Koľko jednorazových plienok sa denne spotrebuje na svete: Štatistika a alternatívy

Starostlivosť o dieťa so sebou prináša množstvo rozhodnutí, pričom jedným z najvýznamnejších je výber plienok. Používanie plienok predstavuje jednu z najväčších položiek v rozpočte rodičov malých detí. Zatiaľ čo jednorazové plienky ponúkajú pohodlie, ich vplyv na životné prostredie a rodinný rozpočet je značný. Tento článok sa zaoberá štatistikami spotreby jednorazových plienok, ich dopadom na životné prostredie a finančnou náročnosťou, pričom zároveň skúma alternatívne riešenia, ako sú látkové plienky a bezplienková komunikačná metóda. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku plienok a pomôcť rodičom pri informovanom rozhodovaní.

Spotreba jednorazových plienok: Globálny pohľad

Na základe štatistických dát sa vypočítalo, že v Európskej únii spotrebuje jedno dieťa vo veku 0 - 2 roky priemerne šesť kusov jednorazových plienok za deň. Na Slovensku sa tak využije viac ako milión kusov plienok denne, čo je 175-tisíc detí krát 6 plienok denne. Každé dieťa v EÚ za jeden rok vytvorí okolo 450 kg odpadu len z plienok. Ročne skončí na svetových skládkach a spaľovniach 30 miliónov ton plienok a ostatných absorpčných produktov a z toho v Európe 8,5 milióna. To je 30 plných skládok!

Ročné príjmy z predaja plienok tvoria asi 45 miliárd dolárov, čo je viac ako rozpočet celej verejnej správy Slovenska. V roku 2017 sa v EÚ spotrebovalo 33 miliárd plienok. Číslo vychádza z metodiky, ktorú zjednoduším: V roku 2017 žilo v EÚ asi 15,3 milióna detí vo veku 0-2 roky a každé z nich spotrebuje priemerne 6 plienok.

Negatívny dopad jednorazových plienok na životné prostredie

Jednorazové plienky sú veľmi obľúbené kvôli svojej ľahkej a bezstarostnej použiteľnosti. Ale práve to vytvára aj ich veľkú nevýhodu. Na konci plienkového obdobia sa dieťa môže pochváliť s tonou vyprodukovaného odpadu z plienok, ktoré používalo. Tieto plienky sa ani vo veľkom nerecyklujú, lebo obsahujú príliš veľké množstvo rôznych materiálov. Čo je horšie, ani jedna jednorazová plienka sa doteraz nerozložila, a to sa vyrábajú od 60. rokov minulého storočia. Týmto plienkam sa totiž nechce odísť do plienkového neba, a tak si dávajú načas. Ich rozloženie trvá až niekoľko sto rokov.

Prvé jednorazové plienky uzreli svetlo sveta v roku 1946 a odvtedy prechádzali pokusmi a omylmi až nakoniec prešli technológiou, ktorá dopĺňa jednorazové plienky o absorbenty vo forme mikroperál - teda špeciálneho gélu na báze polyakrylátu. Tekutinu vnútri zachytávajú kryštály (super absorpčný polymér), ktoré ju na seba viažu a vzniká gél, no a práve aj vďaka tomu sa vo veľkom nerecyklujú, pretože obsahujú priveľa rôznych materiálov.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Na skládkach odpadov sa rozkladajú 250 rokov, kde z nich vzniká metán, plyn, ktorý prispieva k radikálnej zmene klímy! Pri výrobe jednorazových plienok sa spotrebuje až desaťkrát viac surovín a trikrát viac energie ako pri výrobe bavlnených plienok.

Zdravotné riziká jednorazových plienok

Mnohé značky obsahujú chlór, ktorý môže dráždiť pokožku. Jednorazové plienky obsahujú aj latex, parfumy a farbivá, ktoré sa tiež môžu podpísať pod alergické reakcie. Nemožno úplne vylúčiť ani problémy s prehrievaním pohlavných ústrojov dieťaťa.

Finančná náročnosť jednorazových plienok

Používanie plienok predstavuje jednu z najväčších položiek v rozpočte rodičov malých detí. Priemerné dieťa nosí plienky približne 2,5 roka. Náklady na jednorazové plienky sú podstatne väčšou záťažou pre rozpočet. Počas celej doby nosenia plienok tak môžu rodičia ušetriť až 500 eur pri používaní textilných plienok. Náklady na textilné plienky v tomto období môže byť približne 500 eur a za kvalitné jednorazové zatiaľ zaplatíte vyše tisíc eur.

Alternatívy k jednorazovým plienkam

Látkové plienky: Ekologická a ekonomická voľba

Látkové plienky sú jednorazovou investíciou, ktorá z dlhodobého hľadiska výrazne šetrí peniaze. Sú vyrobené z bavlny a väčšina z nás si ich mala možnosť vyskúšať. Čo sa týka ich vplyvu na životné prostredie, nevzniká z nich žiaden priamy odpad. Vyžadujú však okrem spotreby vody aj energiu na pranie, žehlenie a výrobu pracích prostriedkov. Sú však lacnejšie ako jednorazové plienky a dieťa si vďaka nim skôr osvojí hygienické návyky a zaobíde sa bez plienok.

Pri ich opakovanom použití aj pri ďalšom dieťati to platí o to viac. Látkové plienky sú vyššia počiatočná investícia. Látkové plienky môže použiť aj druhé dieťa, ak sa o ne správne staráme. To znamená, perieme ich v šetrnom pracom prostriedku každý druhý alebo tretí deň. Ak hľadáte spôsob, ako ušetriť a zároveň znížiť množstvo odpadu, látkové plienky sú skvelou voľbou!

Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa

Starostlivosť o látkové plienky

Používanie látkových plienok je ekologická a ekonomická voľba, ktorá prináša mnohé výhody. Aby však plienky zostali hygienické, dobre absorbovali a vydržali čo najdlhšie, je dôležité vedieť, ako sa o ne správne starať.

  1. Pred prvým použitím je potrebné nové látkové plienky vyprať. Materiály ako bavlna, bambus alebo konope majú prirodzene vysokú savosť, ale ich absorpčné vlastnosti sa zlepšujú po niekoľkých praniach. Pred prvým použitím stačí vyprať raz, savosť bude aj tak skvelá.
  2. Odstránenie hrubých nečistôt - Stolica dojčiat na materskom mlieku je rozpustná vo vode, takže sa dá prať priamo. Alebo ju osprchujete prúdom vody a plienku chytíte až keď je čistá a vyžmýkate ju. Ak dieťa konzumuje tuhú stravu, odstráňte zvyšky z plienky do toalety. Utrite toaletným papierom a osprchujte v sprche prúdom vody.
  3. Odporúčané: Ekologické a hypoalergénne pracie prostriedky bez aviváže, bielidiel a parfumov.
  4. Po správnom vypraní je dôležité plienky správne vysušiť, aby sa predišlo vzniku plesní alebo nepríjemného zápachu. Na vzduchu: Najlepšia možnosť je sušenie na šnúre alebo sušiaku na vzduchu. Vyhýbajte sa radiátorom a priamemu ohňu, pretože vysoké teploty môžu poškodiť vlákna plienok.
  5. Suché skladovanie - Použité plienky sa ukladajú do uzavretej nádoby alebo priedušného vrecka na plienky.

Správna starostlivosť o látkové plienky je jednoduchšia, než sa môže zdať. Látkové plienky sú skvelou investíciou nielen pre vaše dieťa, ale aj pre životné prostredie a rodinný rozpočet.

Tipy pre používanie látkových plienok

  • Látkové plienky perte, až keď je práčka plná, pri teplote 60°C, čo je teplota z hygienického hľadiska dostatočná a zároveň pri nej ušetríte množstvo energie.
  • Pri praní používajte bezfosfátové, v najlepšom prípade biologicky rozložiteľné pracie prostriedky a vzdajte sa aviváže.
  • Ak si neviete predstaviť, že by ste úplne prešli na látkové plienky, stačí, keď ich budete používať v konkrétnych prostrediach. Napríklad, doma dieťa behá v látkových, von s ním pôjdete v jednorazových.
  • Správne oblečená látková plienka môže byť rovnako spoľahlivá ako jednorazová, ak dodržíte niekoľko základných pravidiel.

Kde začať s látkovými plienkami?

  1. Zistite si všetky informácie. Na trhu je viacero druhov látkových plienok.
  2. Kúpte si niekoľko rôznych druhov plienok - Zo začiatku je dobré vyskúšať viac typov a zistiť, ktoré vám najviac vyhovujú.
  3. Pripravte plienky na prvé použitie - Nové plienky treba vyprať, aby sa zbavili prachu z výroby.
  4. Naučte sa správne zapínať plienky - Niektoré sa zapínajú na suchý zips, iné na patentky. Dôležité je, aby dobre sedeli a nepretiekli.
  5. Zaveďte si systém prania a skladovania - Použité plienky skladujte v priedušnom vedierku a perte každé 2 - 3 dni.
  6. Sušte na vzduchu alebo pri nízkej teplote v sušičke.

Prechod na látkové plienky môže na začiatku pôsobiť zložito, no s trochou praxe sa z nich stane prirodzená súčasť starostlivosti o dieťa. Najlepší spôsob, ako začať, je jednoducho vyskúšať si to! Nebojte sa experimentovať a nájsť riešenie, ktoré bude najlepšie vyhovovať vám aj vášmu bábätku.

Bezplienková komunikačná metóda

Dieťa od narodenia bez plienok. Podľa poradcov, ktorí sa tejto metóde venujú, je vo všeobecnosti vžitá predstava, že dieťa vylučuje náhodne, ale nie je to tak. Podľa teórie sa vďaka nim naučia spolu komunikovať a vytvoria si tak silnejšie puto.

Ak je motívom hľadania alternatív voči jednorazovým plienkam aj znižovanie negatívneho vplyvu na životné prostredie, tou najvhodnejšou voľbou sa zdá byť už spomínaná bezplienková komunikačná metóda. Tá je však náročná na trpezlivosť i čas a skutočne nie je pre každého.

Prečítajte si tiež: Kinedryl a deti: dávkovanie

Rodičom, ktorí sa rozhodnú metódu vyskúšať, odporúča hlavne netrvať za každú cenu na tom, že dieťa plienku nesmie nikdy mať. Časom sa matka naučí odsledovať rytmy dieťaťa a osvojiť si ich. Aj keď dieťa pôjde do plienky, nenecháme ho v nej dlho, vieme, kedy sa vycikalo alebo vykakalo.

Ekologické jednorazové plienky

Ak sa nechcú vzdať pohodlia, ktoré ponúkajú jednorazové plienky, môžu siahnuť po ich eko a bio variantoch. Tie by mali byť vyrobené zo špeciálnych ekologických materiálov s nulovým obsahom chlóru a chemikálií. Podľa ich výrobcov sú šetrnejšie k prírodnému prostrediu, pretože sa v prírode ľahšie rozložia.

Netreba sa však učičíkať, trh s plienkami stále giganticky rastie. Vhodnejšou alternatívou nie sú ani bio alebo eko plienky, pretože ani tie nie sú úplne rozložiteľné a prírodu zaťažujú iba v o niečo menšej miere .

Kompostovateľné plienky

Inou alternatívou jednorazových plienok sú plienky vyrobené z biologicky rozložiteľných materiálov (kukurica, obilie), ktoré sa po použití dajú skompostovať. Cena kompostovateľných plienok je vyššia ako cena bežných jednorazových plienok a tento druh plienok sa u nás zatiaľ nevyrába. Na to, aby bol splnený environmentálny účel kompostovateľnej plienky, je však potrebné správne zaobchádzanie s ňou. To znamená, že po použití je nutné túto plienku skompostovať, pretože ak by bola vyhodená do zmiešaného odpadu, efekt minimalizácie odpadu by sa stratil. V zmiešanom odpade sa organické látky len ťažko rozkladajú a navyše uvoľňujú škodlivé zlúčeniny.

Snahy o recykláciu jednorazových plienok

Výrobca plienok Pampers v Taliansku testuje svoju prvú recyklačnú linku. Ročne dokáže spracovať 10-tisíc ton plienok. Vďaka nej by dokázali zabezpečiť mamičkám komfort a nemuseli by mať zlé svedomie kvôli životnému prostrediu . Z takejto recyklačnej linky dokážu získať plast, celulózu a absorpčný polymér, ktorý potom následne spracujú pri ďalšej výrobe. Možno práve týmto smerom vedie aj budúcnosť plienkovania.

tags: #kolko #jednorazovych #plienok #sa #denne #spotrebuje