Kŕmne Dávky pre Hovädzí Dobytok v Laktácii: Cesta k Zdraviu a Produktivite

Obdobie laktácie je pre dojnice mimoriadne náročné obdobie, ktoré si vyžaduje špeciálnu pozornosť z hľadiska výživy a manažmentu chovu. Cieľom správne zostavenej kŕmnej dávky je zabezpečiť optimálny zdravotný stav dojníc, čo sa priamo odrazí na ich produktivite a ziskovosti chovu. Tento článok sa zameriava na kľúčové aspekty výživy dojníc v období pred a po otelení, s cieľom maximalizovať ich produkciu a minimalizovať zdravotné problémy.

Úvod

Otelenie je najkritickejšie obdobie v živote kravy. Jej telo sa pripravuje na začiatok ďalšej laktácie, ale bez adekvátnej výživy a riadenia chovu sa jej zdravotný stav zhoršuje, čo má negatívny vplyv na ziskovosť, resp. nákladovosť chovu. Tvorba kŕmnych dávok s ohľadom na dosiahnutie optimálneho zdravotného stavu, pripraví dojniciam jednoduchší priebeh telenia a zlepšenie produkcie v následnej laktácii.

Zdravie Dojníc ako Základ Ziskovosti

Zabezpečenie dobrého zdravotného stavu kráv si vyžaduje zvýšenú pozornosť jednak pred a aj po otelení. Manažment činností vplývajúcich na zdravotný stav prežúvavcov je najčastejšie spojený s liečbou zdravotných komplikácií až po ich výskyte a priamom prejavení sa. Je však potrebné zamerať sa hlavne na prevenciu týchto zdravotných problémov prostredníctvom každodennej výživy - najmä v obdobiach pred a po otelení.

Obdobie Pred Otelením: Príprava na Laktáciu

Čas krátko pred otelením (close-up) je kritickou fázou v období zasušenia. Počas týchto cca. troch týždňov pred otelením sa krava pripravuje na nadchádzajúcu laktáciu. Bez adekvátneho riadenia chovu a výživy, môžu kravy po otelení veľmi rýchlo chradnúť, stratia apetít a tým pádom energetický príjem.

Subklinická Hypokalcémia a Význam Aniónových Solí

Najväčšie obavy v súčasnosti nespôsobujú klinické ochorenia a náklady spojené s ich liečbou, ale „subklinické poruchy metabolizmu“. Tieto sú spojené so zvýšeným rizikom výskytu problémov v období bezprostredne pred a po otelení, ktoré majú dlhodobý vplyv na produkciu, reprodukciu a životaschopnosť zvierat. U približne 50% všetkých kráv sa po druhej laktácii prejavujú problémy súvisiace so subklinickou hypokalcémiou. Subklinická hypokalcémia má okrem mliečnej horúčky vplyv aj na ďalšie funkcie. Znižuje kontrakcie bachora, príjem sušiny a funkcie neutrofilov. Naopak zvyšuje výskyt metritídy a zadržaných fetálnych membrán (placenty), čím výrazne zvyšuje veterinárne náklady v chove.

Prečítajte si tiež: Materská dávka - zamietnutie

Metaanalýza pozostávajúca zo 42 randomizovaných experimentov (Santosh a kol., 2019) potvrdila, že kravy s katiónovou diétou (kŕmne dávky s pozitívnym nábojom v dôsledku vyššej koncentrácie sodíka, draslíka, vápnika a horčíka) častejšie trpia zvýšeným výskytom mliečnej horúčky alebo subklinickou hypokalcémiou. V regióne Európy, Stredného východu a Severnej Ameriky majú kŕmné dávky skrmované pred otelením v podstate katiónový charakter. Jedným z hlavných dôvodov je to, že kŕmne komponenty používané v krmivách a pri zostavovaní kŕmnych dávok sú z princípu katiónové.

Zmena krmiva podávaného pred otelením z katiónového na aniónové, obsahujúce obdukovanú aniónovou soľ, napomáha ľahšiemu priebehu telenia, zníženiu hypokalcémie a s ňou súvisiacich metabolických porúch. Toto výrazne prispieva k lepšiemu zdravotnému stavu kráv, maximálnej dojivosti a vyrovnanej laktačnej krivke.

Obdobie Po Otelení: Výzvy a Riešenia

Obdobie po otelení je pre dojnice najdôležitejším a najzraniteľnejším obdobím, pretože sa dramaticky zvyšujú jej metabolické potreby. Jej laktačná výkonnosť priamo súvisí s tým, ako reaguje na toto vysoko-energeticky náročné prechodné obdobie. U kráv po otelení dochádza k poklesu príjmu sušiny. Kvôli nízkemu príjmu krmiva, väčšina kráv naštartuje laktáciu v stave negatívnej energetickej bilancie (NEB), kde energia získavaná z krmiva nepostačuje na udržanie dobrej telesnej kondície a produkcie mlieka. Dôsledkom tejto nerovnováhy býva ketóza.

Prieskum uskutočnený v 10 európskych krajinách na vzorke 5.884 kráv, preukázal výskyt subklinickej ketózy na farmách v rozmedzí 11-36 %, čo následne 1,5-násobne zvýšilo pravdepodobnosť výskytu metritídy, 9,5-násobne výskyt klinickej ketózy a 5,0-násobne dislokáciu slezu.

Význam Cholínu pre Metabolizmus Tukov

Zvýšenie príjmu sušiny a zlepšenie metabolizmu tukov v pečeni (tvorba lipoproteínov s nízkou hustotou, VLDL) môže kravám pomôcť zvýšiť produktivitu bez zhoršenia ich zdravotného stavu. Dve nedávno publikované metaanalýzy (Humer a kol., 2019 & Arshad a kol., 2020) uviedli, že doplnením cholínu do kŕmnej dávky môžeme u dojníc zvýšiť príjem sušiny a tým zvýšiť dojivosť a obsah mliečnych zložiek. Cholín je tiež známy tým, že „transportuje tuk von z pečene“ vo forme VLDL.

Prečítajte si tiež: Dávky pre deti s hendikepom na Slovensku

Bežné kŕmne suroviny obsahujúce cholín a nechránený zdroj cholín-chloridu v bachore prirodzene degradujú, čo výrazne redukuje ich efektívnu využiteľnosť. Na jeho doplnenie je preto dôležité použiť v bachore chránenú formu (tzv. by-pass formu) cholín-chloridu, ktorá nedegraduje v bachore, ale je vstrebaná tam, kde je to žiaduce, teda v čreve.

Ako Zostavovať Kŕmne Dávky: Odporúčania

  1. Kontrola pH moču a analýza kŕmnej dávky: Skontrolujte pH moču kráv pred otelením a/alebo zanalyzujte kŕmnu dávku, pre vyhodnotenie stavu katiónovo-aniónovej bilancie. V tejto fáze pH moču vo všeobecnosti vykazuje hodnotu cca. 8. Diéty sú vo všeobecnosti katiónové, v rozsahu od 100 do 150 mEq/kg.
  2. Vybilancovanie minerálov: Vybilancujte obsahy minerálov na tieto hodnoty: horčík (Mg) 0,4 %, draslík (K) 1 %, síra (S) v rozmedzí 0,22 - 0,4 % a fosfor (P) v rozmedzí 0,25 - 0,31 %.
  3. Použitie chloridu vápenatého: Na zníženie pH moču použite dostatok chloridu vápenatého. Nechránené zdroje chloridu vápenatého sú horkej chuti a tiež značne hygroskopické, čo ich použitie výrazne sťažuje. Z tohto dôvodu odporúčame použiť obdukovaný zdroj chloridu, čím dosiahneme efektívnu aplikáciu koncepcie DCAB (Dietary Cation Anion Balance - katiónovo aniónovú rovnováhu v kŕmnych dávkach).
  4. Cieľové hodnoty pH moču: Cieľová (požadovaná) hodnota pH moču sa nachádza v rozmedzí 5,9 - 6,8. Ak pracujete so softvérom na výpočet kŕmnych dávok, zamerajte sa na dosiahnutie hodnoty DCAB s použitím obdukovaného zdroja chloridu vápenatého v rozmedzí od -75 do -100 mEq/kg sušiny.
  5. Suplementácia cholín-chloridom: Do kŕmnej dávky pridajte a zarátajte v bachore chránenú a intestinálne stráviteľnú formu cholín-chloridu (CholiPEARL), v období 21 dní pred otelením. To kravy pripraví na metabolizmus tukov v pečeni, čo pozitívne ovplyvní ich zdravotný stav po otelení. Trvanie suplementácie takejto formy cholín-chloridu sa líši v závislosti od očakávaní a nárokov, ktoré na zvieratá kladieme.
  6. Dĺžka suplementácie cholín-chloridom: Doplňte CholiPEARL 21 dní pred otelením a 30 dní po otelení, na maximalizáciu produkcie vo vrchole laktačnej kryvky. Z dôvodu optimalizácie príjmu sušiny možno pokračovať v podávaní prípravku po dobu 60 dní po otelení, resp. následne pokračujte z dôvodu pokrytia prirodzených potrieb v období reprodukcie až do 90 dní po otelení.

Tipy a Triky pre Optimalizáciu Kŕmnych Dávok

  • Vo fáze cca. 3 týždne pred otelením začnite skrmovať dávku 200 g obdukovaného chloridu vápenatého/krava/deň, čo predstavuje prvý krok k zníženiu pH moču. Po 5-7 dňoch podávania skontrolujte pH moču a dávku upravte v závislosti od dosiahnutia požadovaného zníženia pH.
  • Vo fáze pred otelením zaraďte do kŕmnej dávky zložky s nízkym obsahom draslíka a vyšším obsahom horčíka, čo v krmive čiastočne zníži obsah katiónov.
  • V krmivách určených na obdobie pred otelením nepoužívajte pufrovacie látky.
  • Za účelom stanovenia energetickej bilancie a stavu subklinickej/klinickej ketózy u kráv, zmerajte v období 3-7 dní po otelení úroveň ketolátok v moči.
  • Po otelení ukončite suplementáciu kŕmenia obdukovaným chloridom vápenatým (NutriCAB) a na ďalších 30/60 alebo 90 dní (v závislosti od potrieb a/alebo stanovených cieľov) ho nahraďte zdrojom v bachore chráneného cholínu (CholiPEARL).

Príklady z Praxe: Úspešné Implementácie

Chovateľ dojníc: Tvorba kŕmnych dávok zohľadňujúca zabezpečenie dobrého zdravotného stavu kráv pred otelením.

„21 dní pred otelením sme do kŕmnej dávky zaradili obdukovaný chlorid vápenatý od spoločnosti Kemin. Ako súčasť tohto programu nám poskytli súpravu na meranie pH moču. Po 5-7 dňoch od začiatku podávania sme zaznamenali zníženie pH moču na hodnotu 6. Následne sme pozorovali jednoduchší priebeh telenia, keďže hypokalcémia poklesla až o 90 %, čo nakoniec vyústilo k zvýšeniu produkcie mlieka o 5,9%.“

„Po pridaní obdukovaného chloridu vápenatého od spoločnosti Kemin, sme zaznamenali výrazný nárast dojivosti (ďalšie 2 kg mlieka/krava/deň)."

Odborník na výživu prežúvavcov: Tvorba kŕmnych dávok s ohľadom na zabezpečenie dobrého zdravotného stavu kráv pred otelením.

„Keď sme implementovali koncept DCAB s použitím obdukovaného chloridu vápenatého od spoločnosti Kemin, chceli sme dosiahnuť dlhodobé výhody, nakoľko vieme že ľahší priebeh otelenia s nižšou mierou výskytu metabolických porúch možno ľahko korelovať s celkovou výškou produkcie mlieka. Počas 305 dňovej laktácie sme každodenne zaznamenávali vyššiu dojivosť o 1 kg mlieka, t.j. 305 kg mlieka na jednu dojnicu za laktáciu viac. Je jednoznačné, že vybilancovanie katiónov a aniónov v kŕmnych dávkach pred otelením je absolútne nevyhnutné, keďže kŕmne dávky bývajú zvyčajne katiónové.“

Chovateľ dojníc: Zostavovanie kŕmnych dávok s ohľadom na zabezpečenie dobrého zdravotného stavu kráv po otelení.

“Keď sme so spoločnosťou Kemin pracovali na zostavovaní kŕmnych dávok zameraných na dosiahnutie dobrého zdravotného stavu dojníc po otelení, boli sme nadšení, že doplnenie krmiva chráneným zdrojom cholínu, znamenala prínos v podobe zlepšenia dojivosti mlieka o 1,5 kg/dojnica/deň. Celkovo dobrý zdravotný stav kráv viedol k zlepšeniu miery zabrezávania, čo pre nás predstavovalo dodatočný bonus."

Prečítajte si tiež: Nároky na materské

Ďalšie Dôležité Aspekty Výživy a Starostlivosti

Plemeno Jersey: Špecifiká a Výhody

Plemeno Jersey vyniká oproti iným plemenám hovädzieho dobytka svojimi jedinečnými vlastnosťami, ktoré ovplyvňujú nielen starostlivosť, ale aj výživu. Mlieko od kráv plemena Jersey má prirodzene vysoký obsah tuku (5%) a bielkovín (4%). Okrem toho je bohaté na minerály a obsahuje karotén, ktorý mu dodáva typickú farbu. Vďaka týmto vlastnostiam je ideálne na výrobu mliečnych výrobkov ako maslo, smotana, syry a zakysané mliečne produkty.

Jersey sa vyznačuje ľahkými pôrodmi a dobrým zdravotným stavom, čím sa minimalizujú bežné problémy s ochoreniami vemien alebo končatín. Toto plemeno je tiež prispôsobivé rôznym klimatickým podmienkam a spôsobom hospodárenia, čo znižuje náklady na produkciu mlieka vďaka dlhšiemu produkčnému veku.

Kravy Jersey sú menšieho vzrastu, s hmotnosťou medzi 400 až 500 kg, a býky dosahujú 550 až 820 kg. Majú jemnejšiu, ale pevnú konštitúciu s rovnými líniami. Charakteristická je menšia hlava, rovný chrbát a územčisté telo, zatiaľ čo sfarbenie sa pohybuje od svetlej béžovej po tmavo sivú, často s farebnými fľakmi.

Legislatíva a Štandardy v Chove

Chov hospodárskych zvierat sa riadi zákonom č. 230/1998 Z.z. a súvisiacimi predpismi, ktoré stanovujú požiadavky na ochranu zvierat, ich welfare a odbornú spôsobilosť chovateľov. Tieto predpisy majú za cieľ zabezpečiť welfare zvierat a minimalizovať negatívne dopady na ich zdravie a produkciu.

Dôležité aspekty legislatívy a štandardov:

  • Usmrcovanie jatočných zvierat: Humánny prístup a minimalizácia stresu.
  • Starostlivosť: Pravidelná kontrola zdravotného stavu, ošetrovanie a liečenie chorých zvierat.
  • Evidencia: Vedenie záznamov o zvieratách, krmive a zdravotných zásahoch.
  • Ustajnenie: Zabezpečenie priestoru, prístupu k čerstvému vzduchu, svetlu a odstraňovanie výkalov.
  • Kŕmenie: Poskytovanie krmiva v množstve a kvalite zodpovedajúcej biologickým potrebám a úžitkovosti zvierat.

Ustajnenie a Prostredie pre Teľné Kravy

Ustajnenie teľných kráv má zásadný vplyv na ich pohodu a zdravie. Teľatá sa spravidla ustajňujú v skupinách, aby mali dostatok priestoru na pohyb a sociálnu interakciu. Dôležité je, aby teľatá mali možnosť vidieť iné zvieratá svojho druhu. Priestor pre teľatá by mal byť primeraný ich veľkosti a mal by im umožňovať voľný pohyb.

Podmienky ustajnenia musia spĺňať nasledujúce kritériá:

  • Teplota: V maštali by sa mala udržiavať teplota v rozmedzí 15 až 27 stupňov Celzia.
  • Vetranie: Zabezpečený prívod čerstvého vzduchu a odvod škodlivých plynov. Vetrací systém by nemal spôsobovať prievan.
  • Osvetlenie: Dostatočný prísun prirodzeného svetla, minimálne 8 hodín denne.
  • Podstielka: Suchá a čistá podstielka pre teľatá, pravidelne vymieňaná.

Pre dojnice sú dôležité priestranné priestory na ležanie a kŕmenie. Počet miest na ležanie a kŕmenie by mal zodpovedať počtu ustajnených zvierat. Ležiská by mali byť pokryté mäkkým materiálom na podstielanie, aby sa predišlo poraneniam. Dôležité je tiež zabezpečiť, aby kravy mali stály prístup k pitnej vode.

Princípy Kŕmenia Dojníc

  • Kvalita krmiva: Používať iba krmivá najvyššej kvality, hygienické a čisté. Zateplené oblasti a oblasti s naloženými plesňami spôsobujú zdravotné problémy.
  • Analýza krmiva: Pravidelne analyzovať krmivo, aby sa zistilo jeho zloženie a nutričná hodnota. Základom pre výpočet kŕmnej dávky musia byť výsledky analýzy skutočne použitého krmiva. V ideálnom prípade by analýzy mali byť k dispozícii pred začiatkom plodina, aby sa vypočítal plán kŕmenia a zloženie.
  • Postupné zmeny: Vykonávať pomalé zmeny krmiva, aby sa zabezpečilo prispôsobenie mikroorganizmov v bachore. Dôležité je vykonávať pomalé / kĺzavé zmeny krmiva (miešanie), aby sa zabezpečilo prispôsobenie mikróbov v bachore.
  • Štruktúra krmiva: Zabezpečiť dostatočnú štruktúru krmiva, aby sa podporilo prežúvanie a správne fungovanie bachora. Nápadná, natiahnutá ústa počas príjmu krmiva môže naznačovať nedostatok štruktúry kŕmnej dávky.
  • Príjem krmiva: Monitorovať príjem krmiva stád, aby sa zistili prípadné výkyvy a problémy. Stanovenie priemerného množstva krmiva stáda je jedným z najdôležitejších kontrolných nástrojov v chove dojníc! Dokonca aj na jednej farme sa pozorujú výrazné výkyvy v príjme krmiva.

Potreby Dojníc a Zložky Kŕmnej Dávky

Dojnice potrebujú veľkú štruktúru krmiva a súčasne aj hustotu energie. V závislosti od hmotnosti, stavu laktácie a úrovne výkonnosti mlieka sa dávka musí najlepším možným spôsobom prispôsobiť príslušnej úrovni výkonnosti. Energetická požiadavka na kravu je uvedená v MJ NEL (čistá energetická laktácia v megajoule). Energetická potreba výroby mlieka sa líši v závislosti od obsahu tuku v mlieku.

Dodávka surového proteínu prostredníctvom krmiva hovorí málo o kvalite proteínov v tenkom čreve v dôsledku mikrobiálneho trávenia v bachore. Mikroorganizmy v žalúdku a krava samotná v tenkom čreve musia byť optimálne zásobované bielkovinami. Vyhodnotenie proteínu v dojnica je založený na využiteľné dusíkatých látok v tenkom čreve, termín známy ako nxpnXP pozostáva z nedegradovaného kŕmneho proteínu (UDP) a mikrobiálneho proteínu.

Zložky kŕmnej dávky:

  • Objemové krmivo: Základ kŕmnej dávky, tvorí ho tráva, seno, siláž a iné objemové krmivá. Mali by ste používať iba krmivá najvyššej kvality.
  • Jadrové krmivo: Doplnok k objemovému krmivu, slúži na zvýšenie energetickej a proteínovej hodnoty kŕmnej dávky. Medzi jadrové krmivá patria obilniny, strukoviny, olejniny a iné. Zohľadnite čiastočne zmiešané kŕmne dávky, v ktorom môžu kravy vyvolať aj koncentrované krmivo prostredníctvom transpondérovej stanice. Koncentrát musí byť priradený k frakcii na spodnom site.
  • Minerálne látky a vitamíny: Dôležité pre správne fungovanie organizmu, pridávajú sa do kŕmnej dávky vo forme minerálnych a vitamínových doplnkov. Kontrola prívodu minerálov; napr. nedostatok zinku alebo biotínu vedie k zníženej kvalite kopyta.
  • Voda: Stály prístup k čerstvej a čistej vode je nevyhnutný. Dodávka vody je dôležitá: kontrola kvalitu a prietok vody a každý deň vyčistite žľaby. Voda je najlacnejšie krmivo.

Príklad Kŕmnej Dávky

Nasledujúca tabuľka uvádza príklad kŕmnej dávky pre teľné kravy (hodnoty sú orientačné a je potrebné ich prispôsobiť individuálnym potrebám kravy):

Zložka krmivaMnožstvo (kg/deň)
Seno10
Siláž20
Jadrové krmivo5
Minerálne doplnky0,1
Vitamínové doplnky0,05

Prežúvanie a Trávenie

Prežúvanie spôsobuje intenzívne drvenie krmiva v ústach a vylučovanie plynných metabolitov (CO2 a CH4) ústami. Množstvo slín je 100-200 l za deň s dojnica. Hydrogenuhličitan sodný v slinách pôsobí ako tlmivá látka v bachore, stabilizuje hodnotu PH. Približne 30-70 minút po požití sa obsah bachoru v niekoľkých obdobiach transportuje späť do ústnej dutiny, žuť a znova prehltnúť. Pravidlo: Viac ako 60% ležiacich zvierat by sa malo znovu žuť. Počet žuvacích zdvihov na sústo poskytuje informácie o štrukturálnej zásobe zvieraťa. V priemere aspoň 55 žuvacích úderov na sústo v laktujúcom stáde je ideálny.

Kravy sú výber / selekcia umelcami. Môžu sa vyberať kŕmne prísady, ktoré presahujú polovicu šírky úst. Nápadná, natiahnutá ústa počas príjmu krmiva môže naznačovať nedostatok štruktúry kŕmnej dávky. Retikulum susedí s pažerákom v bachore. Je schopný sťahovať sa, dopravovať krmivo späť do ústnej dutiny na opätovné žuvanie a naopak (žuvané častice z ústnej dutiny späť do bachora). Rumenová acidóza je v súčasnosti rozšíreným metabolickým ochorením („civilizačná choroba dojnica “), ktorá vyplýva z dopytu po veľmi vysokej hustote energie v krmive a súčasne z prispôsobeného štrukturálneho zásobovania vysokovýkonnej kravy. Nedostatočné zásobovanie štruktúr vedie k nedostatočnej stratifikácii v bachore a následne k zníženému počtu kontrakcií bachora. Krava nie je dostatočne žuvateľná.

Ketóza

Ketóza je metabolická porucha, ktorá sa často vyskytuje u dojníc na začiatku laktácie, keď je energetický výdaj na produkciu mlieka vyšší ako príjem energie z krmiva. Je to spôsobené veľmi vysokým výkonom na začiatku laktácie (nevyhnutná negatívna energetická bilancia). Kŕmenie neupravené na konci laktácie a obdobia sucha / medzikrídlenia príliš dlhé = zvieratá sú príliš tučné na otelenie! Fyziologicky slabší príjem krmiva až do cca. 80. Závažnosť ketózy stanovte pomocou testu na ketózu. Diskutujte o liečbe s veterinárnym lekárom. Možnosti liečby zahŕňajú infúziu glukózy (krátkodobé zlepšenie) a podávanie glukoplastických látok, napr.

Trávenie v Abomaze

V abomaze prebieha trávenie proteínov; mikrobiálny proteín v bachore a nedegradovaný kŕmny proteín (UDP). Kapacita abomasum je pomerne nízka a má podriadený význam pre trávenie. Abomasum je vybavené mnohými žľazovými bunkami, v ktorých sa produkuje kyselina chlorovodíková a pepsín (enzým na trávenie proteínov). Veľmi kyslé prostredie; hodnota PH 2,0 - 3,5 kvôli sekrécii kyseliny chlorovodíkovej; kyslé prostredie dôležité pre aktiváciu enzýmov tráviacich proteíny (pepsín). Nízka hodnota PH ničí baktérie. Hlien vytváraný žalúdočnou sliznicou bráni samovoľnému tráveniu abomasum. K abdominálnemu posunu súvisiacemu s kŕmením dochádza, ak je zlý príjem krmiva a / alebo ak je štruktúra krmiva zlá.

Vstupné Predstavenia

Zvieratá odhaľujú veľa o zdravotnom stave a kŕmenie počas obdobia sucha. Jalovice by mali v priemere priemerne 27-30 kg mlieka denne. Poskytnite jednu tretinu laktácie. Zvieratá, ktoré sa už raz otelili, by mali mať pri prvom podaní 35 kg až> 40 kg mlieka denne. Podajte jednu tretinu laktácie. Ak sú zvieratá v dobrom zdravotnom stave a kŕmenie je vhodné, kapacita dojenia stáda by mala byť stabilná pri> 80%; zníženie úroda mlieka v porovnaní s MLP z predchádzajúceho mesiaca by nemalo prekročiť 80% maximálnej hodnoty stáda. závisieťo genetike a kŕmenie.

Dôležitým kritériom v stáde a pre každé zviera je pomer tuku a bielkovín. Cieľový tuk: proteín = 1,1: 1 až max.

Ďalšie Zdravotné Komplikácie a Riešenia

Mastitídy, problémy s pohybom, slabšia plodnosť aj hnačky u teliat patria medzi najčastejšie zdravotné komplikácie u hovädzieho dobytka. Každá z nich môže výrazne ovplyvniť úžitkovosť, pohodu zvierat aj ekonomiku chovu.

  • Mastitída: Zápal mliečnej žľazy spôsobený baktériami. Prevenciou je dôsledná hygiena, správne dojenie, pravidelná dezinfekcia a kontrola zdravotného stavu.
  • Problémy s pohybom: Často spôsobené prerastenými paznechtami, abscesmi, hnilobou paznechtov, ale aj metabolickými problémami súvisiacimi s výživou po pôrode. Potrebná je pravidelná korektúra skúseným paznechtárom a dezinfekčné kúpele.
  • Slabá plodnosť: Môže byť spôsobená nevyváženou kŕmnou dávkou, poškodenou dávkou spermií, príliš veľkým počtom samíc na jedného býka, problémami v reprodukčnom aparáte samice alebo nesprávnym rozpoznaním ruje.
  • Hnačky u teliat: Najčastejšími príčinami sú baktérie, vírusy a parazity. Prevenciou je dôsledná hygiena a čistota prostredia.

tags: #krmne #davky #pre #hd #1 #2