Téma jaslí a stravy v nich podávanej je dôležitou súčasťou diskusie o správnom vývine a výchove detí v ranom veku. Táto oblasť sa dotýka nielen odborníkov, ale aj širokej verejnosti, pričom existujú rôzne názory na to, či jasle podporovať alebo zavrhovať. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku diéty v jasliach, zohľadňujúc rôzne aspekty a názory odborníkov.
Význam jaslí a stravy v nich pre vývin dieťaťa
Jasle predstavujú pre mnohé deti prvé miesto, kde sa stretávajú s kolektívom a učia sa socializácii. Strava, ktorú deti v jasliach konzumujú, zohráva kľúčovú úlohu v ich fyzickom a psychickom vývine. Publikácia prináša obraz o vývinovej úrovni detí, jasľovom prostredí a hodnotiacich ukazovateľoch kvality podmienok vývinu a výchovy. Je dôležité, aby strava v jasliach bola vyvážená, pestrá a prispôsobená veku a potrebám detí.
Kontroverzie okolo jaslí a ich vplyvu na deti
Téma jasličiek pre deti do troch rokov rozdeľuje odbornú i širokú verejnosť na dva tábory, tvrdo obhajujúce svoje pozície. Podporovať ich, alebo ich zatratiť? Každá strana predkladá výsledky prieskumov a štatistík a mnohí odborníci sa podpisujú pod zásadné vyhlásenia, ako napríklad, že jasličky deťom spôsobujú viaceré traumy.
Minulý týždeň odštartoval búrlivú diskusiu rozhovor na portáli Aktualne.cz, s českým pedagógom a psychológom, Marekom Hermanom, ktorý pôsobí na Palackého univerzite v Olomouci a špecializuje sa na výchovu malých detí. V uvedenom interview obhajoval spísanie petície „Dvouleté děti do školky nepatří“, ktorá si získava sympatie verejnosti v Česku a žiadal politikov, aby zrušili nárok na miesto v škôlke pre deti od dvoch rokov. Tvrdí, že ak rodičia dajú do škôlky dieťa mladšie ako tri roky, urobia chybu a spôsobia mu celoživotné následky. Takýto názor nie je žiadnou novinkou.
Pred pár rokmi uverejnili na portáli Times článok so šokujúcim titulkom, že deti v jasličkách sú ohrozené mentálnymi ochoreniami. Autor tohto výroku, švédsky sociológ Jonas Himmelstrand pre portál Times, vyhlásil, že deti mladšie ako tri roky, by nemali chodiť do jasličiek, pretože on drží v rukách dôkazy, že tie deti, ktoré v takýchto zariadeniach trávili množstvo času, trpeli neskôr mentálnymi zdravotnými ťažkosťami a mali problémy v škole. Výchovu a vzdelávanie detí v jasličkách nazval „švédskou utópiou“, z ktorej zostal len mýtus. Varoval, že hoci sa švédska rodinná politika navonok zdá dokonalá, je to len nenaplnený sen. „Švédske deti trpia psychickými ochoreniami, v krajine sa rúca vzdelávací systém a disciplína v školách je jedna z najhorších spomedzi krajín OECD,“ povedal. Podľa jeho slov sa počet detí s psychickými ochoreniami strojnásobil od 80. rokov minulého storočia, kedy sa začala tzv. revolúcia vo výchove detí. Vystríhal tvorcov rodinnej politiky, že ak chce niekto napodobňovať cestu švédskeho prístupu, ktorá je o zvyšovaní pomeru detí na učiteľa a narastaní hodín, ktoré trávia deti v jasličkách, nerieši, ale ničí budúcnosť detí. Kultúra sa podľa jeho slov nedá preniesť z generácie na generáciu, keď sú deti ponechané na seba, aby sa samy vychovávali.
Prečítajte si tiež: Ako pomôcť dieťaťu prijať súrodenca
S tvrdením, že jasličky pre deti do troch rokov môžu negatívne pôsobiť na drobcov, sa pred časom stotožnil aj Steve Biddulph, terapeut a autor svetovo najpopulárnejších kníh o rodičovstve. Vo svojej knihe Raising Babies, tvrdí, že rodičia takto ohrozujú mentálne zdravie detí, deti sa stávajú agresívnejšie, trpia depresiami, sú antisociálne a nie sú schopné neskôr v živote vybudovať a udržať si blízke vzťahy. V rozhovore pre britský portál Telgraph uviedol na podporu svojich tvrdení dve vedecké štúdie. Prvá bola štúdia z Veľkej Británie, ktorá sledovala život 3 000 detí od bábätiek a preukázala, že v mozgu batoliat sa počas prvých dvoch rokov vytvárajú nové štruktúry ako reakcia na lásku a nežnú opateru. Druhá bola spoza oceánu. V Amerike preukázali vedci z Národného inštitútu detského zdravia a rozvoja, ako vplýva dĺžka času stráveného v jasličkách na deti.
Aj detská psychologička Penelope Leach, autorka britského výskumu Rodiny, deti a starostlivosť o deti, vo svojich záveroch tvrdí, že deti z jasličiek sú agresívnejšie v porovnaní s deťmi, ktoré mali starostlivosť jednej osoby. Jasličkové deti sa navyše uzatvárajú do seba, sú poddajné a smutné. Pre Guardian uviedla, že z rôznych výskumov po celom svete vyplýva, že čím menej času trávia deti do troch rokov v skupinovej opatere, tým lepšie. Jej štúdia jednoznačne potvrdila, že najideálnejšia je starostlivosť doma, s rodičom. Na druhom mieste sú opatrovateľky, babky a dedkovia a potom vzdialenejšia rodina.
Dôležitosť individuálneho prístupu a kvality jaslí
Je dôležité si uvedomiť, že situácia nie je čierno-biela. Nie všetky jasle sú rovnaké a vplyv jaslí na dieťa závisí od mnohých faktorov, vrátane kvality starostlivosti, individuálnych potrieb dieťaťa a rodinnej situácie.
Na protiľahlom brehu v oceáne vedeckých názorov stoja iné výskumy dokazujúce, že jasličky môžu mať svoj prínos. V Nórsku, kde sú jasličky dotované a dosahujú vysokú úroveň kvality, ich navštevuje väčšina detí, v roku 2009 to bolo až 79 % jeden až dvojročných. Svoje stanovisko k tejto polarizujúcej téme zaujala aj slovenská psychologička Petra Arslan Šinková, spoluautorka knihy o výchove Testujme a rozvíjajme svoje dieťa (Od novorodenca do 6 rokov), ktorá sama prevádzkuje materskú školu v Bratislave. Podľa nej je dieťaťu v akomkoľvek veku najlepšie pri mame. Dieťa má pri nej pocit istoty a bezpečia, lásky, mama napĺňa jeho potreby. Odborníčka hovorí, že väčšina dvojročných detí ešte nemá potrebu socializovať sa s rovesníkmi. Jedným dychom však pripomína, že toto sú všeobecné tvrdenia a na každé dieťa je potrebné pozerať sa individuálne. Číslo tri vo veku detí nie je žiadne magické číslo, po ktorého dovŕšení je dieťa, akoby šibnutím čarovného prútika, zrazu schopné bezproblémovo sa odpútať od matky. Pri separácii totiž nerozhoduje fyzický vek dieťaťa, ale jeho vek mentálny a emocionálna zrelosť.
„Poznám veľa detí vo veku okolo dvoch rokov, ktoré sú pripravené byť v škôlke, či v jasliach. To, že kvalita jasličiek hrá jednu z kľúčových úloh, priznáva v spomínanom rozhovore pre portál Aktuálne.cz aj M. Herman. Hovorí, že rodič v spolupráci s riaditeľkou dokáže spoznať, či je dieťa pripravené alebo nie. „Ak maminka odíde a deti vyvádzajú, začnú sa zrazu pocikávať a majú nočné desy, tak dieťa ukazuje, že je nespokojné. Áno, nakoniec to nejako zvládne, ale môže mať celoživotné následky. Poznáte to podľa toho, ako dieťa ide do škôlky, ako sa správa, keď mama odíde. Ak stuhne, je samo a hrá sa samo, tak to nie je dobre“. P. Arslan Šinková dodáva, že pokiaľ dieťa nie je emocionálne pripravené byť bez matky, môže mať negatívne prejavy, ako napríklad vyššie uvedené známky agresivity, úzkosti a antisociálneho správania v akomkoľvek veku. Psychologička ďalej zdôrazňuje, že významnú úlohu zohráva jemnocitná učiteľka. „Láskavá a trpezlivá učiteľka sa stáva ich náhradnou vzťahovou osobou. Poláska ich a objíme, keď to potrebujú. Dá sa to však zabezpečiť len vtedy, pokiaľ učiteľka nemá na starosti veľa detí. Dokáže správanie detí vhodným a veku primeraným spôsobom usmerniť.“ Napríklad pri malých deťoch je dôležité rešpektovanie vlastníctva. Nie je správne viesť ich k tomu, aby za každú cenu požičali svoju hračku. Dieťaťu je namiesto toho vhodné povedať, že sú hračky, ktoré sú jeho z domu, tie nemusí požičať. Škôlkarské hračky sa požičiavajú, keď sa s nimi dohrá.
Prečítajte si tiež: Ako zvládnuť AIP diétu
Ako sa rozhodnúť a zabezpečiť spokojnosť dieťaťa
Dať, či nedať dieťa do jasličiek je otázka, ktorá nedá spávať mnohým rodičom. Ako sa rozhodnúť tak, aby bol drobec spokojný a šťastný a rodičia tiež, bez pocitov viny? P. Arslan Šinková hovorí, že ideálne by bolo, keby sa každá matka mohla slobodne rozhodnúť, do kedy zostane s dieťaťom doma. Bez ohľadu na financie, bez ohľadu na tlak okolia, ale s ohľadom na svoje vlastné potreby a potreby dieťaťa. „Zbytočne zostane mama doma s dieťaťom, ak má byť nervózna, alebo ak dieťa vyhľadáva rovesníkov a z pobytu v škôlke profituje.
Praktické rady a odporúčania pre rodičov a jasle
Pri výbere jaslí je dôležité zohľadniť nielen kvalitu stravy, ale aj celkové prostredie, personál a program. Rodičia by sa mali aktívne zaujímať o to, čo ich dieťa v jasliach je, a mali by mať možnosť komunikovať s personálom o jeho stravovacích potrebách.
Príprava na prácu s deťmi v ranom veku
Publikácia 45 hier na podporu sluchového vnímania detí raného a predškolského veku je garantovaná odborno-metodickým časopisom Predškolská výchova, ktorý vychádza už viac ako 70. rokov a je určený pre rodičov, jasle, materské školy. Ide o prepracované druhé vydanie, ktoré je doplnené o teoreticko-metodické východiská (napr. tvorba hier na základe vývinových atribútov) a nové hry (napríklad jedna z viacerých s názvom Veve, Vivi, Vuvu a Vovo). Sumárne nájdete 45 hier (tradičných aj autorských), ale aj úplne nových a originálnych, ktoré boli overené v praxi materských škôl a v detských centrách. 8 hier na vnímanie rytmu. Vyšším počtom hier sú podporené oblasti, ktoré sú významnými najmä pre proces učenia sa.
Pracovný zošiť s názvom ŠVÁBIK. Prvé cestičky je určený k práci s deťmi od 2,5 do 4 roka. Zameriava sa na riešenie prvé cestičky. Ide o edukatívny pracáčik, ktorý sa zameriava na podporu spolupráce rúčky a očí pri činnosti. Ide o pracovný zošit, ktorý akceptuje aktuálnu vývinovú úroveň dieťatka od 2,5 roka. Úlohy v pracovnom zošite ŠVÁBIK. Prvé cestičky sú zamerané na zvládanie prvých cestičiek na ploche papiera s primeranou motiváciou. Dieťatko rieši pomocou ceruzky a spoločne s kamarátom Švábikom 12 cestičiek (pre odlíšenie ide o pracáčik Švábik zelený). Cestičky sú rôznorodé, zaujímavé a s veľmi zaujímavými úlohami. Každá úloha má uvedené jednoduché inštrukcie ako postupovať pri práci s dieťatkom. Každá úloha je doplnená aj o poznávanie zvuku obrázku, ktorý je súčasťou úlohy (raketa letí ZZZ, Švábik hryzie jablko HAM). Riešenie úloh v pracovnom zošite ŠVÁBIK okrem spolupráce rúčky a oka/očí (vizuo-motorickej koordinácie) podporuje aj úchop ceruzy, nájdenie správneho riešenia, koncentráciu pozornosti pri činnosti, porozumenie inštrukcií, trpezlivosť pri dokončení úlohy, podporu jemnej motoriky a to všetko v spolupráci s dospelým (rodičom, učiteľom alebo iným odborníkom).
Pracovný zošiť s názvom Drábik. Malé bludiská je určený k práci s deťmi od 4 do 5,5 roka. Zameriava sa na riešenie malých bludísk (týmto úlohám predchádza pracovný zošit Švábik. Prvé cestičky). Ide o edukatívny pracáčik, ktorý bol overovaný v slovenských materských školách, v centrách a jasliach. Ide o pracovný zošit, ktorý akceptuje aktuálnu vývinovú úroveň dieťatka od 4 rokov. Samozrejme je možné kvôli nadväznosti na úlohy zabezpečiť si aj pracovný zošit, v ktorom sú úlohy jednoduchšie napriek tomu, že sú odporúčané pre vekovo mladšie dieťa (možno aj preto, že úspešnosť v jednoduchých bludiskách motivuje dieťa k samotnej činnosti). Úlohy v pracovnom zošite Drábik. Malé bludiská sú zamerané na nácvik orientovať sa na ploche papiera s primeranou motiváciou. Dieťatko rieši pomocou ceruzky a spoločne s kamarátom Drábikom 16 bludísk. Bludiská sú rôznorodé, zaujímavé, s prekážkami/bez prekážok, s využitím obťahovania rôznych ciest a sú spostupnené podľa obťažnosti. Každá úloha má uvedené inštrukcie ako postupovať pri práci. Ak je dieťatko mladšie je možné vyskúšať hľadanie cestičky z bludiska prstom a potom ceruzkou, alebo jednoducho len ceruzkou. Hľadanie, pomenovanie, skúšanie a poznávanie rôznych bludísk podporí dieťatko v rozvíjaní koordinácie ruky s očami (zrakom). Každá úloha je doplnená aj o poznávanie zvuku obrázku, ktorý je súčasťou úlohy (autíčko trúbi TÚ-TÚ, Drábik sa teší - JUPÍ-JUPÍ, malý Čvirko volá - ČVIRI-ČVIRI). Riešenie úloh v pracovnom zošite DRÁBIK okrem spolupráce rúčky a oka/očí (vizuo-motorickej koordinácie) podporuje aj úchop ceruzy, nájdenie správneho riešenia, koncentráciu pozornosti pri činnosti, porozumenie inštrukcií, trpezlivosť pri dokončení úlohy, podporu jemnej motoriky a to všetko v spolupráci s dospelým (rodičom, učiteľom alebo iným odborníkom).
Prečítajte si tiež: Tipy pre život s bezlepkovou a bezmliečnou diétou
Publikácia s názvom ŠVÁBIK. Prvé hry s rúčkou ponúka jednoduché námety na tvorbu stôp, ako predprípravu na prácu s ceruzou. Je určená pre dospelého (rodiča i odborníka), ktorý podporuje vývin dieťaťa vo veku od 18 mesiacov do 3 rokov. Dieťa má možnosť práve v týchto hrách spoznať stopu. Spoznáva ju vytváraním prostredníctvom rôznych materiálov a tak vznikajú škvrny, fľaky, odtlačky. Pozor, práve počas tejto činnosti je mu to dovolené: zašpiniť sa a experimentovať. Ešte lepšie mu to pôjde v spolupráci s dospelým, napríklad spoločne budú odtláčať kocky, fŕkať farby alebo kresliť drievkom do mokrého piesku. V publikácii nájdete 22 hier, prvých hier so stopou, vybrané hry sú doplnené o fotoseriál postupu. Pred nami sedí dieťa a teší sa. Teší sa na hru s Vami, dospelými, lebo Vy ste tými, ktorí mu umožnia skúšať, manipulovať, experimentovať, vytvárať … jednoducho učiť sa a rozvíjať.
PRACOVNÝ ZOŠIT Švábik, Prvé stopy s ceruzkou je určený pre rodičov s dieťatkom od 2,5 do 4 rokov. Zameriava sa na zvládnutie čiarky (rôznymi smermi) a kruhu. Všetko, čo by vývinovo malo dieťatko zvládnuť v tomto období. Každý pracovný list má vypísané úlohy pre rodiča aj pre dieťatko, všetky úlohy sú na tvrdom papieri (aby vydržalo prítlak rúčky dieťatka pri činnosti). Je vyslovene vytvorený na podporu činnosti rodiča s dieťatkom. Pracovných listov je spolu 12. Možno sa to zdá málo, ale ten počet je primeraný, vzhľadom na vek dieťatka a schopnosť koncentrovať sa na činnosť. Úlohy na jednom pracovnom liste je možné si rozdeliť, dieťatko nemusí zvládnuť celý pracovný list na jedenkrát. A o to ide! Aby malo príležitosť postupne (nie odrazu) sa čoraz viac koncentrovať na konkrétnu činnosť a zároveň byť podporované vo svojom vývine. Počas činnosti si dieťatko rozvinie slovnú zásobu, pozornosť a nakoniec vyskúša kresliť čiarky alebo krúžky.
Teoretické spracovanie problematiky hry s bábkou sa orientuje na vývinový profil dieťaťa raného a predškolského veku. 44 hier je rozdelených do skupín tak, aby bolo možné prostredníctvom nich deťom vysvetliť ako funguje a pohybuje sa ľudské telo, a zároveň sa tak deti naučia ako pohybovať s animovaným predmetom, alebo s jednoduchou bábkou. Zmeny v tejto publikácii nastali v prvej skupine hier zameraných na zrkadlenie a v teoretickom prepracovaní témy hra s bábkou. Ide o druhé prepracované vydanie publikácie, ktorá vyšla v roku 2016.
Neisté obťahovanie po čiare, nedokončené vyfarbovanie omaľovánky, ťažkosti s podaním a prinesením predmetu na základe požiadavky zo strany dospelého, alebo oslabenie v orientovaní sa v priestore pri činnosti môžu poukazovať na možné oslabenie v oblasti vizuomotorickej koordinácie, tzn. koordinácie oka s činnosťou ruky. U detí sa tieto ťažkosti bežne vyskytujú, ale je možné ich podporiť a nácvikom skorigovať ešte pred vstupom do školy. Ich odhalenie v škole je vždy na úkor prospechu žiaka, preto práve túto knihu považujem aj za možnú prevenciu pred školským neúspechom. Kniha ponúka konkrétne hry (v počte 44), ktoré je možné hrať s dieťaťom individuálne, alebo aj v skupine. Hry sú doplnené o základné poznatky popisujúce oblasť koordinácie oko a ruky (vizuomotorická koordinácia) a pomerne jednoducho objasňujú, čo dieťa zvláda vo vekových míľnikoch. Popísané hry, sú materiálne i priestorovo nenáročné. Knižka je určená pre všetkých, ktorí sa zameriavajú na vývin dieťaťa od dvoch do šiestich rokov, tzn. pre rodičov podporujúcich vývin svojho dieťaťa, pre pedagógov v materských školách a detských centrách, pre profesionálov v oblasti špeciálno-pedagogického poradenstva, pre záujmové útvary ako súčasť interaktívnych skupinových hier, pre študentov pripravujúcich sa na povolanie učiteľa, pre domáce vzdelávanie, … jednoducho povedané pre všetkých, ktorí svojou snahou podporujú vývin detí, vývin budúcej generácie.
K významnému rozvíjaniu sluchovej analýzy, syntézy a sluchovému diferencovaniu dochádza približne u 5 ? ročného dieťaťa. Nie je ničím výnimočným, že dieťa práve v tomto veku zlyháva, a to (nielen) v oblasti sluchového vnímania. Práve táto publikácia môže byť nápomocnou pri práci s dieťaťom, s deťmi v podpore a rozvíjaní oblasti sluchového vnímania. Môže sa stať aj preventívnym materiálom, napríklad tým, že ponúka 45 jednoduchých a na materiál nenáročných hier, ktoré sú zamerané na oblasť sluchového vnímania. Autorky predstavujú súbor 45 hier, tradičných i autorských. Primárne ju odporúčame rodičom, pedagógom a všetkým, ktorým nie je ľahostajný rozvoj dieťaťa/detí, a to v špecifickej oblasti, v oblasti sluchového vnímania. Publikácia je vhodná do detských centier a materských škôl. Taktiež v nej nájdu inšpiráciu odborní pracovníci pedagogicko-psychologických i špeciálno-pedagogických centier a poradní ako súčasť skupinových hier. Môže byť využitá na rekreačných i rehabilitačných pobytoch v rámci podpory optimálneho vývinu dieťaťa. Alebo jednoducho aj ako súčasť skupinových hier vo voľnom čase s deťmi mladšieho školského veku v školských kluboch, na neformálnych stretnutiach a pod. Veríme, že každý z Vás, si nájde medzi týmito hrami v tejto publikácii - svoju obľúbenú hru, alebo pripomenie hru svojho detstva.
Základom procesu hry s niečím, s niekým môže byť predmetná bábka, ktorá na začiatku pôsobí ako motivačný prostriedok vo vzájomnej interakcii dieťaťa s dospelým. Táto forma činnosti stimuluje detskú fantáziu, podporuje tvorivú hru a zároveň predstavuje objavnú činnosť pre dieťa v rámci skupinových hier. Publikácia ponúka možnosti ako rozvíjať dieťa postupne, a to prostredníctvom hier s celým telom, hier s konkrétnymi časťami tela (hlavou, nohami, rukami a prstami) až k samotnej hre s reálnym predmetom, s bábkou. Hry (v počte 44) je možné použiť bez ohľadu na prvotný zámer, tzn. aby dieťa zvládlo vytvoriť dramatickú postavu. Predložená publikácia 44 hier na podporu hry s bábkou pre deti predškolského veku je materiálom, ktorý je primárne určený pre pedagógov materských škôl, taktiež pre vychovávateľov v školských kluboch, pre animátorov, pre rodičov a iných odborníkov, ktorí sú neodmysliteľnou súčasťou (ne)formálneho vzdelávania orientovaného na vekovú skupinu detí predškolského veku. A v konečnom dôsledku je určená pre všetkých pomáhajúcich profesioná…
Je dôležité, aby jasle mali kvalifikovaný personál, ktorý je schopný poskytnúť deťom individuálnu starostlivosť a podporu. Personál by mal byť vyškolený v oblasti výživy detí a mal by byť schopný prispôsobiť stravu individuálnym potrebám detí.
Výchova k správnym stravovacím návykom
Jasle by mali zohrávať aktívnu úlohu vo výchove detí k správnym stravovacím návykom. Deti by mali byť vedené k tomu, aby jedli zdravo a s radosťou. Dôležité je, aby strava v jasliach bola pestrá a obsahovala všetky potrebné živiny. Deti by mali mať možnosť ochutnať rôzne druhy jedál a mali by byť vedené k tomu, aby sa nebáli skúšať nové chute.
Spolupráca s rodičmi
Spolupráca medzi jaslami a rodičmi je kľúčová pre zabezpečenie správnej výživy detí. Rodičia by mali byť informovaní o tom, čo ich dieťa v jasliach je, a mali by mať možnosť komunikovať s personálom o jeho stravovacích potrebách. V prípade, že má dieťa nejaké alergie alebo intolerancie, je dôležité, aby o tom boli jasle informované a aby strava dieťaťa bola prispôsobená jeho potrebám.