Komiks Jožinko - dieťa svojich rodičov, vytvorený Jozefom Schekom (vlastným menom Jozef Babušek), patrí k najvýznamnejším dielam slovenského komiksového umenia. Tento článok sa zameriava na jeho vznik, vývoj, popularitu a vplyv na slovenskú kultúru.
Úvod
Komiks ako médium má v Československu bohatú históriu. Jedným z jej najvýraznejších predstaviteľov je Jozef Schek, autor legendárneho Jožinka. Jeho tvorba nielenže pobavila generácie čitateľov, ale taktiež významne prispela k rozvoju a popularizácii komiksu na Slovensku.
Jozef Schek (Jozef Babušek): Otec slovenského moderného kresleného humoru
Jozef Schek, vlastným menom Jozef Babušek, sa narodil 3. septembra 1921 v Bratislave. Už od mladosti prejavoval talent pre kreslenie a jeho prvé obrázky sa objavili v týždenníku Nový Svet. Začiatkom jeho kariéry bol príbeh Dozorca a väzeň. Po komunistickom prevrate v roku 1948 mal však kvôli autorstvu komiksu a zlému kádrovému posudku problémy. Musel opustiť štúdium agronómie a pracovať ako priemyselný výtvarník v Piešťanoch.
Napriek prekážkam sa Jozef Babušek nevzdal svojej vášne pre kreslenie. V roku 1958 začal pod pseudonymom Jozef Schek spolupracovať s časopisom Roháč ako karikaturista a ilustrátor. Práve tu sa zrodil Jožinko, postavička, ktorá ho preslávila a stala sa neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry.
Tvorba Jozefa Scheka
Jozef Schek bol všestranný umelec. Okrem Jožinka vytvoril množstvo ďalších komiksov, karikatúr a ilustrácií. Spolupracoval s rôznymi časopismi, ako napríklad Elektrón, Pionýr a Větrník, pre ktoré nakreslil 23 rozsiahlych dobrodružných komiksov. Jeho tvorba bola ovplyvnená francúzskymi komiksovými časopismi, ktoré si kupoval a ktoré výrazne ovplyvnili jeho výtvarné smerovanie.
Prečítajte si tiež: Jožinko – dieťa svojich rodičov
Jožinko - dieťa svojich rodičov: Fenomén časopisu Roháč
Komiks Jožinko - dieťa svojich rodičov bol najdlhšie publikovaným slovenským kresleným seriálom. Vychádzal v humoristickom časopise Roháč od roku 1965 do roku 1988, s výnimkou jedného roka (1975). Za 23 rokov Jozef Schek nakreslil viac ako tisíc mini-príbehov, ktoré spestrovali poslednú stranu časopisu.
Vznik a vývoj Jožinka
Prvý príbeh s názvom Dieťa svojich rodičov nakreslil Jozef Schek na podnet Kolomana Uhríka. Neskôr s kolegami premenovali komiks na Jožinko - dieťa svojich rodičov. Postavička strapatého chlapca v pásikavom tričku si rýchlo získala obľubu u čitateľov a stala sa jednou z najpopulárnejších postáv slovenského komiksu.
Charakteristika Jožinka
Jožinko je vynaliezavý chlapec, ktorý sa neustále dostáva do rôznych komických situácií. Jeho príbehy reflektujú každodennú realitu v rodine, škole a spoločnosti. Jozef Schek prostredníctvom Jožinka priamočiaro, vtipne a s dávkou irónie zobrazoval život v Československu.
Technika kresby a grafické spracovanie
Jozef Schek kreslil tvrdým oceľovým perom alebo labutím brkom a čiernym tušom. Linka kresieb bola pevná, dôsledná a obraz sa vynímal zmyslom pre detail. Následne obrázky vymaľovával štetcom a farbami. Spočiatku bol seriál dvojfarebný, od januára 1969 vychádzal už ako farebný. Najskôr bol koncipovaný vodorovne, od apríla 1971 boli obrázky radené do stĺpca pod sebou. Od roku 1973 býval uverejňovaný na poslednej strane.
Jožinko v Čechách
Pod menom Pepánek bol seriál publikovaný aj v Čechách (v rokoch 1970 - 1971 v mesačníku Pionýr).
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Vzťah autora a jeho postavy
Vzťah Jozefa Scheka a Jožinka bol komplikovaný. Autor často spomínal, že keď mu kreslenie išlo od ruky a príbehy prichádzali takmer samy, tak mal Jožinka rád. Na druhej strane, niekedy mu Jožinko strpčoval život a nútil ho k nadľudským výkonom.
Jozef Babušek o Jožinkovi
„Keď som začal kresliť toho nešťastného idiota, bol som viazaný tým, že som to musel každý týždeň vymýšľať, čo bolo to najbolestnejšie,“ povedal Jozef Babušek. Priznal, že mal Jožinka plné zuby a občas ho nenávidel. Napriek tomu si uvedomoval, že Jožinko mu zabezpečoval pravidelný príjem a nemohol sa ho len tak ľahko zbaviť.
Zánik Jožinka a jeho „zmŕtvychvstanie“
V roku 1974 sa Jozef Schek rozhodol Jožinka „zlikvidovať“. V nasledujúcom roku seriál nevychádzal. Na žiadosť čitateľov sa však Jožinko v roku 1975 vrátil na stránky časopisu Roháč. Komiks fungoval až do roku 1988.
Osud originálov Jožinka
Po skončení publikovania komiksu mal Jozef Babušek Jožinka plné zuby a originály kresieb používal na podkúrenie v peci na chalupe. Zopár kresieb sa mu však podarilo zachrániť a tie sú dnes cenným dokumentom o slovenskom komiksovom umení.
Vplyv Jožinka na slovenskú kultúru
Jožinko - dieťa svojich rodičov sa stal fenoménom slovenskej kultúry. Generácie čitateľov si ho pamätajú ako neoddeliteľnú súčasť svojho detstva. Jeho príbehy pobavili a poučili, a taktiež prispeli k rozvoju slovenského komiksu.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Spomienky na Jožinka
Moderátor Dado Nagy spomínal na Jožinka ako na Damoklov meč, ktorý Jozefovi Babuškovi 23 rokov visel nad hlavou. Zdôraznil, že Jozef Babušek úspešne absolvoval všetky seriálové univerzity a precízne ovláda poetiku i techniku komiksu.
Odkaz Jožinka
Jožinko bol milovaný partner generácií detí, ktoré naň dodnes spomínajú pred svojimi deťmi či vnukmi. Cez spomienku na vlastnú mladosť a kúsky ponúkal a ponúka jediný účinný prostriedok na ubolenú dušu - smiech.
Uznanie a ocenenia
Jozef Schek sa za svoju tvorbu dočkal mnohých ocenení. Vo februári 2006 sa stal Kultúrnou osobnosťou Piešťan. Pri príležitosti umelcových 85. narodenín bola v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave zorganizovaná prierezová výstava jeho tvorby.
Publikácie o Jozefovi Schekovi
V roku 2003 vyšla publikácia Jozef Schek: Velká kniha komiksů. Na výstavu nadviazal katalóg diel Jozefa Scheka, knižne vyšiel komiks Dozorca a väzeň v Šidle a tiež kompletné vydanie komiksu Jožinko, dieťa svojich rodičov. Fero Jablonovský k umelcovej deväťdesiatke pripravil publikáciu Nielen Jožinko - Život a dielo Jozefa Scheka.
Záver
Jozef Schek (Jozef Babušek) bol skromný a statočný človek, skvelý umelec a otec slovenského komiksu. Jeho Jožinko - dieťa svojich rodičov je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Jeho tvorba bude aj naďalej baviť a inšpirovať ďalšie generácie čitateľov.
Jozef Schek zomrel 22. augusta 2013 v Piešťanoch, len pár dní pred svojimi 92. narodeninami. Zanechal za sebou bohaté dielo, ktoré si zaslúži pozornosť a uznanie.