Vitamín K je esenciálny vitamín, ktorý sa rozpúšťa v tukoch a je nevyhnutný pre správne fungovanie ľudského tela. Keďže si ho organizmus nedokáže vytvoriť sám, je potrebné ho prijímať v potrave. Vitamín K zohráva kľúčovú úlohu pri zrážaní krvi a udržiavaní zdravých kostí. Nedostatok vitamínu K môže viesť ku krvácavým stavom, najmä u novorodencov.
Formy Vitamínu K
Vitamín K existuje v troch hlavných formách:
- Vitamín K1 (fylochinón): Je prirodzená forma vitamínu K, ktorá sa nachádza v zelenej listovej zelenine (kel, špenát, brokolica, petržlen, šalát, karfiol, kapusta), zelenom čaji a v rôznych rastlinných olejoch (sójový, repkový, olivový). Táto forma je dostupná aj synteticky.
- Vitamín K2 (menachinón): Je produkovaný baktériami v hrubom čreve.
- Vitamín K3 (menadión): Bol komerčne dostupný vo forme rozpustnej vo vode, ale pre svoju toxicitu sa už nepoužíva.
Funkcia Vitamínu K v Organizme
Vitamín K je nevyhnutný pre tvorbu koagulačných (zrážacích) faktorov v pečeni. Tieto faktory sú kľúčové pre proces zrážania krvi. Ak vitamín K chýba, krv sa nezráža správne, čo môže viesť k závažnému krvácaniu. Okrem toho najnovšie štúdie potvrdzujú, že vitamín K je dôležitý pre udržanie hustoty kostí vo vyššom veku, čím prispieva k prevencii osteoporózy.
Zdroje Vitamínu K
Medzi hlavné zdroje vitamínu K patria:
- Zelená listová zelenina: kel, špenát, brokolica, petržlen, šalát, karfiol, kapusta
- Ryby
- Pečeň
- Mäso
- Vajcia
Denná Potreba Vitamínu K
Denná potreba vitamínu K sa líši v závislosti od veku:
Prečítajte si tiež: Diagnostika a liečba novorodeneckej žltačky
- Dojčatá:
- 0 - 6 mesiacov: 2,0 mikrogramov/deň
- 7 - 12 mesiacov: 2,5 mikrogramov/deň
- Deti:
- 1 - 3 roky: 30 mikrogramov/deň
- 4 - 8 rokov: 55 mikrogramov/deň
- 9 - 13 rokov: 60 mikrogramov/deň
- Adolescenti a dospelí:
- 14 - 18 rokov: 75 mikrogramov/deň
- 19 a viac rokov: 90 mikrogramov/deň
Množstvo dennej potreby vitamínu K sa zvyšuje počas tehotenstva, dojčenia alebo pri rôznych ochoreniach.
Ochorenia Spojené s Nedostatkom Vitamínu K
Nedostatok vitamínu K môže viesť k nasledujúcim ochoreniam:
- Krvácavé ochorenie novorodencov (Morbus hemorrhagicus)
- Nadmerné až nezastaviteľné krvácanie
- Osteoporóza
Ochorenia Vedúce k Nedostatku Vitamínu K
Niektoré ochorenia môžu viesť k nedostatku vitamínu K:
- Rôzne chronické ochorenia: celiakia, cystická fibróza, chronický zápal podžalúdkovej žľazy
- Podvýživa
- Alkoholizmus
- Operácie v brušnej dutine
- Dlhodobá výživa podávaná priamo do žily
- Leukémie
- Ochorenia obličiek
Lieky, ktoré Môžu Spôsobiť Nedostatok Vitamínu K
Niektoré lieky môžu interferovať s metabolizmom vitamínu K a spôsobiť jeho nedostatok:
- Cefalosporínové antibiotiká
- Warfarín
- Kyselina acetylsalicylová (aspirín)
- Lieky proti nevoľnosti
- Vysoké dávky vitamínov A a E
- Lieky na chudnutie
Krvácavé Ochorenie Novorodencov (Morbus Hemorrhagicus)
Ide o spontánne krvácanie u novorodencov v dôsledku nedostatku vitamínu K. Tento nedostatok môže nastať pri nedostatočnej výžive matky počas tehotenstva, antibiotickej liečbe novorodenca alebo pri nízkom obsahu vitamínu K v materskom mlieku.
Prečítajte si tiež: Autoimunitné ochorenia a očkovanie: Čo potrebujete vedieť
Prejavy Krvácavého Ochorenia Novorodencov
Krvácavé ochorenie novorodencov sa prejavuje v troch formách:
- Skorá forma (2. - 5. deň života): Vracanie krvi, natrávená krv v stolici, krvácanie z nosa alebo pupka.
- Klasická forma (2. - 14. deň života): Krvácanie zo slizníc tráviaceho traktu, nosa, kože v okolí pupočníka, po vpichoch.
- Neskorá forma (3. - 57. deň života): V 50% prípadov ide o akútne, život ohrozujúce krvácanie do mozgu.
Diagnostika
Diagnostika nedostatku vitamínu K sa vykonáva meraním aktivity zrážacích faktorov, počtu krvných doštičiek a času, za ktorý sa vytvorí krvná zrazenina.
Liečba
Pri život ohrozujúcom krvácaní sa vitamín K podáva priamo do žily. Môže sa tiež podať do svalu alebo v podobe kvapiek.
Prevencia
Všetci novorodenci dostávajú po narodení vitamín K v podobe kvapiek alebo injekcie. Ďalšie dávky sa podávajú v priebehu prvých týždňov života.
- Všetci novorodenci dostávajú hneď po narodení 2 mg vitamínu K v podobe kvapiek.
- Ďalšiu dávku dostanú na 3. -10. deň života a potom medzi 4. - 6.týždňom.
Faktory Zrážania Krvi a Poruchy Zrážania
Krvná plazma obsahuje najmenej 14 bielkovín, nazývaných „faktory zrážania“, ktoré sú nevyhnutné pre normálne zastavenie krvácania. Tieto proteíny sa označujú rímskymi číslami, napr. faktor I, II, VII, VIII, IX, atď. Všetky faktory pôsobia spolu ako zohraný tím, pričom každý z nich má špecifickú funkciu v presnom poradí. Aj bez poranenia v ľudskom tele neustále vznikajú drobné podnety, ktoré aktivujú zrážanie krvi. Aby však nedošlo k nežiaducemu zrážaniu krvi v cievach, faktory zrážania krvi sú regulované ďalšou štafetou plazmatických bielkovín, nazývaných inhibítory zrážania. Stačí, aby jeden zo 14 faktorov správne nefungoval, a vzniká porucha zrážania, ktorá sa prejaví nadmerným krvácaním.
Prečítajte si tiež: Kozmetika a postup pri kúpaní novorodenca
Nedostatok Faktora I (Fibrinogénu)
Nedostatok faktora I je názov pre zriedkavé vrodené poruchy fibrinogénu, ktoré boli prvýkrát popísané v roku 1920. Fibrinogén pomáha k zhlukovaniu krvných doštičiek a k vytvoreniu fibrínovej siete v záverečnej fáze krvného zrážania. Nedostatok fibrinogénu môže byť kvantitatívny alebo kvalitatívny v závislosti od toho, či je fibrinogénu nedostatok alebo je nefunkčný. Medzi kvantitatívne poruchy patria: afibrinogenémia pri ktorej fibrinogén úplne chýba a hypofibrinogenémia pri ktorej je znížená hodnota fibrinogénu so zachovanou funkciou. Dedičnosť ochorení je zväčša autozomálne recesívna, čo znamená, že ochorenie môžu mať ženy a muži. Afibrinogenémia je veľmi zriedkavé ochorenie s výskytom 1:2 000 000. Dysfibrinogenémia sa dedí autozomálne dominantným spôsobom. Afibrinogenémia a hypofibrinogenémia sa zvyčajne diagnostikujú u novorodencov s nadmerným krvácaním z pupočníka. Ďalšími prejavmi ochorení sú tvorba modrín, krvácanie z nosa, ústnej dutiny a krvácanie do mäkkých tkanív. Môže sa vyskytnúť aj krvácanie do kĺbov a svalov. U žien sú časté menorágie (dlhá a silné menštruácie) a komplikácie počas tehotenstva, pretože fibrinogén hrá dôležitú úlohu pri uhniezdení embrya v maternici. Hlavnou liečbou nedostatku fibrinogénu je plazmatický fibrinogénový koncentrát, ktorý sa podáva vnútrožilovo. Ďalšou možnosťou je aj čerstvá zmrazená plazma.
Nedostatok Faktora II (Protrombínu)
Protrombín je prekurzorom trombínu, ktorý premieňa fibrinogén na fibrín v záverečnej časti koagulácie. Dysprotrombinémia vzniká vtedy, keď existuje abnormality v štruktúre protrombínu. Hypoprotrombinémia nastáva, keď telo neprodukuje dostatok protrombínu. Klinické prejavy zahŕňajú nadmerné krvácanie z pupočníka po narodení, ľahká tvorba modrín, časté krvácanie z nosa a krvácanie po operácii alebo traume. Diagnóza sa stanovuje pomocou protrombínového času (PT) a aktivovaného parciálneho tromboplastínového času (aPTT). Hodnoty protrombínu sa môžu pohybovať od 2 % do 50 %. Pacienti s hodnotami FII okolo 50 % majú malé alebo žiadne krvácavé prejavy. Vrodený nedostatok FII treba odlíšiť od získanej formy. Získaný nedostatok FII je spôsobený viacerými faktormi: dlhodobým užívaním antibiotík, obštrukciou žlče, zhoršeným vstrebávaním vitamínu K z čriev a ťažkým ochorením pečene. Pri krvácaní sa podáva koncentrát protrombínového komplexu (PCC) alebo čerstvá zmrazená plazma.
Nedostatok Faktora V (FV)
Nedostatok faktora V (FV) bol prvýkrát identifikovaný u nórskeho pacienta v roku 1943 a následne v roku 1947 popísaný doktorom Paulom Owrenom. Jeho výskyt je približne 1:1 000 000. Celosvetovo bolo zdokumentovaných menej ako 200 prípadov. Veľmi dôležité je, že nedostatok FV by sa nemal zamieňať s faktorom V Leiden, ktorý vedie k zvýšenej zrážanlivosti krvi (trombóze). Bielkovina FV je katalyzátor, ktorý urýchľuje proces premeny protrombínu na trombín. Bežnými prejavmi nedostatku FV je tvorba modrín, podkožné krvácanie, krvácanie z nosa, ďasien a ústnej dutiny. Deti s ťažkým nedostatkom FV sú vystavení zvýšenému riziku krvácania do mozgu. U pacientov s ťažkým nedostatkom FV môžu byť prítomné aj krvácanie do pľúc a tráviaceho traktu, ktoré môže byť aj život ohrozujúce. Diagnóza sa stanovuje pomocou základných koagulačných testov. U pacientov s nedostatok FV býva predĺžený aktivovaný parciálny tromboplastínový čas (aPTT) a protrombínový čas (PT). Okrem základných testov k potvrdeniu diagnózy je potrebné vyšetrenie hodnoty FV. Na Slovensku nie sú dostupné žiadne koncentráty FV. Na liečbu sa používa čerstvá zmrazená plazma alebo špeciálna ľudská plazma, ktorá obsahuje ľudské plazmatické bielkoviny, dôležité pre udržanie normálnych parametrov zrážanlivosti.
Nedostatok Faktora VII (FVII)
Nedostatok faktora VII (FVII), alebo prokonvertínu, bol prvýkrát identifikovaný v roku 1951. Toto ochorenie je najčastejšou zriedkavou poruchou zrážania krvi. Výskyt sa odhaduje na 1: 300 000 - 500 000. Dedičnosť je autozomálne recesívna, čo znamená, že ochorenie môžu mať ženy a muži. Prejavy ochorenia sú spojené s hodnotou FVII v krvi. U detí sa ochorenie diagnostikuje zväčša počas prvých 6 mesiacov života. V tomto období býva prítomné krvácanie do centrálneho nervového systému alebo tráviaceho traktu. Pacienti s ťažkým nedostatkom FVII mávajú ľahkú tvorbu modrín a prítomné krvácanie do kĺbov a svalov. Krvácanie sa môže vyskytnúť aj do podkožia, ústnej dutiny, nosa a do urogenitálneho trakte. Diagnóza sa stanovuje pomocou základných koagulačných testov. U pacientov s nedostatok FVII býva predĺžený protrombínový čas (PT). Okrem základných testov k potvrdeniu diagnózy je potrebné vyšetrenie hodnoty FVII. Hlavnou liečbou nedostatku FVII sú plazmatický koagulačný faktor VII alebo aktivovaný rekombinantný faktor VII. Oba tieto faktory sa podávajú vnútrožilovo. Ďalšou možnosťou liečby je čerstvá zmrazená plazma.
Nedostatok Faktora X (FX)
Nedostatok faktora X (FX) alebo Stuartovho-Prowerovho faktora bol prvýkrát identifikovaný v 50. rokoch 20. storočia v USA a Anglicku u dvoch pacientov: Rufusa Stuarta a Audrey Prowera. Výskyt nedostatku FX sa odhaduje na 1:500 000 až 1:1 000 000. Dedičnosť je autozomálne recesívna, čo znamená, že ochorenie môžu mať ženy a muži. Pacienti s ľahkým nedostatkom FX majú zvýšenú tvorbu modrín, krvácanie z nosa, ústnej dutiny alebo krvácanie po úraze. Klinické prejavy u pacientov s ťažkým nedostatkom FX sú hlavne krvácanie z pupočníka po narodená, krvácanie do kĺbov a vnútrosvalové krvácanie. Okrem toho majú vysoké riziko krvácania do mozgu, hlavne v prvých týždňoch po narodení. Diagnóza sa stanovuje pomocou základných koagulačných testov. U pacientov s nedostatok FX býva predĺžený aktivovaný parciálny tromboplastínový čas (aPTT) a protrombínový čas (PT). Na Slovensku nie sú dostupné žiadne koncentráty FX.
Nedostatok Faktora XI (FXI)
Nedostatok faktora XI (FXI) v minulosti nazývaný aj ako hemofília C, bol prvýkrát identifikovaný v roku 1953 u pacientov, ktorí po extrakcii zubov mali závažné krvácanie. Jeho výskyt sa odhaduje na 1:100 000. Dedičnosť je autozomálne recesívna, čo znamená, že ochorenie môžu mať ženy a muži. V niektorých prípadoch môže byť nedostatok FXI tiež zdedený autozomálne dominantným spôsobom. U tých pacientov sa objavujú zriedkavé závažné prejavy. Hladiny FXI v krvi nemusia nevyhnutne korelovať s prejavmi krvácania. Ľudia s nízkymi hladinami môžu krvácať menej ako tí s vyššími hladinami. Hoci niektorí pacienti majú časté krvácanie z nosa alebo krvácanie do mäkkých tkanív. U iných pacientov sa objavujú krvácania až po extrakcii zubov, operáciách alebo úrazoch. U žien býva často silné menštruačné krvácanie a bývajú prítomné aj závažné popôrodné krvácanie. Diagnóza sa stanovuje pomocou testu základných koagulačných testov. U pacientov s nedostatok FXI býva predĺžený aktivovaný parciálny tromboplastínový čas (aPTT). Na Slovensku nie sú dostupné žiadne koncentráty FXI. Na liečbu sa používa čerstvá zmrazená plazma alebo špeciálna ľudská plazma, ktorá obsahuje ľudské plazmatické bielkoviny, dôležité pre udržanie normálnych parametrov zrážanlivosti.
Nedostatok Faktora XIII (FXIII)
Nedostatok faktora XIII alebo faktora stabilizujúceho fibrín, bol prvýkrát popísaný v literatúre v roku 1960. Ide o najvzácnejší nedostatok faktora, ktorý sa vyskytuje v populácii 1:5 000 000. Bielkovina FXIII stabilizuje krvnú zrazeninu. Pri jej nedostatku sa síce krvná zrazenina vytvorí, ale následne sa rozpadne a spôsobí opakované krvácanie. Krvácanie z pupočníka po narodení, je najčastejší prejavom, ktorý sa vyskytuje u takmer 80 % prípadov. Až 30 % pacientov môže mať spontánne krvácanie do mozgu, ktoré bývajú najčastejšou príčinou úmrtnosti. Ďalšie prejavy nedostatku FXIII sú: tvorba modrín, krvácanie z nosa a ústnej dutiny, krvácanie do svalov a oneskorené krvácanie po operácii. Pacienti s nedostatkom FXIII majú štandardné koagulačné časy v norme. Na prevenciu a liečbu krvácania u pacientov s vrodeným nedostatkom FXIII je k dispozícií plazmatický koagulačný faktor XIII. Okrem neho je na rutinnú profylaxiu u ľudí s vrodeným nedostatkom tzv. A-podjednotky FXIII na Slovenku k dispozícií rekombinantný FXIII. Oba faktory sa podávajú vnútrožilovo. Vrodený nedostatok A-podjednotky FXIII sa vyskytuje až u 95 % pacientov s nedostatkom FXIII.
Ďalšie Príčiny Krvácavých Stavov
Krvácanie sa všeobecne považuje za klinický fenomén, ktorý postihuje ľudí bez rozdielu veku, rasy a je jedným z najčastejších problémov medicíny. Základnými zložkami hemostázy sú cievna stena, krvné doštičky a systém plazmatických bielkovín.
Insuficiencia Cievnej Steny
V prípade úniku krvi z cievneho riečiska do tkaniva alebo podkožia vzniká hematóm. Insuficiencia (nedostatočnosť) cievnej steny je veľmi častou príčinou vzniku hematómov. Tieto vaskulopatie bývajú vrodené, napr. Ehlers-Danlosov syndróm, ale častejšie sú získané.
Trombocytopatie a Trombocytopénie
Porucha funkcie trombocytov (trombocytopatie) alebo ich znížený počet (trombocytopénie) vedie k poruche zrážania krvi a krvácaniu. Obidva typy môžu byť vrodené alebo získané. Získané trombocytopatie sú v klinickej praxi oveľa častejšie ako vrodené a diagnostikujú sa agregometrickým vyšetrením. Častejšie sú trombocytopatie, ktoré sú vyvolané liekmi a to protidoštičkovými liekmi ako je kyselina acetylosalicylová, klopidogrel alebo nesteroidnými protizápalovými liekmi. Druhou skupinou sú antimikrobiálne lieky ako sú penicilíny a cefalosporíny. Vrodené trombocytopénie predstavujú skupinu veľmi zriedkavých geneticky podmienených chorôb. Z celej palety získaných trombocytopénií stoja v popredí imunitne podmienené trombocytopénie.
Von Willebrandova Choroba
Najčastejšou vrodenou krvácavou poruchou je von Willebrandova choroba. Postihuje asi 1 % populácie. Von Willebrandov faktor vWF je nevyhnutný na uplatnenie krvných doštičiek v primárnej hemostáze a súčasne je nosičom faktora VIII.
Hemofília
Medzi najznámejšie vrodené krvácavé choroby (vrodené koagulopatie) patrí hemofília, známa od staroveku ako ochorenie, ktorého dedičnosť je viazaná na pohlavný chromozóm. Hemofília je dedičná krvácavá porucha, pri ktorej krv postihnutej osoby neobsahuje dostatok bielkovín potrebných na zrážanie krvi alebo úplne chýbajú. Klinické prejavy ochorenia majú muži, ženy ochorenie prenášajú.
Získané Koagulopatie
Získané poruchy (získané koagulopatie) obvykle sprevádzajú iné ochorenia, predovšetkým pečeňové ochorenia, nádorové ochorenia a podobne, pričom klinické prejavy bývajú rôznorodé. Klinické prejavy koagulopatie pri chorobách pečene môžu byť variabilné aj pri ťažších poruchách. No konečné štádiá cirhózy sú u všetkých pacientov sprevádzané ťažkou koagulopatiou.
Nedostatok Vitamínu K u Dospelých
Nedostatok vitamínu K je najčastejší u novorodencov, pri podávaní antibiotík, pri úplnej umelej výžive, pri poruche vstrebávania vitamínov rozpustných v tuku, pri poruche vstrebávania, napr. pri chorobách tenkého čreva ako je napr. celiakia, ale aj pri otravách jedmi na krysy a liečbe antagonistami vitamínu K (napr. warfarín).
Iné Ochorenia
V prípade akútnej leukémie sa jedná o zhubné, agresívne prebiehajúce ochorenie. Aplastická anémia je ochorenie, pri ktorom dochádza k celkovému útlmu krvotvorby, k poklesu množstva všetkých druhov krviniek s rizikom závažného krvácania a infekcií. Spektrum príčin samovoľnej tvorby hematómov je veľmi široké. Na základe kompletného vyšetrenia je možné bližšie určiť príčinu samovoľnej tvorby krvácavých prejavov. Ak sa potvrdí závažné ochorenie, je potrebná liečba na špecializovaných pracoviskách. Väčšinou je ale príčina samovoľnej tvorby hematómov menej závažná.
tags: #kravacave #ochorenie #novorodenca #nedostatkom #vitaminu #k