Výchova detí je komplexná a náročná úloha, ktorá si vyžaduje trpezlivosť, lásku a porozumenie. Napriek rôznym výchovným prístupom ide všetkým rodičom o to isté - chcú pre svoje deti len to najlepšie. Avšak, nie vždy sa im to darí a niekedy, aj napriek najlepším úmyslom, môžu rodičia svojim deťom ublížiť. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty výchovy, ktoré môžu mať negatívny dopad na dieťa a na to, ako budovať harmonické rodinné vzťahy.
Toxické rodičovstvo a jeho dopady
Toxické rodičovstvo je také, ktoré vedie k veľmi narušeným vzťahom medzi dospelým a dieťaťom. Ide o človeka, ktorého negatívne správanie emocionálne poškodzuje obraz dieťaťa, ktorý o sebe nadobúda. Deti „toxických“ rodičov následne nemajú zručnosti pri vytváraní kvalitných a zdravých vzťahov nielen v rodine, ale ani v okruhu kamarátov, známych, vlastných životných partnerov a dokonca ani u vlastných detí. Pre celkové zdravie dieťaťa je potrebné zistiť, či je jeho rodič toxický alebo nie.
Charakteristické znaky toxického rodiča:
- Formovanie detí podľa vlastných prianí a očakávaní: Rodič sa snaží naplniť svoje nenaplnené sny prostredníctvom dieťaťa.
- Znevažujúce komentáre, negatívne postoje a obviňovanie: Rodič používa pri spätnej väzbe u detí znevažujúce komentáre, negatívne postoje a obviňovanie. Napríklad: „Nikdy z teba nič nebude. Všetko iba pokazíš."
- Chýbajúca stabilita, porozumenie a láska: V rodine chýba stabilita, porozumenie aj láska.
- Nemožnosť vzdialiť sa od rodiča: Rodič v žiadnom prípade nedovoľuje svojim deťom, aby sa od neho vzdialili.
- Argumentačná zručnosť a racionalizácia: Manipulatívny rodič dokáže narábať so svojimi slovami a prejavmi správania tak, že jeho dieťa sa správa presne podľa jeho želaní a neuvedomuje si to.
- Nízka empatia: Narcistický rodič je málo empatický a veľmi ťažko (ak vôbec) dokáže svoje dieťa pochopiť.
Dôsledky toxického rodičovstva:
- Emocionálne problémy: Deti toxických rodičov sú skeptické a opatrné, zdanlivo necitlivé a prejavujú strach zo samoty.
- Problémy vo vzťahoch: Deti toxických rodičov majú následne nemajú zručnosti pri vytváraní kvalitných a zdravých vzťahov.
- Nízke sebavedomie: Sebavedomie dieťaťa klesá s rastom sebavedomia rodiča.
Výchovné štýly a ich vplyv na dieťa
Podľa psychológov Barbary a Johna Frazier sa rodičovské prístupy vo výchove dajú rozdeliť do troch skupín:
- Rodičia, ktorí sa nezaoberajú výchovou: Títo rodičia neriešia štýl, akým k svojim deťom pristupujú a už vonkoncom ich nezaujíma dopad z dlhodobého hľadiska, záleží im len na okamžitej reakcii. Automaticky prevzali správanie a výchovný štýl svojich rodičov bez toho, aby ho podrobili kritickému mysleniu a zisteniu jeho efektivity.
- Rodičia, ktorí sa pokúšajú výchovu uchopiť s porozumením: Títo rodičia sa riadia tradíciami vlastnej výchovy, no z času na čas sa pri niečom pristavia a spochybňujú, či prístup, ktorý sami zažili bol naozaj správny.
- Rodičia, ktorí sa snažia naučiť, čo to znamená byť dobrým rodičom: Títo rodičia sa zaoberajú mnohými témami súvisiacimi s výchovou a vývojom detí, disciplínou, vzdelávaním, temperamentom a pod. Stanovujú si hodnoty a ciele, ktoré chcú dosiahnuť a tomu prispôsobujú výchovné metódy.
Neustále komandovanie a kritizovanie
Aj napriek tomu, že rodičia chcú pre svoje deti len to najlepšie, neustálym komandovaním a kritizovaním im môžu akurát ublížiť. Rodičia by mali svojim deťom dovoliť robiť chyby a učiť sa z nich. Ak vám rodič bráni v nezávislosti a osamostatnení sa, vlastne vám nedovolí vyrásť. Mnohé rodičovské prístupy vedia zanechať v mozgu či živote dieťaťa veľkú jazvu, ktorá môže byť prekážkou pri nadväzovaní ďalších vzťahov.
Emocionálna intimita a bezpečie
Všetci ľudia potrebujú mať pocit emocionálneho bezpečia a emocionálnej intimity. Vďaka emocionálnej intimite a bezpečiu chceme zakúsiť nové veci a môžeme sa o sebe viac dozvedieť. Život je zložitý. Preto treba o našich emóciách a túžbach rozprávať, a nie dusiť ich v sebe a potláčať. Potláčané emócie vedú k osamelosti, úzkostlivosti a depresii.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Výčitky a obviňovanie
Sú rodičia, ktorí svojim deťom vyčítajú, že sa k nim nevhodne správajú. Na druhej strane, ak rodičia so svojimi deťmi zle zaobchádzali, niet sa prečo čudovať. Deti kopírujú správanie svojich rodičov. Výčitkami a obviňovaním môže rodič dieťaťu vážne ublížiť.
Podmieňovanie lásky materiálnymi darmi
Rodič by sa nikdy nemal snažiť získať si lásku a rešpekt svojich detí drahými darmi a peniazmi. Ak svoje omyly zakrýva tučným vreckovým, dieťaťu len škodí.
Rešpektovanie súkromia a nezávislosti
Ak deti chcú, aby ich rodičia rešpektovali, malo by to platiť aj naopak. Rodičia by mali zároveň deťom dopriať aj trochu súkromia a nezávislosti.
Trestanie tichom
Ak dieťa trestáte tým, že sa s ním nerozprávate, nebude schopné riešiť problémy a rozvíjať si komunikačné zručnosti. Vaše deti sa potrebujú naučiť riešiť problémy, aby mohli v živote správne fungovať. Bez týchto zručností budú v živote zažívať množstvo zložitých situácií.
Násilné pretláčanie vlastných ambícií
Nútiť deti do vecí, ktoré by chceli robiť rodičia, má na vývoj dieťaťa veľmi zlý vplyv. Deti majú svoj vlastný život, priania i myšlienky.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Strach vs. rešpekt
Určitá miera disciplíny vo výchove byť musí, no deti by sa rodičov nemali báť. Medzi rešpektom a strachom je veľký rozdiel.
Fyzické tresty: Áno alebo nie?
Fyzické tresty sú medzi rodičmi veľmi diskutovaná téma. V mnohých krajinách sú zakázané, na druhej strane veľa rodičov si bez nich stále nedokáže výchovu predstaviť. Názor psychológov je celkom jednoznačný - lepšie je sa fyzickým trestom vyhýbať. Aj keď totiž pôsobia účinne, zároveň dieťa ponižujú a znižujú jeho sebaúctu. Narušujú aj vzťah dieťaťa a rodiča, dieťa môže v tej chvíli úplne zabudnúť na svoj prehrešok, fyzická bolesť a poníženie vyvolajú namiesto ľútosti kaskádu negatívnych emócií (strach, zlosť i pohŕdanie) voči rodičovi.
Negatívne dopady fyzických trestov:
- Ponižovanie a znižovanie sebaúcty: Fyzické tresty dieťa ponižujú a znižujú jeho sebaúctu.
- Narušenie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom: Dieťa môže vnímať trest ako nespravodlivý, čo môže zhoršiť ochotu k náprave.
- Agresivita, úzkosť a depresie: Výskumy dokázali, že deti, ktoré zažívali násilie, bývajú neskôr agresívnejšie. Fyzické tresty môžu mať dramatický dopad na mentálne zdravie a vyvolávať okrem depresií aj úzkosť, nízke sebavedomie, emočnú labilitu a rôzne iné poruchy duševného zdravia.
- Prenos z generácie na generáciu: Praktizovanie fyzických trestov sa v rodinách odovzdáva z generácie na generáciu - deti, čo boli potrestané, potom v dospelosti trestajú svojich potomkov.
Alternatívy k fyzickým trestom:
- Vykázanie z miestnosti: Krátkodobé oddelenie dieťaťa od situácie, ktorá vyvolala problém.
- Obmedzenie nadštandardnej zábavy: Obmedzenie sledovania televízie alebo hrania sa na počítači alebo tablete.
- Domáce práce: Neobľúbené domáce práce ako je vysávanie, utieranie prachu, umývanie riadu, práca na záhrade a pod.
Násilie na deťoch
Násilie, či už fyzické alebo slovné, dieťaťu škodí. Vyvoláva v ňom pocit strachu, opustenosti, krivdy, bezprávia a žiaden z týchto pocitov nevedie k úprimnej snahe o nápravu správania.
Formy násilia na deťoch:
- Fyzické násilie: Bitka remeňom či inými predmetmi, ťahanie za vlasy, trasenie dieťaťa, štípanie či nútenie zotrvávať v nepohodlnej polohe.
- Nefyzické násilie: Krik, hrozby, ponižovanie, strašenie dieťaťa či bagatelizovanie jeho problémov.
Dôsledky násilia na deťoch:
- Depresie: Deti, ktoré zažívajú verbálne násilie pred 13. rokom života, majú podľa štúdie väčší sklon k depresiám v neskoršom živote.
- Agresivita: Výskumy dokázali, že deti, ktoré zažívali násilie, bývajú neskôr agresívnejšie.
- Úzkosť a nízke sebavedomie: Fyzické tresty môžu mať dramatický dopad na mentálne zdravie a vyvolávať okrem depresií aj úzkosť, nízke sebavedomie, emočnú labilitu a rôzne iné poruchy duševného zdravia.
Ako predchádzať negatívnym dopadom výchovy?
- Stanovte deťom hranice: Je nesmierne dôležité stanovovať deťom hranice. Ešte dôležitejšie je dôsledne trvať na ich dodržiavaní. Trest má byť len logickým dôsledkom správania detí.
- Pýtajte sa dieťaťa na riešenie: Dieťa musí jasne vedieť, kde robí chybu a v čom je problém, malo by mať aj od rodiča návrh, ako to môže vyriešiť. Ešte lepšie je opýtať sa dieťaťa, ako by vzniknutú situáciu chcelo riešiť a ako si predstavuje kroky k náprave.
- Učte sa z vlastných chýb: Mali by sme sa poučiť z vlastných chýb a neopakovať ich dookola.
Konflikty medzi rodičmi a ich dopad na deti
Zrejme u väčšiny párov sa stane, že sa jednoducho nezhodnú v tom, ako riešiť správanie svojich detí. Každý vychádza zo svojho presvedčenia, no keď sa ako rodičia nedokážu dohodnúť, môžu zasadiť deťom tvrdé rany, ktoré sa nezahoja ani do dospelosti. Deti vedia, ak ich rodičia nie sú vo výchove jednotní a kvôli tomu strácajú pocit bezpečia a stability.
Dôsledky nezhôd medzi rodičmi:
- Zmätenosť a neistota: Deti sú zmätené, nevedia, čo robiť, akým spôsobom, čo je v poriadku, čo už je mimo hraníc, nepoznajú pravidlá.
- Manipulácia a klamstvo: Vytvárate pre potomkov priestor na to, aby sa dostali medzi vás a využili vašu nejednotnosť. Učíte ich tak ako klamať a manipulovať druhých.
- Vina a zodpovednosť: Môžete vtesnať deti do úlohy dôverníkov, ktorí chodia od jedného rodiča k druhému. Cítia sa zodpovední a vinní za konflikt, čo nie je voči nim fér.
- Strach a depresia: Ak sa problémy hromadia, vyvolávajú v deťoch strach a depresiu.
- Ignorovanie jedného z rodičov: Začnú uznávať jedného rodiča, toho, kto im viac vyhovie a ignorovať toho druhého.
- Problémy v partnerských vzťahoch v dospelosti: V dospelosti možno nebudú vaši potomkovia schopní mať kvalitný partnerský vzťah, možno sa rozhodnú nemať deti alebo skončia tak, že si vezmú niekoho úplne odlišného a zopakujú vaše chyby.
Ako riešiť nezhody vo výchove?
- Uzavrite tichú dohodu: Dohodnite sa navzájom, že keď príde situácia, v rámci ktorej uložil jeden z rodičov trest, ten druhý ho podrží, hoci s trestom nesúhlasí.
- Riaďte sa názorom prísnejšieho rodiča: Ten, kto je vo vzťahu benevolentnejší, sa jednoducho musí prispôsobiť, lebo opačne to nejde.
- Dajte si načas: Porozprávajte sa o rozhodnutiach v pokoji. Keď ste obaja v pohode a dokážete sa navzájom vypočuť bez toho, aby ste boli nadmieru kritickí, skôr dôjdete k dohode, alebo ľahšie ovplyvníte budúcu aktivitu svojho partnera.
Vzdorovitosť u detí
Ako náhle sa dieťa začne pohybovať, rozširuje svoj okruh skúmania a začne samo prestupovať zákazy dospelých, ktorí mu stále častejšie bránia tým, že obmedzujú jeho aktívny priestor. Problematickým obdobím sa u detí označuje obdobie vzdoru alebo obdobie negativizmu, ktoré začína okolo 3. roku života dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Ako zvládať vzdorovitosť u detí?
- Pokojný, chápavý a tolerantný, ale dôsledný výchovný prístup: Dôležitý je pokojný, chápavý a tolerantný, ale dôsledný výchovný prístup.
- Ukázať svoje hranice: Rozumný zákaz - rázne opakovanie nie.
- Odviesť pozornosť dieťaťa inam: Zaujať ho niečím zaujímavým, vyžiadať si jeho pomoc pri niečom, zdôrazniť jeho dobré vlastnosti.
- Jednotné výchovné pôsobenie: V tomto veku je dôležité, aby výchovné pôsobenie zúčastnených osôb bolo jednotné.
Hnev u detí
Dôležité je naučiť dieťa sa upokojiť a porozprávať sa s ním o jeho hneve, čo ho rozčúlilo. Treba dieťaťu povoliť ventilovať negatívne pocity, bez podpory násilného, neúctivého a manipulujúceho správania. Šport je vhodný na vybitie energie.
Ako zvládať hnev u detí?
- Upokojiť dieťa: Upriamiť jeho pozornosť na iné aktivity, z ktorých má radosť.
- Porozprávať sa s dieťaťom: Rozprávať sa s ním o jeho hneve, čo ho rozčúlilo.
- Ventilovať negatívne pocity: Treba dieťaťu povoliť ventilovať negatívne pocity, bez podpory násilného, neúctivého a manipulatívneho správania.
- Šport: Šport je vhodný na vybitie energie.
Komunikácia s dospelými deťmi
Existuje veľké množstvo dôvodov, kvôli ktorým sa dieťa odcudzí rodičom alebo sa k nim správa nevhodne. Keď deti vyrastú, môžu sa u nich sformulovať hodnoty alebo presvedčenia, ktoré sú v rozpore s hodnotami alebo presvedčeniami ich rodičov, čo často vedie k nezhodám a napätiu. Dokonca aj rodičia, ktorí to myslia dobre, môžu konať spôsobom, ktorý ubližuje ich dospelým deťom a sťažuje komunikáciu.
Ako zlepšiť vzťahy s dospelými deťmi?
- Riešte nevyriešené emocionálne napätie: Snažte sa komunikovať otvorene a úprimne, aktívne počúvajte obavy svojho dieťaťa a snažte sa pochopiť jeho perspektívy.
- Uznávajte zmeny: Pripomínajte si neustále, že vaše dieťa je teraz dospelé, aj keď nesúhlasíte s niektorými jeho voľbami. Povzbudzujte svoje dospelé dieťa, aby preukázalo nezávislosť a zodpovednosť vo svojich činoch. Naučte sa dospelé dieťa aktívne počúvať a naučte sa jeho názory rešpektovať.
- Nekritizujte: Vžite sa do kože svojich dospelých detí a pokúste sa pochopiť ich perspektívu. To vám môže pomôcť byť voči nim empatickejší a budete ich menej kritizovať. Namiesto toho, aby ste poukazovali na to, čo vaše dospelé deti robia zle, zamerajte sa na to, čo robia správne. Pozitívne posilnenie môže byť silným motivujúcim prvkom.
Rastové myslenie
Pri rastovom myslení sme presvedčení, že zmeny sa môžu uskutočniť a my sa neustále môžeme posúvať ďalej. Táke vlastnosti ako kreativita, optimizmus, odvaha, sila vôle, komunikatívnosť nie sú vrodené. Dajú sa naučiť. Bez ohľadu na to, aký je vek vášho dospelého dieťaťa, rastové myslenie, teda ochota poučiť sa z neúspechov a chýb, je najlepší spôsob, ako začať budovať lepšie vzťahy.