Kriminalita je jav, ktorý sprevádza ľudstvo od nepamäti. Ani región Kysúc nebol v minulosti ušetrený od rôznych foriem protiprávneho konania. V nasledujúcom článku sa pozrieme na štruktúru a prejavy kriminality na Kysuciach v medzivojnovom období, s dôrazom na majetkovú trestnú činnosť, násilné delikty a prostitúciu.
Kysuce ako súčasť Uhorska a zbojníctvo
V období novoveku sa Kysuce vďaka svojim špecifickým danostiam stali jedným z centier zbojníctva v Uhorsku. Hoci tento fenomén časom zanikol a centrá kriminality sa presunuli do sídel, Kysuce si zachovali povesť problematickej oblasti. Alkoholizmus vo významnej miere napomáhal rozvoju kriminality, najmä násilnej trestnej činnosti. Autoritatívny režim Rakúsko-Uhorska tlmil kriminálne konanie represívnymi opatreniami, no Kysuce v tomto ohľade patrili k problémovejším oblastiam.
Medzivojnové obdobie: Kriminalita ako spoločenský problém
Odhliadnuc od predsudkov a nálepiek prisudzovaným Kysuciam a ich obyvateľom, kriminalita predstavovala spoločenský problém, s ktorým miestne úrady a poriadkové zložky zápasili počas celého medzivojnového obdobia. V štruktúre trestných činov dominovala najmä majetková kriminalita.
Svrčinovec: Obec s povesťou centra kysuckej kriminality
Povesť jednej z najproblematickejších kysuckých obcí sprevádzala v tomto období napríklad Svrčinovec. Práve v dôsledku správ, ktoré zväčša iba reflektovali konkrétne prípady, sa Svrčinovec v medzivojnovom období netešil najlepšej povesti. Medzi Kysučanmi mu časom prischla nálepka centra kysuckej kriminality a obce bitkárov, kde bolo zdokumentovaných stovky najrozličnejších trestných činov.
Prípad Kullovej partie a terorizovanie Svrčinovca
Trestné činy súvisiace s pôsobením problémovej partie miestneho obyvateľa Antona Kullu názorne ilustrujú dobovú činnosť kriminálnej partie. Kvôli nej Svrčinovec a jeho obyvatelia na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov neraz zažili napäté chvíle. Vďaka "oceľovej bande", ako bola táto skupina prezývaná policajnými orgánmi, pokoj vo Svrčinovci nezavládol ani na Vianoce v roku 1930, pričom výtržnosti pokračovali i na Štefana. Namiesto koledníkov v tento deň po Svrčinovci chodila partia výtržníkov zo spomínanej skupiny, ktorá rozličným spôsobom terorizovala náhodných okoloidúcich.
Prečítajte si tiež: Kňazi a kontroverzie
Dňa 26. decembra sa v jednej zo svrčinovských krčiem zišli Pavel Krišica, Matej Kubišta, Anton Kulla a dvaja bližšie neurčení Cyprichovci, ktorí sa z centra obce vydali do vrchov za Štefanom Staškovanom. Nešli mu však blahoželať k meninám, namiesto toho mu deň predtým odkázali, že ho prídu zabiť. Keďže Staškovana, ktorý sa pred nimi skryl, nenašli, rozhodli sa pomstiť iným. Ich prvou obeťou sa stal istý Martin Cyprich, ktorého prepadli priamo v jeho vlastnom dome. Vyčíňanie Kullovej skupiny pokračovalo i v nasledujúcom roku, keď jej členovia spáchali niekoľko zväčša násilných trestných činov. V trestnej činnosti by zrejme pokračovali i v ďalších obdobiach, no príslovie „dovtedy sa chodí so džbánom po vodu, pokiaľ sa džbán nerozbije“, platilo aj v prípade oceľovej partie a Antona Kullu.
Nepochybne i preto, že násilné riešenie sporov bolo do určitej miery zakorenené v mentalite nemalej časti obyvateľstva, ktorí namiesto oficiálnych úradných postupov dávali prednosť takýmto metódam. Násilnosti tak prevádzali miestneho človeka pri najrozličnejších príležitostiach. Často sa bez nich nezaobišla návšteva krčmy, obchodovanie či spoločenská udalosť. K násilným výtržnostiam dochádzalo nezriedka napríklad i na svadbách, kde sa pod vyčíňanie najčastejšie podpisovala bujará nálada a alkohol, ako aj istý špecifický zvyk niektorých obyvateľov, ktorí nerešpektovali súkromný charakter podujatia a často si ho zamieňali s verejnou zábavou.
Príklady násilných incidentov na svadbách
K takejto udalosti došlo napríklad dňa 6. septembra 1927 nezávisle na dvoch svadbách prebiehajúcich na opačných koncoch Kysúc. Prvý incident sa odohral v Novej Bystrici v krčme Fratiška Slučiaka, kde prebiehajúcu svadbu narušili neohlásení hostia. Ich samopozvanie napokon skončilo krvavou bitkou, v ktorej lietali nože i hrnce. Na konci ostalo niekoľko zranených, úmrtia našťastie hlásené neboli. Podobný incident zaznamenali v rovnaký deň i v Turzovke na svadbe istého Kavalka s Dorociakovou. Scenár bol takmer rovnaký ako v predchádzajúcom prípade. Svadobné veselie si partia okoloidúcich pomýlila s verejnou zábavou, na ktorú prišli bez pozvania, pričom ako akési prístupné priniesli i dva sudy piva.
Prostitúcia na Kysuciach v medzivojnovom období
Hoci na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že v hlboko religióznom prostredí Kysúc neboli pre vykonávanie „najstaršieho remesla“ veľké možnosti, nebolo to celkom tak. Je síce pravda, že prostitúcia, ktorá bola v období prvej republiky radená k ilegálnym a protiprávnym činnostiam, na Kysuciach nedosahovala úroveň ako vo veľkých mestách (napríklad v susednej Žiline), zaznamenané prípady dokumentujú, že i táto činnosť dotvárala kolorit temnejšej strany tunajšieho spoločenského života. Prostitúcia sa v tomto období nevykonávala verejne. V Čadci bola prostitúcia rozšírená najmä v pohostinských a ubytovacích zariadeniach v blízkosti železničnej stanice, kde evidovali najväčší pohyb ľudí. Išlo dokonca o natoľko lukratívne miesto, že za zárobkom sem okrem miestnych prichádzali tiež pracovníčky z Třinca, Žiliny a ďalších miest. V obciach túto činnosť prevádzali často v súkromných domoch, ktoré sa pod vplyvom osadenstva často menili na domy verejné. Ich prítomnosť je zdokumentovaná na viacerých miestach. Jeden takýto dom bol odhalený začiatkom 30. rokov.
Lúpeže a dopravné nehody
Lúpeže, čo boli krádeže s použitím násilia, neboli na Kysuciach v medzivojnovom období nijakou zvláštnosťou. Často pri nich zohrával svoju úlohu alkohol. Jedna z mnohých lúpeží tohto obdobia sa odohrala koncom júla 1931 v Krásne nad Kysucou, kde prepadli Juraja Jakubca zo susednej Oščadnice. Menovaný sa v bližšie neučený deň vracal z Krásna nad Kysucou domov do Oščadnice, pričom cestu si chcel skrátiť cez les Šošničky. Práve tu ho však zastavili dvaja muži. Najskôr si vypýtali cigarety a zápalky, ktoré im dal. Potom však Jakubca chytili, fyzicky napadli a jeden z nich dokonca na výstrahu vystrelil z revolvera. Následne mu ukradli týždennú výplatu 41 korún, 2 rožky a kúsok klobásy.
Prečítajte si tiež: Stravovanie kňaza: Ako na to?
V období medzi dvoma svetovými vojnami nebola núdza ani o dopravné nehody. K incidentom zapríčineným zväčša osobnými automobilmi dochádzalo pomerne často a to i napriek tomu, že hustotu dopravy s dnešnou situáciou nemožno ani len porovnať. Priemerný človek v tom čase videl auto raz za čas a osobných áut by sme koncom 20. rokov mohli na Kysuciach napočítať okolo dvoch desiatok. Napríklad v septembri 1927 zrazilo osobné auto firmy Reich z Krásna (okr. Valašské Meziříčí) v Staškove 5 ročného chlapca. Nešťastie v tomto prípade spôsobila neopatrnosť a samopaš detí, ktoré si vymysleli nebezpečnú zábavku - prebehovať na poslednú chvíľu popred jazdiace autá. V rovnakom mesiaci došlo ku kolízií dvoch osobných áut i na Horelici. Na hlavnej ceste spájajúcej Čadcu a Žilinu sa tu zrazilo auto dr. Reicha z Čadce s automobilom majiteľov oščadnickej píly. Nehodu spôsobila neopatrnosť vodičov nerešpektujúcich dopravné predpisy. Kvôli značnému počtu voľne sa pasúceho dobytka dochádzalo často i ku kolíziám s hospodárskymi zvieratami. Jednu z nich máme zdokumentovanú v Horelici, kde sa v septembri roku 1927 zrazila s autom jalovica miestneho obyvateľa Chrastinu. Nepriaznivú dopravnú situáciu úrady v tom čase evidovali v Čadci, kde vodiči často holdovali nebezpečnému zlozvyku. Pri jazde okresným sídlom, zrejme v snahe predviesť jazdu miestnemu obecenstvu, prechádzali po ceste mimoriadne vysokou rýchlosťou, čím ohrozovali okoloidúcich, najmä školákov.
Majetkové delikty: Krádeže hydiny a tovarov
K najčastejším prečinom v medzivojnovom období však patrili majetkové delikty, ako krádeže, podvody a podobne, ktoré boli takmer na dennom poriadku. Najviac sa kradli predmety každodennej potreby a hospodárske zvieratá predstavujúce najdostupnejší objekt.
Prípad zlodeja husí z Olešnej-Potôčkov
V lete roku 1933 do databázy zlodejov pribudol i bližšie nemenovaný muž z Olešnej‐Potôčkov. Jeho prečin bližšie popisuje článok s názvom Na Olešnej pri potôčku húsky sa perú publikovaný v časopise Kysucké hlasy: „J. K. občan z potôčkov olešnianskych, ktorý bol kedysi vojakom v Prešporku pri Dunajku a tak sa mu zrejme zaľúbila tá známa pesnička „Pri Prešpurku pri Dunajku husky sa perú, vezmi Janko karabinku zastrel si jednu.“ On síce karabinky nevzal, ale namiesto nej vzal si až dve húsky od ktorejsi neznámej kysuckej Zuzky a hajdy s nimi ešte za tmy do Čadce na predaj.
Krádeže hydiny boli na Kysuciach v tom čase mimoriadne rozšírené. Najčastejšie k nim dochádzalo práve začiatkom roku 1933, k čomu v nemalej miere prispievala i zlá sociálna situácia spojená s kulmináciou veľkej hospodárskej krízy. Práve v tomto období úrady zaznamenali i prípad 23 ročného Štefana Hrdého z Ochodnice, ktorý začiatkom roku 1933 ukradol Angele Švaňovej z Veľkej Rudiny 30 sliepok. Prvá krádež ešte ostala pre zlodeja bez následkov, zrejme to ho pri vlastnej bezočivosti viedlo k tomu, aby svoj čin o niekoľko týždňov zopakoval. Pri ňom však už nemal toľko šťastia, majiteľka aj s rodinou ho dolapila a odovzdala bezpečnostným úradom. V máji rovnakého roka zas máme zdokumentované početné krádeže tovarov v obchodoch. V Starej Bystrici napríklad bližšie nemenovaný páchateľ zo susednej Novej Bystrice vykradol filiálku miestnej Baťovej správkárne (predajne) odkiaľ vzal 3 páry gumených čižiem. V rovnakom mesiaci úradovali zlodeji v tej istej obci znova.
Politický extrémizmus a paralely s minulosťou
V kontexte historických udalostí a prejavov extrémizmu je zaujímavé zamyslieť sa nad tým, ako sa spoločenské nálady a politické postoje formovali v minulosti a ako sa môžu odzrkadľovať v súčasnosti. Právnička Katarína Zavacká sa vyjadrila, že by ju "prekvapil opak" ako reakcia na to, že medzi voličmi Mariana Kotlebu sú aj katolícki duchovní. Pripomenula prípad z roku 1938, keď katolícky farár v Sokolovciach dal príkaz na prepadnutie obydlia miestneho Žida.
Prečítajte si tiež: Umelé oplodnenie: rôzne uhly pohľadu