Národná rada Slovenskej republiky schválila balíček zákonov s cieľom zlepšiť kvalitu vzdelávania detí v školskom systéme, čím sa opäť otvorila diskusia o materských školách a predškolskom vzdelávaní. Verejná diskusia bola sprevádzaná nejasnosťami a nepresnosťami, pričom najviac rezonovalo povinné predprimárne vzdelávanie detí od troch rokov, ktoré však bolo redukované na oznam rodičov obci alebo mestu, že dieťa nebude navštevovať žiadnu inštitúciu. Súbežne s touto témou sa diskutovalo aj o kvalifikácii učiteliek v materských školách.
História požiadaviek na vzdelanie učiteliek MŠ
Potreba vysokoškolského vzdelania učiteliek materských škôl bola otvorená prvýkrát už v roku 1920 na 1. zjazde československého učiteľstva. Pre posun v kritériách na vzdelanie učiteliek materských škôl bolo v bývalej Československej republike významným medzníkom zriadenie pedagogických fakúlt v roku 1946, keď boli zrušené pedagogické akadémie a nastúpili snahy o vysokoškolskú prípravu učiteľov všetkých typov škôl. Československo sa stalo priekopníkom tejto myšlienky v európskom rozmere, avšak zámery reformy sa rozchádzali s možnosťami jej hmotného zabezpečenia. Vládnym nariadením však bolo vzdelávanie učiteliek materských škôl v polovici 20. storočia skrátené na dva semestre až postupne bolo v roku 1950 - 1951 opäť presunuté na stredoškolskú úroveň a tak to zostalo aj doteraz.
Aktuálna legislatíva a požiadavky na kvalifikáciu
Parlament schválil znenie zákona, ktoré ustanovuje požiadavku vysokoškolského vzdelania pre učiteľky predškolákov (detí, ktoré dosiahnu v školskom roku 6 rokov veku) a detí, ktoré pokračujú v povinnom predprimárnom vzdelávaní (detí, ktoré dosiahnu v školskom roku 7 rokov veku). Učiteľka päťročného dieťaťa má mať vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa (bakalárske), ale učiteľka mladšieho dieťaťa už nie, tej stačí stredná škola, dokonca aj dvojročná nadstavba. V materských školách sa takto nastoľuje systém akéhosi predpredrimárneho vzdelávania, kde nám postačí aj doteraz akceptované nižšie vzdelanie učiteliek založené na získavaní praktických zručností na strednej odbornej škole a toho už naozaj predprimárneho vzdelávania, kde si už pri príprave predškolákov predstavujeme pôsobenie teoreticky podkutého, odborne reflektujúceho učiteľa a istú intelektuálnu náročnosť na výkon profesie.
Zákon č. 182/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), definuje ako požadované vzdelanie pre kategóriu učiteľ MŠ najmenej úplné stredné odborné vzdelanie. Od 1. septembra 2029 sa požiadavka na vzdelanie mení, pretože nadobudne účinnosť časť zákona č. 182/2023 Z. z., ktorý definuje ako požadované vzdelanie pre kategóriu učiteľ MŠ najmenej vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa pre učiteľa materskej školy, ktorý poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné.
Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“), ak ide o učiteľa MŠ, ktorý nezískal vysokoškolské vzdelanie, vyžaduje sa okrem splnenia kvalifikačných predpokladov podľa odseku 1 aj absolvovanie inovačného vzdelávania v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 až 100 hodín; učiteľ materskej školy ho absolvuje do siedmich rokov od začiatku výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca. S účinnosťou od 1. 9. 2029 musí byť v materskej škole aspoň jeden pedagogický zamestnanec s najmenej vysokoškolským vzdelaním 1. stupňa. Absolvovanie inovačného vzdelávania je v tomto zmysle splnením kvalifikačného predpokladu učiteľa materskej školy, ktorý nemá najmenej vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa.
Prečítajte si tiež: Príručka pre nových učiteľov
Učiteľka materskej školy, ktorá nemá najmenej vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, je povinná absolvovať inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania so zámerom splnenia kvalifikačných predpokladov, pričom termín je predmetom prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2023 - § 90f zákona č. 138/2019 Z. z. (učiteľ materskej školy, ktorý nezískal vysokoškolské vzdelanie, absolvuje inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 až 100 hodín do 31.
Príklady z praxe
- Príklad 1: Kvalifikovaná učiteľka MŠ so stredoškolským vzdelaním, zaradená ako samostatná učiteľka MŠ, musí podľa § 10 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. absolvovať inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 až 100 hodín do 31. Podľa § 90f daného zákona inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania musí učiteľ materskej školy s úplným stredným odborným vzdelaním absolvovať do 31.
- Príklad 2: Učiteľka MŠ s VŠ 2. stupňa učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov a rozširujúcim štúdiom predprimárnej pedagogiky spĺňa kvalifikačné predpoklady, nakoľko zákon neurčuje konkrétny študijný odbor VŠ vzdelania.
Kritika súčasného stavu a potreba zmeny
Je absurdné rozlišovať medzi učiteľkou predškolákov a učiteľkou mladších detí. Je to to isté vývinové obdobie, tá istá inštitúcia, ten istý štátny vzdelávací program, tie isté výzvy, problémy. Aj mladšie deti potrebujú prístup založený nielen na praktických skúsenostiach a výcviku, ale aj na teoretickej reflexii a odbornom prístupe k riešeniu občas dosť komplexných a zamotaných problémov.
Aktuálne nastavenie rozdelenia požadovanej úrovne kvalifikačných predpokladov pre učiteľky materských škôl podľa veku detí ukazuje, že navrhovateľom a schvaľovateľom tohto zákona nie je jasné, akú funkciu má materská škola, prečo je predprimárne vzdelávanie nastavené pre deti od troch do šiestich rokov a aké nároky máme v tejto súvislosti na zabezpečenie kvality predprimárneho vzdelávania na Slovensku. Logika zákona hovorí - čím mladšie deti, tým nižšie požiadavky. Je tiež vykreslením nejasnosti vízie, čo chceme vlastne od učiteliek v materských školách a čo chceme od materských škôl.
V materských školách pôsobia a tie isté činnosti vedľa seba vykonáva magisterka, ktorá sa pripravovala na povolanie od strednej školy, a následne v bakalárskom a magisterskom štúdiu, aj „polovzdelaná“ nadšenkyňa, čo si externe na dvojročke na strednej škole urobila čo najrýchlejšie papier, aby sa stala učiteľkou. V diskusiách týchto kolegýň je argument lásky k deťmi zaklínadlom, ktoré to všetko zarámcuje a vyraďuje u protivníkov s vyšším vzdelaním silu obhajoby potreby vzdelania. Veď kto by mohol povedať, že mať rád deti nie je dôležité? Akoby sa vzdelanie učiteľky vylučovalo s krásnym a rešpektujúcim vzťahom k deťom, akoby tento aspekt našej práce akosi krivilo a stávali sa z nás objektívne chladné vedecké laborantky. Je to argumentačný faul, ktorý veľmi často v zárodku umŕtvuje diskusie o potrebe kvalitného vzdelania učiteliek. Zaklínadlo lásky k deťom a zaklínadlo vzdelania sa stalo v diskusiách akýmsi obranným zaklínadlom vlastnej sebaúcty učiteliek. A to je veľká škoda.
Požiadavky na učiteľku MŠ
V každom prípade si potrebujeme ujasniť, čo vlastne od tých učiteliek v materských školách chceme. Laická verejnosť v diskusiách často vidí obraz učiteľky redukujúci jej pracovnú činnosť na utieranie zadočkov, sušenie slzičiek a roztomilé hry s kockami. Je to samozrejme, okrem množstva iných činností, bežnou súčasťou každodenného života každej učiteľky.
Prečítajte si tiež: Alternatívne možnosti kvalifikácie učiteľa MŠ
Čo od učiteliek materských škôl v školskom systéme očakávame?
- Potrebujeme viac prakticky orientovanú učiteľku, ktorá má základy všeobecného vzdelania, vycvičenú na strednej odbornej škole v znalosti a aplikácii metodických postupov tých ktorých vzdelávacích oblastí? Vzdelávanie s dôrazom na priamu skúsenosť v teréne? Mal by to byť niekto, kto „to s tými deťmi vie“? Áno, samozrejme. Potrebujeme dobre prakticky pripravené učiteľky. Neznamená to však, že nám stačí ich výcvik pod vedením praktikov.
- Potrebujeme viac učiteľku, špecialistku na rozvíjanie osobnosti dieťaťa v predškolskom veku, ktorá je teoreticky erudovaná, je rovnocennou partnerkou pri poskytovaní svojich odborných pedagogických znalostí odborníkom pri riešení rôznych typov problémov a výziev, ktoré prináša zrenie a vývin dieťaťa? Potrebujeme, aby učiteľka mala hlboké odborné vedomosti, rozlišovala riziká vývinu, identifikovala možné problémy, komunikovala na profesionálnej úrovni, dokázala odborne reflektovať vlastnú prácu a neustále ju konfrontovala s aktuálnym vedeckými poznaním? Áno, samozrejme. Potrebujeme akademicky vzdelané učiteľky. Neznamená to však, že nám postačí teoretické vzdelávanie.
Tieto dva prístupy sa vôbec nevylučujú a mali by sme sa zamerať na ich skĺbenie a nie na posilňovanie dichotomického vnímania vzdelania učiteliek tak ako je tomu teraz bohužiaľ aj vo vnútri medzi samotnými učiteľkami. Je to falošná dilema.
Od učiteľky v materskej škole očakávame aj to, že bude osobnostne zrelá, schopná robiť zodpovedné rozhodnutia v náročných diskusiách, že bude pre rodičov rovnocennou partnerkou pri konzultáciách, poradenstve a diskusiách, že v určitej kvalite zvládne každodennú kontinuálnu a veľkú zodpovednosť za životy, zdravie a rozvoj jej zverenej skupine (často 20 a viac) detí.
Možné riešenia a návrhy
Rada pre rozvoj materských škôl už dlhodobo upozorňuje, že je potrebné strategicky nastaviť postupný prechod na požiadavku vysokoškolského vzdelania učiteliek bez rozdielu veku, v ktorom deti vzdelávajú, na úroveň 1. stupňa tak, ako je tomu už v takmer všetkých krajinách Európy. Učiteľkám v praxi, ktoré vysokoškolské vzdelanie nemajú, by bola uznaná prax ako kedysi učiteľkám prvého stupňa základných škôl v roku 2001 pri prechode na požiadavku vysokoškolského vzdelania.
Dá sa to. Tak ako nedávno v Poľsku, aj u nás by tento proces sprevádzal postupný zánik študijných odborov učiteľstva pre materské školy na stredných odborných školách, pri zachovaní prípravy pedagogických kandidátov. Pedagogický kandidát by však musel mať v materskej škole svojho supervízora, ktorý by ho sprevádzal cestou profesijnej sebareflexie. Prax by sme uznali. Nikoho by sme nezdevalvovali.
Prečítajte si tiež: Ako sa môže učiteľka MŠ vzdelávať v Košiciach?
Na týchto stredných školách by bolo možné naďalej študovať študijné odbory vychovávateľstvo, pedagogický asistent, animátor voľného času, pomocný vychovávateľ a taktiež sa môžu zamerať na prípravu pedagogických kandidátov, ktorí by po ukončení strednej odbornej školy mohli pracovať v materskej škole s povinnosťou naďalej študovať. Táto zmena by pre ne určite nebola likvidačná.
Súbežne by bolo potrebné prehodnotiť podobu bakalárskeho vzdelávania učiteliek materských škôl, nakoľko trojodborový základ študijného programu predškolská a elementárna pedagogika, ktorý v sebe nesie nesporné ekonomické výhody prípravy troch kvalifikácií (príprava pre učiteľstvo 1. stupňa ZŠ, učiteľstvo pre MŠ a vychovávateľstvo), je skutočne na diskusiu. Počas troch rokov študentky teda neabsolvujú toľko prípravy a praxe orientovanej prioritne na predprimárne vzdelávanie v materskej škole, koľko by mohli pri sústredenom kontinuálnom štúdiu.