Kniha má v materskej škole nezastupiteľné miesto. V časoch, keď deti trávia veľa času pred obrazovkami, je kniha sprievodcom, ktorý ich učí sústrediť sa, rozvíjať fantáziu, pamäť aj slovnú zásobu. Ak sa dieťa stretáva s knihou už v materskej škole, čítanie sa preň stáva prirodzenou súčasťou dňa - nie povinnosťou, ale radosťou. Práve v tomto veku sa formuje vzťah k príbehom, slovám a poznaniu, ktorý môže ovplyvniť celý život. Tento článok sa zameriava na dôležitosť knihy v materskej škole, jej vplyv na rozvoj čitateľskej gramotnosti a na aktivity, ktoré s knihou v materskej škole súvisia.
Dôležitosť triednej knihy v materskej škole
V materskej škole, podobne ako v škole, sa vedie triedna kniha. Bez ohľadu na to, či sa v materskej škole uskutočňuje poldenná alebo celodenná výchova, každá trieda má svoju triednu knihu, schválenú ministerstvom školstva a v súlade s § 11 ods. 3 písm. a) zákona č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov patrí k pedagogickej dokumentácii materskej školy (MŠ).
Čo sa zapisuje do triednej knihy?
Do škôlkarskej triednej knihy píšu každý deň učiteľky stručne a zrozumiteľne výchovno-vzdelávacie činnosti realizované v priebehu dňa v danej triede. Je to teda akési zhrnutie dosiahnutých cieľov, obsahu edukácie, výkonovej úrovne aj organizačných foriem denného poriadku - či deti pracovali individuálne alebo v skupinách. Okrem reálnej aktivity sa denne zapisujú aj počty prítomných detí v triede, a to koľko ich je doobeda a poobede (počas spánku a po ňom), pretože toto číslo sa môže citeľne meniť, keďže niektoré deti chodia na obed domov a v škôlke nespia.
Ako má vyzerať zápis?
Zápis musí byť úhľadný, gramaticky a štylisticky správne napísaný a musí byť písaný v minulom čase, lebo svedčia o už zrealizovanej činnosti. Podľa predpisov učiteľky musia používať modré nezmazateľné pero, nemalo by sa do „triednej“ škrtať a ani kresliť a ani nijako farebne vyznačovať. V prípade zrejmej chyby v pedagogickej dokumentácii možno v súlade s § 9 ods. 3 vyhlášky MŠ SR č. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení vyhlášky MŠ SR č. 308/2009 Z. z. chyby opraviť s uvedením dátumu opravy a podpisom osoby, ktorá opravu urobila. Triedne knihy kontroluje triedna učiteľka, riaditeľka MŠ a školský inšpektor Štátnej školskej inšpekcie.
Príklady zápisov
Do 5-centimetrového políčka vypisujú učiteľky napríklad toto: „Na základe ilustrácie deja rozprávky deti rozoznávali synonymá, postupne ich obsah vyjadrili vlastnými slovami a aplikovali ich v bežnej hovorovej reči. (Kohútik, koruna, vlnka, atď.) Deti si rozvíjali komunikačné kompetencie.“ V niektorých škôlkach učiteľky podľa nariadenia riaditeľa MŠ nepoužívajú slovo deti. A zápis potom vyzerá napríklad takto: „V činnostiach s pieskom a hlinou samostatne a tvorivo používali rôzne pracovné techniky a nástroje. Postupne skupinovo zhotovovali zložitejšie a technicky náročnejšie výtvory, na dozdobenie používali aj odpadový materiál a prírodniny.“
Prečítajte si tiež: Vývoj predškolskej výchovy
Zápis počas zatvorenia škôlky
V prípade, že na pracovný deň pripadne štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, počas ktorého škôlka nie je v prevádzke, sa v príslušnej kolónke napíše: Deň vzniku Slovenskej republiky - štátny sviatok, Veľký piatok - deň pracovného pokoja,…
Pečiatka v triednej knihe
Triedna kniha (v MŠ zriadených obcou/mestom a orgánom štátnej správy v školstve - okresným úradom v sídle kraja) je opatrená okrúhlou pečiatkou so štátnym znakom bez ohľadu na to, či daná škola je, alebo nie je právny subjekt. V triedne knihy v súkromných a cirkevných MŠ sa nepoužíva úradná pečiatka so štátnym znakom, ale nápisová obdĺžniková pečiatka.
Kniha ako nástroj rozvoja čitateľskej gramotnosti
Čitateľská gramotnosť u detí predškolského veku je veľmi dôležitá. Dieťa si osvojuje kľúčové kompetencie čitateľskej gramotnosti, ktoré rozvíja v neskoršom veku, oboznamuje sa s ilustrovanou knihou doplnenou o textovú časť. Rozvoj komunikačnej stránky vymedzuje Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie (2016, s.10-12), podľa ktorého učiteľky zohľadňujú celostný rozvoj detí.
Ciele rozvoja čitateľskej gramotnosti
Cieľom je podať informáciu o dôležitosti a potrebe čítania kníh pre deti od útleho veku, zdôrazniť potrebu rozvoja čitateľskej gramotnosti u detí v predprimárnom vzdelávaní. S tým súvisí rozvoj jazykovej komunikácie, používanie verbálnej reči, počúvanie, myslenie a preberanie gramaticky správnej výslovnosti. Príspevok je vhodný pre študentov predškolskej pedagogiky a teda budúcich učiteľov.
Aktivity spojené s knihou v materskej škole
Materské školy realizujú rôzne aktivity, ktoré podporujú vzťah detí ku knihám a rozvíjajú ich čitateľskú gramotnosť. Medzi tieto aktivity patria:
Prečítajte si tiež: Zákulisie materskej školy
- Návšteva knižnice: Návšteva školskej knižnice, prípadne mestskej knižnice, umožňuje deťom spoznávať prostredie knižnice, učí ich orientovať sa v priestoroch MŠ aj v priestoroch knižnice. Učiteľka im vysvetľuje, ako vzniká kniha, ako sa "narodí".
- Čítanie rozprávok: Učiteľka deťom číta rozprávky a vedie s nimi rozhovor o prečítanom. Popoludní môžu byť prítomní aj rodičia, ktorí sa striedajú v čítaní.
- Tvorba vlastnej knihy: Deti si spoločne zhotovujú veľkú knihu podľa ľubovoľnej tematiky, rôznou technikou s textom (môže byť aj prediktabilný text).
- Starostlivosť o knihy: Deti sa spoločne s učiteľkou starajú o knihy v triednej knižnici, ošetrujú poškodené knihy.
- Kreslenie rozprávok: Deti kreslia svoju najobľúbenejšiu rozprávku alebo hrdinu z rozprávky.
- Recitácia básničiek: Realizuje sa školské kolo v recitácii. Deti sa učia správať spoločenským prijateľným spôsobom a prejavovať aktuálne emócie pri účasti na spoločnom podujatí.
- Dramatizácia príbehov: Deti dramatizujú prečítané príbehy, čím si rozvíjajú aktívnu slovnú zásobu a komunikačné schopnosti.
- Rozhovory o knihách: Učiteľka vedie s deťmi rozhovory o knihách, o ich obsahu, postavách a posolstve.
- Čítanie s rodičmi: Rodičia nosia do triedy obľúbené knihy dieťaťa a čítajú deťom.
- Čítanie od iných ľudí: Do triedy sa pozvú rôzni ľudia (kuchárka, upratovačka, rodičia, starí rodičia), aby deťom prečítali rozprávku a porozprávali o ich najobľúbenejšej knihe z detstva.
- Vianočné aktivity s knihou: Deti odpovedajú na otázky týkajúce sa kľúčových udalostí a charakteristických vlastností postáv. Pri tvorbe vianočného pozdravu identifikujú písmená svojho mena a pokúšajú sa ho napísať.
- Digitálne technológie a knihy: Rodičia navštívia triedu a zoznámia sa s digitálnymi technológiami na triede, ovládajú základy práce s digitálnymi technológiami, vedia ovládať digitálne hry a animované programy pre danú vekovú kategóriu.
Príklad z praxe: Čitáreň BODKA
Z tejto myšlienky vyrástla Čitáreň BODKA - priestor, kde sa deti ponárajú do sveta rozprávok, rozvíjajú fantáziu a objavujú krásu slova. V rámci vzdelávania v materskej škole je rozvoj čitateľskej gramotnosti súčasťou našej edukácie. Deti si môžu aj slobodne požičať knihy do triedy a „čítať si ju“. Následne o nej vedieme rozhovory, dramatizujeme príbehy či kreslíme to, čo v nás daná kniha zanechala.
Kniha ako zdroj poznania a inšpirácie pre učiteľky
Kniha pre učiteľky v materskej škole by mala byť nielen zdrojom inšpirácie a nápadov, ale aj úprimným zrkadlom reality, s ktorou sa pedagogickí pracovníci denne stretávajú. Publikácia "Denník učiteľky" odhaľuje zákulisie materskej školy prostredníctvom autentických záznamov z učiteľskej a riaditeľskej praxe autorky. Táto kniha nie je len o teórii, ale predovšetkým o praktických skúsenostiach, emóciách a situáciách, ktoré tvoria každodenný život v „škôlke“.
Denník učiteľky: Kniha plná emócií a výziev
"Denník učiteľky" je kniha zo zákulisia materskej školy, ktorá vznikla z poznámok, ktoré si autorka písala počas učiteľskej a riaditeľskej praxe. Každá udalosť v nej sa naozaj stala, každé slovo bolo povedané, každá myšlienka pomyslená a každá emócia pocítená. Pomocou tohto denníka môžete prežiť deň po dni celý školský rok v materskej škole, s „jej“ deťmi, jej zamestnancami a rodičmi. Autorka vám otvára vnútorný svet „škôlky“, ale aj svoj vlastný. Denník učiteľky prináša príbehy veselé, smutné, také ako ich život priniesol. Tvoria ho rozhovory s deťmi, rodičmi, kolegyňami, ale aj vnútorné rozhovory autorky. Zážitky z porád, školení, cestou do práce a z práce. Úrazy detí, ale aj bláznivá radosť pri hre. Obrovský strach a zodpovednosť učiteľky, ale aj jej očarenie a údiv nad tým, ako deti dokážu reflektovať svet.
Pre koho je kniha určená?
- Učiteľkám v materských školách: Kniha im ponúka pohľad na ich vlastnú prácu z inej perspektívy a môže im byť zdrojom inšpirácie a podpory.
- Budúcim učiteľkám: Študentky pedagogických fakúlt získajú reálny obraz o tom, čo ich čaká v praxi.
- Rodičom: Kniha im pomôže lepšie pochopiť svet ich detí v materskej škole a prácu učiteliek.
- Širokej verejnosti: Každý, kto sa zaujíma o výchovu a vzdelávanie detí, si v knihe nájde niečo pre seba.
Témy a situácie v knihe
Kniha obsahuje širokú škálu tém a situácií, s ktorými sa učiteľka v materskej škole stretáva:
- Rozhovory s deťmi, rodičmi a kolegyňami: Autorka zachytáva autentické dialógy, ktoré odrážajú rôzne pohľady a postoje.
- Zážitky z porád, školení, cesty do práce a z práce: Kniha odhaľuje aj menej viditeľné aspekty práce učiteľky.
- Úrazy detí a bláznivá radosť pri hre: Denník zachytáva celú škálu emócií, ktoré sprevádzajú prácu s deťmi.
- Strach a zodpovednosť učiteľky: Autorka otvorene hovorí o náročnosti a zodpovednosti, ktorú táto práca prináša.
- Očarenie a údiv nad tým, ako deti dokážu reflektovať svet: Kniha pripomína, že deti nás môžu veľa naučiť.
Príklady situácií z knihy
Kniha ponúka množstvo konkrétnych príkladov a príbehov, ktoré ilustrujú realitu práce v materskej škole:
Prečítajte si tiež: Inšpirácia pre hry v materskej škole
- Hľadanie častí oblečenia: Autorka opisuje náročnosť hľadania rukavičiek, čiapočiek, svetríkov, otepľovačiek, bundičiek a čižmičiek pre množstvo detí.
- Mačacie obdobie: Autorka spomína na obdobie, keď deti milovali hladkanie po vláskoch, česanie po spaní a mojkanie.
- Dôležité veci: Čítanie knižiek, rozhovory o triedení odpadu, dinosauroch a meraní teploty dážďovkám.
- Prijímanie detí, nie rodičov: Uvedomenie si, že do škôlky sa prijímajú deti, ktoré potrebujú kolektív a prijatie, priestor pre rozvíjanie svojich zručností, komunikácie, miesto na tvorenie, pre uplatnenie fantázie a sústredenie sa.
Metódy rozvíjania komunikačných schopností
Medzi najčastejšie používané metódy komunikačnej schopnosti patrí podľa Kikušovej, 1997/98, Lipnickej, 2009, Lopušnej, 2008:
- Ranný kruh: Jedna z foriem organizačnej zložky predprimárneho vzdelávania, kde sa deti rozprávajú o svojich emóciách, náladách pričom využívajú kongnitívno-psychické procesy.
- Metóda lona: Vhodným spôsobom prepojenia textu a obrázku pri čítaní je metóda lona, kedy učiteľka ukazuje na čítané slová, aby si dieťa uvedomovalo, že text v knihe sa číta zľava doprava, zhora dolu, poukazuje na riadky a veľkosť začiatočných písmen vo vete, ako aj začiatok a koniec textu (knihy môžu byť vytvorené deťmi, učiteľkou alebo hotové).
- Slovná banka: Učiteľka napíše veľkými písmenami krátky text, napr. z rozprávky o Červenej čiapočke na dva papiere, jeden z nich rozstrihá a úlohou detí je na základe vizuálneho sledovania podľa predlohy textu poskladať postrihaný text na princípe puzzle. Súčasne učiteľka číta text a vysvetľuje význam slov.
- Metóda spoločného čítania: Učiteľka spoločne s dieťaťom číta rôzne príbehy, rozprávky, o ktorých spoločne diskutuje o porozumení prečítaného textu (využitie metód tzv. prediktabilných kníh - opakujúceho sa textu, maľované a riadené čítanie).
- Metóda jazykovej skúsenosti: Učiteľka výpovede detí na rôzne témy značí do písanej podoby a následne ich číta, čo umožňuje sledovať premenu hovorenej (verbálnej) reči do písanej formy.
- Metóda pojmovej mapy: Pomocou ktorej deti priraďujú pojmy k vybranej téme, rozprávke.
- Metóda triedneho časopisu: Do ktorého deti prispievajú svojimi kresbami, písaním oznamov, informácií pre rodičov a pod.
Tvorivá dramatika
Prostredníctvom tvorivej dramatiky je dieťa „vychovávané k aktívnemu tvorivému prístupu k životu prostredníctvom dramatickej hry“ (A. Škoviera, 1980, s. 201). E. Machková (1992) definuje tvorivú dramatiku ako umeleckú výchovu, ktorá môže priniesť deťom radosť, obohatiť ich o vlastné zážitky, navodiť uvoľnenie sprostredkovať nové poznatky a skúsenosti v oblasti osobnostného a sociálneho rozvoja dieťaťa. Umožní dieťaťu osvojiť si prakticky sociálne roly, rozvíjať aktivitu a schopnosť komunikácie, návyky, potreby, tvorivosť.
Zásady čítania a práce s knihou
Pri čítaní knihy učiteľka musí dbať na rôzne vplyvy, ktoré môžu narúšať atmosféru, predovšetkým zabezpečenie pokojnej a pozitívnej atmosféry v triede. Počas čítania a kladenia otázok o prečítanom texte sa odporúča ponechať deťom krátky čas na rozmyslenie odpovede, akceptuje všetky odpovede detí a nehodnotí ich, kladie otvorené otázky, učí deti pohotovo reagovať na obrázky a odpovede a zapája všetky deti, aj tie menej aktívne. Je dôležité naučiť deti počúvať prečítaný text s porozumením a pomocou otázok zistiť, či porozumeli prečítanému textu. Dieťa má pamätať obsah prečítaného textu a prerozprávať príbeh, tiež má vedieť, kde sa dej odohrával, vymenovať najmenej tri postavy, ktoré v príbehu boli spomenuté. Opísať vlastnosti, ktoré prináležia hlavnej postave, nájsť prepojenie textu s ilustráciami v knihe. Rozprávať sa o dobrých skutkoch a tých zlých, čo zvíťazilo v rozprávke a prečo. Diskutovať o postavách, prečo konali tak ako konali, vžiť sa do role postavy a povedať, ako by konali ony, deti. Na záver dať im možnosť nakresliť prerozprávaný príbeh, čo sa im páčilo alebo nepáčilo.