Každý rodič s očakávaním sleduje, ako sa bude ich dieťa podobať na nich alebo na iných členov rodiny. Hoci presnú predpoveď vzhľadu dieťaťa nie je možné s istotou určiť, genetika nám ponúka určité vodítka a vysvetlenia. Tento článok sa zameriava na to, ako genetické faktory ovplyvňujú výzor dieťaťa, aké gény sú dominantné a recesívne, a ako môžu rôzne faktory, ako napríklad životný štýl matky, ovplyvniť vývoj dieťaťa.
Základy Genetiky a Dedičnosť
V momente oplodnenia, keď vzniká nový život, splynie vajíčko (pohlavná bunka mamy) so spermiou (pohlavná bunka otca). Takže každý z nás získa náhodnú polovicu genetickej informácie od jedného a polku genetickej informáciu od druhého rodiča. Sme teda vždy unikátnou kombináciou našich rodičov.
Naše gény sa v rámci toho, čo zdedíme primárne a čo sekundárne, delia na tie silné a slabé. V praxi to znamená, že silný gén sa môže ťahať veľa generácií a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Naopak, slabý gén sa môže vyskytnúť jednorazovo a úplne nečakane.
Farba Očí: Zložitá Hra Génov
Snáď najdiskutovanejšou črtou je farba očí. Kedysi sme si mysleli, že dominantné gény sa podieľajú na výslednom produkte a recesívne nie. Obaja máme hnedé oči. Nie. Dva hnedookí rodičia môžu mať aj modrooké dieťa. „Príčinu dominancie hnedých očí vysvetľuje známa lekcia z hodiny biológie, ale farba očí je v skutočnosti určená mnohými génmi a je to trochu komplikovanejšie,“ hovorí Kate Garberová, PhD., riaditeľka vzdelávania na oddelení ľudskej genetiky na Emory University School of Medicine( ext. zdroj Emory). Čiže výsledná farba očí je ako keby vrstva farieb z rôznych pasteliek. Medzičasom iné gény kontrolujú množstvo pigmentu. „Nie je to úplne tak, že gény sú dominantné a recesívne, ale majú silnejšie a slabšie účinky,“ hovorí Robin Bennettová, genetická poradkyňa na klinike Medical Genetics of the University of Washington v Seattli.
Ak teda máte vy aj váš partner oči hnedé (ale vo vašej rodine sa vyskytli aj iné farby očí… zelené, modré), tak vaše dieťa bude mať na 75 % oči hnedé tiež. Existuje však až 18,75 % šanca, že budú zelené a len 6,25 % šanca, že budú modré. Ak máte vy oči zelené a váš partner hnedé, pomer bude iný. Vaše dieťa bude hnedooké na 50 %, na 37,5 % bude zelenooké a na 12,5 percenta modrooké. Ak ste modrooká a partner zelenooký, je to presný podiel 50 : 50, keď môže dieťa zdediť oči po jednom z vás. Ak však obaja máte oči modré nemôže sa stať, že vaše dieťa bude hnedooké. Genetická anomália totiž hovorí, že v tomto prípade až 99 % detí má oči modré a len 1 % možno zelené. V tomto prípade je gén modrých očí dominantnejší ako zelených.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať snowboard pre dieťa
Vlasy: Farba, Textúra a Evolúcia Blond Vlasov
Za silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť. Oči v tmavších farbách, samozrejme, tiež dominujú. Primárna je aj pravorukosť. Naopak za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy, svetlá pleť a ľavorukosť.
Vzhľad vášho potomka môže zamiešať aj dávny príbuzný napríklad zo severnej Afriky alebo iného kontinentu, kde je primárnosť tmavých vlasov a očí maximálne dominantná u celého národa. Takýto zdedený tmavý gén sa potom rád postará o jednopercentné možnosti a narodí sa vám dieťa, ktoré sa zdanlivo na nikoho nepodobá. Pritom mohol byť takýto člen vo vašej rodine aj tri generácie dozadu. Je to pochopiteľné, pretože napríklad v severnej Afrike sa nevyskytujú v populácii ani svetlé vlasy, ani modré, či zelené oči bežne a už vôbec nie svetlá pleť.
Zo všetkých kontinentov má Európa najvyšší prirodzený výskyt blond vlasov. U niektorých európskych národov vidíme blond ľudí naozaj často, pričom táto farba vlasov im zostáva aj v dospelosti. Gén farby ľudských vlasov MC1R má v Európe aspoň sedem farebných variantov. Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Predtým mali „Európania“ najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré prevládajú v ostatných častiach sveta. Blondiaci predstavujú 2 % z celkovej populácie sveta, pričom najviac blond ľudí s modrými očami nájdeme na Islande. V tomto smere je to najhomogénnejšia blond populácia.
Keby tieto zmeny išli prirodzenou evolúciou, trvali by asi 850 000 rokov. Naši predchodcovia sa však presídlili z územia Afriky do dnešnej Európy už pred 35 000 - 40 000 rokmi. Poznáme viacero teórií, ktoré sa snažia tieto javy vysvetliť.
Kanadský antropológ Peter Frost publikoval v marci 2006 štúdiu v odbornom časopise Evolúcia a ľudské správanie, kde sa uvádza, že blond vlasy sa vyvinuli veľmi rýchlo na konci doby ľadovej najmä vďaka sexuálnej selekcii. Podľa tejto štúdie zabezpečoval severský vzhľad žene s blond vlasmi a modrými očami výsostné postavenie medzi rivalkami v silnom boji o mužov, ktorých bolo vtedy poskromne. Štúdia rovnako tvrdí, že vyššiu produkciu blond vlasov u potomkov najstaršieho typu moderného človeka v Európe spôsobil nedostatok jedla pred 10 000 - 11 000 rokmi, keď tak ako po dobe ľadovej bola väčšina územia pokrytá stepnou tundrou. Takmer jedinou formou obživy v severnej Európe boli putujúce stáda mamutov, sobov, bizónov a koní, pričom vystopovať ich si vyžadovalo dlhé a náročné výjazdy na lov, pri ktorých zahynulo množstvo mužov. To spôsobilo, že pomer žijúcich žien bol oveľa vyšší ako mužov. Táto hypotéza tvrdí, že ženy s blond vlasmi mali väčšiu šancu vytvárať s mužmi zväzky, čím sa prirodzene zvyšoval aj počet ich blond potomkov.
Prečítajte si tiež: História a detektívka na Slovensku
Podľa inej teórie, autor diela „História a geografia ľudských génov (1194)“, blond vlasy začali prevládať v Európe asi v roku 3000 pred naším letopočtom na území dnešnej Litvy. Najväčšiu zásluhu na rozširovaní blond vlasov má však sexuálna selekcia v oblasti Škandinávie, pretože muži tam považovali ženy s blond vlasmi jednoducho za atraktívnejšie.
Ryšavé Vlasy: Ustupujúci Gény?
National Geographic uvádza, že už iba dve percentá svetovej populácie majú prirodzene ryšavé vlasy. Mutácia, ktorá to ovplyvnila a ktorej sú nositeľmi, sa objavila pred tisíckami rokov, ale iba v indoeurópskej populácii. Štúdie z roku 1997 preukázali spojitosť medzi farbou vlasov a pokožky a génom MC1R (receptor melanokortínu 1). Farba vlasov závisí od pigmentu, melanínu, ktorý produkujú bunky zvané melanocyty. Tieto melanocyty produkujú dva druhy melanínu: eumelanín (zodpovedný za tmavé vlasy) a pheomelanín (červenkastý pigment). Kombináciou týchto melanínov vznikajú rôzne farby a ich odtiene.
Prevaha pheomelanínu dáva ľuďom svetlú pokožku, pehy a ryšavé vlasy. Gén MC1R produkuje proteín, melanokortín, ktorý premieňa pheomelanín na eumelanín, takže je eumelanínu vo vlasoch viac. Pomáha pri ochrane pred UV žiarením a trochu chráni vlasy a pokožku pred externým poškodením. No ak gén MC1R nefunguje a neplní svoju funkciu, výsledkom sú ryšaví ľudia so svetlou pokožkou a pehami.
Ako spresnil portál idnes.cz, najrozšírenejšia je v krajinách severnej Európy. Migrácia obyvateľstva spôsobila, že rasy sa premiešavajú a tým sa znižuje šanca, že sa stretnú dvaja „ryšavci“ a budú mať spolu deti. Ak je ryšavý iba jeden z rodičov, je možnosť, že dieťa bude ryšavé, no iba za predpokladu, že druhý z rodičov je nositeľom génu pre blond vlasy. Vysvetľuje sa to tým, že gén pre ryšavosť je recesívny. Najviac červenovlasých ľudí sa vzhľadom na veľkosť populácie rodí v Škótsku. Asi 40 percent Škótov má k tejto farbe génové predpoklady, napísal idnes.cz.
Čo Všetko Dediť: Výzor, Povaha a Inteligencia
Chlapček je celá mama, naopak dcérka akoby ockovi z oka vypadla? O tom, aký váš drobček je rozhodujú gény po oboch rodičoch už od momentu počatia. Aj toto sa dedí? Kompletnú genetickú informáciu získava už v momente oplodnenia a podľa nej sa riadime. Všetky biologické funkcie, štruktúra našich buniek, funkcia enzýmov, hormónov, tvorba všetkých molekúl na úrovni bunky i celého organizmu je pod kontrolou génov a dedíme ju od našich rodičov pol na pol.
Prečítajte si tiež: Biblické Príbehy a Povolaní
Genetika nie je len o tom, čo vidíme a môžeme porovnávať ako farba očí či vlasov. Celé naše biologické fungovanie je pod kontrolou génov.
Inteligencia: Dedičná, Ale Komplexná
V jednom zo zahraničných výskumov bolo spomínané, že inteligenciu dedia deti po matke. Je to pravda? Máte takéto poznatky? Máte vedomosť o tom, čo ďalšie dedia deti po matke? Toto nemožno jednoznačne tvrdiť, a to minimálne z jedného dôležitého dôvodu. Inteligencia je nesmierne komplexný fenomén, ktorý zahŕňa celé spektrum kvalít, od verbálnych- jazykových schopností, po empatiu a sociálne interakcie až po priestorové schopnosti či matematický talent. Veda dnes nevie presne povedať, ktoré a koľko génov je zodpovedných za nadanie či intelekt, a keďže nevieme celkom presne povedať, čomu vďačíme za biologický základ inteligencie, nemôžeme ani presne vedieť, ktoré všetky gény za to budú zodpovedné a už vôbec nemôžeme s istotou tvrdiť ako sa dedia.
Faktom ostáva, že inteligencia je geneticky podmienená. Veľmi pravdepodobne však budú desiatky kľúčových génov, možno aj stovky roztrúsené na rôznych chromozómoch a opäť je len v rukách náhody a správnej kombinácie, či dostane do výbavy daný gén alebo nie.
Nedávno bol v médiách uverejnený článok o tom, že vedci dokázali dedičnosť inteligencie po matke. Tu však nejde o dedičnosť pár génov spájaných s inteligenciou, ktoré sú na X chromozóme. Ide o sadu génov, ktoré nesú špeciálnu značku a zapnú sa len v prípade, ak sa dedia od mamy.
Chlapec dostane vždy tento X chromozóm od matky, otec mu odovzdá Y chromozóm, preto chlapci tieto znaky zdedia výlučne po mame. Môže ísť o pozitívne znaky ako vyšší intelekt, ale aj niektoré gény zodpovedné za ochorenia (ako hemofília).
Ak sa pýtate čo ďalšie dedíme po matke, je to mitochondriálna DNA, ktorá sa dedí v materskej línii, ale to je na dlhšiu debatu a hlavne to je niečo čo nemá prejav v znakoch, ktoré by sme videli, má to zmysel z hľadiska evolúcie.
A čo otec - je konkrétne niečo, čo dedia deti po mužovi? Výlučne po otcovi sa dedí to, čo je uložené na Y chromozóme, kde sa vzhľadom na celú našu genetickú výbavu nachádza len pár génov. Y chromozóm môže odstať od svojho otca len chlapček.
Väčšinou ide o gény, ktorý riadia vývin chlapčeka mužským smerom a nemajú jasný prejav. Azda jedna výnimka je ochlpenie úšného boltca typického v arabských krajinách. Keď sa tento znak nachádza u otca, 100-percente ho zdedí aj syn.
Správanie a Povaha: Kombinácia Génov a Prostredia
Dedí sa aj správanie? Resp. povaha človeka? Túto otázku si možno kladú rodičia, ktorí si chcú adoptovať dieťatko a možno sa boja, že keď jeho biologickí rodičia boli problémoví, môže zdediť tieto sklony aj dieťa… Správanie je veľmi komplexný prejav, ktorý závisí od génov, ale z veľkej časti je dotvorený a ovplyvnený prostredím, takže správne smerovanie dieťaťa a stimulujúce prostredie môže veľmi modulovať efekt génov. Samozrejme, biologický základ tam vždy je.
Ak boli rodičia dieťaťa problémoví v akomkoľvek zmysle, dieťa sa stane problémovým najmä preto, lebo vidí vzorec tohto správania u rodičov. Problémovosť nie je znak, ktorý zdedíme, isté povahové črty áno, ktoré sa však dajú modulovať prostredím.
Vplyv Matky Počas Tehotenstva
Každá nastávajúca mamička je zvedavá na to, ako bude jej bábätko vyzerať a na koho sa viac podobať. Porovnávajú črty tváre, farbu oči a vlasov s rodičmi a inými členmi rodiny. Je však možné ovplyvniť vzhľad dieťaťa, keď je ešte v brušku?
Je jasné, že genetika je hlavný faktor, ktorý predurčí isté fyzické atribúty dieťaťa -napríklad výška, farba vlasov a očí, a podobne. Ak si však osvojíte niektoré návyky dokážete pomôcť dieťaťu k lepšej váhe, zdraviu či vyhnutiu sa alergiám.
Váha Dieťaťa a Návyky Matky
Mnohé mamičky sa počas tehotenstva dobrovoľne vzdajú kávy a kofeinových nápojov, niektoré si svoju šálku lahodného moku neodpustia. The American College of Obstetricians and Gynecologist odporúčajú matkám vzdať sa kávy, alebo si jej dopriať minimum (jednu kávu, maximálne do 200 ml). Káva dehydruje, a pretože sa rýchlo vstrebáva a preniká aj cez placentu, môže znížiť pôrodnú váhu dieťaťa, rovnako ako aj výšku.
Asi nikoho neprekvapí, že ako materské mlieko pomáha dieťaťu priberať, tak pomáha mlieko kravské k vyššej váhe, ak ho matka pije počas tehotenstva. Výskum dokázal, že pravidelná konzumácia plnotučného mlieka zvýšila pôrodnú váhu dieťaťa v porovnaní s deťmi matiek, ktoré sa mlieku (plnotučným mliečnym výrobkom) vyhýbali. Podobné výsledky má aj zvýšený príjem vitamínu D, ktorý podporuje rast kostí a tým aj výšku.
O káve, mlieku a D-éčku ste iste už počuli, možno vás však prekvapí vplyv znečisteného prostredia na váhu dieťaťa. Vedci z deviatich krajín porovnali znečistenie a kontamináciu vzduchu s váhou novorodencov. Zistili, že čím znečistenejší vzduch matka dýchala, tým nižšiu váhu dieťa malo (každých 10 mikrogramov na kubický meter vzduchu znížilo váhu o 8,9 gramov).
Výška Dieťaťa: Genetika a Vitamín D
Výška je samozrejme ovplyvnená najmä genetickými faktormi, vedci však nedávno zistili zaujímavú vec. Štúdia z minulého roka preukázala spojenie výšky dieťaťa s mesiacom narodenia. Deti, ktoré sa narodili v lete, respektíve v teplých mesiacoch, boli vyššie než tie, narodené počas chladnejšieho obdobia. 462 skúmaných detí vo veku 2 až 14 rokov potvrdilo nasledovné zistenia: deti narodené pred 250. dňom roka preukázali negatívnu asociáciu s nízkym vzrastom, deti narodené po 250. dní naopak pozitívne korelovali s nízkou postavou.
Ďalšie štúdie potvrdili pobyt matky na slnku alebo príjem D vitamínu v kvapkách či tabletách s vyšším vzrastom detí. Štúdia, publikovaná v National Library of Medicine sa zamerala na obdobie narodenia dieťaťa, a Mayo Clinic konkrétne na vitamín D a zdravie kostí. Obe potvrdili nutnosť dostatočného príjmu ako pre matku, tak pre narodené dieťa.
Zdravie Dieťaťa a Diéta Matky
Spôsob, akým mamička žila pred otehotnením veľmi ovplyvňuje zdravie dieťaťa. Pokiaľ bol váš jedálniček bohatý na sacharidy a nezdravý cukor, je možné, že sa počas tehotenstva stretnete s tehotenskou cukrovkou. Stačí aj zvýšená hladina inzulínu, aby sa zvýšila šanca, že novorodenec bude trpieť obezitou alebo práve cukrovkou druhého typu. Lekári preto odporúčajú obmedziť cukor a sacharidy obecne, a neprestávať sa hýbať.
Čo sa alergií týka, mnohé mamičky zaujíma čo má na ich výskyt vplyv. Medical News Today uverejnil článok štúdie, publikovanej v JAMA Pediatrics, ktorú viedla doktorka Lindsay Frazer. Všimla si, že výskyt alergie na arašidy sa strojnásobila, preto sa na tento problém pozrela bližšie. Analýzou jedálnička 8205 matiek zistila, že ak si skoro denne dopriavali arašidy a orechy (mandle, vlašské orechy a pod,), bola menšia šanca rozvoja potravinových alergií u detí. Upozornila však, že to platí len pre matky, ktoré predtým nemali alergiu na orechy a arašidy.
Vplyv stravy na vlasy dieťaťa
Konkrétne sa budeme venovať vláskom. Niektoré deti sa narodia s vlasmi, iné nie. Mamičky však občas riešia otázku, čo má na svedomí rast vlasov dieťaťa. Odpoveď je rovnaká ako pri otázke, čo pomáha rastu vašich vlasov. Živočíšny tuk a proteín sú na žiarivú pokožku, lesklé a dlhé vlasy a nechty najlepšou potravou, rovnako to platí aj pre dieťa v brušku.
Nebojte sa kŕmiť kvalitným živočíšnym jedlom, dieťa obdarujete krásnou pokožkou a kvalitnými vlasmi. Doprajte si vajíčka, ryby, avokádo, maslo, mäso a plnotučné mliečne výrobky.
Ako Sa Deti Podobajú Na Rodičov: Gény Verzáchova
Hovoria vám, si ako mama či otec, alebo ste sa zapovedali, že taká nebudete, no postupne zisťujete, že ste ich verná kópia? Za čo môžu gény a výchova? Nech už sa vidíte ako dokonalý duplikát matky či otca, pravdou je, že každý z nás dedí genetickú výbavu od oboch rodičov 1:1. Konečný efekt, ktorý sa prejaví na výzore či vlastnostiach, závisí od toho, či prevláda jedna kópia génu, alebo sú obe rovnako silné,“ vysvetľuje genetik profesor Ľudevít Kádaši z Prírodovedeckej fakulty UK a dodáva, že na veľkej väčšine znakov, ktoré môžeme pozorovať (telesná výška, farba očí, vlasy…), sa podieľa veľký počet génov a ich interakcia (spoločný účinok) má za následok konečný výsledok.
Pri telesnej výške, ako aj pri iných znakoch sa podobnosť medzi príbuznými prejaví. Geneticky príbuzní jedinci, ako súrodenci či potomkovia, majú totiž určitý podiel génov spoločných. U rodiča s dieťaťom aj u súrodencov je to 50 %. Ak je teda jeden rodič vysoký, pravdepodobnosť, že jeho dieťa bude mať nadpriemernú výšku nad populačným priemerom (od 150 do 200 cm), je vyššia. Dieťa môže rodiča aj prerásť. Pred narodením či tesne po, sa však o jeho výške môžeme vyjadrovať len v pravdepodobnostných termínoch.
Podobne ako výška, sa dedí IQ. Dvaja nadpriemerne inteligentní rodičia budú mať s väčšou pravdepodobnosťou nadpriemerne inteligentných potomkov, ale je tu aj možnosť, že potomok bude podpriemerne inteligentný. A aj podpriemerne inteligentní rodičia môžu mať nadpriemerne inteligentné dieťa. To je podstata tzv. kvantitatívnej genetiky. Znakov, na ktorých sa podieľajú tak genetické faktory, ako aj faktory prostredia. V podstate ide o všetky znaky, ktoré nevieme jednoznačne zaškatuľkovať, ale ich hodnotu zisťujeme meraním na nejakej škále (cm, kg, body a pod.),“ ozrejmuje profesor.
Pri kvantitatívnych znakoch nastupuje aj vplyv prostredia. Je tam genetický základ, ale genetika stanovuje mantinely. A medzi nimi je priestor, kde práve prostredie, pozorovanie od rodičov alebo výchova utvára konkrétnu hodnotu, prejav daného znaku, vlastnosti,“ tvrdí genetik, no zdôrazňuje, že to, aké vlastnosti budeme mať, sa jednoznačne predpovedať ani ovplyvniť nedá. Dá sa to zistiť až dodatočne pozorovaním jednotlivých znakov.