Každý rodič si želá, aby jeho dieťa bolo zdravé, s optimálnym psychomotorickým vývinom a s najlepšími predpokladmi pre úspešný život. Realita však nie je vždy ideálna a niektoré deti čelia výzvam spojeným s nevyvinutým mozgom. Tento článok sa zameriava na príčiny, diagnostiku a možnosti podpory detí s nevyvinutým mozgom.
Úvod do problematiky
"Nie každé dieťa má však takéto šance, hoci pri narodení sa zdá, že jeho zdravotný stav nie je ohrozený nepriaznivou prognózou," vysvetľuje doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc. Schopnosti dieťaťa sa vyvíjajú v niekoľkých základných oblastiach, a ak dieťa nedosiahne predpísané schopnosti v jednotlivých prelomových vývinových štádiách, hovoríme o psychomotorickej retardácii.
Oblasti vývoja dieťaťa
- Jemná a hrubá motorika: Ovládanie malých svalových skupín (napríklad úchop predmetov) a veľkých svalov (chôdza, skákanie, jedenie, obliekanie).
- Rozvoj reči a komunikácie: Džavot, vyslovovanie slabík, schopnosť porozumieť a používať slová.
- Kognitívne schopnosti: Schopnosť učiť sa, rozmýšľať a riešiť úlohy. Dieťa spočiatku objavuje svet prostredníctvom zraku, sluchu a hmatu.
- Sociálne a emocionálne schopnosti: Schopnosť komunikovať s inými ľuďmi, vyjadrovať a ovládať emócie.
Ak má dieťa vo veku tri až päť rokov na základe psychomotorických testov podpriemerné intelektové schopnosti, hovoríme o mentálnej retardácii. Býva aj deficit v niektorých z uvedených adaptívnych schopností: komunikácia, sebestačnosť, sebakontrola, sociálne a medziľudské schopnosti, organizácia práce, voľného času, bezpečnosť a vzdelávanie.
Psychomotorická retardácia (PMR) nie je vždy spojená s mentálnou retardáciou. Príčina mentálnej retardácie je rôznorodá, vzniká na podklade vnútorných alebo vonkajších faktov, z časového hľadiska pred pôrodom, počas pôrodu alebo v priebehu života.
Príčiny nevyvinutého mozgu
Príčiny nevyvinutého mozgu u detí sú rôznorodé a môžu zahŕňať genetické faktory, vplyvy prostredia počas tehotenstva, komplikácie pri pôrode a postnatálne faktory.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o matku a dieťa v Krompachoch
Genetické faktory
- Genetické syndrómy: Niektoré genetické syndrómy, ako napríklad Rettov syndróm alebo Miller-Diekerov syndróm, sú spojené s abnormalitami vo vývoji mozgu. Rettov syndróm je progresívne neurologické ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým dievčatá a je spôsobené mutáciou génu MECP2. Miller-Diekerov syndróm je spôsobený deléciou génu LIS1 na chromozóme 17, čo vedie k lisencefálii.
- Mutácie génov: Mutácie v génoch ako LIS1, RELN, TUBA1A, NDE1, KATNB1, CDK5, ARX a DCX môžu narušiť migráciu neurónov počas vývoja mozgu, čo vedie k abnormalitám ako lisencefália. Lisencefália typu 1 (aglýria) je malformácia mozgu, ktorá sa môže vyskytnúť ako izolovaná abnormalita (izolovaná lisencefalická sekvencia [ILS]) alebo v spojení s určitými syndrómami (napr. Miller-Diekerov syndróm). Ak je prítomný základný syndróm, môžu existovať ďalšie príznaky a telesné nálezy.
Faktory prostredia počas tehotenstva
- Infekcie: Infekcie počas tehotenstva, ako napríklad rubeola, cytomegalovírus (CMV) alebo toxoplazmóza, môžu poškodiť vyvíjajúci sa mozog plodu.
- Užívanie návykových látok: Užívanie alkoholu, drog alebo niektorých liekov počas tehotenstva môže negatívne ovplyvniť vývoj mozgu plodu.
- Nedostatočná výživa: Nedostatok dôležitých živín, ako je kyselina listová, môže zvýšiť riziko vývojových porúch mozgu.
- Vystavenie toxínom: Vystavenie toxickým látkam, ako sú ťažké kovy alebo chemikálie, môže poškodiť vyvíjajúci sa mozog.
Komplikácie pri pôrode
- Asfyxia: Prerušenie krvného zásobenia a nedostatok kyslíka pre mozog dieťaťa počas pôrodu (perinatálna asfyxia) môže spôsobiť poškodenie neurónov s rozvojom hypoxicko-ischemickej encefalopatie. Výskyt asfyxie sa vo vyspelých krajinách odhaduje asi na 1,6 prípadov na tisíc pôrodov.
- Predčasný pôrod: Nezrelosť a nízka pôrodná hmotnosť patria medzi rizikové faktory nepriaznivej prognózy. Komplikácie vyplývajúce z nezrelosti, ako je krvácanie a poruchy prekrvenia spojené s hypoxiou v mozgu, nedostatočná výživa, infekcie, zmyslové poruchy, to všetko môže spôsobiť DMO, deficit v oblasti kognitívnych schopností, ale aj poruchy pozornosti s hyperaktivitou.
- Pôrodný traumatizmus: Poranenia mozgu počas pôrodu môžu viesť k trvalým neurologickým poškodeniam.
Postnatálne faktory
- Infekcie mozgu: Meningitída alebo encefalitída v dojčenskom veku môžu poškodiť mozog.
- Traumatické poranenia mozgu: Úrazy hlavy môžu viesť k trvalým neurologickým následkom.
- Nedostatočná stimulácia: Nedostatok adekvátnej stimulácie a interakcie v ranom detstve môže negatívne ovplyvniť vývoj mozgu.
Diagnostika nevyvinutého mozgu
Diagnostika nevyvinutého mozgu u detí zahŕňa komplexné hodnotenie vývinu dieťaťa, neurologické vyšetrenie a zobrazovacie metódy.
Klinické hodnotenie
- Anamnéza: Získanie informácií o priebehu tehotenstva, pôrodu a raného vývinu dieťaťa.
- Neurologické vyšetrenie: Hodnotenie reflexov, svalového tonusu, koordinácie a ďalších neurologických funkcií.
- Psychomotorické testy: Hodnotenie kognitívnych, motorických, rečových a sociálnych schopností dieťaťa. Ak má dieťa vo veku tri až päť rokov na základe psychomotorických testov podpriemerné intelektové schopnosti, hovoríme o mentálnej retardácii.
Zobrazovacie metódy
- Magnetická rezonancia (MRI): Používa sa na zobrazenie štruktúry mozgu a odhalenie abnormalít, ako sú malformácie, lézie alebo poškodenie bielej hmoty. Zobrazenie mozgu pomocou magnetickej rezonancie (MRI ) je vhodným pomocníkom pri hodnotení závažných zmien na mozgu z prognostického hľadiska v súvislosti s DMO.
- Počítačová tomografia (CT): Používa röntgenové žiarenie na vytvorenie detailných snímok mozgu.
- Ultrazvukové vyšetrenie (USG): U novorodencov cez veľkú fontanelu.
- Elektroencefalogram (EEG): Zaznamenáva elektrickú aktivitu mozgu a môže odhaliť abnormality spojené s epilepsiou alebo inými neurologickými poruchami. Počas EEG sa zaznamenávajú elektrické impulzy mozgu. Malformácie mozgu, vrátane lisencefálie, sú často spojené s abnormálnymi elektrickými impulzmi mozgu a/alebo záchvatmi. Abnormálny vzor EEG môže upriamiť pohľad a viesť k diagnostike lisencefálie.
Genetické a metabolické vyšetrenia
- Genetické testy: Identifikácia genetických mutácií alebo chromozomálnych abnormalít, ktoré môžu byť príčinou vývojových porúch mozgu. Teraz je k dispozícii komerčne dostupné testovanie génov na známe genetické príčiny lisencefálie.
- Metabolické testy: Vylúčenie metabolických porúch, ktoré môžu ovplyvniť vývoj mozgu.
Detská mozgová obrna (DMO)
Detská mozgová obrna (DMO) je skupina trvalých porúch hybnosti a držania tela, vedúcich k obmedzeniu činnosti. V mnohých prípadoch sa pridávajú aj senzorické poruchy. Vznikajú na podklade neprogredujúceho postihnutia vyvíjajúceho sa mozgu plodu a dieťaťa. Ide o poškodenie mozgu, ktoré je najčastejšou príčinou postihnutia detí.
Príčiny DMO
Medzi rizikové faktory vzniku DMO patria v 40 až 60 % nezrelosť a rastová retardácia plodu, asfyxia a pôrodný traumatizmus v 25 až 30 %, perinatálne infekcie, cerebrálny infarkt, chromozómové anomálie a vrodené metabolické poruchy tvoria asi 5 až 10 %. Mnoho takto postihnutých detí sa narodí bez identifikovanej príčiny - ide pravdepodobne o genetické vplyvy. Podľa najnovších vedeckých odhadov až 30 % DMO vzniká na podklade genetický a epigenetických faktorov. DMO sa môže týkať rovnako donosených, ako aj nedonosených detí. Dôsledky sú však rôzne.
Diagnostika DMO
Diagnostika DMO spočíva predovšetkým v hodnotení klinických prejavov. Základom sú anamnéza a neurologické vyšetrenie, v prvom roku života však stanovenie diagnózy DMO nie je jednoduché. Zobrazovacie metódy môžu zachytiť vrodené chyby mozgu už prenatálne, po narodení sú z hľadiska prognózy významné hlavne zmeny svedčiace pre poškodenie bielej hmoty mozgu, kôry mozgu a jeho podkôrových štruktúr. Pri nevyjasnených príčinách prichádzajú do úvahy špeciálne genetické a metabolické vyšetrenia.
Liečba a starostlivosť o deti s DMO
DMO nie je možné vyliečiť, ale vhodnými intervenciami je možné zlepšiť funkčné schopnosti jedinca. Liečba je komplexná - zameriava sa nielen na pohybový aspekt, kde sa využíva fyzioterapia, botulotoxín, ortopedická liečba, ale aj na zrak, sluch, stomatologickú starostlivosť, liečbu bolesti, rozvoj reči a vzdelávanie. Tieto stavy si vyžadujú včasnú diagnostiku a zapojenie celej rodiny do rôznych foriem stimulácie a fyzioterapie. Do jedného roka je potrebná pravidelná rehabilitácia, aby sa pri poruchách hybnosti predišlo skráteniu svalov a poruche rastu kostí. U nás sa najčastejšie využívajú dve metódy - Bobathova a Vojtova. Bobathov koncept sa zameriava na neurovývojové poruchy, Vojtova aktivačná metóda podporuje nácvik správnych pohybov prostredníctvom reflexného cvičenia.
Prečítajte si tiež: Lekári v pôrodnici Košice-Juh
Ľahká mozgová dysfunkcia a ADHD
Ľahká mozgová dysfunkcia bol termín, ktorým sa v minulosti označovali ľahšie poruchy funkcie mozgu, ktoré sa prejavujú poruchami pozornosti, schopnosti sústrediť sa, nadmernou roztržitosťou, ale aj poruchami pamäti a myslenia, poruchami reči, impulzívnosťou, citovou labilitou. V novšej literatúre sa tento neurovývojový syndróm označuje ako ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder - porucha pozornosti s hyperaktivitou, resp. hyperkinetická porucha, HKP). Rozlišujeme typy: hyperkineticko-impulzívny, typ s poruchou pozornosti a kombinovaný typ. V literatúre sa výskyt v školskej populácií uvádza v prípade 3 až 5 % detí. Chlapci majú výraznú prevahu vo všetkých vekových kategóriách. Netýka sa však len detí, ale niektoré prejavy sa vekom môžu zmierniť, pričom v dospelosti môžu vzniknúť iné prejavy ako vnútorný nepokoj, neschopnosť dodržať časový plán, zabúdanie, emočná labilita s rýchlym striedaním nálad. ADHD v prípade dospelých a adolescentov zvyšuje riziko zneužívania návykových látok.
Diagnostika ADHD
Hyperkinetickú poruchu aktivity a pozornosti stanovuje jedine detský psychiater. Na liečbe sa podieľa aj psychológ - psychoterapiou. V úvode ju môže zachytiť i neurológ. Niektorí robia aj kontrolné EEG vyšetrenie, ktoré však nestačí na potvrdenie diagnózy - neodhalí na mozgu nálezy typické pre hyperaktívne deti. Psychológ lieky nepredpisuje. Psychiater niekedy áno. Psychológ a psychiater navzájom spolupracujú a konzultujú.
Liečba ADHD
Pri liečbe je potrebná multidisciplinárna spolupráca lekárov, psychológov, pedagógov, rodičov a samotných detí. Liečba je z pohľadu laika rovnako komplikovaná ako pomenovanie a diagnostika. Odborníci však sledujú jej efektivitu a jediný cieľ - pomôcť malému pacientovi.
Zmyslové postihnutia a iné vývinové poruchy
Tento článok sa zameriava aj na zmyslové postihnutia u detí, ich príčiny a prejavy. Okrem toho sa dotýka aj ďalších vývinových porúch, ako je dyslexia, detská mozgová obrna (DMO), Rettov syndróm a poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) v kombinácii s mentálnym postihnutím. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a zvýšiť informovanosť o týchto stavoch.
Dyslexia
Dyslexia je špecifická porucha učenia, ktorá sa prejavuje ťažkosťami pri čítaní napriek primeranej inteligencii, sociokultúrnemu zázemiu a bežným vyučovacím metódam. Postihuje 4-8% žiakov základných škôl v európskych krajinách. Deti s dyslexiou majú problémy so správnym dekódovaním písaného textu, čo sa prejavuje rôznymi spôsobmi:
Prečítajte si tiež: Skúsenosti so syndrómom úmrtia plodu
- Nesprávne čítanie slov
- Preskakovanie slov
- Pomalé čítanie
- Neschopnosť pochopiť význam prečítaného
Rettov syndróm
Rettov syndróm je progresívne neurologické ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým dievčatá. Je spôsobené mutáciou génu MECP2 na X chromozóme. Prejavy Rettovho syndrómu zahŕňajú normálny vývoj v prvých mesiacoch života, postupnú stratu jemnej a hrubej motoriky, stratu sociálnych a komunikačných reakcií, mentálnu retardáciu a stereotypné pohyby rúk.
Ťažké a viacnásobné postihnutie (VNP)
Jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím (VNP) predstavujú špecifickú skupinu, ktorej podpora a vzdelávanie si vyžaduje komplexný a individuálny prístup. Edukácia VNP prebieha v triedach C-variantu špeciálnej základnej školy, kde sa vzdelávanie uskutočňuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu.
Ako pomôcť deťom pri zvládaní emócií
Zvládanie emócií u detí je pre rodičov často výzvou, najmä počas obdobia vzdoru. Pochopením detského sveta a jeho potrieb môžete urobiť z každodenných situácií pokojnejšie a radostnejšie chvíle.
Praktické tipy pre rodičov
- Nechce odísť z ihriska: Používajte hry a počítanie na uľahčenie presunu.
- Nepočúva, keď naňho voláte: Uistite sa, že dieťa vás počuje a rozumie požiadavke.
- Bije, hryzie, ťahá za vlasy: Učte dieťa spoločenským pravidlám a sociálnym zručnostiam.
- Kričí za drobnosti: Prejavte empatiu a pomôžte dieťaťu prežiť emócie bez strachu.
- Rituály: Dodržiavajte rituály, ktoré dávajú dieťaťu pocit istoty a bezpečia.
Alternatívne metódy a prístupy
V dnešnej spoločnosti emočná kompetencia často chýba, pretože absencia emócií je považovaná za výhodu. Schopnosť cítiť naše emócie, aby sme si dokázali uvedomiť, že sme v strese, schopnosť efektívne vyjadriť naše emócie a tým presadiť naše potreby a zachovať si tak integritu emocionálnych hraníc, schopnosť rozlišovať medzi psychologickými reakciami, ktoré sa vzťahujú k súčasnej situácii a tými, ktoré predstavujú pozostatok z minulosti.
Techniky pre harmonizáciu autonómnej nervovej sústavy
- Dychové cvičenia
- Jóga
- Zenová meditácia
- Čikung
- Taiči
- Neurofeedback