Umelé oplodnenie, známe aj ako in vitro fertilizácia (IVF), je metóda asistovanej reprodukcie, ktorá pomáha párom s problémami s plodnosťou počať dieťa. Prvé „dieťa zo skúmavky“ prišlo na svet 25. júla 1978. Odvtedy sa obdobným spôsobom narodilo odhadom viac ako šesť miliónov detí. Na Slovensko sa tento trend dostal v roku 1991. Táto metóda však od svojich počiatkov čelí silnej kritike zo strany Katolíckej cirkvi. Prečo je to tak, keď umelé oplodnenie - na prvý pohľad - iba pomáha manželom stať sa rodičmi? Všetko sa odvíja od toho, kedy sa začína ľudský život a kedy nadobúda svoju dôstojnosť.
Vedecký Pohľad na Počiatok Ľudského Života
Doktorka Maureen Condice sa vo svojej práci zaoberá práve touto otázkou. Na základe rozlíšenia definícií buniek a organizmu a ich špecifických schopností v závere svojho bádania uvádza, že nezávisle na náboženskom či inom svetonázore, veda musí uznať, že splynutím spermie a vajíčka a následným delením vzniká nový organizmus - ľudská bytosť. K takémuto záveru môže, podľa Jána Pavla II., prísť každý človek na základe svojho vlastného poznávania. V momente oplodnenia teda vzniká nová ľudská bytosť - dieťa, ktoré by malo mať (prirodzene) rovnaké práva ako každá iná ľudská bytosť na svete.
Postoj Katolíckej Cirkvi k Umelému Oplodneniu
Katolícka cirkev od vzniku tejto technológie konzistentne odmieta umelé oplodnenie, považujúc ho za obídenie neplodnosti. Katolícke učenie považuje za nemorálne najmä to, že sa pri ňom oddeľuje zjednocujúci a plodivý účel manželského aktu. Spočíva v tom, že lekári v laboratóriu spoja pohlavné gaméty a neskôr umiestnia plod do matkinho lona.
Dôvody Nesúhlasu Cirkvi
Katolícka cirkev má voči umelému oplodneniu niekoľko výhrad:
- Oddeľovanie pohlavného úkonu od úkonu plodenia: Cirkev učí, že počatie dieťaťa by malo byť výsledkom manželského aktu, ktorý je prejavom lásky a jednoty medzi manželmi. Umelé oplodnenie tento prirodzený proces nahrádza technickým zásahom.
- Narušenie rodinných vzťahov: Použitie darcovských spermií alebo vajíčok narúša tradičné chápanie rodiny a rodičovstva. Dieťa má právo poznať svojich biologických rodičov a vyrastať v rodine, kde sú obaja rodičia prítomní.
- Manipulácia s embryami: Pri umelom oplodnení sa často vytvára viac embryí, ako je potrebné. Niektoré z nich sa zničia, zmrazia alebo použijú na výskum, čo cirkev považuje za neetické zaobchádzanie s ľudským životom.
Katechizmus katolíckej cirkvi: „Techniky, ktoré vylučujú spoločné rodičovstvo zásahom osoby, ktorá nepatrí k manželskej dvojici, sú závažne nemorálne.“ Heterológna inseminácia a heterológne umelé oplodnenie vraj porušujú právo dieťaťa narodiť sa z otca a matky, ktorých pozná, a ktorí sú medzi sebou spojení v manželstve. Tieto techniky „zrádzajú výlučné právo manželov stať sa otcom a matkou iba jeden prostredníctvom druhého,“ píše sa v katechizme. Podľa neho oddeľujú pohlavný úkon od úkonu plodenia. Akt „zveruje život a identitu embrya moci lekárov a biológov a zavádza nadvládu techniky nad počiatkom a osudom ľudskej osoby. Takáto nadvláda je svojou povahou v rozpore s dôstojnosťou a rovnosťou, ktoré majú byť spoločné rodičom i deťom.“
Prečítajte si tiež: Kňazi a kontroverzie
Vyjadrenia Predstaviteľov Cirkvi
Traja americkí biskupi sa ohradili proti plánom prezidenta Donalda Trumpa zvýšiť dostupnosť umelého oplodnenia. Ide o biskupa Roberta Barrona, biskupa Kevina Rhoadesa a biskupa Daniela Thomasa. Každý z nich v Konferencii biskupov Spojených štátov amerických (USCCB) zastáva rolu, ktorá sa nejakým spôsobom týka tejto témy - Barron je predsedom Výboru pre laikov, manželstvo, rodiny a mládež, Rhoades vedie Výbor pre náboženskú slobodu a Thomas je predsedom Výboru pre pro-life činnosť.
Proti plánom prezidenta Trumpa sa ohradili v spoločnom vyhlásení vydanom cez USCCB. „Dôrazne odmietame propagáciu postupov ako umelé oplodnenie in vitro, ktoré vedú k zmrazovaniu alebo ničeniu vzácnych ľudských bytostí a zaobchádzajú s nimi ako s majetkom,“ uviedli biskupi vo vyhlásení.
Biskup Michael Burbidge z Arlingtonu vo Virgínii, ktorý bol kedysi predsedom Výboru pre pro-life činnosť, vydal vlastné vyhlásenie. „Mnohé z embryonálnych detí, ktoré vzniknú v dôsledku každého procesu oplodnenia in vitro, budú buď odhodené, pretože budú považované za nežiaduce, alebo zmrazené, pretože budú považované za nepotrebné. Umelé oplodnenie svojou povahou vytvára aj ničí ľudské životy,“ uviedol Burbidge.
Deti sa nemajú rodiť z obchodného zásahu: „Každý ľudský život, narodený aj nenarodený, je posvätný a Bohom milovaný. Bez toho, aby sme znižovali dôstojnosť ľudí narodených prostredníctvom IVF, musíme uznať, že deti majú právo narodiť sa z prirodzeného a výlučného aktu manželskej lásky, a nie z obchodného technologického zásahu. A škodlivé vládne kroky na rozšírenie prístupu k IVF nesmú zároveň tlačiť veriacich k tomu, aby sa podieľali na jej zle,“ tvrdia biskupi.
Alternatívy k Umelému Oplodneniu
Cirkev považuje za morálne prípustné metódy, ktoré sa zameriavajú na liečbu základných fyzických alebo hormonálnych problémov spôsobujúcich neplodnosť namiesto toho, aby sa ich snažili obísť. Manželia, ktorí po vyčerpaní oprávnených prostriedkov lekárskej vedy naďalej trpia neplodnosťou, majú sa spojiť s Pánovým krížom, prameňom každej duchovnej plodnosti. Evanjelium ukazuje, že fyzická neplodnosť nie je absolútnym zlom.
Prečítajte si tiež: Stravovanie kňaza: Ako na to?
Medzi alternatívy patrí NaProTechnológia, ktorá učí pár spoznávať svoju plodnosť a lieči neplodnosť hľadaním a odstraňovaním problému v tele ženy alebo muža. Ďalšou metódou je CrMS (Creighton Model), systém značenia ženskej plodnosti, ktorý páru poskytne informácie o plodných a neplodných dňoch v cykle.
Pravoslávny kňaz Jakub Jacečko neplodným párom odporúča, aby sa modlili, prijali vôľu Božiu a zmierili sa so svojím stavom. Ak pár neotehotnie napriek modlitbám, navrhuje, aby si vzal dieťa z detského domova.
Postoj Evanjelickej Cirkvi
Na rozdiel od katolíckej, evanjelická cirkev nevydáva striktné centrálne nariadenia platné na celom svete. Evanjelická cirkev nemá voči asistovanému oplodneniu vyslovene negatívny postoj. „Ak ide o manželov, ktorí nemôžu mať dieťa pre neplodnosť, nie sme proti asistovanému oplodneniu. Sme proti, ak je spermia od anonymného darcu, alebo k nemu pristúpi slobodná mamička. Na celej čiare odmietame klonovanie či ovplyvňovanie pohlavia,“ pokračuje ďalej Hargaš.
Asistovaná reprodukcia je pre evanjelikov pozitívom v prípade, keď pomôže vzniku a zachovaniu života, ktorý je prioritou, a tiež zachovaniu manželstva. „Práve neschopnosť počať dieťa vedie neraz k rozpadnutiu manželstva. Prieskumy hovoria, že manželstvo takmer všetkých slovenských párov, ktoré počali asistovane, bolo aj vďaka príchodu dieťaťa zachránené. Takto počaté deti sú doslova vymodlené. Ich rodičia podstúpia ťažké chvíle, obetujú veľa pre to, aby prišli na svet,“ hovorí Hargaš.
Ako sa však pozerá na tvrdenia, že pri asistovanom počatí dochádza k usmrteniu nových životov? „Ak chceme vidieť vraždu, vidíme ju. No musíme v prvom rade vidieť nový život, ktorý by za iných okolností nevznikol. Sám by som bol radšej, ak by doktori oplodnili len jedno embryo. A čo by povedal neplodným manželom, ktorí by si k nemu prišli po radu? „Samozrejme, že by som ich hneď nenabádal k tomu, aby sa rozhodli pre asistované oplodnenie. Dôležitý je duchovný rozhovor, modlitba, hľadanie iných možností. Poradil by som im aj adopciu. No ako rodič viem, že tehotenstvo je zázrak aj pre muža.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o IVF
Morálne a Etické Dilemy
Umelé oplodnenie so sebou prináša aj množstvo morálnych a etických dilem, najmä v súvislosti s manipuláciou s embryami a osudom nadbytočných embryí. Morálny teológ Ján Viglaš upozorňuje, že veľkým zlom v celom procese je aj zamrazovanie prebytočných embryí. Keď ich už ženy z rôznych dôvodov nemôžu prijať, mnohé z nich sa dostávajú do ťažkej vnútornej dilemy, ktorá však nemá morálne dobré riešenie.
„Problém je, že v tomto štádiu už čokoľvek urobíme, tak je to zlé. Hľadáme najmenej zlé riešenie. (…) Celé zlo nastalo už vtedy, keď to dieťa vzniklo ako embryo mimo tela ženy, kdesi v skúmavke, in vitro,“ tvrdí Ján Viglaš.
Skúsenosti Žien s Umelým Oplodnením
Anna, katolíčka, ktorá podstúpila IVF, hovorí: „Spravila som veľkú chybu, že som sa dala na IVF. Túžba po vlastnom dieťati u mňa nakoniec zvíťazila.“ Počas stimulácie hormonálne dávky zvyšovali, výsledkom bolo 21 odobratých vajíčok a 10 embryí „jednotkovej kvality“. Tehotenstvo vyšlo na prvý pokus a dnes sa tešia z niekoľkotýždňového zdravého bábätka. Napriek veľkej radosti zo syna však vo vnútri prežíva bolesť.
„Najhoršie je, že nám vzniklo toľko embryí. Takto sme to nechceli a nechceme zlikvidovať žiadne z nich. Pre nás je to život. Cítim sa previnilo, často večer plačem, nemôžem spávať, som depresívna,“ opisuje svoje rozpoloženie. Anna má 35 rokov a je si vedomá toho, že nemôže použiť všetky embryá. „Zlikvidovať ich nemôžem a darovať ich z môjho pohľadu takisto nie je cesta. Nemôžem žiť s pocitom, že niekde vyrastá moje dieťa, o ktorom nikdy nič nebudem vedieť,“ vysvetľuje.
Ženy, ktoré ťažko spracovávajú fakt, že majú zmrazených embryí viac, ako môžu vynosiť, zakladajú na diskusných fórach skupiny, v ktorých sa potrebujú o svojom trápení vyrozprávať. Tieto ženy často čelia nepochopeniu, podceňovaniu svojho rozpoloženia a tvrdeniam o zhluku buniek. Mnohé z nich však už majú doma dieťa počaté touto metódou, čo je dôvod, prečo sa na embryá, ktoré zostali v centre, nedokážu pozerať ako na „prebytočný“ vedľajší produkt.
Osud Zmrazených Embryí
Koľko je v slovenských centrách asistovanej reprodukcie zmrazených embryí, nevieme. Jedinú relevantnú odpoveď sme dostali z centra Repromedica so sídlom v Bratislave. „Za posledných päť rokov má naša klinika zamrazených cca dvetisíc embryí. Lehota zamrazených embryí je neobmedzená, ale pacientky do päť rokov embryá použijú alebo ich dávajú likvidovať, alebo darujú,“ povedala pre Postoj vedúca embryologička centra Ingrid Straszer. Deväťdesiatosem percent z nich dáva embryá likvidovať a dve percentá embryá darujú inému páru. Keby hypoteticky každé centrum malo porovnateľný počet, hovoríme už o takmer tridsiatich tisícoch zamrazených embryií za posledných päť rokov.
Právna Regulácia Umelého Oplodnenia na Slovensku
Právna regulácia reprodukčnej medicíny ostáva u nás od osemdesiatych rokov 20. storočia bez akýchkoľvek zmien. Jediným normatívnym právnym aktom, ktorý sa špeciálne zaoberá výkonom umelého oplodnenia, je dodnes len vykonávací predpis k zákonu č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v z. n. p., a to záväzné opatrenie Ministerstva zdravotníctva SSR z 10. októbra 1983 č. Z-8600/1983-D/2 o podmienkach na umelé oplodnenie.
Toto opatrenie za umelé oplodnenie považuje len insemináciu, navyše sa mohla vykonať len v prípade manželov. S niečím takým, ako je oplodnenie mimo tela matky, prenos embrya, zmrazenie embryí a podobne, vôbec nepočíta. V tom čase sa tieto praktiky ešte nerobili. Prvé dieťa „zo skúmavky“ sa na Slovensku narodilo v roku 1991.
Kliniky asistovanej reprodukcie na Slovensku túto nedostatočnú legislatívu využívajú a ponúkajú služby, ktoré sú vo viacerých západných krajinách nedostupné, napríklad už spomínané darcovstvo embryí alebo IVF z darovaných vajíčok. Tieto techniky sú zakázané vo viacerých európskych krajinách, napríklad v Nemecku alebo Taliansku.
Turistika za Umelým Oplodnením
Pre zahraničnú klientelu sme atraktívni nielen vďaka už spomínanej možnosti vykonať IVF s darovanými embryami, ale aj preto, že sme v porovnaní so západnými krajinami cenovo dostupnejší. Okrem toho, že z optiky klientov z niektorých západných krajín sú naše centrá cenovo dostupnejšie, poskytujeme jednoduchší prístup k IVF aj z iných hľadísk. Nemáme totiž zákonom limitovaný vek, dokedy môže žena podstúpiť umelé oplodnenie, vekový limit je len pri uhrádzaní úkonov zdravotnými poisťovňami. Podmienkou nie je ani to, že pár musí byť zosobášený. V prípade nezosobášených párov klienti potvrdzujú svoje spolužitie len čestným vyhlásením, že žijú v spoločnej domácnosti. Vďaka tomu sa cez darcovský program môžu dostať k dieťaťu aj slobodné ženy alebo slobodní muži aj u nás, aj keď to nie je zákonom explicitne povolené.
Národný Register Asistovanej Reprodukcie
Na sledovanie priebehu a výsledkov IVF cyklov v centrách mal od mája 2015 slúžiť Národný register asistovanej reprodukcie. Jeho realizáciu malo zabezpečiť Národné centrum zdravotníckych informácií, napriek tomu dlhé roky po svojom legislatívnom schválení neexistoval. Zistili sme, že ho spustili až po siedmich rokoch po tom, čo zákon vstúpil do platnosti, a začal fungovať od 1. júla 2022.
Pohľad Morálneho Teológa Jána Viglaša
Zaobchádzanie so vzniknutým životom nie ako s človekom, ale ako s objektom, prístup k žene ako k surovine, plodenie sa redukuje na výrobu a biznis. Morálny teológ Ján Viglaš v rozhovore pre denník Postoj vysvetľuje, prečo sú metódy asistovanej reprodukcie pre Katolícku cirkev neprijateľné.
Upozorňuje, že veľkým zlom v celom procese je aj zamrazovanie prebytočných embryí. Keď ich už ženy z rôznych dôvodov nemôžu prijať, mnohé z nich sa dostávajú do ťažkej vnútornej dilemy, ktorá však nemá morálne dobré riešenie.
Ján Viglaš je morálny teológ, s právničkou Katarínou Svitanovou a jej manželom spolupracuje pri vedení stretnutí bezdetných párov. Rozprávali sme sa aj o tom, čo je pre Cirkev z oblasti asistovanej reprodukcie prijateľné, ale aj ako Cirkev pristupuje ku katolíckym manželom, ktorí asistovanú reprodukciu podstúpili.
Podľa Viglaša, akákoľvek medicínska intervencia, ktorá napomáha prirodzené splodenie nového života prostredníctvom pohlavného spojenia muža a ženy, je v poriadku. Čokoľvek, čo nahrádza manželský akt, je neprípustné.
tags: #knaz #suhlasil #umele #oplodnenie