Očkovanie je účinný spôsob ochrany pred mnohými infekčnými ochoreniami a ich potenciálnymi komplikáciami. Je to forma aktívnej imunizácie, ktorá zvyšuje obranyschopnosť organizmu proti infekčným ochoreniam. Očkovanie sa vykonáva podaním špecifického antigénu (imunogénu). Takáto imunizácia je tzv. „umelo“ navodená. Je prirodzené mať obavy a nejasnosti, preto prinášame odpovede na časté otázky o očkovaní detí aj dospelých.
Čo je to očkovanie a prečo je potrebné?
Vakcíny fungujú ako tréningový program pre imunitný systém. Očkovanie pomáha imunitnému systému naučiť sa zareagovať v prípade, keby sa stretol so skutočne vážnou infekciou. Prezidentka Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti Elena Prokopová očkovanie označila ako kontrolované navodzovanie imunity. „Novorodenec cez placentu dostane od svojej mamy protilátky proti všetkým ochoreniam, na ktoré je očkovaná alebo ich prekonala. Tie ho však chránia len zhruba pol roka po narodení a ich hladina postupne klesá. Dieťa si dokáže vytvoriť imunitu len tým, že bude zaočkované alebo že ochorenie prekoná,“ vysvetlila pediatrička. Ak by sa malé dieťa, alebo aj dospelý človek, nakazil niektorým zo závažných ochorení, proti ktorým sa očkuje (napríklad hemofilové infekcie, čierny kašeľ, pneumokoky, meningokoky alebo tetanus), mohlo by to ohroziť jeho život.
Áno, prínos z očkovania vysoko prevyšuje jeho riziká. Vakcína obsahuje zopár oslabených vírusov, čo je oveľa bezpečnejšie, ako nakaziť sa danou chorobou a dostať plnú vírusovú nálož. „V očkovacej látke je zopár skoro mŕtvych vírusov, ktoré podám dieťaťku a to si v ideálnom stave buduje imunitu. Teda dieťa predtým skontrolujem, rodičia naňho budú dávať ďalší týždeň pozor, nebudú ho zaťažovať a nepôjde do kontaktu s nikým chorým.
Druhy vakcín
Existujú rôzne typy vakcín, ktoré sa líšia spôsobom, akým stimulujú imunitný systém:
- Oslabené vírusy alebo baktérie: Oslabené vírusy alebo baktérie sa v tele množia bez toho, aby spôsobili infekčné ochorenie. Výhodou oslabených vakcín je kvalitná a dlhodobá ochrana proti infekčnej nákaze.
- Inaktivované očkovacie látky: Inaktivované očkovacie látky obsahujú baktérie a vírusy, ktoré boli usmrtené, a tým zbavené schopnosti množenia sa v organizme. Tieto vakcíny sa nemôžu zmeniť na patogénne - sú bezpečnejšie ako živé, no imunitná odpoveď a tvorba protilátok je slabšia.
- Toxoidné vakcíny: Účinnú zložku týchto vakcín tvoria inaktivované baktériové toxíny, ktorých imunizačné schopnosti zostali zachované - dokážu vyvolať imunitnú odpoveď organizmu a stačia pre navodenie dostatočnej ochrany proti nákaze.
- Subjednotkové vakcíny: Účinnú zložku tvorí nejaká časť patogénu, ktorá vyvoláva imunitnú odpoveď v organizme. Vďaka odstráneniu ostatných komponentov sa zníži počet vedľajších nežiaducich účinkov, ale aj imunologická účinnosť.
- Polysacharidové vakcíny: Polysacharidové vakcíny sa podávajú najmä u dospelých, lebo u detí majú limitovanú imunogenicitu. Zvýšenie ich účinnosti sa dosahuje ich väzbou na bielkoviny - konjugáciou.
Bežné reakcie po očkovaní
Po očkovaní sa môžu vyskytnúť mierne reakcie, najčastejšie opuch a sčervenanie v mieste vpichu. Tie sú vonkajšími prejavmi toho, že vakcína vyvoláva odpoveď imunitného systému. Medzi bežné reakcie po očkovaní patria:
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
- Bolesť a opuch na mieste vpichu: Po očkovaní môže dieťa pociťovať bolesť, červený opuch alebo citlivosť na mieste vpichu.
- Horúčka: Horúčka je bežný vedľajší účinok po očkovaní. Môže sa vyskytnúť v priebehu 24 hodín po očkovaní a trvať niekoľko dní.
- Mierne alergické reakcie: Zriedkavo sa môžu vyskytnúť mierne alergické reakcie, ako sú svrbenie alebo vyrážky na koži.
- Mierna únava, plačlivosť a nepokojnejší spánok. Obyčajne sú spôsobené bolesťou v mieste vpichu. Občas môže dieťatku menej chutiť jesť a môže byť menej aktívne, než obyčajne. Normálne reakcie odoznejú do 2-3 dní. Pri bežných reakciách nie je nutné navštíviť lekára, hoci je vhodné to pri najbližšej návšteve aspoň spomenúť.
Tieto reakcie nie sú príjemné, ale znamenajú reakciu imunitného systému. Je dôležité, že imunitný systém na podanie vakcíny reaguje. Neznamená to však, že ak dieťatko reakciu nemá, vakcína bola podaná zbytočne. Imunitný systém totiž u každého reaguje iným spôsobom, keďže jeho reakcie sú podmienené zložitými biochemickými a biologickými procesmi.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc?
Ak má dieťatko horúčky nad 40 stupňov, horúčky pretrvávajúce viac ako dvadsaťštyri hodín, poruchy koordinácie, chôdze alebo je malátne, môžete sa pokojne vychystať na pohotovosť, kde musíte službukonajúceho lekára vopred upozorniť na to, že dieťa bolo očkované. Signálom, že nie je niečo v poriadku a organizmus dieťaťa neznáša očkovanie dobre sú napríklad aj vytrvalý neutíchajúci bolestivý plač, ak sú miesta výrazne bolestivé a bábätko má precitlivelé bolestivé prejavy, napríklad aj na oblečenie.
Čo robiť pri horúčke po očkovaní?
Prirodzenou obranou proti novej látke je teplota, až horúčka. No po očkovaní sa neodporúča preventívne podávanie liekov na jej zrazenie, pretože organizmus sa musí s touto látkou vyrovnať sám a prijať ju. Navyše telíčko dieťaťa v tom čase vstrebáva toxíny a v kombinácii liekmi by sa mohli reakcie zhoršiť, prípadne by mohlo dôjsť k toxickému šoku.
Ak sa objaví horúčka, je dôležité zabezpečiť dieťaťu dostatočný príjem tekutín. Mokré zabaly sú tiež dobrý spôsob znižovania teploty, treba ich urobiť, keď teplota neklesne do pol hodiny od podania liekov. Proti vysokej teplote je vraj najlepšie kombinovať Nurofen a Panadol, samozrejme s dostatočným časovým odstupom, lebo fungujú každý na inej účinnej látke a malo by to zabrať. Vlažný kúpeľ na moje deti vždy zabral.
Reakcie po jednotlivých očkovaniach
Vakcíny sú sprevádzané aj špecifickými bežnými reakciami.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
- Vakcína proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu (vakcína DTaP): U štvrtiny detí do 12 hodín dochádza k bolesti, citlivosti, opuchu a začervenaniu v mieste vpichu. Tieto reakcie trvajú 3-7 dní. Môže sa tiež vyskytnúť horúčka, ktorá v normálnom prípade zmizne do 24-48 hodín. Taktiež v 30% prípadov sa vyskytuje spavosť či v 10% prípadov znížená chuť do jedla. Ďalšie, neskôr podané dávky vakcíny proti tetanu môžu byť sprevádzané výraznejším opuchom - nad 10 cm, pričom oblasť začervenania je o niečo menšia. Táto reakcia sa týka približne 5% detí, hybnosť končatiny je zachovaná. Normálne je, ak aj bez akejkoľvek liečby opuch zmizne do 3-7 dní.
- Vakcína proti Hemophillus Influenzae (Hib): Neboli zaznamenané vážne nežiaduce účinky. V 2% prípadov sa vyskytuje horúčka či bolestivosť v mieste vpichu.
- Vakcína proti pneumokokovi: Približne u 20% detí sa stretneme s, opuchom či začervenaním v mieste vpichu, poprípade sa v približne 15% prípadov vyskytne horúčka do 39° C, ktorá trvá max. 2 dni.
- Vakcína proti poliomyelitíde (detskej obrne): Niekedy sa vyskytne bolestivosť svalov.
- Vakcína proti hepatitíde typu B: Po tejto vakcíne len veľmi zriedkavo dochádza k horúčke. Bábätká do 2 mesiacov s horúčkou po podaní tejto vakcíny majú byť vyšetrené. U nás sa však táto vakcína podáva spolu s horeuvedenými vakcínami, a tak je nemožné odlíšiť, ktorá z vakcín horúčku spôsobila. Nezriedka, takmer v tretine prípadov sa u detí vyskytne bolestivosť miesta vpichu.
- Vakcína proti osýpkam (časť MMR vakcíny): Okrem horúčky sa u 5% detí môžu vyskytnúť vyrážky. Pozor však, táto reakcia sa vyskytuje 6-12 dní po podaní vakcíny. Horúčka do 39,5 °C sa objaví u zhruba 10% detí a trvá 2-3 dni. Vyrážky nie sú nákazlivé a dieťa môže ísť medzi iné deti. Normálne sú vyrážky ružové, prevažne sa vyskytujú na trupe. Lekársku pomoc vyhľadajte, ak sú vyrážky krvavočervenej farby a trvajú dlhšie ako 3 dni.
- Vakcína proti rotavírusom: Patrí k dobrovoľným, nepovinným očkovaniam. Podanie tejto vakcíny je ústami, nie injekčne. Trvá zopár dní. Ak sú vyrážky pľuzgierovité a sú rozšírené po celom tele, dieťa nemôže ísť do kolektívu, nakoľko môže ísť o skutočné ovčie kiahne a nie o reakciu na vakcínu. Ak vyrážky súvisiace s vakcínou obsahujú vo vnútri tekutinu, prekryte ich náplasťou. Po 14-28 dňoch môže dieťatko dostať horúčku.
- Vakcína proti hepatitíde A: V 20% prípadov sa vyskytuje bolestivosť v mieste vpichu, strata chuti do jedla v 10% a bolesti hlavy pociťuje 5% detí, tieto príznaky zmiznú do 2 dní.
- Vakcína proti chrípke: Nepovinné očkovanie. V priebehu 6-8 hodín sa môže objaviť bolesť, citlivosť či opuch v mieste vpichu. V 20% prípadov sa vyskytuje horúčka do 39.5° C, a to najmä u malých detí.
- Vakcína proti meningokokovej meningitíde: Očkujú sa rizikové skupiny ľudí. Závažné reakcie sa neobjavujú. Takmer v polovici prípadov sa vyskytuje bolestivosť v mieste vpichu, približne 15% detičiek má niekedy obmedzené používanie ramena. Bolesti hlavy pociťuje 40% detí a kĺby môžu bolieť približne v jednej pätine prípadov. Vakcína nikdy nespôsobuje zápal mozgových blán!
- BCG Vakcína proti tuberkulóze (TB): Od povinného očkovania touto vakcínou sa už u nás upustilo. V minulosti to bola prvá vakcína, ktorú bábätko dostalo, a to na 4. deň po narodení. V súčasnosti sa očkujú rizikové skupiny obyvateľstva. Normálnou reakciou je tvorba pľuzgiera po 6-8 týždňoch, pľuzgier sa postupne zväčšuje a obyčajne z neho vytečie žltobiela tekutina.
Kedy sa očkovanie môže odložiť?
Pediatrička Elena Prokopová hovorí, že mnohí rodičia, hoci v princípe neodmietajú očkovanie, sú zdržanliví napríklad pokiaľ je dieťa po chorobe. Vtedy sa očkovací kalendár posúva. Dieťa, ktoré bude očkované, musí byť zdravé. Teplota je kontraindikáciou očkovania.
Povinné a odporúčané očkovania na Slovensku
Na Slovensku existuje národný imunizačný program, ktorý určuje povinné a odporúčané očkovania pre deti a dospelých. Povinné očkovania definuje zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Povinne sa na Slovensku očkuje proti desiatim infekčným ochoreniam, pričom proti niektorým existujú kombinované vakcíny. Všetky povinné očkovania detí sú plne hradené zdravotnými poisťovňami.
Povinné očkovania u detí:
- 3. - 4. mesiac - 1. dávka hexavakcíny (záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna, vírusová hepatitída B, hemofilové invazívne infekcie) a pneumokoková vakcína
- 4. - 6. mesiac - 2. dávka hexavakcíny
- 5. - 12. mesiac - 3. dávka hexavakcíny
- 6. - 18. mesiac - očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR vakcína)
- 6. rok - preočkovanie proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu
- 7. rok - preočkovanie proti detskej obrne
- 8. rok - preočkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR vakcína)
- 9. rok - preočkovanie proti vírusovej hepatitíde B
Spolu s hexavakcínou sa môže podávať odporúčaná vakcína proti meningokokovi.
Odporúčané očkovania u detí:
- Očkovanie proti rotavírusom
- Očkovanie proti ovčím kiahňam
- Očkovanie proti infekčnej žltačke typu A
- Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde
- Očkovanie proti meningokoku typu B
- Zmiešaná vakcína proti 4 druhom meningokokov (A, C, W 135, Y)
- Očkovanie proti ľudskému papilomavírusu
- Očkovanie proti chrípke
- Očkovanie proti tuberkulóze
Povinné očkovania u dospelých:
- Preočkovanie proti záškrtu a tetanu (každých 10-15 rokov)
Odporúčané očkovania u dospelých:
Ľudia z rizikových skupín by sa mali dať zaočkovať aj proti ďalším chorobám, ktoré nie sú povinné. Niektoré z týchto odporúčaných očkovaní hradia zdravotné poisťovne.
- Chrípka (každoročne, najmä pre rizikové skupiny)
- HPV (ľudský papilomavírus)
- Hepatitída A a B (pre rizikové skupiny)
- Herpes zoster (pásový opar) (pre osoby vo veku 50 a viac rokov)
- Očkovanie pre cestovateľov (podľa destinácie)
- Očkovanie proti covid‑19 (odporúča sa aj osobám, ktoré už ochorenie prekonali)
Očkovanie proti chrípke
Keďže vírus mutuje, odporúča sa každoročné očkovanie, a to najmä pre rizikové skupiny, ktorým hrozí ťažký priebeh ochorenia. Sú to starší ľudia a jedinci s chronickými chorobami, ale aj ich príbuzní, opatrovatelia alebo zdravotníci, ktorí s týmito osobami prichádzajú pravidelne do kontaktu a mohli by ich nakaziť. Spomedzi európskych krajín máme na Slovensku jednu z najnižších zaočkovaností proti chrípke, pričom sa zabúda na to, že chrípka je vážne ochorenie, ktoré sa prejavuje mnohými včasnými a neskorými komplikáciami.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Očkovať proti sezónnej chrípke sa môžu už deti od šiestich mesiacov, pričom vakcíny majú licencie na použitie u dojčiat od tohto veku.
Ako správne postupovať pri očkovaní proti chrípke?
- Kontaktujte svojho všeobecného lekára a dohodnite si termín očkovania.
- Lekár vám predpíše recept na vakcínu, ktorú si vyzdvihnete v hociktorej lekárni.
- Na mieste za vakcínu nedoplácate nič, pretože Union zdravotná poisťovňa ju hradí v plnej výške (platí pre poistencov Union ZP).
- V poslednom kroku prídete v určený deň k lekárovi, ktorý vám vakcínu bezplatne aplikuje.
Očkovanie proti HPV (ľudský papilomavírus)
Od roku 2023 Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodlo o rozšírení vekovej kategórie detí na bezplatné očkovanie proti HPV. Toto odporúčané (dobrovoľné) očkovanie je plne hradené zdravotnou poisťovňou pre dievčatá aj chlapcov vo veku 12 - 14 rokov. Tínedžerom vo veku 15 - 17 rokov niektoré poisťovne poskytujú príspevok na vakcínu, prípadne hradia časť nákladov. Dospelí nad 18 rokov si očkovanie hradia v plnej výške.
Očkovanie proti HPV sa podáva injekčne do ramena v dvoch alebo troch dávkach, pričom ich počet závisí od veku pacienta. Pre deti a dospievajúcich vo veku 9 až 14 rokov sa odporúča dvojdávková schéma s odstupom 5 až 13 mesiacov medzi prvou a druhou dávkou. Osoby od 15 rokov a staršie potrebujú trojdávkovú schému.
Miesto očkovania
Podľa nariadenia vlády o podrobnostiach o prevencii a kontrole prenosných ochorení očkovanie vykonáva lekár alebo ním poverený zdravotnícky pracovník. Okrem svojho všeobecného lekára sa môžete zaočkovať napríklad počas očkovacích dní v réžii vyšších územných celkov alebo zdravotníckych zariadení. Očkovanie v lekárňach by malo fungovať už v nasledujúcej chrípkovej sezóne. Farmaceuti musia absolvovať prípravu a pravdepodobne vás zaočkujú niekedy začiatkom roka 2027.
Čo sa stane, ak rodič odmietne povinné očkovanie dieťaťa?
Povinné očkovania definuje zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Zloženie očkovacích látok
Hlavnými zložkami očkovacích látok sú antigény, ktoré stimulujú imunitný systém a prídavné látky, ktoré znásobujú účinnosť - imunitnú odpoveď organizmu. Súčasťou vakcín môžu byť veľmi malé množstvá ďalších látok, ktoré nestimulujú imunitný systém, sú teda neaktívne. Patria medzi ne predovšetkým antibiotiká, konzervačné látky a stabilizátory. Napríklad hliník alebo formaldehyd.
Hliník je tretím najrozšírenejším prvkom v zemskej kôre a je prítomný v pôde, vode, vzduchu aj v potravinách. Bábätká bežne prijímajú hliník z materského mlieka, kde je ho viac ako vo vakcínach. Formaldehyd tiež bežne prijímame v potravinách. Vo vakcíne je ho menej ako 0,1 miligramu a hruška obsahuje 600-krát viac formaldehydu ako vakcína. Množstvo formaldehydu vo vakcíne predstavuje iba približne jednu desatinu z toho, ktorý sa normálne nachádza v krvnom obehu dvojmesačného dieťaťa.
Tiomersal alebo etylortuť je dezinfekčná látka, ktorá obsahuje ortuť. Zabraňuje kontaminácii vakcíny. Na Slovensku sa vakcíny s obsahom tiomersalu v povinnom očkovaní nepoužívajú od roku 2008. Obavy z toho, že tiomersal je príčinou rastúceho počtu detí s autizmom, sa však nepotvrdili.
Kolektívna imunita
V diskusii o očkovaní sa často objavuje slovné spojenie kolektívna imunita. Očkovanie v prvom rade chráni človeka pred ochorením a jeho komplikáciami, ale je prínosom aj pre celú spoločnosť. Ak je v populácii dostatočne veľký podiel očkovaných, nepriamo to chráni aj tých, ktorí z nejakého dôvodu očkovaní byť nemôžu. Ide najmä o deti, ktoré sú príliš malé na vakcináciu, či pacientov s oslabenou imunitou a ľudí, ktorí nemôžu byť očkovaní kvôli niektorým ich diagnózam.
Očkovanie a autizmus
Úvahy o tom, že očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) vyvoláva vznik autizmu, sa objavili v 90. rokoch minulého storočia. Od roku 1995 bolo realizovaných 13 odborných štúdií v rámci Európy a Severnej Ameriky. Vo všetkých štúdiách bolo k dispozícii veľké množstvo údajov o očkovaní s dátumom vypuknutia autizmu. Ako informujeme vyššie, niektoré vakcíny obsahovali dezinfekčnú látku s obsahom ortuti, tiomersal alebo etylortuť. Zabraňovala kontaminácii vakcíny a túto formu ortuti dokáže organizmus odbúrať v priebehu niekoľkých dní. Na Slovensku sa vakcíny s obsahom tiomersalu v povinnom očkovaní nepoužívajú od roku 2008. Obavy z toho, že tiomersal je príčinou rastúceho počtu detí s autizmom, sa však nepotvrdili. Naopak, po 10 rokoch sa objavili informácie, že autorov teórii o príčinnej súvislosti očkovania a autizmu obvinili z manipulácie s údajmi pacientov. Spoľahlivo zabezpečili šírenie poplašných správ a odmietanie očkovania proti mumpsu, osýpkam a rubeole rodičmi.