Úvod
Očkovanie je jedným z najúčinnejších nástrojov v prevencii infekčných ochorení a zohráva kľúčovú úlohu v ochrane verejného zdravia. Avšak, v súvislosti s autoimunitnými ochoreniami sa často objavujú otázky a obavy týkajúce sa bezpečnosti a potenciálnych rizík spojených s očkovaním. Tento článok sa zameriava na preskúmanie dostupných štúdií a vedeckých poznatkov o vzťahu medzi autoimunitnými ochoreniami a očkovaním, s cieľom poskytnúť komplexný a vyvážený pohľad na túto komplexnú problematiku.
Očkovanie proti COVID-19 a autoimunitné reakcie: Nové poznatky
Nedávna štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Vaccine priniesla prekvapivé zistenia ohľadom očkovania proti COVID-19 a zvýšeného rizika niektorých špecifických ochorení. Vedci zistili, že vakcíny proti COVID-19 sú spojené s malým nárastom srdcových, krvných a neurologických porúch. Štúdia potvrdila, že po podaní vakcín od spoločností Pfizer, Moderna a AstraZeneca sa zvýšilo riziko piatich zdravotných stavov. Medzi zvýšeným rizikom na neurologické ochorenia bol aj takzvaný Guillain-Barreov syndróm, autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém napáda periférny nervový systém tela, čo vedie k poškodeniu ochranného obalu nervových buniek. V správe uviedli, že z podaných 23 miliónov injekcií AstraZeneca sa tento syndróm vyskytol u 76 ľudí, no pozorovaných bolo až 190 prípadov, čo predstavuje 2,9 násobné zvýšenie rizika. Pri vakcíne od spoločnosti Moderna bol vyšší počet prípadov perikarditídy, teda zápalu postihujúceho ochranný vak obklopujúci srdce. Po prvej dávke vakcíny od Moderny zároveň spozorovali 3,7 násobne vyššie riziko ochorenia nazývané akútna diseminovaná encefalomyelitída, ktorá spôsobuje opuch mozgu a miechy. Po vakcíne od spoločnosti Pfizer zaznamenali o 1,05 zvýšenú pravdepodobnosť na Bellovu obrnu, ktorá spôsobuje dočasnú slabosť alebo paralýzu svalov na jednej strane tváre.
Dôležité je zdôrazniť, že vedci vyhlásili, že absolútne riziko vzniku ktoréhokoľvek zo zdravotných stavov, ktoré skúmali, je extrémne malé. Z 13 miliárd dávok vakcín sa vyskytlo iba 2000 prípadov všetkých skúmaných ochorení. Doktor Harlan Krumholz, riaditeľ nemocničného centra na univerzite Yale New Haven, odhaduje, že vakcíny proti ochoreniu COVID doteraz odvrátili viac ako 19 miliónov úmrtí na celom svete, vrátane 3 miliónov len v USA. Vedci zatiaľ predpokladajú, že obe srdcové poruchy spôsobuje nadmerne aktívna imunitná odpoveď na vakcínu.
Napriek týmto zisteniam vedci zdôrazňujú, že prínosy očkovania podstatne prevažujú nad rizikami, ktoré prináša samotné ochorenie COVID-19.
Očkovanie a skleróza multiplex: Individuálny prístup
Skleróza multiplex (SM) je autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém. Pre ľudí s SM je dôležité minimalizovať možnosť infekčného ochorenia, pretože bakteriálne alebo vírusové infekcie môžu spustiť recidívu ochorenia. Niektorým infekčným chorobám môžeme predchádzať očkovaním.
Prečítajte si tiež: Diagnostika a liečba novorodeneckej žltačky
Pre ľudí, ktorí trpia na sklerózu multiplex platí pravidlo, že môžu byť očkovaní len vtedy, ak práve neprekonávajú žiaden “atak”, resp. recidívu ochorenia. Po recidíve ochorenia je potrebné s očkovaním počkať 4 - 6 týždňov. Je dôležité si uvedomiť, že to, či budete mať po očkovaní atak vám s určitosťou nevie predpovedať žiadny odborník. Avšak dlhodobo stabilizovaní pacienti bez atakov majú nižšiu šancu, že očkovanie ich stav zhorší.
Neživé inaktivované vakcíny sú všeobecne považované za bezpečné. Odporúčané očkovania je optimálne podať najmenej 6 týždňov pred začiatkom biologickej liečby sklerózy multiplex. Očkovanie počas biologickej liečby je potrebné posudzovať individuálne. Medzi inaktivované vakcíny patrí DTP (trojkombinácia záškrt, tetanus a čierny kašeľ), týfus, hepatitída A a B, besnota, japonská encefalitída, meningokokové vakcíny, ľudský papilomavírus (HPV) a väčšina chrípkových vakcín.
Živé, t.j. oslabené vakcíny sa nemajú podávať osobám, ktoré užívajú lieky oslabujúce imunitu, nakoľko patogény v nich sú iba oslabené, nie usmrtené a teda stále schopné vyvolať infekciu. Imunomodulačná liečba môže mierne znížiť aktivitu vášho imunitného systému a robiť vás tak na tieto infekcie náchylnejšími.
Odporúčané očkovania pre osoby s SM:
- Chrípka: Očkovanie proti chrípke je najvhodnejšie vykonať v priebehu októbra, novembra až do polovice decembra tak, aby sa stihli vytvoriť protilátky do začiatku zvýšenej aktivity chrípky. Očkovať je možné aj neskoršie, závisí to od epidemiologickej situácie.
- Pneumokoky: Očkovanie človeka chráni proti invazívnym formám infekcie. Na Slovensku je dostupná 13 valetná neživá očkovacia látka vhodná pre očkovanie detí i dospelých osôb. Podáva sa jedna dávka očkovacej látky a viac sa nepreočkováva.
Očkovanie pri skleróze multiplex je veľmi komplikovaná a individuálna záležitosť, preto najlepšou voľbou je poradiť sa s neurológom a rovnako aj s lekárom špecializujúcim sa na cudzokrajné ochorenia a dôkladne zvážiť riziká a benefity, ktoré pre vás z očkovania vyplývajú. Pri výbere očkovania je potrebné zohľadniť krajinu, kam sa chystáte a tiež oblasti, kde sa budete pohybovať. Ak sa rozhodnete pre očkovanie, vakcínu by ste určite nemali dostať počas prebiehajúceho ataku. Minimálny odstup očkovania od ataku je 4 - 6 týždňov. Nesmiete mať počas neho infekčné ochorenie (nádcha, chrípka) ani by sa takéto ochorenie nemalo vyskytovať vo vašom okolí, aby ste sa nenakazili.
Mýty a fakty o očkovaní
S očkovaním sa spája množstvo mýtov a dezinformácií, ktoré môžu viesť k zbytočným obavám a odmietaniu očkovania. Medzi najrozšírenejšie mýty patria:
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
- Mýtus: Vakcíny spôsobujú autizmus.
- Fakt: Táto teória bola vyvrátená mnohými štúdiami na miliónoch detí a nemá žiadny vedecký základ. Pôvodná štúdia, ktorá túto teóriu prezentovala, bola stiahnutá pre podvod a konflikt záujmov.
- Mýtus: Očkovanie zvyšuje výskyt rakoviny.
- Fakt: Žiadna štúdia doposiaľ nepreukázala, že očkovanie zvyšuje výskyt rakoviny. Naopak, niektoré vakcíny účinkujú ako prevencia voči ochoreniam, ktoré vedú k vzniku rakoviny.
- Mýtus: Vakcíny obsahujú škodlivé látky, ako hliník a ortuť.
- Fakt: Množstvo hliníka a ortuti vo vakcínach je neškodné a výrazne nižšie ako množstvo, ktoré prijímame z potravy a životného prostredia. Ortuť sa vo vakcínach používa ako konzervačná látka tiomerzal, ktorá sa pri rozpade mení na etylortuť - tá sa rýchlo vylučuje z tela a nie je toxická.
- Mýtus: Imunitný systém dieťaťa je preťažený očkovaním.
- Fakt: Imunitný systém dieťaťa je schopný reagovať na extrémne veľký počet antigénov a očkovanie ho nepreťažuje.
- Mýtus: Očkované deti majú viac alergických, autoimunitných a respiračných ochorení.
- Fakt: Tento mýtus bol vyvrátený viacerými štúdiami a očkovaním sa výskyt respiračných ochorení dokonca rapídne znižuje.
Očkovanie proti COVID-19: Pohľad odborníkov
Očkovanie proti COVID-19 je od samého začiatku kontroverznou témou. Odborníci zdôrazňujú, že príchod vakcín proti COVID-19 bola najočakávanejšia udalosť roku 2021. Vakcíny sú kvalitné, dobré, bezpečné a účinné. Očkovanie má svoje výhody, má aj svoje vedľajšie príhody, ktoré sú častejšie, no našťastie mierne a kompletne odoznievajúce. Potom máme aj príhody, ktoré môžu byť závažnejšie. Tie sú našťastie raritné, ale celkom očakávané, že sa budú rôzne závažné situácie, prejavy a komplikácie objavovať, najmä keď očkujete masívne, ale nie všetko bude súvisieť aj s očkovaním.
Odborníci radia proti chrípke očkovať všetky deti, proti covidu najmä tie najmenšie od šiestich mesiacov do dvoch rokov. Nikdy nie je istota, ako dané ochorenie bude prebiehať a či nebude mať komplikácie a následky. Na očkovanie proti covidu-19 sa od septembra zaregistrovalo 32-tisíc ľudí, informuje NCZI. Najvyšší počet registrovaných je v kategórii 61 až 70 rokov.
mRNA vakcíny: Bezpečnosť a účinnosť
Slovenskí vedci pri analýze mRNA vakcín proti covidu zistili, že vo všetkých bol obsah DNA pod stanoveným limitom 10 nanogramov. Sekvenovanie potvrdilo, že drvivá väčšina zistenej DNA pochádza z plazmidového templátu, ktorý sa používa pri výrobe vakcín. Na to, aby DNA v mRNA vakcínach proti covidu mohla fungovať ako „génová terapia“ a meniť ľudskú DNA, ako tvrdia niektorí, by musela byť celistvá a musela by niesť kompletný gén. Vedci potvrdili, že táto DNA absolútne nie je celistvá.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
tags: #autoimunitne #ochorenie #a #ockovanie