Výživa v detskom veku zohráva kľúčovú úlohu pre správny rast a vývoj. Strava detí by mala byť pestrá a energeticky vyvážená, aby obsahovala adekvátne množstvo živín potrebných pre ich optimálny vývoj. V tomto článku sa zameriame na to, koľko mäsa by malo zjesť dieťa do 8 rokov, aké sú odporúčania odborníkov a ako zabezpečiť vyvážený jedálniček.
Význam správnej výživy pre deti
Strava detí má zásadný vplyv na ich zdravie a správny vývoj. V domácom prostredí je možné stravu dieťaťa lepšie kontrolovať, no s nástupom do materskej a neskôr základnej školy sa stravovacie návyky menia. Deti si musia zvykať na nový stravovací režim a nové jedlá. Preto je dôležité klásť dôraz na pestrú a energeticky vyváženú stravu, ktorá zodpovedá telesnému a duševnému zaťaženiu a aktuálnemu zdravotnému stavu detí.
Zásady správnej výživy
Medzi základné zásady správnej výživy patrí:
- Pestrosť stravy: Podávanie pestrej stravy s obsahom všetkých dôležitých živín.
- Energetická vyváženosť: Zabezpečenie adekvátneho príjmu energie, ktorý zodpovedá potrebám dieťaťa.
- Pravidelnosť: Rozloženie jedla na menšie a častejšie porcie, tzn. tri hlavné jedlá a dve až tri desiaty.
- Pitný režim: Zabezpečenie dostatočného príjmu tekutín, minimálne liter denne.
- Obmedzenie živočíšnych tukov: Zníženie spotreby tučného mäsa, plnotučného mlieka a mliečnych výrobkov s vysokým obsahom tuku a údenín.
- Zvýšenie konzumácie ovocia a zeleniny: Ovocie a zelenina sú významným zdrojom vitamínov, minerálov a vlákniny.
- Obmedzenie cukrov: Zníženie podielu rafinovaného cukru a zvýšenie množstva vlákniny v potrave.
Odporúčaný príjem živín
Pre deti do 6 rokov sa odporúča denne prijať 2,5 - 4 gramy bielkovín na kilogram hmotnosti. Pre deti od 7 do 9 rokov je to 2,5 g, od 10 do 15 rokov 2 g a pre dospievajúcich od 15 do 18 rokov 1,7 g na kilogram hmotnosti. Malé deti potrebujú na kilogram hmotnosti 3 - 5 gramov tukov, staršie deti 2 - 3 g a dospievajúci 2 - 205 g. Potreba sacharidov sa u malých detí pohybuje od 10 do 15 g na kilogram hmotnosti, u starších a dospievajúcich už len 5 až 10 gramov.
Koľko mäsa by malo zjesť dieťa do 8 rokov?
Otázka, koľko mäsa by malo zjesť 8-ročné dieťa denne, je dôležitá, ale nie je možné ju zodpovedať jedným univerzálnym číslom. Množstvo mäsa závisí od celkového stravovacieho plánu dieťaťa a jeho individuálnych potrieb. Dôležité je, aby strava obsahovala dostatok bielkovín, ktoré sú nevyhnutné pre rast a vývoj.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Odporúčania a frekvencia konzumácie mäsa
Dlhodobo platilo pravidlo, že deti by už od prvých príkrmov mali konzumovať mäso šesťkrát týždenne a jedenkrát týždenne ho možno nahradiť vajíčkom. V posledných rokoch sa však stávajú populárnejšie odporúčania konzumovať menej mäsa a viac jeho rastlinných náhrad. Častejšia konzumácia mäsa má význam najmä v začiatkoch, teda od prvých príkrmov do dvoch až troch rokov a v dospievajúcom období, keď sa opäť zvyšuje potreba železa a bielkovín.
Množstvo mäsa podľa veku
- 6-12 mesiacov: 15-30 g, 3-4 krát týždenne
- 1-3 roky: 30-50 g, 3-4 krát týždenne
- 3+ roky: 50-100 g, 3-4 krát týždenne
Pokiaľ ide o množstvo, vždy záleží na veku. Začína sa približne na 15 g surového mäsa, okolo roka sa to zdvojnásobí. Porcie sa postupne zväčšujú, až sa školáci dostávajú na dospelácke porcie, ktoré obsahujú okolo 120 až 150 g mäsa. Deti môžu mať mäsko v jedálničku aj 3-4 krát do týždňa.
Druhy mäsa vhodné pre deti
Pri výbere mäsa pre deti je ideálne začať s ľahko stráviteľným kuracím, morčacím, teľacím či králičím mäsom. Červené mäso obsahuje 2 až 3 x viac železa ako kuracie, preto je vhodné druh mäsa obmieňať.
- Kuracie mäso: Chudé a ľahko stráviteľné.
- Morčacie mäso: Podobne ako kuracie, vhodné pre deti.
- Teľacie mäso: Bohaté na železo a ľahko stráviteľné.
- Králičie mäso: Ľahko stráviteľné a vhodné pre deti s alergiami.
- Hovädzie mäso: Výborný zdroj železa, ale ťažšie stráviteľné.
Spôsob prípravy mäsa
Najvhodnejšou tepelnou úpravou mäsa pre najmenších je príprava na pare či varenie dusenie. Deťom sa neodporúča podávať vnútornosti, jediná vhodná je kuracia pečienka pre obsah mnohých živín, no aj to len občasne a až od veku 2 rokov. Rovnako na detský tanier nepatria mastné, vyprážané a korenené mäsité pokrmy. Pre menšie deti mäso nesoľte vôbec, pretože soľ je pre ich ľadviny ťažko spracovateľná.
Alternatívy k mäsu
Ak dieťa odmieta jesť mäso, je dôležité dbať na dostatočný príjem iných kvalitných bielkovín, hlavne mliečnych výrobkov, vajec, ale aj strukovín, zeleniny, cestovín a ryže. Rodičia vegetariáni by napriek svojej strave mali u detí dbať na pestrosť ponúkaných potravín. Dôležitý je dostatočný príjem strukovín a celozrnných obilnín pre príjem bielkovín, pravidelný príjem kvalitných rastlinných olejov a semiačok pre príjem omega-3 mastných kyselín.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Ryby a vajíčka
Z ďalších živočíšnych surovín sa odporúča pridať vajíčka. Kvôli častým alergiám na bielok by ste mali do jedál použiť len žĺtok. Ten môžete zapracovať do kaše, obohatiť ním polievku alebo ho primiešať do uvarenej kaše. Ryby je ideálne zaradiť do detského jedálnička už v prvých mesiacoch prikrmovania. Staré odporúčanie, že by mali byť súčasťou jedálnička až po 1. roku, respektíve až v 3. roku, už neplatí.
Školský jedálniček
Stravovanie v materských či základných školách podlieha prísnym predpisom, a preto je tu strava pestrá s obsahom výživových látok, ktoré nepodporujú obezitu detí. V školskej jedálni by mali deti počas piatich stravovacích dní dostať 2x mäso, po 1x jedlo so zníženým obsahom mäsa (kde by sa mala pridávať aj sója), múčne a zeleninové jedlo. V školských jedálňach sa nemôže používať mleté mäso ako polotovar, len pomleté priamo v kuchyni z čerstvého surového mäsa.
Čo by nemalo byť v detskom jedálničku?
Do detského jedálnička nepatria potraviny, ktoré môžu dieťa ohroziť. Medzi ne patria malé kúsky ako semienka či oriešky v strave dojčiat a batoliat, lesné huby, ktoré môžu byť pre malé deti ťažko stráviteľné a v krajných prípadoch spôsobiť otravu, a takisto aj surové či nepasterizované živočíšne výrobky. Treba sa snažiť nepresladzovať, nepresoľovať a nepreháňať to s vyprážaním.
- Soľ (do 7. mesiaca menej ako 1 gram denne)
- Cukor
- Bravčové mäso (do 1 roka)
- Párky, salámy a paštéty
- Hovädzie mäso (do 8. mesiaca)
Výživa pre športujúce deti
Pre športujúce deti je dôležitý dostatočný príjem energie a vyvážené zloženie jedálnička. Strava má zásadný vplyv na aktuálnu výkonnosť, rýchlosť regenerácie, imunitný systém, stav pohybového aparátu a optimálne fungovanie celého organizmu. Športujúce deti potrebujú ešte ďalšie extra kalórie nad rámec odporúčaného príjmu energie stanoveného pre detský vek. U športujúcich detí sa zvyšujú energetické nároky približne o 20 - 30 % nad stanovenú úroveň, ale záleží od typu a intenzity športovej aktivity.
Živiny kľúčové pre športový výkon
- Sacharidy: Najdôležitejším zdrojom paliva pre športovcov.
- Bielkoviny: Nevyhnutné pri tvorbe a neustálej obnove buniek a tkanív.
- Tuky: Nevyhnutné pre vstrebávanie vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E, K).
Prečítajte si tiež: Kinedryl a deti: dávkovanie