V súčasnosti sa náhradné materstvo prezentuje ako medicínska pomoc pre bezdetné páry, umožňujúca im prijať "vlastné dieťa". Avšak, táto prax vyvoláva množstvo etických a morálnych otázok, ktoré si vyžadujú dôkladné zváženie. Alternatívou je adopcia, ktorá prináša svoje vlastné výzvy a výhody.
Čo je náhradné materstvo?
Náhradné materstvo, známe aj ako surogátne materstvo, je medicínsky postup, pri ktorom žena prijme do svojho tela ľudské pohlavné bunky alebo embryo s úmyslom vynosiť a po pôrode odovzdať dieťa inej osobe alebo osobám. Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska sa na svojom zasadnutí dňa 8. novembra 2014 v Bratislave zaoberala naliehavými etickými otázkami, ktoré kladú veriaci i mnohí ľudia dobrej vôle vo veci tzv. náhradného materstva. Podľa nich predstavuje závažné zneužitie medicíny, biomedicínskej vedy i práva. Z morálneho hľadiska ide o podvod, zneužitie a krivdu voči hlavným zúčastneným osobám: voči „sociálnym“, prípadne „genetickým“ rodičom dieťaťa, tzv. náhradnej matke, ako aj voči samotnému dieťaťu. Zároveň táto procedúra korumpuje a hlboko mravne poškodzuje lekárov, zdravotníckych pracovníkov či osoby z iných profesií, ktoré sa na nej zúčastňujú (napr. ošetrovateľstvo, farmácia, právo, manažment).
Etické aspekty náhradného materstva
Krivda voči náhradnej matke: Ide o morálne neprípustný vzťah zvecnenia a obchodovania s jej telom. Po pôrode sa prerušujú prirodzené biologické, emočné a sociálne väzby, ktoré si matka počas tehotenstva vytvára k dieťaťu. Krivda voči žene nosiacej akoby „cudzie“ dieťa, ktoré po pôrode musí odovzdať iným ľuďom, nie je menšia ani vtedy, keď to pomýlená žena robí z altruistických či iných zdanlivo dobromyseľných dôvodov a bezodplatne (napr. matka vynosí dieťa dcére alebo aj naopak, partnerka partnerke, priateľka dvom partnerom atď.). V kontexte komerčného vzťahu ide vždy o hlboké poníženie ženy, ktoré predstavuje formu novodobého zotročenia, prostitúcie a obchodu s ľuďmi.
Klamstvo voči "sociálnym" rodičom: Dieťa, ktoré získajú prostredníctvom náhradného materstva, nie je ich biologickým dieťaťom. Biologicky ide o dieťa ženy, ktorá ho nosila pod srdcom. Túžba po vlastnom dieťati neoprávňuje nikoho uchyľovať sa k mravne neprijateľným prostriedkom na jej naplnenie. Túžba po dieťati nie je "právom na dieťa".
Krivda voči dieťaťu: Dieťa prichádza na svet počatím v nezvyčajných podmienkach, pričom dochádza k umelému rozdeleniu medzi jeho genetickými, biologickými a sociálnymi rodičmi. Táto situácia predstavuje pre dieťa závažné riziká z hľadiska jeho biologickej a psychickej identity, jeho osobnosti a zdravého vývinu.
Prečítajte si tiež: Účasť dieťaťa na výlete
Krivda voči obetovaným deťom: Tým ľudským bytostiam, ktoré sa v kontexte tzv. náhradného materstva síce umelo počali, ale neskôr sa neprenesú do maternice ženy, či už preto, že boli označené za chybné alebo za nadbytočné, alebo aj po prenesení do maternice ich vývoj nepokračuje a odumrú, spôsobuje tzv.
Krivda voči iným osirelým deťom: Aj takto sa zmenšuje ich reálna možnosť dostať sa do adoptívnej starostlivosti a mať vhodné rodinné prostredie pre svoj vývin a dobrý štart do života.
Riziko pre spoločnosť: Presadzovanie náhradného materstva je zamerané proti samotným základom sociálnej štruktúry a demokratického fungovania spoločnosti. Javí sa ako nezodpovedný útok smerovaný proti zdravej rodine, manželstvu, rodičovstvu a materstvu.
Príbeh Jessicy Allen: Keď sa náhradné materstvo skomplikuje
Príbeh Jessicy Allen z Kalifornie ilustruje komplikácie, ktoré môžu nastať pri náhradnom materstve. Jessica nosila pod srdcom naraz dve bábätká, pričom jedno bolo jej vlastné a druhé dieťa čínskeho páru. Po pôrode boli obe bábätká odovzdané čínskemu páru, no neskôr sa zistilo, že jedno z bábätiek bolo Jessicino. Tento príbeh poukazuje na riziká a nepredvídateľné situácie, ktoré môžu vzniknúť pri umelom oplodnení a náhradnom materstve.
Adopcia ako alternatíva
Adopcia je právny proces, ktorým sa osoba stáva právnym rodičom dieťaťa, ktoré nie je jej biologickým potomkom. Adopcia ponúka domov a rodinu deťom, ktoré nemajú rodičov alebo ktorých rodičia sa o ne nemôžu starať.
Prečítajte si tiež: Pohryznutie psom u detí
Skúsenosti s adopciou
Mnoho párov sa rozhodne pre adopciu po rokoch márneho snaženia sa o vlastné dieťa. Reportér sa podelil o svoj osobný príbeh, ako sa s manželkou rozhodli pre adopciu po tom, čo sa dozvedeli, že nemôžu mať vlastné deti. Popisuje proces adopcie ako dlhý a komplikovaný, ale zároveň napĺňajúci. Zdôrazňuje, že milujú svojho adoptovaného syna ako vlastného.
Rozhodovanie o adopcii
Adopcia je vážne rozhodnutie, ktoré si vyžaduje dôkladné zváženie. Je dôležité, aby boli rodičia pripravení prijať cudzie dieťa a zvládnuť všetky nástrahy, ktoré osvojenie prináša. Povinná príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť uľahčuje záujemcom rozhodovanie a ujasňuje mnohé veci, ktoré by ich v súvislosti s adopciou nikdy nenapadli.
Proces adopcie na Slovensku
Na Slovensku nie je podmienkou, aby dieťa si mohol osvojiť výhradne manželský pár. Pokojne tak môže urobiť aj dospelá osoba bez partnera, teda nezadaná žena aj chlap, vdova, vdovec, ale aj rozvedený človek. Proces adopcie začína podaním žiadosti na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Nasleduje preverovanie pomerov, v akých žijú žiadatelia, a povinná príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť.
Prečítajte si tiež: Sny o deťoch, mŕtvych príbuzných a smrti: Hlbšia analýza