Alfonz Bednár patrí medzi významných slovenských prozaikov, ktorého tvorba sa vyznačuje originálnym pohľadom na spoločenské a historické udalosti. Jeho novela Kolíska je majstrovským dielom, ktoré odhaľuje strach, utrpenie a hrôzy, ktorým muselo čeliť civilné obyvateľstvo počas druhej svetovej vojny a v období stalinizmu. Bednár sa však nesústreďuje len na dramatické situácie, ale predovšetkým na psychológiu ľudí, ich myslenie, duševný stav, správanie, pocity, výčitky svedomia a spomienky. Autor využíva retrospektívny kompozičný postup, ktorý mu umožňuje obsiahnuť široký záber udalostí a hlbšie preniknúť do vnútra postáv.
Alfonz Bednár: Inovátor slovenskej literatúry
Alfonz Bednár (1914 - 1989) bol stredoškolský profesor jazykov, ktorý vďaka svojmu povolaniu mal možnosť zoznámiť sa s kvalitnou zahraničnou literatúrou. Táto skúsenosť ho výrazne ovplyvnila a inšpirovala v jeho vlastnej tvorbe. Okrem literatúry sa venoval aj filmu, pričom jeho najznámejším dielom je Slnko v sieti. Bednár sa vo svojej tvorbe často zaoberal témami Slovenského národného povstania a povojnovej spoločnosti, pričom sa snažil o realistické a neidealizované zobrazenie skutočnosti. Jeho diela sa vymykali vtedajšiemu socialistickému realizmu a boli často kritizované za "netriednosť" a "abstraktný humanizmus".
Kompozícia a retrospektíva v Kolíske
Bednár majstrovsky využíva retrospektívny kompozičný postup. Príbeh začína a končí v prítomnosti, pričom jadro diela tvorí minulosť. Autor ide ešte hlbšie a v jadre diela nachádzame minulosť v minulosti, teda retrospektívu v retrospektíve. Tento postup umožňuje čitateľovi hlbšie preniknúť do psychiky postáv a pochopiť ich motivácie v kontexte doby. Dej novely je situovaný do troch významných období slovenských dejín. Prvým sú 50. roky, poznačené politickými procesmi. Zita ich vníma prostredníctvom rozhlasového prenosu zo súdneho procesu. Druhým obdobím je SNP, konkrétne dedina Lieskové. Okrem toho sa dej dotýka aj 30. rokov, kedy Zita žila s Majerským v Radotíne. Na toto obdobie si spomína v jadre diela. Dielo poukazuje na polarizovaný svet, v ktorom sa ocitli obyčajní ľudia.
Kolíska je novela s retrospektívnym kompozičným postupom. Dej sa odohráva v troch časových rovinách:
Prítomnosť: Zita Černeková počúva večerný prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený z rozvracania družstva, sabotáže a zrady. Na súde svedčí aj Zitin manžel Mišo. Táto časová rovina tvorí rámec novely. Dej novely sa začína v roku 1952.
Prečítajte si tiež: Staré tradície a urieknutie
Minulosť: Zita si spomína na rok 1945, na obdobie Slovenského národného povstania, kedy Lieskov, dedinu, v ktorej žila, obsadili Nemci. Kontrolovali ju, zabíjali, vypaľovali, udávali. Nemci hľadali ukrytých partizánov. Jedného večera k nej nečakane prišiel Majerský, ktorý ju prosil, aby ho ukryla. Ušiel od svojej partizánskej skupiny, pretože trpel vážnou chorobou očí a už to nemohol vydržať. Nevedel, že Zita je Černekova žena. Mal veľké výčitky svedomia z toho, čo jej kedysi urobil i z toho, že teraz ju ohrozuje svojou prítomnosťou i jej syna. Zita ho ukryla v izbe, v ktorej nikto nebýval a v kuchyni začala chystať večeru. Pritom kolísala v drevenej kolíske svojho syna. Odrazu do Zitinej malej kuchynky vpálili Nemci, ktorým zvuk kolísky pripomínal zvuk motora, cez ktorý sa mohli pomocou dynama a vysielačky posielať správy partizánom. Keď zistili, že to je iba kolíska, tak zostali v kuchyni. Zita musela kolísať dieťa, pretože to vojakom pripomínalo zvuky domova, dedinu i mlyn, kde žili. Zita sa veľmi bála, že v izbe nájdu Majerského. Nemci začali byť po čase dotieravý. Dokonca si jeden z vojakov vypýtal hrniec, aby sa do neho vymočil a polil tým Zitino dieťa. Zita sa veľmi preľakla a vtrhla do izby, kde začala kričať na Majerského, aby jej pomohol. Ten tam však nebol. Utiekol cez okno, schoval v potoku sa a spustil paľbu. Vojaci vybehli von a onedlho sa vrátili s raneným a jedným mŕtvym do kuchyne a vzápätí doniesli aj raneného Majerského.
Minulosť v minulosti: Zita si spomína na 30. roky, kedy žila spolu s Majerským v Radotíne. Spomína na ich vzťah a na to, ako ju Majerský oklamal.
Tento zložitý časový postup umožňuje Bednárovi hlbšie preniknúť do psychológie postáv a ukázať, ako minulosť ovplyvňuje ich prítomnosť.
Dej v zovretí doby
Dej novely je situovaný do dvoch významných období slovenských dejín. Prvým sú 50. roky, poznačené politickými procesmi. Zita ich vníma prostredníctvom rozhlasového prenosu zo súdneho procesu. Druhým obdobím je SNP, konkrétne dedina Lieskové. Okrem toho sa dej dotýka aj 30. rokov, kedy Zita žila s Majerským v Radotíne. Na toto obdobie si spomína v jadre diela. Dielo poukazuje na polarizovaný svet, v ktorom sa ocitli obyčajní ľudia.
Polarizovaný svet a postavy
Dej novely sa odohráva v polarizovanom svete, kde na jednej strane stoja nemeckí vojaci a na druhej strane slovenskí partizáni a civilisti. Bednár sa vyhýba čierno-bielemu zobrazeniu a idealizácii partizánov. Postavy nemeckých vojakov tiež nie sú vykreslené jednoznačne. Hoci sú navonok drsní a bezcitní, vo vnútri sú často sentimentálni a spomínajú na chvíle mladosti a detstva. Napríklad, vojaci, ktorí sa ocitli v mlyne, počuli kolísku, ktorá im pripomenula domov.
Prečítajte si tiež: Postup pri opitých deťoch
Bednár v Kolíske vykresľuje polarizovaný svet, v ktorom sa stretáva dobro a zlo v rôznych podobách. V diele môžeme nájsť tri podoby zla:
- Individuálne zlo: reprezentované postavou Majerského. Ten sa voči Zite zachoval nemorálne, oklamal ju, bol ženatý a mal dieťa, keď so Zitou čakal dieťa, ktoré Zita potratila.
- Zlo spôsobené Nemcami: Vojaci SS, ktorí páchajú zločiny a terorizujú obyvateľstvo.
- Zlo komunizmu: Čistky, procesy, sledovanie, polícia.
Hlavné postavy novely
- Zita Černeková (rodená Furková): Pekná, mladá a chudobná žena, manželka Miša Černeka, s ktorým má syna. Zita prežíva vnútorný konflikt, keďže jej manžel svedčí proti Majerskému. Zita je silná a odvážna žena, ktorá sa snaží prežiť v ťažkých časoch. Je ovplyvnená svojou minulosťou a nedokáže sa úplne odpútať od svojej prvej lásky, Jozefa Majerského. Zita sa do Majerského zamiluje ako mladé dievča. Majerský ju však oklame a zraní. Napriek tomu Zita na neho nikdy úplne nezabudne.
- Mišo Černeka: Starostlivý manžel, ktorý miluje Zitu, ale zároveň je pomstychtivý a tvrdý vodca partizánskej skupiny. Jeho zmenená výpoveď na súde je dôsledkom strachu o seba, Zitu a syna. Mišo je pre Zitu starostlivý manžel, ktorý jej vytvoril zázemie a zabezpečil životnú istotu. Zita si ho váži, ale nikdy ho nebude ľúbiť tak ako Majerského.
- Jozef Majerský: Nespravodlivý, lakomý a vypočítavý muž. V minulosti Zitu oklamal a zatajil jej, že je ženatý. Jeho majetok sa stáva tŕňom v oku komunistického režimu.
- Jano Ragala: Zita sa za Ragalu vydá z núdze, ale ich manželstvo je nešťastné. Ragala je násilník a Zitu bije.
Vzťahy Zity s mužmi sú komplikované a plné sklamaní. Zita sa mení z naivného dievčaťa na dospelú ženu, ktorá vidí život realisticky.
Obraz Nemcov v diele
Postavy nemeckých vojakov nemajú všetci mená (Obman), ale majú aj vnútorný život. Navonok sú veľmi drsný a bezcitný, ale vo vnútri veľmi sentimentálne spomínajú na chvíle mladosti, detstva či obdobia pred vojnou. Napr. rozcitlivení vojaci, ktorí sa ocitli v mlyne, počuli kolísku… - symbol domova. Bežný vojaci sa chceli vrátiť domov. Chceli sa venovať tomu, čo predtým.
Symbolika kolísky
Kolíska v diele predstavuje silný symbol domova, detstva a nevinnosti. Pre nemeckých vojakov, ktorí sa ocitli v mlyne, zvuk kolísky evokuje spomienky na pokojné časy pred vojnou. Na druhej strane, v Zitinej situácii predstavuje kolíska aj ohrozenie, pretože Nemci ju podozrievajú z pomoci partizánom.
Kolíska zohráva v novele dôležitú symbolickú úlohu. Je symbolom domova, detstva a bezpečia. Zvuk kolísky pripomína nemeckým vojakom ich domov a vyvoláva v nich sentimentálne spomienky. Zároveň je kolíska aj symbolom ohrozenia, pretože Nemci si myslia, že zvuk kolísky slúži na vysielanie správ partizánom.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre háčkovanie hračiek
Strach a nedôvera v Kolíske
Dej novely je stavaný na obdobie, kedy nikto nevedel, komu môže veriť. Zita má strach aj zo svojho muža Miša, ktorý krivo svedčil. Narušilo to jej dôveru v neho. Ľudí klamal štát a ľudia sa klamali medzi sebou. Uvedomuje si, že mohol klamať aj súd.
Po súdnom procese prejdú okolo Zitinho domu 3 autá - vládne, ŠTB. Svedčí to o tom, že Mišo skutočne musel zmeniť svoju výpoveď a aj napriek tomu, že poslúchol a zmenil ju, bol stále podozrivý. Zita vyčíta Mišovi jeho zmenenú výpoveď, ale on sa bráni. „To ony! Ony to chceli!“ Presviedča Zitu, že aj keby svedčila ona, nemohla by vypovedať pravdu, ale to čo požadovali ony. „Podpíš to!“ Mišove výpovede sú nedokončené, zajakáva sa, koktá, pretože má veľký strach nie len o seba, ale aj o Zitu a syna.
Hlavným dôvodom potreby Majerského dostať do väzenia nebola ani tak účasť v partizánskej skupine, ako jeho majetok. Vlastnil veľké množstvo majetku. Keď nastalo obdobie združstevňovania, Majerský odmietal vstúpiť. Komunisti sa rozhodli, že Majerského donútia vstúpiť do družstva neustálim zvyšovaním dávok. Majerský však nemal problém a vždy bol schopný dať koľko chceli a stále mal dosť. Pokiaľ by nevstúpil do družstva, ľudia by si postupne uvedomili, že súkromné hospodárenie je výhodnejšie ako kolektívne a to komunisti nemohli pripustiť.
Rádio ako zdroj informácií
V diele má dôležitú úlohu rádio, ktoré v tej dobe predstavovalo jeden z mála spôsobov, ako získať informácie. Povolené boli len isté kanály, ktoré mohli ľudia počúvať. Inak len na čierno. Keby proces bolo vidieť na živo z televízie, nedali by sa schovať toľké prešmiky, ako keď poslucháč len počúva. Rádio namiesto rozhlasu. Istý čas jediný spôsob zistenia informácií.
Obsah novely (stručný prehľad)
Zita počúva večerný prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený z rozvracania družstva, sabotáže a zrady. Na súde svedčí aj Zitin muž Mišo. Zita si začína spomínať na rok 1945. Lieskov, dedina, v ktorej žila, obsadili Nemci. Kontrolovali ju, zabíjali, vypaľovali, udávali. Nemci hľadali ukrytých partizánov. Jedného večera k nej nečakane prišiel Majerský, ktorý ju prosil, aby ho ukryla. Ušiel od svojej partizánskej skupiny, pretože trpel vážnou chorobou očí a už to nemohol vydržať. Nevedel, že Zita je Černekova žena. Mal veľké výčitky svedomia z toho, čo jej kedysi urobil i z toho, že teraz ju ohrozuje svojou prítomnosťou i jej syna. Zita ho ukryla v izbe, v ktorej nikto nebýval a v kuchyni začala chystať večeru. Pritom kolísala v drevenej kolíske svojho syna. Odrazu do Zitinej malej kuchynky vpálili Nemci, ktorým zvuk kolísky pripomínal zvuk motora, cez ktorý sa mohli pomocou dynama a vysielačky posielať správy partizánom. Keď zistili, že to je iba kolíska, tak zostali v kuchyni. Zita musela kolísať dieťa, pretože to vojakom pripomínalo zvuky domova, dedinu i mlyn, kde žili. Zita sa veľmi bála, že v izbe nájdu Majerského. Nemci začali byť po čase dotieravý. Dokonca si jeden z vojakov vypýtal hrniec, aby sa do neho vymočil a polil tým Zitino dieťa. Zita sa veľmi preľakla a vtrhla do izby, kde začala kričať na Majerského, aby jej pomohol. Ten tam však nebol. Utiekol cez okno, schoval v potoku sa a spustil paľbu. Vojaci vybehli von a onedlho sa vrátili s raneným a jedným mŕtvym do kuchyne a vzápätí doniesli aj raneného Majerského. Zita sedí v kuchyni a počúva prenos zo súdu v rádiu. Majerského odsúdili na 12 rokov väzenia. Zita sa veľmi hnevá na svojho muža, pretože svedčil proti Majerskému. Zdá sa jej, že Mišo sa chcel iba pomstiť, pretože Zita si ho z núdze zobrala a z núdze s ním žije.
Bednárove zobrazenie partizánov
Bednár sa vo svojej novele snaží o realistické zobrazenie partizánov. Neidealizuje ich a neukazuje ich ako bezchybných hrdinov. Partizáni sú tiež len ľudia, ktorí prežívajú strach, zúfalstvo a robia chyby. Napríklad, Majerský opustí partizánsku skupinu, pretože je chorý a nechce trpieť.
Súdne procesy v 50. rokoch
Dej novely je situovaný do obdobia 50. rokov, kedy v Československu prebiehali politické procesy. Tieto procesy boli zmanipulované a obvinení boli často odsúdení na základe vykonštruovaných dôkazov a krivých svedectiev. V novele je táto atmosféra strachu a nedôvery veľmi silno prítomná. Zita má strach aj zo svojho muža Miša, ktorý krivo svedčil.
tags: #retrospektivny #kompozicny #postup #v #diele #koliska