Úvod
Sebauvedomovanie je komplexný proces, ktorý sa vyvíja postupne od narodenia a zohráva kľúčovú úlohu vo vývine osobnosti dieťaťa. V tomto článku sa zameriame na to, kedy a ako sa dieťa začína uvedomovať, aké faktory tento proces ovplyvňujú a aké sú jeho prejavy v rôznych obdobiach vývinu.
Vývin Dieťaťa do Tretieho Roku Života
Vývin dieťaťa do tretieho roku života je dynamický proces, ktorý zahŕňa prenatálne a perinatálne obdobie, novorodenecké obdobie a obdobie dojčaťa a batoľaťa.
Prenatálny a Perinatálny Vývin
Prenatálny vývin trvá 9 mesiacov, od oplodnenia vajíčka až po narodenie dieťaťa. Delí sa na tri fázy:
- Fáza oplodnenia: splynutím spermie a vajíčka vzniká zygota.
- Embryonálna fáza: 4-12 týždeň, kladú sa tu základy všetkých dôležitých orgánov, embryo je veľmi citlivé na poškodenie (mechanické choroby, zápaly), na toxické látky, ale aj na stresové situácie- môžu vznikať rôzne vývinové poruchy.
- Fetálna fáza: 12-týždeň-narodenie, zdokonaľujú sa dôležité životné orgány plodu, niektoré už začínajú fungovať.
V prenatálnom období sa utvárajú všetky predpoklady na budúci samostatný život plodu. Plod už začína reagovať na zvuky, hudbu, hlasy, učí sa rytmu spánku a bdenia podľa matky.
Interakcia Matky s Dieťaťom
Pre výchovu a ďalší vývin plodu je dôležitá interakcia matky s dieťaťom. Rozlišujeme tri druhy interakcie:
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
- Fyziologický pôsob komunikácie: krvou matky, ktorá prichádza placentou do plodu sa tak dostávajú rozličné látky, ako napr.: cukor, adrenalín, toxické látky.
- Zmyslová komunikácia: plod reaguje na zmyslové podnety, na hlas, zmenu polohy matkinho tela. Dieťa prejavuje svoju nespokojnosť „kopaním“.
Perinatálny Vývin
Perinatálny vývin zahŕňa pôrod a 10 dní po ňom. Sleduje sa pôrod, či prebehol bez ťažkostí, stav matky, plod- výška, váha, činnosť jednotlivých orgánov. Dieťa v tomto období potrebuje pre svoj vývin zdravé prostredie, primeranú stravu, starostlivosť matky a jej dotyky.
Novorodenecké Obdobie
Ľudský plod sa rodí v 38-42 týždni tehotenstva. Priemerná hmotnosť je 3300-3400 gramov a výška cca 50 cm. Novorodenecké obdobie trvá cca 1 mesiac. Je to obdobie adaptácie, prispôsobovania sa novému prostrediu- novorodenec prispôsobuje teplotu tela vonkajšieho prostrediu, musí samostatne dýchať, prijímať potravu a vylučovať nepotrebné látky z organizmu.
Vývin Zmyslov v Novorodeneckom Období
- Zrakové vnímanie: Novorodenec je schopný vnímať objekt vzdialený 20-30 cm., nemá ešte vyvinutú akomodáciu (prispôsobenie) oka, nevidí rovnako ostro predmety bližšie a vzdialené, nedokáže aktívne sledovať pohyb objektu, ktorý ho zaujme, aby sa vyvíjal zrak, potrebuje dieťa dostatok podnetov.
- Sluchové vnímanie: Už po narodení má dieťa dobre vyvinutý sluch, dokáže rozlišovať najmä vysoké tóny, v 1. mesiaci vie odlíšiť zvuky ľudskej reči od ostatných zvukov, nízke tóny vyvolávajú u novorodenca telesnú aktivitu, vysoké ju skôr tlmia, materinský hlas má pre dieťa väčšiu hodnotu ako akýkoľvek iný ľudský hlas.
Správanie Novorodenca
Prevažnú časť dňa aj noci novorodenec prespí v priemere 20 hodín a 4 hodiny bdie. Aktivita novorodenca má charakter senzomotorického správania- na väčšinu podnetov reaguje pohybom. Je riadené vrodenými nepodmienenými reflexami- napr.: reflexami, ktoré sú spoločné novorodencovi aj dospelému (žmurkací reflex, plač, hlad…), reflexami, ktoré slúžia na prežitie novorodenca (sací reflex), motorický reflex(Moorov reflex, hmatový reflex). Na podnety reaguje krikom a plačom- signalizuje jeho potreby a vyjadrujú určitú informáciu, inak plače, keď ho niečo bolí a inak, keď je hladné.
Vzťah Matky k Dieťaťu v Novorodeneckom Období
Je základom socializácie novorodenca, ale aj jeho celkového vývinu a učenia sa. Prvoradý je dotykový kontakt, matkin hlas, jej pohľady a mimika tváre, dojčenie, nosenie dieťaťa na rukách, hojdanie. Ak tieto kontakty chýbajú, vedie to k deprivácií, frustrácií a rôznym poruchám vývinu.
Dojčenské Obdobie
Trvá od začiatku 2. mesiaca po dovŕšenie 1. roka. Názov obdobia je podľa prevažujúceho spôsobu výživy. Dieťa veľmi rýchlo rastie a zvyšuje sa jeho telesná hmotnosť, v 1. roku narastie o 0-55℅ a jeho hmotnosť sa zvyšuje z 3-3,5 kg pri narodení na 9-10 kg.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Motorický Vývin v Dojčenskom Období
Významné medzníky:
- Zdvíhanie a udržanie hlavičky.
- Uchopenie a manipulácia s predmetmi- v 4. mesiaci dieťa chytí hračku a dáva si ju do úst; v 6. mesiaci si prekladá hračku z ruky do ruky; v 7. mesiaci samo sedí; ku koncu 1. roka sa začína samostatne pohybovať, lezie a robí prvé kroky.
Psychický Vývin v Dojčenskom Období
- Zrakové vnímanie: V 2. mesiaci sa dieťa dokáže zrakom sústrediť na objekt; v 3. mesiaci sleduje veci v pohybe; v 3-4. mesiaci rozpoznáva osoby okolo nás; v 9. mesiaci začína vnímať priestor.
- Sluchové vnímanie: Je dôležité pre rozvoj reči, od 4. mesiaca začína dieťa produkovať zvuky, donekonečna ich opakuje a počúva svoj vlastný rečový prejav; v 4-5. mesiaci dieťa lokalizuje zvuk; v 7. mesiaci sa slovo k dieťaťu sa stáva podnetom na činnosť, rozlišuje tóny, vníma melódiu a rytmus.
- Myslenie: Objavujú sa prvé náznaky konkrétneho myslenia- prejavujú sa v rozlišovaní osôb a predmetov, dieťa objavuje jednoduché súvislosti a vzťahy.
- Pamäť: Sa prejavuje v znovupoznaní, t.j.
Citový Vývin v Dojčenskom Období
Začínajú sa výrazne diferencovať od 3. mesiaca života dieťaťa. Prejavuje sa to tým, že dieťa sa teší z prítomnosti matky, prejavuje dobrú náladu, úsmev, spokojnosť. Keď nemá uspokojené niektoré potreby prejavuje strach, hnev, zlosť.
Sociálny Vývin v Dojčenskom Období
V rodine je dôležitý nielen kontakt s matkou, ale aj s otcom, súrodencami, prípadne starými rodičmi a inými ľuďmi.
Obdobie Batoľaťa
Obdobie batoľaťa trvá od konca 1. roka po dovŕšenie 3. roka. Názov obdobia je podľa hlavného znaku, ktorý charakterizuje dieťa- pohyb v priestore je ešte nedokonalý- batolivý. Zmeny vo vývine dieťaťa sa stáva samostatnejšie a aktívnejšie. Výrazný znak tohto obdobia- rozširovanie priestoru, v ktorom sa dieťa pohybuje- tým si osvojuje nové poznatky a skúsenosti. Najvýznamnejšie zmeny v rozvoji reči, chôdze a v pohybovej oblasti. Hlavná forma učenia: napodobňovanie- uplatňuje sa hlavne v hravých činnostiach.
Telesný Vývin v Období Batoľaťa
Rast do výšky a zväčšovanie hmotnosti- je to už pomalšie ako v predchádzajúcom období (dojčati). Vyrovnávajú sa telesné disproporcie medzi veľkosťou hlavy a trupu. V chôdzi nemá dieťa ešte veľkú istotu, ale pohybová aktivita je veľmi výrazná. Schopnosť ovládať vlastné telo sa zvyšuje, dieťa sa učí ovládať vylučovanie. Charakterizuje výrazné narastanie výšky a hmotnosti (asi o 17- 18 cm, cca o 4 kg). Významný rast hmotnosti je evidentný aj v rozvoji mozgu: do troch rokov nadobudne cca ¾ hmotnosti mozgu dospelého, zväčší sa z pôvodných 360 kg asi na 1000 g. Nastáva posilnenie nervovej sústav. Rozvoj orgánov a ich funkcií umožňuje batoľaťu pohybovú aktivitu. Chôdza umožňuje dieťaťu lokomociu, samostatné premiestňovanie v priestore. Chôdza a reč podstatne menia správanie i prežívanie človeka.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Psychický Vývin v Období Batoľaťa
- Vnímanie: Úroveň zrakového vnímania v útlom veku charakterizuje farebné videnie, vyčleňovanie predmetov z pozadia a ich identifikácia. Pokrok v sluchovom vnímaní (rozlišovanie výšky, intenzity, farby zvukových podnetov) podmieňuje rozvoj reči aj základov hudobných schopností. Typický je zmysel dieťaťa najmä pre rytmus, výrazný už začiatkom 2. roku (rečňovanky, pohybové hry). Charakteristické je výrazné uplatnenie hmatu vo vnímaní, realizované prostredníctvom kontaktoreceptorov. Kontaktoreceptory sprostredkúvajú priame informácie o vlastnostiach predmetov a podmieňujú manipuláciu s nimi. Zapájanie viacerých zmyslových orgánov do procesu vnímania prispieva k väčšej presnosti a komplexnosti vnemových zážitkov.
- Pamäť a predstavy: Vznikajú mimovoľne, sú konkrétne a spojené s emocionálnymi podnetmi. Funguje už proces zapamätávania, podržanie v pamäti a vybavenie z pamäti. Pamäťové stopy sú trvanlivejšie. Dieťa si spontánne spomína na bábkové predstavenie spred niekoľkých, na zážitky z prechádzky a pod. B, Citovosť pamäti spôsobuje, že dieťa si uchováva a vybavuje najmä také zážitky, ktoré majú preň silný citový význam. C, Konkrétnosť pamäti znamená, že dieťa má sklon uchovávať a vybavovať si predstavy, obrazy skutočných situácií, konkrétnych zážitkov viac než slová a pojmy. Sa premieta do celého procesu výchovy a učenia dieťaťa. Predstavivosť dieťaťa sa zakladá na vlastnej bezprostrednej skúsenosti a úzko súvisí s pamäťou. Obsahom predstáv je to, čo dieťa videlo a prežilo, teda stopy po minulých zážitkoch. Dej príbehu, rozprávky si dieťa vie predstaviť len vtedy, keď sa stotožňuje s jeho zážitkovou oblasťou, resp. Uplatňujú sa najmä v personifikačných tendenciách. Dieťa zosobňuje neživé predmety a prisudzuje im ľudské vlastnosti a spôsoby správania.
- Myslenie a reč: Vzájomne sa podmieňujú, slovo sa stáva symbolom vecí a zastupuje skutočné predmety. Myslenie je obrazno-konkrétne, vychádza z vnemov a predstáv a označuje konkrétne veci a udalosti, deje. Za prvé prejavy myslenia možno považovať už náznaky účelného použitia vecí. Napríklad dieťa sa pokúša zasunúť kľúč do kľúčovej dierky, položiť si na hlavu čiapku, nabrať do pohára vodu atď. Takéto úkony je dieťa schopné vykonávať skôr, než si osvojí reč, už na začiatku útleho veku. S rozvojom reči sa myslenie dostáva na novú, vyššiu úroveň. Sa obracia na dospelého svojou typickou otázkou „čo je to“ a domáha sa pomenúvania vecí okolo seba. Zapamätáva si ich a začína ich aj samo aktívne používať. Takto slová nadobúdajú významnú zovšeobecňujúcu funkciu a stávajú sa základnou formou myslenia - pojmom. Vzhľadom na uvedenú charakteristiku sa toto štádium vývinu myslenia označuje ako symbolické, resp. Narastajúca skúsenosť dieťaťa a bohatšie možnosti samostatne konať spôsobujú výrazný pokrok v rozvoji reči. Reč dieťaťa sa skladá iba z niekoľkých, približne 20 až 30 výrazov. Je to štádium tzv. jednoslovnej reči. Dieťa sa ešte nevyjadruje vetami, ale len jednotlivými slovami. Do konca druhého roku jeho slovník narastie asi na 300 slov, prevažne podstatných mien a slovies. Dieťa už tvorí jednoduché vety, ktorými sa pokúša vyjadriť svoje želania, city a predstavy. Ku koncu obdobia, do troch rokov, tvorí už slovná zásoba dieťaťa asi 1000 výrazov. Pribúdajú slovesá, výrazne narastá aj počet prídavných mien. Prispieva aj k zdokonaľovaniu gramatickej stavby reči. Na základe rečového vzoru, ale aj analogickým spôsobom usudzovania, dieťa zdokonaľuje svoje vyjadrovanie a tvorí si nové, nezvyčajné jazykové útvary. Medzi typické chyby patrí najmä prešmykovanie hláskových skupín ( „paplej“ namiesto papier ) , vynechávanie hlások, resp.
Vývin Osobnosti v Období Batoľaťa
Je na jednej strane poznamenaný osamostatňovaním dieťaťa a na druhej strane realizáciou potreby istoty a bezpečia. Dieťa má veľa energie, behá, lezie, skáče, kričí, rozpráva. Potreba činnosti a aktivity uspokojuje v hrách a v manipulácii s predmetmi. Výrazne sa objavuje potreba byť s druhými ľuďmi. Hovoríme o prvých prejavoch vôle, autoregulácií a činnosti zameranej na cieľ- dieťa v 2. roku totiž sleduje v činnostiach a hrách určitý cieľ. Vie voliť medzi dvomi činnosťami. Okolo 3. roku si dieťa začína uvedomovať seba, svoje JA, prejavuje sa to v úsilí robiť veci samostatne, bez pomoci dospelých. Ak mu niekto bráni robiť to, čo chce objavujú sa u dieťa prejavy zlosti, plač, krik, dieťa reaguje negatívne, vzdorom- obdobie 1. vzdoru (začiatok okolo 2,5-3. roku). Vývin sebauvedomenia má 2 fázy: 1. separácia od matky, ktorú neustále má a potrebuje; 2. vznik potreby sebapresadenia, ktorú môže mať až charakter negativizmu. Zdravý rozvoj sebavedomia, aktivity, samostatnosti - týchto základných elementov osobnostnej štruktúry dieťaťa - vyžaduje vyrovnané, pokojné, ale dôsledné výchovné pôsobenie s primeranými nárokmi na schopnosti sebaregulácie. Uvedomovanie seba pôsobí v psychike dieťaťa ako významný motivačný činiteľ. Sebauvedomovanie úzko súvisí s procesom osamostatňovania. Dieťa nachádza potešenie v zdôrazňovaní a uplatňovaní seba. Sebauvedomovanie aktivizuje vôľové procesy a podmieňuje ich rozvoj. Typickou reakciou dieťaťa na obmedzujúce vplyvy prostredia býva v tomto veku negativizmus. Dieťa prudko odmieta požiadavky dospelých energickým ,,nie“! ,,nechcem“! ,,nebudem“! V útlom veku treba považovať za prirodzený vývinový jav, za výsledok pôsobenia nových funkcií. Miera vzdorovitosti závisí od nervovo-psychického uspôsobenia, temperamentových osobností aj od aktuálneho telesného a psychického stavu dieťaťa. Rovnako ju však ovplyvňuje aj sociálne prostredie, postoje dospelých zaobchádzania s dieťaťom, úroveň porozumenia a starostlivosti, ktorá sa mu poskytuje. Sebapresadzovanie dieťaťa má 2 zložky: 1. „ja sama“- pokus o samostatnosť, snaha sám urobiť veci, hrať hru, postaviť vláčik; 2. „ja chcem (nechcem)“- tu sa odráža vedomie seba samého ako aktívnej a komplexnej bytosti.
Citový Vývin v Období Batoľaťa
Prebieha veľmi intenzívne, batoľa dáva svoje city najavo veľmi spontánne, často a živo. Po 2. roku prejavuje svoje city smiechom pri hre, ale aj zlosťou a krikom pri neuspokojení jeho potrieb. City už majú svoje zafarbenie: pozitívne a negatívne city. Citové prežívanie u staršieho batoľaťa sa neobmedzuje len na strach , zlosť a radosť. Viažu sa predovšetkým na blízke dospelé osoby. Takéto citové kontakty, sprevádzané láskavým zaobchádzaním, nežnosťou, starostlivosťou, sú základnou potrebou dieťaťa a nevyhnutnou podmienkou jeho psychickej rovnováhy a životnej istoty. Ich prostredníctvom sa city dieťaťa prehlbujú, upevňujú, nadobúdajú vyššiu úroveň i širšiu škálu zážitkov. Na začiatku útleho veku možno už u dieťaťa identifikovať jednotlivé základné kvality citov pozitívnych i negatívnych, i keď len v hrubej, málo členenej podobe, ktoré sa rýchlo rozvíjajú. Na začiatku útleho veku sú častým podnetom strachu najmä intenzívne podnety zvukové- ( krik, hluk ) podnety pohybové - (náhla zmena polohy), resp. zrakové - ( veľké neznáme predmety ). Pribúda strach z neskutočných nebezpečenstiev - vecí, zvierat, ľudí z rozprávok, obrázkov, televízneho vysielania. Zlosť sa uplatňuje pomerne skoro, najmä ako reakcia na obmedzovanie spontánnej aktivity dieťaťa, resp. na neúspech v konaní. V pomerne diferencovanej podobe sa už prejavuje aj radosť ako cit sprevádzajúci príjemné zážitky dieťaťa. Čoraz viac sa zdrojom pozitívnych citov stávajú sociálne podnety - kontakt s ľuďmi, potešenie z ich prítomnosti , možnosť aktívnej kooperácie s nimi. City dieťaťa ľahko podliehajú citovým prejavom iných osôb blízkeho prostredia. Na citové stavy dieťaťa silne vplývajú citové vlastnosti vychovávateľa. Dieťa je v útlom veku značne vzrušivé, city uňho rýchlo vznikajú i zanikajú, prechádzajú z jednej kvality do opačnej ( z plaču do smiechu, z hnevu do veselosti ). Citové prežívanie sprevádzajú výrazné až búrlivé vonkajšie prejavy. Sprevádza ich mimika, gestikulácia, zvukové prejavy ( krik, plač, skákanie, kopanie ) , primerané kvalite citu.
Sociálny Vývin v Období Batoľaťa
Dieťa je stále závislé od matky a od ľudí, ktorí ho obklopujú. Okruh ľudí, s ktorými sa stretáva sa postupne rozširuje. Deti si začínajú tvoriť diferencované vzťahy k jednotlivým členom rodiny, k domácim, zvieratám, hračkám a veciam okolo seba. Dieťa sa učí najmä napodobňovanie- dospelí okolo neho sa mu stávajú vzorom v činnostiach. Prítomnosť dospelých prežíva veľmi živo a intenzívne, potrebuje ich. Zriedkavé a negatívne kontakty s dospelými v tomto veku môžu zanechať na dieťati trvalé následky. Neuspokojenie potreby mať okolo seba ľudí, nadväzovať kontakty vedie k frustrácii a deprivácii. Koncom 2. roka začína dieťa nadväzovať kontakty s rovesníkmi pri hrách. Sa v útlom veku intenzívne rozrastá, čo sa odráža j v rozvoji jeho vzťahov k vrstovníkom. Nedostatok sociálnej skúsenosti spôsobuje veľa konfliktov medzi deťmi. Koncom tretieho roka pribúda nový druh tzv. Dieťa prehlbuje svoje poznatky nielen o okolitých veciach a javoch, ale aj o sebe samom.
Aktívna a Pasívna Separácia
V tomto vývinovom období rozlišujeme aktívnu a pasívnu separáciu. Aktívna separácia- produkuje ju samostatné dieťa, chce sa samo hrať, chce samostatne konať, pričom miluje matku, má ju nablízku. Pasívna separácia- nezávisí od dieťaťa, dieťa je odlúčené od matky niekým iným, prípadne matka sama nechce, alebo nemôže byť s dieťaťom, vtedy sa u dieťaťa môže objaviť separačná úzkosť. Separačná úzkosť: 1. fáza protestu- dieťa chce matku späť, protestuje tomu, že ju nemá; 2. fáza zúfalstva- dieťa stráca nádej, že sa matka vráti; 3.
Hra v Období Batoľaťa
Najfrekventovanejším typom sú hry pohybového rázu. Dieťa behá, skáče, prelieza, nachádza záľubu v rytmizovanom pohybe podľa rečňovaniek alebo spevu. Aktuálne sú aj organizované pohybové hry so spevom, ktoré majú určité pravidlá, napr. kolo, kolo mlynské, Zajačik v jamôčke, Eliška atď. Vhodným doplnkom hier sú pohybové hračky, ktoré možno ťahať, tlačiť, voziť ( vozíky, zvieratká na kolieskach, autíčka, fúriky atď. ), resp. mechanicky uviesť do pohybu ( hračky na ťahanie ). Sa manipulačná činnosť uplatňuje v napodobivých hrách, typických pre staršie batoľatá. Dieťa tu už predmety účelne a zmysluplne využíva podľa toho, ako to odpozorovalo vo svojom prostredí. Ide mu v prevažnej miere len o samotnú činnosť, nie o vzťahy, ktoré z nej vyplývajú. Celkove o hrách v útlom veku platí, že sú rušné a pohyblivé. Nevyhnutným doplnkom hier sú hračky. Hra sa stáva sociálnou činnosťou, jej spoločenský charakter je čoraz výraznejší. Na začiatku útleho veku niet ešte skutočnej hrovej kooperácie medzi deťmi. Deti nedokážu nadviazať súčinnosť, hrajú sa vedľa seba, nie spolu.
Vplyv Rodiny a Predškolského Zariadenia
Je prvým zdrojom jeho sociálnej skúsenosti. Poruchy v rodinných vzťahoch môžu narušiť citovú rovnováhu dieťaťa a aj trvale poškodiť jeho psychický vývin. Rodina má hlavnú spoločenskú zodpovednosť za vývin dieťaťa od jeho narodenia až po dospelosť . Od prvých rokov života je osobitne aktuálny najmä vplyv predškolského zariadenia. Realizuje sa v nej čoraz viac zdôrazňovaná potreba včas, systematicky a cieľavedome pôsobiť na dieťa, čo zodpovedá narastajúcej diferenciácii nárokov dieťaťa i nárokov spoločnosti na jeho rozvoj. Pôvod, vznik predškolského zariadenia- je to umelo vytvorená inštitúcia, vzniká úradným, administratívnym rozhodnutím a postupom na rozdiel od prirodzeného, spontánneho vzniku rodiny. Predškolské zariadenie je väčší spoločenský útvar než rodina, zahrňuje niekoľko desiatok (resp. i niekoľko sto členov). V predškolskom zariadení sa uskutočňuje odborná, cieľavedomá, systematická, kolektívna výchova. Výchovou uskutočňujú osoby s odbornou profesiovou prípravou. Predškolské zariadenie má za cieľ zabezpečiť všestranný harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa.
Potreby Dieťaťa v Útlom Veku
Hlavným kritériom pri posudzovaní kvality životného prostredia je kontinuita jeho podmienok s vývinovými potrebami dieťaťa. Uspokojovanie potrieb je podmienkou napredovania, posúvania vývinu na najvyšší stupeň. Možno zhruba rozdeliť na biologické ( telesné, organické ) a psychické. Do prvej skupiny patrí jedlo, spánok, pohyb, t. j. činnosti, ktoré zabezpečujú telesnú rovnováhu, pozitívny zdravotný stav dieťaťa. Kategória psychických potrieb je diferencovanejšia, predstavuje širokú škálu činností nevyhnutných na ich uspokojovanie. Biologické a psychické potreby úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú. Medzi najnaliehavejšie psychické potreby dieťaťa v útlom veku patrí najmä potreba citových podnetov a potreba aktívnej sebarealizácie. Aby činnosti denného programu boli príťažlivé, zaujímavé a vykonávali u dieťaťa pozitívne citové zážitky. Životné prostredie musí dieťaťu poskytovať dostatočné podmienky na hru ( priestor, čas, materiálne prostriedky ). Potreba aktívnej sebarealizácie priamo nadväzuje na aktuálne štádium rozvoja osobnosti v druhej polovici útleho veku.
Konflikty v Detskom Kolektíve
Konflikt je vyhranene sociálny jav. Je stretnutím protichodných potrieb aj odlišných náhľadov rôznych osôb na riešenia tej istej otázky. Ich prežívanie a riešenie sú pre dieťa náročnou situáciou, často nad jeho psychické možnosti. Konfliktovosť je v detskom spoločenstve tým väčšia, čím menej dospelá osoba pomáha pri ich riešení. Z psychologického a pedagogického hľadiska sú nežiaducim javom, ktorý treba redukovať na minimálnu mieru. Je aj príležitosťou na rozvíjanie vôľových vlastností, samostatnosti, základných spoločensko-morálnych návykov. Možno teda pripustiť aj istú pozitívnu účinnosť konfliktových situácií. Podnecujú utváranie takých vlastností, ktoré by v inej situácii dieťa nezískalo: schopnosť riešiť problémy, brať ohľad na iných, dohodnúť sa a pod. Úroveň odolnosti jednotlivca voči záťažovým podnetom sa vymedzuje pojmom frustračná tolerancia, resp.
Faktory Ovplyvňujúce Konflikty
- Vek a pohlavie: Konštatuje sa, že v istých vývinových štádiách sú konflikty častejšie, napr. koncom útleho veku, v puberte.
- Individuálne nervovo-psychické vybavenie: S typom temperamentového uspôsobenia súvisí aj rozdielnosť predpokladov a možností regulácie vlastného správania. Iné možnosti má cholerik, iné flegmatik. Nie sú zanedbateľné ani krátkodobé vplyvy, napr.
- Výskumy potvrdzujú závislosť agresívneho správania a konfliktov od času v rámci týždňa.
- Priveľká autoritatívnosť pedagóga zvyšuje napätie v detskej skupine, a tým aj predpoklady vzniku agresívneho správania a konfliktov.
- Počet detí v skupine: S narastajúcim počtom detí sa zvyšuje napätie, redukujú sa možnosti uspokojovania individuálnych potrieb detí.
Adaptácia Dieťaťa na Predškolské Zariadenie
Vstupom do predškolského zariadenia je pre dieťa dôležitou zmenou, ktorá hlboko zasahuje do jeho psychiky a kladie značné nároky na jeho správanie. Čím sú podmienky v predškolskom zariadení kvalitnejšie, tým rýchlejšie a ľahšie prebieha proces adaptácie. Priveľká citová závislosť od osôb z rodinného prostredia, najmä od matky, sťahuje adaptáciu. Celkový priebeh adaptácie ovplyvňujú aj individuálne povahové vlastnosti dieťaťa: jeho celková spoločenskosť, prispôsobivosť, citlivosť atď. Adaptáciu sťažuje napríklad aj príliš úzkostlivá, prehnane starostlivá rodinná výchova, obmedzujúca aktivitu dieťaťa. Charakterizuje množstvo negatívnych prejavov: plač, smútok, skleslosť, precitlivenosť, vzdorovitosť, agresivita, ale aj narušenie už utvorených, upevnených návykov ( napr. dieťa sa začne pomočovať ), poruchy spánku, nechutenstvo, poruchy trávenia atď. Uvedené prejavy môžu mať rôznu intenzitu a trvanie. Znakom prispôsobenosti ja nadobudnutie pozitívneho vzťahu k novej situácii, stotožnenie sa s ňou. V celkovom procese adaptácie pripadá rozhodujúca úloha najbližším dospelým, rodičom a pedagógom predškolského zariadenia.
Obdobie Vzdoru ako Prejav Sebauvedomovania
Obdobie vzdoru je dôležitým prelomom vo vývoji dieťaťa, ktoré sa začína prejavovať okolo 2. roku života. Dieťa si začína uvedomovať seba ako samostatnú bytosť a snaží sa presadiť svoju vôľu. Typickou reakciou dieťaťa na obmedzujúce vplyvy prostredia býva v tomto veku negativizmus. Dieťa prudko odmieta požiadavky dospelých energickým ,,nie“! ,,nechcem“! ,,nebudem“!
Hranice Ľudských Schopností
Základné Metódy Vývinovej Psychológie
- Pozdĺžny/longitudinálny prístup: Jedinci sa sledujú určitú dobu a zachytávajú sa zmeny psychických funkcii počas tohto obdobia (1-,5-,15-rokov).
- Prierezový prístup: U rôznych súborov detí či dospelých sa robí meranie k určitému dátumu merania a dostaneme isté normy pre daný vek (napr. výška jedinca, IQ, výkon v kresbe…)
Metódy Skúmania vo Vývinovej Psychológii
- SYSTEMATICKÉ POZOROVANIE
- BIOGRAFICKÉ METÓDY. KAZUISTIKY
- METÓDA RIADENÉHO ROZHOVORU
- DOTAZNÍKOVÉ METÓDY
- PSYCHOLOGICKÉ TESTY
- ANALÝZA VÝSLEDKOV ČINNOSTI
- EXPERIMENT LABORATÓRNY, PRIRODZENÝ
#
tags: #kedy #sa #zacne #dieta #uvedomovat