Výchova detí je komplexná a náročná úloha, ktorá si vyžaduje trpezlivosť, pochopenie a neustále hľadanie efektívnych metód. Často sa stretávame s rôznymi názormi na to, ako dosiahnuť, aby dieťa poslúchalo. Niekedy sa zdá, že bitka a tresty sú jedinou cestou. Tento článok sa zameriava na psychologické aspekty kričania na cudzie dieťa a ponúka alternatívne prístupy k výchove, ktoré uprednostňujú rešpekt, porozumenie a budovanie zdravého vzťahu medzi dieťaťom a dospelým.
Úvod
V nedávnych diskusiách o výchove detí sa často objavuje názor, že telesné tresty a krik sú nevyhnutné pre dosiahnutie poslušnosti. Je však dôležité zamyslieť sa nad dlhodobými dôsledkami takéhoto prístupu. Trest funguje len dovtedy, kým sa dieťa trestu obáva. Výchova založená na strachu vedie k tomu, že dieťa je "dobré" len preto, že sa bojí následkov, nie preto, že by chápalo dôvody, prečo je určité správanie nevhodné.
Prečo kričanie nie je efektívne
Kričanie na dieťa, či už vlastné alebo cudzie, môže mať negatívne psychologické dopady. Dieťa sa cíti ohrozené, vystrašené a nepochopené. Strach blokuje schopnosť učiť sa a rozvíjať zdravé emocionálne väzby. Okrem toho, kričanie môže viesť k:
- Zníženému sebavedomiu: Dieťa sa cíti menejcenné a neschopné.
- Vzniku úzkosti a stresu: Neustály strach z kriku vedie k chronickému stresu, ktorý môže mať negatívny vplyv na zdravie.
- Problémom so správaním: Dieťa sa môže začať správať agresívne alebo vzdorovito.
- Narušeniu vzťahu: Krik narúša dôveru a rešpekt medzi dieťaťom a dospelým.
Alternatívne prístupy k výchove
Namiesto kričania a trestov existuje mnoho efektívnejších a láskavejších spôsobov, ako viesť deti k správnemu správaniu. Tieto prístupy sú založené na porozumení, rešpekte a budovaní zdravého vzťahu.
Inšpirácia z ParentsPlace (Marec 2001)
Jeden diskusný príspevok mamičky z internetovej stránky ParentsPlace z marca 2001, ktorý sa zaoberal "nástrojmi disciplíny" namiesto trestov, zmenil pohľad na výchovu mnohých rodičov. Autorka zdôrazňuje, že tresty nie sú potrebné a môžu mať dokonca nežiaduce účinky. Konkrétne príklady a nápady uvedené v príspevku sú určené pre deti v predškolskom veku a mladšie, hoci princípy platia pre deti aj dospelých. Rozdiel medzi týmto prístupom a klasickým trestom spočíva v tom, že s rastúcim vekom dieťaťa nie je potrebné stupňovať výchovné metódy, pretože od malička sa dieťa učí chápať pravidlá a dôvody ich existencie.
Prečítajte si tiež: Náhradné materstvo a adopcia: Pre a proti
Princípy efektívnej výchovy
- Krátke a jasné vysvetlenia: Netreba dieťaťu nič zdĺhavo vysvetľovať.
- Prirodzené následky: Nechajte prirodzené následky, aby dieťa poučili. Ak si dieťa nechce dať kabát, nech ide von bez neho a samo zistí, že mu je zima. Ak čmára po stene, nech pomôže s upratovaním. Dôležitý je prístup rodiča - ak aplikujete následky s výzorom "ja ti ukážem" a s krikom, následok sa mení na trest.
- Príprava na zmenu: Dajte deťom šancu pripraviť sa na to, čo príde. Použite kuchynské stopky alebo budík, aby sa dieťa mohlo pripraviť na odchod alebo ukončenie aktivity.
- Voľba z alternatív: Ak je nejaké správanie nevhodné, dajte dieťaťu možnosť zvoliť si z dvoch vhodných alternatív.
- Zákazy nefungujú: Zákazy nepomáhajú deťom naučiť sa vhodné správanie.
- Modelové správanie: Správajte sa tak, ako si to predstavujete od svojho dieťaťa.
- Vysvetlenie pravidiel: Požiadajte zamestnancov v knižnici alebo múzeu, aby deťom vysvetlili pravidlá, ktoré tam platia.
- Pozornosť bez kňučania: Venujte pozornosť dieťaťu, keď komunikuje bez kňučania.
- Rozoberanie dôsledkov: Rozoberajte s deťmi, ako by sa situácia vyvíjala, keby sa nejaké pravidlo porušilo.
- Úlohy a zodpovednosť: Dajte deťom ich vlastné úlohy, niečo, čo im dodá pocit dôležitosti.
- Ocenenie: Pochváľte dieťa, keď vám pomôže.
- Motivácia: Zariaďte si rutiny tak, aby príjemné veci nasledovali až keď sú nepríjemné za nami.
- Jedno slovo: Namiesto prednášky stačí jedno slovo.
- Gestá: Podobne niekedy iba stačí ukázať prstom.
- Riešenie problémov: Niekedy stačí problém postaviť tak, aby ho deti vedeli vyriešiť samé.
- Bezpodmienečná láska: Deti potrebujú pochopenie a kladnú pozornosť od rodičov práve keď nám pripadá, že si to najmenej zaslúžia.
- Odľahčenie situácie: Trochu šaškovania uvoľní vyostrenú situáciu a umožní vám pokračovať v činnosti.
- Odstup: Keď už cítite, že ste s nervami na konci, na chvíľu sa vzdiaľte.
- Akceptácia emócií: Ak je výlev pocitov spôsobený niečím, čo sa nedá napraviť (napríklad hlad a smäd), nechajte deti, nech sa vyzúria. Stanovte hranice - "Môžeš byť nahnevaná, ale nesmieš ľudí udierať."
Problémy so správaním u detí
Je dôležité si uvedomiť, že zlé správanie u detí je často prejavom neschopnosti vysporiadať sa so situáciou. Deti sa správajú "zle" preto, lebo ešte nemajú dostatočné skúsenosti a zručnosti na to, aby sa správali inak.
Emocionálne poruchy u detí predškolského veku
U detí predškolského veku sa veľmi často objavujú emocionálne poruchy, ktoré spôsobujú výchovné problémy. Emocionálne procesy dieťaťa závisia od fungovania nervového, endokrinného a celkového zdravotného systému, ako aj od kontaktov s blízkymi, raných sociálnych skúseností a atmosféry v rodinnom dome. Neexistuje dieťa, ktoré by sa niečoho v živote nebálo, ktoré by neprežívalo strach alebo nereagovalo hnevom. Emocionálnu poruchu možno rozpoznať iba vtedy, keď sú symptómy viacnásobné, trvalé, intenzívne a časté. Emocionálne poruchy zahŕňajú mnohé vývojové abnormality, napríklad neurotické reakcie, poruchy osobnosti, poruchy správania a dokonca aj psychotické poruchy. Existuje veľa emočných porúch, ktoré sa môžu objaviť u detí predškolského veku. Niektoré deti dokonca vykazujú niekoľko abnormalít súčasne.
Najznámejšie emocionálne poruchy u detí
- Neurotické reakcie: pozostávajú z patologickej úzkostnej reakcie na stres. Neustále duševné napätie a neopodstatnené obavy spôsobujú, že batoľa nie je schopné prispôsobiť sa požiadavkám prostredia a zvoliť si maladaptívne formy správania. K rozvoju neurózy u detí prispievajú najmä psychické úrazy a traumatické zážitky, ako sú požiar, uhryznutie psom, fyzické tresty, konflikty medzi rodičmi, smrť blízkej osoby. Hlavným príznakom neurózy je úzkosť sprevádzaná pocitom nebezpečenstva, úzkosťou a bezmocnosťou. V dôsledku negatívnych emócií dieťa aktivuje rôzne obranné mechanizmy.
- Strach: deti v predškolskom veku zažívajú veľa strachov, vrátane vývinových strachov, napr. strach z tmy, z búrky, zo zvierat.
- Enuréza: sa najčastejšie vyskytuje v noci počas spánku a menej často počas dňa. Chlapci majú častejšie tento problém ako dievčatá. Môže to byť dôsledok chybných výchovných metód, zlého kontaktu rodič-dieťa, narodenia mladšieho súrodenca, rozvodu, úmrtia blízkej osoby a pod.
- Nervové tiky: sú to náhle, mimovoľné pohybové výboje rôznych svalových skupín, ktoré nie sú pod vedomou kontrolou. Dieťa môže žmurkať očami, robiť zvláštne výrazy tváre, hádzať rukami. Tiky sa najčastejšie objavujú medzi 5. a 12. rokom života. Zvyčajne sú výsledkom silných konfliktných situácií a traumatických zážitkov.
- Koktanie: je zvyčajne jedným z mnohých príznakov neurotického správania dieťaťa. Zajakavosť je bežná porucha reči u detí, ktorá sa vyskytuje vo veku od 3 do 5 rokov. Patologickú zajakavosť treba odlíšiť od vývinovej koktavosti, ktorá vzniká nesúladom medzi vysokou úrovňou myslenia dieťaťa a relatívne nízkym artikulačným systémom. Je častejšia u chlapcov ako u dievčat.
- Poruchy chuti do jedla: “neurotické poruchy príjmu potravy” sa vyskytujú u 2/3 detí vo veku 2-5 rokov. Znepokojení rodičia majú tendenciu venovať príliš veľkú pozornosť procesu jedenia a žiadať, navádzať alebo dokonca nútiť svoje deti, aby jedli, čo je zvyčajne kontraproduktívne. Odmietanie jedla môže byť spôsobené tým, že sa podáva jedlo, ktoré dieťaťu nechutí. Nechutenstvo môže byť reakciou na príchod nového dieťaťa do rodiny - batoľa sa bojí, že stratí lásku rodičov a žiarli na svojich súrodencov.
- Psychomotorická inhibícia: deti s psychomotorickou inhibíciou sú bojazlivé, málo aktívne a prejavujú ťažkosti v kontaktoch s okolím. Inhibícia u nich vznikla ako dôsledok kritiky, výsmechu, ponižovania alebo telesných trestov zo strany rodičov. Väčšinou takéto deti nespôsobujú výchovné problémy, zostávajú „v tieni“, trpia, izolujú sa od ostatných a potláčajú svoje emócie.
- Agresivita: agresívne správanie je bežnejšie u chlapcov ako u dievčat a prejavuje sa najčastejšie do dvoch rokov. Rozlišuje sa verbálna agresia (kričanie, osočovanie, ohováranie, arogancia, sťažovanie sa) a fyzická agresia (udieranie, kopanie, škrabanie, hryzenie, ťahanie za vlasy).
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak máte pocit, že neviete zvládnuť správanie dieťaťa, alebo ak sa u dieťaťa objavujú príznaky emocionálnych problémov, neváhajte vyhľadať pomoc odborníka. Detský psychológ vám môže pomôcť identifikovať príčiny problémov a navrhnúť efektívne stratégie na ich riešenie.
Dôvody na návštevu detského psychológa
Detského psychológa treba navštíviť predovšetkým vtedy, keď u dieťaťa zistíte:
- Oneskorenie vo vývine motoriky, reči alebo nácviku čistoty.
- Problémy s učením či pozornosťou (ADHD).
- Problémy v správaní (neprimeraný hnev, poruchy príjmu potravy, nočné pomočovanie).
- Výrazné zhoršenie prospechu v škole.
- Obdobie smútku, plačlivosti alebo depresie.
- Izoláciu od kolektívu, stiahnutie sa do seba.
- Ak sa dieťa stane obeťou, svedkom či páchateľom šikanovania.
- Zníženie záujmu o obľúbené aktivity.
- Nadmerné agresívne správanie (kopanie, hryzenie…).
- Náhle zmeny chuti do jedla.
- Nespavosť, resp. nadmerná spavosť.
- Záškoláctvo a úteky z domu.
- Náhle zmeny nálad.
- Časté sťažnosti na bolesti hlavy, brucha apod., a pritom lekár ochorenie vylúčil.
- Prejavenie znakov požívania alkoholu, drog a iných psychoaktívnych látok.
- Problémy s vyrovnávaní sa so životnými zmenami, napr. rozvode rodičov, pri úmrtí v rodine a strate blízkej osoby.
- Sexuálne, fyzické či emocionálne zneužitie a ich traumatické udalosti.
Ako pripraviť dieťa na návštevu psychológa
Rodičia by mali dieťa primerane pripraviť na psychologickú konzultáciu a vyšetrenie. Je dôležité informovať dieťa o tom, čo ho čaká, a uistiť ho, že psychológ je "dobrý ujo alebo teta", ktorý(á) sa chce s ním len porozprávať. Psychológa nesmiete prezentovať ako "strašiaka".
Prečítajte si tiež: Čo robiť, ak nájdete stratené dieťa?
Konkrétny príklad: Ako reagovať na "ukričané" dieťa?
Častým problémom, s ktorým sa rodičia stretávajú, je "ukričané" dieťa, ktoré piští, vrieska a hádže sa o zem. V takejto situácii je dôležité zachovať pokoj a snažiť sa pochopiť, čo dieťa prežíva.
Možné príčiny
- Nemožnosť vyjadriť svoje potreby: Dieťa ešte nemá dostatočnú slovnú zásobu na to, aby vyjadrilo svoje pocity a potreby.
- Frustrácia: Dieťa je frustrované, pretože sa mu nedarí dosiahnuť to, čo chce.
- Pozornosť: Dieťa sa naučilo, že kričaním dosiahne pozornosť rodičov.
- Emocionálne problémy: Dieťa prežíva úzkosť, strach alebo iné emocionálne problémy.
Ako reagovať
- Zachovajte pokoj: Je dôležité, aby ste vy sami zostali pokojní a nerozčuľovali sa.
- Ignorujte správanie: Ak je kričanie len spôsob, ako získať pozornosť, ignorujte ho.
- Uistite dieťa: Dajte dieťaťu najavo, že ho ľúbite a chápete, že je nahnevané alebo frustrované.
- Pomôžte dieťaťu vyjadriť svoje pocity: Pýtajte sa dieťaťa, čo ho trápi, a pomôžte mu nájsť slová na vyjadrenie svojich pocitov.
- Ponúknite alternatívy: Ak dieťa kričí preto, že niečo chce, ponúknite mu alternatívne riešenie.
- Stanovte hranice: Je dôležité, aby dieťa vedelo, že kričanie nie je akceptovateľné správanie. Povedzte mu, že ho ľúbite, ale že nemôžete tolerovať, keď kričí.
- Odstup: Ak sa situácia vyhrocuje, na chvíľu sa vzdiaľte a nechajte dieťa, nech sa upokojí.
- Odborná pomoc: Ak sa správanie dieťaťa nezlepšuje, vyhľadajte pomoc odborníka.
Školka ako potenciálny zdroj traúm
Skúsenosti z detstva, najmä tie negatívne, môžu mať dlhodobý vplyv na psychické zdravie človeka. Zanedbávanie, neúcta a krik v predškolských zariadeniach môžu spôsobiť traumu, ktorá sa prejaví v dospelosti.
Riziká štátnych škôlok
Niektorí rodičia sa obávajú umiestniť svoje deti do štátnych škôlok kvôli skúsenostiam so zanedbávaním hygieny, nerešpektujúcim prístupom a krikľavým správaním učiteliek. Tieto obavy sú často založené na osobných skúsenostiach alebo skúsenostiach známych.
Hľadanie škôlky s rešpektujúcim prístupom
Preto je dôležité hľadať škôlky, ktoré uprednostňujú rešpektujúci a vzťahový prístup k deťom. Škôlky s menším kolektívom môžu byť lepším riešením, pretože umožňujú učiteľom venovať deťom viac individuálnej pozornosti.
Dôležitosť zachovania psychickej integrity dieťaťa
Rodičia by mali uprednostňovať zachovanie fyzickej a psychickej integrity svojich detí. To znamená, že by mali hľadať prostredie, v ktorom sa deti cítia bezpečne, rešpektovane a milované.
Prečítajte si tiež: Prečo dieťa reaguje na cudzích ľudí?