Dojčenie je pre dieťa fyziologická norma a pre ženu normálny stav. Pre dlhodobé dojčenie, ktoré je prospešné pre zdravie matky aj dieťaťa, je dôležité, aby sa matkám nekládli medicínsky nepodložené prekážky. Existujú dlhé a často neopodstatnené zoznamy „zakázaných“ jedál pre dojčiace matky. Mnohé dojčiace ženy, v snahe urobiť pre svoje dieťa to najlepšie, vylúčia zo stravy toľko potravín, že ich strava je mimoriadne obmedzená, čo nie je prospešné. Obmedzovanie jedálnička dojčiacich žien nemá opodstatnenie vo vedeckých štúdiách. Práve naopak, viaceré vedecké štúdie dokázali, že zoznam potravín odporúčaných alebo zakazovaných dojčiacim ženám nie je výsledkom vedeckých štúdií, ale kultúrnych zvyklostí.
Mýty a fakty o stravovaní počas dojčenia
Počas dojčenia nie je potrebné dodržiavať žiadnu špeciálnu „diétu“ ani preventívne vylučovať potraviny z jedálnička. Dojčiaca žena môže jesť všetky potraviny, bez ohľadu na to, na ktoré písmeno sa začínajú. Chuť materského mlieka sa mení v závislosti od toho, čo matka konzumuje. Nie je pravda, že by citrusové plody znižovali tvorbu mlieka. Rovnako nemá zmysel piť nadmerné množstvá tekutín. Pite podľa toho, ako ste smädná, a jedzte to, na čo ste boli zvyknutá, toľko, koľko ste hladná. Aj keď sú mnohé ženy ochotné sa pre svoje dieťatko obetovať a jesť len dvojdňové suché rožky, je takáto obeta zbytočná a ničomu neprospieva.
Obmedzenia, ktoré nemajú opodstatnenie
Obmedzovanie v stravovaní nie je jediné z neopodstatnených obmedzení, o ktorých sa dojčiace matky dočítajú. Často sú dojčiace ženy bezdôvodne obmedzované v cvičení, liečbe svojich zdravotných problémov a podobne, čím sa dojčenie stáva neúnosným bremenom. Ženy nadobudnú pocit, že všetky tieto obmedzenia sa nedajú zvládnuť, a po určitej dobe uvažujú o odstavení. Tieto obavy prerástli do takých rozmerov, že sa matky pýtajú, či pri dojčení môžu brať vitamíny alebo piť zelený čaj.
Plač dieťaťa a strava matky
Niektoré ženy vylučujú zo stravy niektoré potraviny, pretože sa obávajú, že dieťatko bude „bolieť bruško“ alebo bude plakať. V skutočnosti nie je vôbec také jednoduché spojiť konzumáciu niektorej potraviny s plačom dieťaťa. V drvivej väčšine prípadov nemá plač dieťatka súvislosť so stravou matky. Ak by ste nejakú súvislosť objavili a potvrdili, tak je možné, že jednu konkrétnu potravinu môže mať zmysel vylúčiť a vyskúšať neskôr. Jednou z najčastejších takýchto potravín je kravské mlieko, aj keď tiež nie paušálne a nemá zmysel ho vylučovať bezdôvodne, ak patrí do jedálnička matky. Na vylúčenie danej potraviny treba pádny dôvod. A navyše, ak by aj daný dôvod bol skutočný, neznamená to, že toto isté bude platiť pre mnohé ďalšie ženy. Príčina plaču je väčšinou inde než v strave, napríklad nedostatočný príjem mlieka zo strany bábätka alebo potreba cikať a kakať. Niekedy môže byť príčinou napríklad cudzorodá bielkovina, ale toto nie je bežné a nie veľmi pravdepodobné.
Potraviny na podporu tvorby mlieka
Vo všetkých kultúrach existovali potraviny, ktoré ľudia považovali za potraviny, ktoré podporujú tvorbu mlieka. Napriek tomu účinky potravín a potravinových doplnkov na tvorbu mlieka nie sú vedecky dokázané. Niektoré kultúry hovorili o pozitívnych účinkoch moringy olejodarnej na tvorbu mlieka, v iných o senovke gréckej či benedikte lekárskom, ale aj o mnohých ďalších bylinkách. Takisto sú rôzni ľudia presvedčení o rozličných potravinách, ktoré im pri tvorbe mlieka pomáhali - a nie je jednoducho vyhodnotiteľné, či išlo o skutočný efekt alebo len placebo. Sú faktory, ktoré sú pre tvorbu mlieka dôležitejšie ako jedenie potravín na tvorbu mlieka. Je oveľa podstatnejšie, aby bábätko na prsníku skutočne pilo mlieko a aby bolo správne prisaté. Ak by bolo potrebné zvýšiť tvorbu mlieka, existujú postupy, ktoré dokážu pomôcť, obráťte sa na poradkyňu pri dojčení. Ale ak dojčenie prebieha dobre, bábätko dobre pije, dobre priberá, nemusíte sa zbytočne strachovať o udržanie tvorby mlieka.
Prečítajte si tiež: Arašidy a deti: Čo potrebujete vedieť?
Kedy začať s príkrmami?
Prechod na stravu v podobe príkrmov sa u mnohých mamičiek spája s množstvom otázok. Odpovede na ne im navyše komplikujú aj informácie od generácie ich mám, ktoré sa v tej dobe riadili inými pravidlami. Zatiaľ čo kedysi totiž nebolo výnimkou, ak sa dieťa začalo prikrmovať už v treťom mesiaci, teraz radia odborníci niečo úplne iné. Tým spomínaným pravidlom je začať s príkrmami až o tri mesiace neskôr, teda až od šiesteho mesiaca, ak dojčíte bábätko materinským mliekom. Pokiaľ mu už pár mesiacov podávate umelú náhradu, v tom prípade môžete tento začiatok posunúť o dva týždne skôr. Ďalším orientačným bodom je váha dieťaťa. Tá by mala byť raz taká veľká ako pri jeho narodení. Keď má teda váš potomok viac ako šesť kíl, bude mať čoskoro pol roka, tak môžete začať s prechodmi. Dôvodom, prečo odborníci rozhodli o takomto posune, je schopnosť trávenia detí. V tomto období je už tráviaci trakt dostatočne vyvinutý a so zavedením nového druhu stravy nebudú mať drobci také problémy. Rovnako sa apeluje aj na kvalitu stravy. V minulosti neboli ovocie a zelenina natoľko postrekované chemikáliami. Kvôli tomu teraz riskujete väčší výskyt alergií u detí. I preto je v začiatkoch vhodnejšie zaobstarať si zeleninu, ktorá sa pestovala v malom v záhradkách. Ak túto možnosť nemáte, snažte sa aspoň variť príkrmy vy sami a nekupujte ich v obchodoch. Keď prejdú prvé týždne, môžete si niekedy takto uľahčiť ich prípravu, no vždy je lepšie urobiť im čerstvú stravu. Ďalším dôvodom je aj praktická stránka. Dieťa vie už v tomto období stabilnejšie sedieť a tak vám nehrozí, že by príkrm zle prehltlo a začalo sa dusiť.
Ako na prvé príkrmy?
So zavádzaním príkrmov do stravovania detí by ste si mali uvedomiť, že ich úlohou nie je úplne nahradiť materské mlieko, prípadne jeho náhrady. Bábätko ho pre svoj život potrebuje aj naďalej, takže s dojčením môžete pokračovať a neobmedzovať ho. Ak máte dilemu, či dať najprv dieťaťu mlieko a až potom príkrm, odborníci vám potvrdia, že je to v skutočnosti úplne jedno. Z praktického hľadiska, ktoré vám poradia aj mamičky iných detí, je najlepšie dať im najprv príkrm, pretože vtedy budú ešte deti hladné a nebudú ho odmietať. Potom sa už dosýtia aj mliekom. Vo všeobecnosti platí, že samotné dieťa odhadne, kedy má toho dosť. Niektorí drobci toho zjedia na začiatku menej a až postupne toho začnú konzumovať viac. Iní si zase na zmene stravy pochutnajú a od začiatku si vypýtajú aj nejakú lyžičku navyše. Vo všeobecnosti sa odporúča začať malým množstvom v podobe pár kávových lyžičiek. Dieťa sa musí najskôr s takouto stravou zoznámiť a osvojiť si ju. Až následne mu potom začnite postupne pridávať. Dieťa po siedmom mesiaci už navyše dokáže dobre spracovať aj tuhšiu stravu. To znamená, že mu nemusíte dlhodobo všetko mixovať, ale postačí mu zeleninku len popučiť. V opačnom prípade môžete mať ten problém, že dieťa nebude chcieť prejsť neskôr na normálnu stravu a budete mu ju musieť ešte dlho mixovať. Takéto kaše mu teda robte iba v začiatkoch, pokiaľ si zvykne na nový typ stravovania.
Zelenina, ovocie, mäso - v akom poradí?
Materské mlieko má prirodzene nasladlú chuť. Preto sú deti na ňu zvyknuté a keby ste im začali dávať potraviny tejto chuti, len ťažko by si zvykali na tie slané. I preto sa odporúča začať vždy najprv iba čistou zeleninou. Tá sa upravuje čo najjednoduchším spôsobom, aby bola ľahko stráviteľná. Môžete ju teda uvariť alebo udusiť. V začiatkoch určite nepridávajte žiadne ochucovadlá ako napríklad soľ. Tá nie je pre deti vhodná a zaťaží im organizmus. Po prijatí zeleniny, by ste mali začať deťom pridávať ovocie. S tým väčšinou nemajú drobci problémy a jedia ho s väčšou chuťou. Môže za to práve pre nich blízka sladká chuť. Uprednostňujte naše slovenské druhy. Začínajte jabĺčkom a pozor dávajte najmä na silnejšie alergizujúce druhy ako napríklad jahody alebo citrusové plody. Veľmi obľúbený je i banán, prípadne v lete marhule bez šupky. Keď už bude dieťa jesť takéto príkrmy približne vyše mesiaca a bude na ne už zvyknuté, môžete pridať ďalšiu potravinu. A tou je mäso. Odporúča sa začať s diétnymi a chudými druhmi mäsa, ako napríklad chudé hydinové mäso, králik alebo neskôr už aj teľacina. I mäso vždy pripravujte iba varením a taktiež ešte nepridávajte soľ. Po dokončení musí byť úplne mäkučké, aby ste ho vedeli ľahko oddeliť a aby ho dieťa lepšie konzumovalo. Pokiaľ má dieťa normálny príbytok na váhe a je stále dojčené materským mliekom, ideálne je pridať rôzne kaše ako napríklad obilninovú, ryžovú, pšeničnú. Niektorí lekári však v prípade, že dieťa poriadne nepriberá a vy ho už nemôžete dojčiť, odporúčajú zaradiť ich do jedálnička medzi prvými príkrmami.
Čo jesť pri dojčení?
Počas tehotenstva a dojčenia má telo vyššie nároky najmä na bielkoviny a zdravé tuky. Zásadnú úlohu pritom hrajú polynenasýtené mastné kyseliny (známe ako omega-3), ktoré sa podľa štúdií prenášajú priamo do mlieka. Ďalším pilierom sú komplexné, ale čo najmenej priemyselne spracované sacharidy a tiež mikroživiny v podobe potrebných minerálov a vitamínov. Obzvlášť dôležitý je príjem vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E a K), jódu a selénu, ktorých nedostatok v strave vedie aj k deficitom v materskom mlieku.
Ako obohatiť jedálniček pri dojčení?
Premýšľate, ako jedálniček počas dojčenia obohatiť o potrebné živiny, a periete sa pritom s výživovými tabuľkami? Spoločnosť pre výživu zostavila niekoľko odporúčaní, ktoré vám pomôžu doplniť do jedálnička potrebné bielkoviny, vápnik aj vitamíny. Pitný režim navýšte o množstvo vytvoreného materského mlieka - všeobecne je vhodné vypiť 2,5 až 3 litrov čistej alebo slabo mineralizovanej vody denne. Potraviny vyberajte podľa zásad racionálneho jedálnička. Sacharidy voľte radšej z celozrnných zdrojov, mliečne výrobky najlepšie polotučné a kyslé, bielkoviny kvalitné, skôr chudé. Dbajte na príjem potrebných vitamínov a minerálnych látok. Veľmi dôležité sú najmä kyselina listová, železo, vitamín D, vápnik, zinok, jód alebo vitamíny skupiny B. Pri zostavovaní vhodného jedálnička počas dojčenia sa nemusíte trápiť s tabuľkami. Stačí nasledovať pár jednoduchých odporúčaní.
Prečítajte si tiež: Kedy začať s zubnou pastou pre deti?
Alergie a intolerancie
O potravinových alergiách a intoleranciách je počuť čoraz častejšie a mnoho mamičiek sa ich oprávnene obáva. Jednotlivé alergény sa preto oplatí do jedálnička postupne zaraďovať a zahrať si na detektíva-kronikára. Konzumáciu každej novej potraviny si zapíšte a pozorujte, ako naň vy aj dieťa reagujete. Najčastejším potravinovým alergénom u detí do 3 rokov je bielkovina kravského mlieka. Nasleduje vaječný bielok, lepok a sója. Alergiu ale môžu vyvolať aj rôzne druhy orechov a ďalšie potraviny. Nežiaduce reakcie sa potom prejavujú na koži (žihľavka, ekzém) alebo v rámci tráviaceho ústrojenstva (hnačka, zápcha, bolesti bruška, hlien, krv v stolici) a dýchacieho systému (zahlienenie, astma). Prevencia vzniku alergií ale nespočíva len v tom, čo z jedálnička vyradiť, ale aj v tom, čo do neho pridať. Intolerancia a alergia dokážu bábätká pekne potrápiť. Stačí však alergény do jedálnička zaraďovať postupne a s rozvahou, čím predídete väčšine problémov.
Čo jesť a nejesť pri dojčení?
Strava v období dojčenia je opradená mnohými mýtmi. A hoci naozaj existujú potraviny, nápoje a látky, ktoré sú počas dojčenia zakázané, iné sú na blackliste úplne neoprávnene. Najväčšie obmedzenia v strave vás najskôr čakajú počas šestonedelia, kedy sa dáva do kopy vaše telo a postupne si zvyká aj tráviaci trakt bábätka. Spočiatku je preto vhodné eliminovať nadúvavé potraviny (cibuľa, cesnak, kapusta, perlivé nápoje) a najčastejšie alergény. Ryby sú skvelým zdrojom jódu, vitamínu D a už niekoľkokrát vyzdvihovaných zdravých tukov. Zároveň však môžu byť aj skladiskom ťažkých kovov. Je preto dôležité si starostlivo vyberať. Najvyšší obsah ortuti máva mäso veľkých a dravých rýb, ako je žralok, makrela alebo šťuka. Strukoviny môžu spôsobovať plynatosť, ale napriek všeobecnému presvedčeniu neexistuje vedecký dôkaz o tom, že by sa ich nadúvavý účinok prenášal materským mliekom. O zdravotné benefity strukovín sa preto neochudobňujte, a skúste ich do jedálnička začleniť. Najjednoduchšia cesta vedie cez dôkladné namáčanie a klíčenie, ktoré znižuje množstvo antinutričných látok. Chilli, cesnak a ďalšie silne aromatické potraviny môžu meniť chuť materského mlieka. U citlivých detí sa niekedy dokonca objavuje aj kožné reakcie. Ovocie a zelenina sú dôležitým zdrojom vitamínov, minerálov, vlákniny a antioxidantov. Problematické (hlavne zo začiatku) môžu byť kyslejšie plody, ako sú citrusy, kivi, ananás alebo jahody. Sušené ovocie voľte vždy nesírené. Repertoár zeleniny sa snažte udržať čo najpestrejší. Vyhnite sa len silne nadúvavým druhom, ako je kapusta, alebo tým, ktoré vaše bábätko evidentne dráždia (často napríklad karfiol, brokolica alebo pór). Ako zdroj bielkovín, tukov, minerálnych látok a vitamínov sú orechy ideálnou rýchlou desiatou na doplnenie energie. Patria však medzi alergény. Para orechy obsahujú veľa selénu, ktorý je počas dojčenia dôležitý. Dopriať si občas nejakú tú maškrtu pritom nie je na škodu, ale v záujme zdravia - vášho i bábätka - je rozumné maškrtný jazýček trochu krotiť. Neprekonateľné chute uspokojte napríklad sušeným ovocím nebo kúskom kvalitnej horkej čokolády, ktorá sa pýši obsahom horčíka a aktivuje hormóny dobrej nálady.
Bylinky, alkohol a kofeín
Používanie byliniek pri dojčení u nás nie je nijako regulované, ale možno by malo. Niektoré totiž môžu tlmiť laktáciu (napríklad mäta), alebo dokonca bábätku škodiť svojimi neurotoxickými účinkami či vyvolaním alergických prejavov. Odborníci upozorňujú napríklad na rizikovosť pískavice, feniklu, listov kostihoja a boráku. V akej miere sa alkohol cez krv matky dostane až do mlieka, závisí od viacerých faktorov. Všeobecne však platí, že by to dojčiace ženy nemali s jeho pitím preháňať. Tvrdému alkoholu sa preto radšej vyhnite úplne. Pri dojčení sa vyhýbajte aj obľúbeným párty nápojom s obsahom chinínu (napríklad tonik). Množstvo kofeínu, ktoré dojčené dieťa prijme z materského mlieka, je pomerne nízke (menej ako 10 % dávky, ktorú prijme dojčiaca žena). Podľa odborníkov si tak pri dojčení môžete bez obáv dopriať 200 až 400 mg kofeínu denne. Držať sa radšej spodnej hranice však býva rozumnejšie - riziko nepokojnej nálady a porúch spánku kofeínu jednoducho nezaprieme. Pokiaľ sa regeneráciu tela rozhodnete podporiť obľúbeným proteínovým práškom alebo kolagénom, väčšinou sa na obale dočítate, že nie je vhodný pre tehotné a dojčiace ženy. Tieto výrobky sa totiž na ženách v požehnanom období netestujú, a tak si výrobcovia radšej kryjú chrbát.
Za ako dlho sa živiny dostanú do mlieka?
Pokiaľ máte zálusk na potraviny alebo nápoje, ktoré bábätku nechcete naservírovať „v plnej paľbe“, doprajte si ich tesne po dojčení. Najvyššia koncentrácia vstrebaných živín sa totiž v materskom mlieku objaví 30 až 60 minút po ich konzumácii. To ale neznamená, že okamžite zmiznú - napríklad kofeínu to trvá aj 7 hodín. Počas dojčenia si môžete dopriať kávu aj menšie množstvo alkoholu. Pokiaľ vás čaká napríklad posedenie s priateľmi, odporúčame si mlieko odsať vopred.
Strava pri dojčení nemusí byť taká striktná ako počas tehotenstva
Mnohé potraviny, ktoré sú počas tehotenstva zakázané, už v období dojčenia nepredstavujú tak veľké riziko. Napríklad surové mäso (tatarák, sushi) alebo plesňové syry (hermelín, niva) síce môžu byť potenciálnym zdrojom nákazy (napríklad salmonelou), ale ohrozujú už len matku a nie bábätká. Tieto infekcie sa totiž materským mliekom neprenášajú.
Prečítajte si tiež: Kuskus v detskej výžive
Skúsenosti mamičiek
Každé dieťatko je iné. Kým jedna dojčiaca mamička môže zjesť všetko a nič sa nedeje, žiadna bolesť bruška či vyrážky na tvári, druhá musí dávať pozor obrazne povedané ešte aj na vodu, ktorú vypije. Dieťatko po kúsku čokolády vyzerá, akoby malo osýpky.