri rohy, nedrgá to. (Stôl)
- Dlhý zobák, dlhé nohy. Vo vode si kráča. Rybku, žabku uloví si. Aké je to vtáča? (Bocian)
- Je to ťažké a nič to neváži. Čo je to? (Hádanka)
- Čo chodí hore - dole, ale predsa sa nehýbe? (Cesta)
- Čo más urobiť, keď uvidíš zeleného mužíka? (Prejsť cez prechod pre chodcov)
- V košíku máte päť jabĺk. Ako ich rozdáte piatim deťom tak, aby jedno jablko ostalo v košíku? Každé dieťa musí dostať jedno celé jablko. (Štyrom dáte po jabĺčku a poslednému dáte košík s jablkom)
- Počas ktorého mesiaca spávajú ľudia najmenej? (Počas februára)
- Vlasy nemá, hrebeň nosí, ostrôžky má, chodí bosý, ostrôžky má, neštrngá si, miesto toho, zaspieva si. (Kohút)
- V lete je oblečený, v zime nahý. Čo je to? (Strom)
- Ktorý kohútik nevie kikiríkať? (Vodovodný)
- Dva rady bielych vojakov oproti sebe, sily si merajú na čerstvom chlebe. (Zuby)
- Chodí nad nami, hore nohami. (Mucha)
- Čo zmizne, keď to vyslovíš? (Ticho)
- Má dve uši, no nepočuje ťa. Čo je to? (Hrniec)
- Máme domček zelený, na izbičky delený, v nich drobné detičky - zelené guličky. Veľa je tých detí, ách! Veď som predsa sladký … (Hrach)
- Ktorý vták má na chvoste oči? (Páv)
- Čo ti umožní pozerať sa priamo cez stenu? (Okno)
- Mám taký súdok, v ktorom je dvojaký nápoj, a predsa sa nezmieša. (Vajce)
- Nemá to úst, ale má samé zuby. (Píla)
- Ktorý vták má na konci raka? (Straka)
- Akú vodu v site prenesieš? (Ľad)
- Má to rohy, no žiadne nohy. Čo je to? (Vankúš)
- Nie je strom, no listov má preveľa, zošitá je, hoc nie je košeľa. No nie je ani človek - a rozpráva o čomkoľvek. (Kniha)
- Čo sa zamočí pri sušení? (Uterák)
- Bodkovaný klobúk, pod klobúčikom nôžka a tú nôžku nemôž obuť. Nože hádaj troška. (Muchotrávka)
- Hoci nie je vôbec zlá, za ucho je priviazaná. A hoci je celkom tichá, do všetkého nos svoj pichá. (Ihla)
- Koľko ide kačiek, keď ide jedna za druhou? (Tri, lebo jedna ide za tou, ktorá je druhá)
- Čím viac odoberáš, väčšia je. Čím viac prikladáš, menšia je. (Jama)
- Ľudia ma majú stále k jedlu, no cez to všetko ma nikdy nezjedia. Čo som? (Tanier)
- Za kolieskom dlhé rúčky nesú náklad potichučky. Nemá motor ani vláčik, musíme ho sami tlačiť. (Fúrik)
- Po našej záhradke čierny had sa plazí, vyplazuje na nás dlhý vodný jazyk. Čo je to? (Hadica)
- Nie je murár - muruje, nie je maliar - maľuje, nie je komár - predsa štípe, pod nohami vŕzga, škrípe, zaháňa z ulice decká, naľaká ho iba piecka. (Mráz)
- Kto robí kroky aj keď stále sedí? (Hráč šachu)
- Som tvoj kamarát. Popod teba, ponad teba, popod teba, ponad teba prešvihnem sa rád. (Švihadlo)
- Najprv sa hádala, potom celú noc plakala. Čo to je? (Búrka)
- Veľké skoky, chodí bosý, vo vaku si dieťa nosí. Čo je to? (Klokan)
- Chlapec stojí na 25 metrovom rebríku, keď zrazu spadne na zem. Tento pád však prežil a dokonca sa ani nijako nezranil, ako je to možné? (Chlapec stojí na najnižšom stupienku rebríka)
- Nie je to rieka, a predsa to plynie. Čo je to? (Čas)
- Bodkované šaty nosí, umýva sa v kvapke rosy. Kvetinky má veľmi rada, preto na ne často sadá. (Lienka)
- Máme dve autá, pričom jedno z nich sa rúti rýchlosťou 90 km/h a druhé 60 km/h. Vyštartujú v rovnakom čase avšak aj tak sa budú v jednom bode križovať. Ako je to možné? (Idú oproti sebe)
- V mene skrýva AUTO, nehrá šach a dáva MAT, keď máš správne mince, osoh z neho môžeš mať. (Automat)
- Poznám strýka kúzelníka, stúpa k nebu bez rebríka. Namorí sa neraz veľmi, až je z toho celý čierny. (Dym)
- Dve cestičky potichúčky bežia vedľa seba. Bežia obe po belobe natrúsenej z neba. (Lyže)
- Sedí pani v chládku v červenom kabátiku, vlasy sú jej na slnci, a ona je v chládku. (Mrkva)
- Traja muži šnorchľujú v jazere, ale keď sa vynoria, iba jeden má mokré vlasy. Ako je to možné? (Dvaja sú plešatí)
- Nemá to nohy, ani krídla, ani kolesá, a predsa sa to občas vracia. (Spomienka)
- Žltá, modrá, dlhá, krátka s ihlou je vždy kamarátka. Čo je to? (Niť)
- Dve okienka vedľa seba. Vidieť cez ne, čo je treba - polia, lúky i kus neba. Medzi nimi mostík leží a okolo rámček beží. (Okuliare)
- Letia, letia hviezdy biele, z mnohých čipiek tkané celé. Plno je ich na stráni. Chytíš - voda na dlani. (Snehové vločky)
- Nešteká, nehryzie, a predsa do domu nepustí. (Zámka)
- Keď v pretekoch predbehnete súťažiaceho na druhom mieste, na ktorom mieste skončíte? (Na druhom)
- Kto sa cez deň nedá vyhnať a v noci odchádza sám? (Tieň)
- Čo páli a nie je oheň? (Žihľava)
- Na ulici stojí dom. Deti píšu, kreslia v ňom. Ako zrnká z makovice vysypú sa do ulice. (Škola)
- Mám zeme bez ľudí, rieky bez vody, mestá bez domov, hory bez stromov. (Mapa)
- Nie je slimák, nie je ryba, zuby žiadne necerí. Do krásy jej veľa chýba, stále chodí v pancieri. (Korytnačka)
- Malú skrinku doma máme, často na ňu pozeráme. Vidíme v nej celé svety, mestá, moria, ľudí, kvety. Tá čarovná skrinka, deti, vie zabávať, len keď svieti. (Televízor)
- Komu odseknú hlavu a krv netečie? (Kapuste)
- Umelcom je ona veľkým, krásu, zdravie núka všetkým. Chodiť do nej je výhoda. Čo je to? (Príroda)
- Má to pani, má to pán, má to ihla, má to džbán, má to mača, má to teľa, je to súčasť nášho tela (Uško)
- Stojí v izbe zebra, čo má teplé rebrá. Čo je to? (Radiátor)
- Do čoho sa nedá vyvŕtať diera? (Do vody)
Hádanky zo záhradky a prírody
Tu sú ďalšie hádanky, ktoré sa týkajú prírody a záhradky:
- Ide, ide panáčik, má on žltý zobáčik, kde vodička hučí, tam zobáčik strčí. Čo je to? (bocian)
- Ja som už raz taká. Pred tebou nebočím. Čím lepšie ma kopneš, tým lepšie vyskočím (lopta)
- Koho treba biť, aby nás mohol veseliť? (bubon)
- Sladká je a šťavnatá. Trhajú ju dievčatá, oberajú mamy, zobkajú ju vrany. Červené má líčka. Je to … (čerešnička)
- Pri cestičke rastie kríček ako chrastie. Prútiky sťa hady hryzú, nieto rady. Plody, čierne uhlíky, chutia ako cukríky. (černice)
- Sedí babka guľatá, má sto sukien zo zlata, keď ju raz vyzliecť skúsiš, rozplakať sa pritom musíš. (cibuľa)
- Kým má listy svieže, na vetvách mu sedia ježe. Keď spadne jež na líčko, znesie hnedé vajíčko. (gaštan)
- Bezhlavý tlsťáčik v širokom klobúku, na jednej nohe vybehol na lúku. (hríbik)
- Máme domček zelený, na izbičky delený, v nich drobné detičky - zelené guličky. Veľa je tých detí, ách! Veď som predsa sladký … (hrach)
- Šťavnatá a sladká guľka si ku iným líčka tuľká. Z lístia celý strapec kuká, odtrhla ho čiasi ruka. Hneď to každé dieťa pozná, lebo je to strapec … (hrozna)
- Z jari bolo nežným kvetom, na konári zrelo letom. Dnes je pekné, guľaté, vy ho ochutnáte. (jabĺčko)
- V lese ju nájdete v červenej šatke, očká má privreté a líčka sladké. (jahoda)
- Na košeli košeľa, keby sa tak zaodela, zostal by len malý hlúb ani nie pod jeden zub. (kapusta)
- V lese, kde je tôňa, rastie, pekne vonia. Zvončekami stále cinká malá biela … (konvalinka)
- Kde sa vzal - tam sa vzal, koberec, čo nik netkal. Pri belasej rieke leží a je krásny, zelený a svieži. (lúka)
- Bodkovaný klobúk, pod klobúčikom nôžka, a tú nôžku nemôž obuť. Nože hádaj troška. (muchotrávka)
- Čo páli a nie je oheň? (pŕhľava)
- Bodkované šaty nosí, umýva sa v kvapke rosy. Kvetinky má veľmi rada, preto na ne často sadá. (lienka)
- V teplom lete nad lúkami,lieta kvietok maľovaný. Veľmi ľahko spoznáte ho, podľa krídla okatého. (motýľ)
- Žlté hniezda kvietkov z jari, rozsiate sú po chotári. Do každého kalíška nakukuje včelička. (prvosienka)
- Lúka plná žltých hlávok, strapatí ju jarný vánok. Keď si zopár vláskov chytí, urobí z nich padáčiky. (púpava)
- Má len jednu nohu, ale veľa kolien. (steblo)
- Skoro ráno, ešte potme, o kôstky sa ježko potkne. Halúzkami naňho kyvká lekvárová slečna… (slivka)
- Plné bruško kamenia a červená suknička, jesene sú znamenia, keď si sadne do kríčka. (šípka)
- Biely kvietok z chotára, jari bránu otvára. Na byľôčke snežná vločka vo vázičke mamu počká. (snežienka)
- Kto sa plazí popri skale, naplaší tam myšky malé, naženie strach kobylke, čo si sedí na byľke? (had)
- Vo vode vie dobre plávať, chodí však aj po zemi. Keď je v kŕdli veľmi gága a trepoce krídlami. (hus)
- Hoc má dlhú bradu, nevie ti dať radu. (koza)
- Chodby vŕta, nie je v bani, koľko spraví, nevie ani, všetko robí bez nástroja, červy sa ho veľmi boja, kožúšok má hustý, krátky, nôžky sú mu za lopatky. (krtko)
- Je to vták, no nie je z lesa. Má hrebeň, no nečeše sa. Má krídla, no nevie lietať. Skoro ráno začne spievať. (kohút)
- Nečakala, zakukala, zamkla dom a rozniesla svoje vajcia susedom… (kukučka)
- Vpredu, vzadu, všetko zočí, na chvoste má ďalšie oči. (páv)
- Dlhé uši, dlhý chvost, vraví „IÁ“ a viac dosť. (somárik)
- Pod stromami stojí hrad, veľký ako mrakodrap. Beží z neho po chodníkoch, mnoho malých robotníkov. (mravce)
- Kto obchádza kurín, chlievy? Kto sa húskam líška? Je to zlodej prefíkaný vlastným menom … (líška)
- Umýva sa, vody nemá, učeše sa bez hrebeňa. Sadne si mi na kolená a začne priasť bez vretena. (mačka)
- Keď je malý, milo hrá sa, veľký mrmle ako basa, maliny zje hneď, potom líže med. (medveď)
- Poletuje nocou tmavou, cez deň visí dolu hlavou. (netopier)
- Stráži dom a nemá pušku, zbadá letieť každú mušku. (pes)
- Každý mu to prepáči, že všade pchá rypáčik. (prasiatko)
- Som krajčírom dobrej módy, nožnice mi trčia z vody. Ja nešijem z ovčej vlny, ale strihám vodné vlny. (rak)
- Najväčší silák som, unesiem vlastný dom. (slimák)
- Stojí domček maľovaný, vnútri zlatom vykladaný, prilož ucho zo strany, počuješ hrať organy. (úľ)
- Neje a nepije, bez farbičiek maľuje. (mráz)
- Hlavu dvíha po oblaky, čiernym prstom čmára, ako maják vedie vtáky, ľúbi kominára. (komín)
- Stojí pani na streche, rozťahuje prsty a čo chytí v povetrí, do izby nám pustí.(televízna anténa)
- Čierne uško, čierne bruško, o stenu je prikutý, zato správy našim známym skôr zanesie ako ty.( telefón )
- Dva rady vojakov oproti sebe, sily si merajú na bielom chlebe.(zuby)
- Nemá nohy - príde z dialí, nemá ruky - nesie dary, nemá ústa ani hlas, predsa veľa narozpráva, keď zavíta medzi nás.(list)
- Nie je murár - muruje, nie je maliar - maľuje, nie je komár - predsa štípe, pod nohami vŕzga, škrípe, zaháňa z ulice decká, naľaká ho iba piecka.(mráz)
- Na hore vyrástla, na trh sa vláčila, aby raz v rajničke veselo tančila.(vareška)
- Keď je prašná cesta, nepohnú sa z miesta, a keď sa ľad zatrblieta, každá ako strela lieta.( korčule )
- Poznám jeden domček. V ňom päť bratov býva. Každý sa vo svojej izbičke ukrýva. (rukavica)
- Slimák nosí domček. Kohút hrebeň na hlave. Ja na nose dva oblôčky, keď mám oči zvedavé. ( okuliare )
- Som taká maličká kúzelná palička. Na papieri kúzla stváram. Presvedčte sa, že netáram, keď ma drží ručička.(ceruzka)
- Nie som ježko, predsa pichám. Môj kvet sa ti páči? Iba jedno prezradím ti: Bývam v kvetináči. (kaktus)
- Každé ráno na mňa čakáš. Už mi tečú slinky. Dovtedy ti držím uško, kým nepovie moje bruško: - Dosť tej dobrotinky! (šálka)
- Som tvoj kamarát. Popod teba, ponad teba, popod teba, ponad teba prešvihnem sa rád. (švihadlo)
- Idem do záhradky. Kráčam rannou rosou. A čo vidím? - Záhon snehuliačích nosov. (mrkva)
- Sukienka biela, riasnatá, v prostriedku gombík zo zlata, ako ťa volajú?(pozná ma tu tráva všetka. Ja sa volám margarétka…
Teologický pohľad na vzťah s Bohom
Ráno môže byť časom na prehĺbenie vzťahu s Bohom. Boh sa už nemôže viac pýtať: Na koho vzhliadnem? Od narodenia Ježiša Krista jestvuje už vo vesmíre bod, na ktorý Boh Otec môže obrátiť svoj zrak a nájsť v ňom zaľúbenie. Boh s nami buduje vzťah: tým, že jestvuje a že nás stvoril, aby sme mali účasť na jeho živote lásky, a keď sme poblúdili, že sa nás ujal vo svojom Synovi, tým, že nás chce mať pri sebe a vždy nám rád ponúka svoju milosť, aby sme - v plnej slobode - nezablúdili. A keď aj zablúdime, on hľadá spôsob, ako nás naspäť nasmerovať na seba, ako sa stať svätým… - teda mať účasť na Božom živote plným šťastia a radosti…
Nerodíme sa svätí. Boh stvoril úžasný svet, a keď skončil svoje dielo, pozrel sa naň a povedal: „Je krásne!" A odovzdal ho ľuďom so slovami: „Pozrite sa! Ale ľudia nemali v úcte „Božiu záhradu" a hneď ju začali napĺňať pýchou, panovačnosťou, egoizmom, závisťou, nenávisťou a násilím každého druhu. Čo mal urobiť Boh? Preto sa milosrdne pozrel na ľudí a hneď sa rozhodol, že ich neopustí. Rozhodol sa vytvoriť pre nás priestor práve uprostred sveta, ktorý sme po-kazili. Potom Boh prostredníctvom prorokov vychovával ľudí a pomáhal im pochopiť, že všetko zlo vychádza z ľudského srdca. Prorok Jeremiáš v mene Boha povedal: „Napíšem im do srdca zákon slobody a dobra".
Život s láskou a odpúšťaním
Ak sa snažíme žiť láskou, neraz, ani nevieme ako, urobíme aj chyby. I vážne. A potom stratíme odvahu naďalej sa usilovať žiť s láskou. Myslíme si, často vďaka životným skúsenostiam, že ak nie sme stále dokonalejší, nevieme správne milovať. Ani nie sme milovania hodní. Ba očakávame za chyby trest. Boh sa však správa podobne ako matka v príbehu o dieťati a červenom srdci na stene. Pozná našu slabosť, nedokonalosť, úmysly nášho srdca. Hoci naša láska svieti na neraz znehodnotenom pozadí - tak ako srdce na čerstvo vymaľovanej stene -, on, náš nebeský Otec, vníma zápal nášho srdca. Chce vidieť, hoci aj z bezodnej hĺbky, vystúpiť našu lásku. Boh nás vždy v láske objíme.
Láska k nepriateľom a modlitba za druhých
„… milujte aj svojich nepriateľov… tých, čo vám zle robia.“ (porov. Ľahko vysloviteľné slová, no ťažko prijímané, ak sa nás to bytostne dotkne. Andrea sa za mládež, ktorá robila hluk pod jej oknami, modlila, nie aby odišli, ale aby sa nechali premieňať pre ich dobro. Bol to úkon skôr vôle ako pocitov. Denne sa Andrea vytrvalo za mladých modlila, až v jeden deň spozorovala, že už nemá zaťaté zuby. O nejaký čas sa prirodzeným spôsobom situácia zmenila. Mládež dozrela, odišla za svojimi záujmami. Ak sa cez vytrvalú modlitbu, Otcovu silu budeme snažiť byť malinkou kvapkou lásky, situácia sa zmení.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM