Narodenie dieťaťa je pre väčšinu párov radostná udalosť. Avšak, ak sa narodí dieťa s postihnutím, môže to byť pre rodinu traumatická skúsenosť. Vrodená vývojová chyba je odchýlka, ktorá vzniká počas vnútromaternicového vývoja plodu, buď na podklade dedičnom, alebo aj bez dedičného zaťaženia. Nie každá vrodená chyba je nezlučiteľná so životom, mnoho z nich sa dá liečiť. Poznáme viac ako 4000 rôznych vrodených chýb, od minimálnych až po veľmi závažné. Tento článok sa zameriava na príčiny postihnutia u novorodencov a možnosti prevencie, ako aj na to, ako sa správať k telesne postihnutému dieťaťu v rodine.
Rizikové faktory a príčiny postihnutia
Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu zvýšiť riziko narodenia dieťaťa s postihnutím. Tieto faktory možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:
Genetické faktory
Genetické znaky sú uložené v každej bunke v chromozómoch. Každá bunka obsahuje 46 chromozómov, polovica je od otca, polovica od matky. V chromozómoch je uložených okolo 25 000 génov, ktoré obsahujú informáciu od dĺžky prstov, tvar nôh až po farbu oči, či vlasov. Chýbajúci alebo zmenený chromozóm, alebo chýbajúci a zmenený gén môže spôsobiť vývoj vrodenej chyby. Chormozomálne poruchy sa dajú zistiť vyšetrením na každom genetickom pracovisku odberom krvi zo žily a vyšetrením chromozómov mikroskopicky. Rovnako sa dajú zistiť z plodovej vody u tehotnej ženy. Pri niektorých vrodených chybách je tvar, veľkosť a štruktúra chromozómov normálna, avšak zmeny sú v jemnejších štruktúrach v génoch, ktoré chromozómy obsahujú. Ochorenia spôsobené chybným génom sa volajú génové ochorenia. Môže sa jednať o zmenu poradia génov alebo zmeny v ich štruktúre. Tieto odchýlky sú oveľa ťažšie zistiteľné ako chromozómové, vyžadujú špeciálne prístrojové vybavenie. Takýmto ochoreniam je napríklad cystická fibróza, Prader Willy syndróm, svalové dystrofie a iné.
Typy dedičnosti
- Autozomálne dominantná dedičnosť: Ak je nositeľom chybného génu jeden rodič a má prejavy ochorenia, postihnuté je aj každé jeho dieťa, ktoré zdedí chybný gén.
- Autozomálne recesívna dedičnosť: Obidvaja rodičia zdraví, avšak obidvaja rodičia sú nositeľmi chybného génu pre to isté ochorenie. Ak dieťa zdedí vlohu pre ochorenie od oboch rodičov, prejaví sa u neho ochorenie. Ak len od jedného, zdedený zdravý gén od druhého rodiča dokáže prekryť chybu a ochorenie sa neprejaví. Štatisticky výpočet: 25% potomstva je postihnutá, 50% potomstva bude prenášať chybný gén, 25 % potomstva bude zdravá, nebude ani nositeľom chybného génu.
- Pohlavne viazaná dedičnosť: Niektoré ochorenia sú viazané na pohlavie, napríklad ako hemofília, kde matky prenášajú ochorenie, ale synovia sú postihnutí.
Aj zdravým rodičom sa môže narodiť dieťa s genetickou poruchou.
Vek rodičov
S vekom matky súvisí riziko rôznych zdravotných porúch u bábätka. Obzvlášť u starších rodičiek, ktorých vek sa blíži k štyridsiatke, je riziko vrodených chýb vrátane Downovho syndrómu pomerne vysoké. Dnes sú ale mamičky po 35. roku sledované prísnejšie počas tehotenstva práve kvôli vyššiemu riziku rôznych vrodených chýb u dieťatka. Hoci sa oveľa častejšie skloňuje vek matky ako príčina možných postihnutí u dieťaťa, do istej miery je dôležitý aj vek otca. Ak je otecko staršieho veku, hrozia najmä rôzne psychické choroby ako schizofrénia alebo autizmus. Spermie starších mužov totiž môžu so sebou niesť genetické mutácie, v dôsledku čoho dochádza k vrodených ochoreniam u ich potomkov. Vyšší výskyt je u žien liečených pre neplodnosť a u žien s opakovanými potratmi, u žien mladších ako 17 rokov a starších ako 35 rokov.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Faktory prostredia
Počas celého obdobia vývoja plodu od počatia až po narodenie je plod citlivý na vonkajšie faktory, ktoré ovplyvňujú jeho ďalší vývin. Najcitlivejším období je 15. až 60. deň tehotenstva, kedy sa vytvárajú základy pre orgánové systémy a jednotlivé orgány. Orgány sú založené, v týchto obdobiach tehotenstva prevláda ich rast, zväčšovanie a dozrievanie. To neplatí o mozgu, pretože mozog sa vyvíja počas celého tehotenstva a počas celého tehotenstva môže dôjsť k jeho poškodeniu škodlivým činiteľom.
- Chemické vplyvy: hormóny, lieky.
- Biologické vplyvy: vírusové infekcie matky napr. toxoplazma, rubeola, syfilis, Cytomagalovirusová infekcia, herpesová infekcia.
- Fyzikálne vplyvy: rádioaktívne žiarenie môže spôsobovať poruchu v chromozómoch, rtg. žiarenie môže spôsobovať rozštep neurálnej trubice, nepriaznivo môže plod ovplyvniť aj vysoká teplota a vibrácie.
Niektoré postihnutia dieťaťa sa objavia v dôsledku pôsobenia vonkajších vplyvov. Často je to teda napríklad požívanie nadmerného množstva alkoholu, fajčenie či užívanie drog. V neposlednom rade treba spomenúť aj množstvo liekov a ich vedľajšie účinky. Obzvlášť rizikový pre rozvoj rôznych vrodených chýb u dieťaťa je prvý trimester, teda prvé tri mesiace. Mamičky, ktoré podstúpia vyšetrenie röntgenom netušiac, že čakajú bábätko, môžu mať takisto vyššie riziko postihnutia bábätka. Nie vždy je to však naozaj tak a neraz sa aj napriek tomu bábätko narodí zdravé. Každý prípad je individuálny, veľa závisí od toho, v ktorom týždni bolo vyšetrenie absolvované, aká oblasť tela bola vystavená žiareniu a podobne.
Choroby matky počas tehotenstva
Postihnuté bábätko sa neraz narodí aj mamičke, ktorá v tehotenstve prekonala nejaké ochorenia. Napríklad ovčie kiahne, listéria či toxoplazmóza môžu mať za následok rôzne poškodenia bábätka. Spozornieť treba aj pri herpetickom víruse, ktorý predstavuje riziko pre nenarodené bábätko ale aj niektoré pohlavné choroby. Opäť ale veľa závisí od konkrétneho ochorenia ako aj od toho, v ktorom týždni tehotenstva k nákaze došlo a podobne.
Asistovaná reprodukcia
Dar mať vlastné deti je darom, ktorý nemôže mať každá z nás. Napriek tomu túžime prežiť materstvo a byť matkou. Táto túžba mnohých párov po dieťatku býva taká silná, že často podstupujú rôzne metódy sľubujúce splnenie tohto sna. No aké bývajú riziká? Môžu sa nám narodiť i postihnuté deti? Rôzne formy liečby neplodnosti závisia od príčin, ktoré spôsobujú neplodnosť. Niekedy sa liečba vykonáva prostredníctvom liekov, a to v tom prípade, ak sa zistí nerovnováha hladiny hormónov. Tá bráni dozretiu i uvoľneniu zrelého vajíčka, čiže ovulácii. Ďalšia forma riešenia neplodnosti sa vykonáva chirurgicky. Týmto spôsobom sa zabezpečuje priechodnosť vajíčkovodov. A najčastejšie nám k bábätku dopomáha asistovaná reprodukcia. Tu tiež rozlišujeme viacero možností, ako sa tento zákrok realizuje.
Metódy asistovanej reprodukcie
- Vnútromaternicová inseminácia: Najkvalitnejšie spermie partnera alebo darcu sa podávajú prostredníctvom tenkej trubice priamo do maternice. K oplodneniu vajíčka tak dôjde v tele ženy. Pred insemináciou sa zvyčajne prevedie pomocou hormonálnych injekcií stimulácia vaječníkov. No tento zákrok je možné vykonať i v bežnom cykle ženy bez pomoci hormónov.
- In vitro fertilizácia: Inak povedané oplodnenie „v skúmavke“ je dosť častým riešením neobjasnenej neplodnosti. Tiež ak žena má nepriechodné vajíčkovody alebo keď viackrát zlyhali jednoduchšie metódy liečby tohto zdravotného problému. Žene sa odoberú najživotaschopnejšie vajíčka, ktoré sú umiestnené v kultivačnom roztoku. K nim sa pridajú spermie z partnerovho ejakulátu.
- Intracytoplazmatická injekcia spermie: Používa sa vtedy, ak má váš partner lenivé spermie alebo len malý počet. Vykonáva sa tak, že do každého vajíčka sa pod mikroskopom veľmi tenkou ihlou zavádza iba jedna spermia.
Isté riziká hlavne posledných spôsobov liečby neplodnosti zistila nedávna austrálska štúdia. Najmä pri vložení jedinej spermie do vajíčka sa objavilo u takto splodených detí väčšie percento (9,5) vrodených porúch ako pri in vitro fertilizácií (5,9), kde si razí cestu spermia do vajíčka sama. Odôvodnili to tým, že takto vkladané spermie môžu byť defektné. Taktiež môže dôjsť k poškodeniu vajíčka pri realizácii výkonu. U detí sa vyskytli poruchy srdca, mozgová obrna, rázštep pier či podnebia. Ďalej sa tiež objavili abnormality končatín, choroby chrbtice alebo močových ciest. Prítomnosť zložky zvanej Clomiphene citrate prítomnej v lieku na vyvolanie ovulácie môže zvýšiť riziko narodenia chorého dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Predčasný pôrod
Za predčasne narodené dieťa sa považuje také, ktoré sa narodí pred 37. týždňom tehotenstva. Hranica - 24. týždeň„Za hranicu, od ktorej je dieťatko reálne schopné prežiť v slovenských podmienkach, je považovaný ukončený 24. týždeň tehotenstva. Všetky vnútorné orgány sú „zhruba“ vyvinuté do konca 3. mesiaca tehotenstva a zvyšných 6 mesiacov je určených na ich dozrievanie. Šance na prežitie má teda dieťa narodené po 24. týždni tehotenstva, s pribúdajúcou dĺžkou gravidity stúpajú a kvalitné prežívanie bez závažných trvalých následkov je možné zvyčajne očakávať u väčšiny detí narodených po 28. týždni. Neexistuje nijaké pravidlo, ktoré by zaručovalo, že dieťatko, ktoré sa narodí pred 28. týždňom tehotenstva, bude určite trpieť postihnutím, alebo neprežije, a tiež sa naopak nedá ani stopercentne tvrdiť, že nedonoseniatka narodené po tomto termíne postihnuté nebudú a určite prežijú. Je to len medicínou určená čiara, ktoré rozdeľuje takéto detičky na dve skupiny: nedonosené a extrémne nedonosené.
Rizikové faktory predčasného pôrodu
- Preeklampsia (vysoký krvný tlak matky)
- Cervikálna diletácia (predčasné otváranie krčka maternice)
- Vývojové anomálie plodu alebo placenty
- Problémy s plodovou vodou
- Infekcia
- Chronické ochorenia matky (napr. cukrovka)
- Chyby maternice
- Viacplodové tehotenstvo
- Predchádzajúci predčasný pôrod (resp. genetická predispozícia)
- Zlá životospráva matky (alkohol, fajčenie, drogy)
- Stres
- Ťažká fyzická námaha
- Vek matky (menej ako 18 rokov a viac ako 35 rokov)
- Umelé oplodnenie
Najčastejšie postihnutia u novorodencov
Túžbou každej matky i otca je mať zdravé deti. No nie vždy je táto túžba naplnená a neraz sa stane, že sa bábätko narodí s nejakým zdravotným postihnutím. Hoci ani zďaleka nie je možné odhaliť príčiny alebo predpokladať narodenie postihnutého dieťaťa, sú určité rizikové faktory.
Telesné postihnutie
Telesné postihnutie možno charakterizovať ako poruchu pohybového a nosného aparátu (svalov, kostí, kĺbov, šliach, príslušných ciev) a nervového ústrojenstva, ktoré sa prejavuje porušenou hybnosťou.
Downov syndróm
Je jedna z najčastejších foriem mentálneho postihnutia, spôsobený poruchou chromozómov. U takto postihnutých detí je vždy prítomná mentálna retardácia rôzneho stupňa, narušený imunitný systém, často sa vyskytujú vrodené chyby srdca a tráviaceho ústrojenstva, poruchy štítnej žľazy a iné metabolické poruchy. Downov syndróm nie je možné vyliečiť, ale optimálnou zdravotníckou starostlivosťou a výchovou, ktorá je náročná pre rodičov i profesionálov, možno následky syndrómu zmierniť. K hlavným príznakom patria napr. šikmé očné štrbiny, kožná riasa pri vnútornom očnom kútiku, široký koreň nosa, plochý vzhľad tváre, ušnice sú menšie, nižšie uložené, veľký jazyk, vysoké podnebie, odchýlky vo vývoji zubov, zvýšená pohyblivosť kĺbov, široké dlane a krátke prsty, znížený svalový tonus či menší obvod hlavy. Príznaky nemusia byť prítomné všetky, ale môžu byť prezentované na rôznom stupni.
Detská mozgová obrna (DMO)
Dôsledkom detskej mozgovej obrny (DMO) je spravidla okrem telesného postihnutia aj narušenie komunikačnej schopnosti, zmyslové postihnutie, veľakrát aj mentálne postihnutie a poruchy správania. Príčinami sú v prenatálnom období ochorenia matky počas tehotenstva, nedostatočná výživa, RTG žiarenie, nadmerné duševné zaťaženie, genetické činitele, rubeola matky, obličkové ochorenia a poruchy krvného obehu u matky, vedúce k tzv. hypoxii plodu. Neskôr sú to komplikácie pri pôrode, nedonosenosť plodu a v postnatálnom období všetky infekcie dieťaťa vo veku asi 6 mesiacov, keď ešte nie je tvorená tzv. hematoencefalická bariéra, a tak pri infekcii prenikajú toxíny bez prekážky z krvi do mozgu. Charakteristickými príznakmi DMO sú napr. poruchy hybnosti, oneskorený motorický vývin, poruchy okohybného aparátu a zraku, poruchy reči, nadmerné slintanie, epileptické záchvaty, časté je zníženie intelektových schopností pod normu, neurotické poruchy, slabá odolnosť voči infekciám a intoxikáciám.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Formy DMO
- Spastická forma: Je vôbec najbežnejšou formou a postihuje 70-80% ľudí s detskou mozgovou obrnou. Je charakterizovaná trvalo zvýšeným svalovým napätím, ktoré obmedzuje až znemožňuje pohyb v postihnutých oblastiach.
- Dyskinetická forma: Ide o poškodenie bazálnych ganglií. Prejavuje sa patologicky rýchlym a neovládateľným striedaním napätia a uvoľnenia svalstva v postihnutých oblastiach.
- Ataktická forma: Ide o poškodenie mozočku (5-10% pacientov). Pri tejto forme je poškodené vnímanie rovnováhy a citlivosti, čo spôsobuje poruchu koordinácie pohybov.
K DMO sa môžu pridružovať mentálna retardácia alebo autizmus. Mozgová obrana má teda aj vplyv na ostatné oblasti ako reč, vnímanie a emocionalita. V oblasti zmyslového vnímania sa tieto zmeny prejavujú aj v prípade, že dieťa nemá zmyslové postihnutie. Problémy sa prejavujú v oblasti koncentrácie, deti sú ľahko unaviteľné. Vývin je reči môže byť oneskorený alebo nevivinutý. Typická je dyzartria - porucha reči sprevádzaná narušeným dýchaním, tvorbou a moduláciou hlasu a rezonanciou. U 35-55% detí sprevádza DMO epilepsia. DMO nevzniká z epilepsie, ale dôsledkom poškodenia mozgu je mozog náchylný na vznik epilepsie. DMO je neprogresívne ochorenie, ale nie nemenné postihnutie vyvíjajúceho sa mozgu s poškodením viacerých oblastí.
Svalová dystrofia
Svalová dystrofia je ochorenie, ktoré postihuje najprv svalovú sústavu. Typickou črtou je porucha hybnosti a postihnuté bývajú veľké svaly v panvovej a brušnej oblasti. Postihnutí ňou bývajú výlučne chlapci. Ochorenie začína zvyčajne v útlom veku, nenápadne, s postupným zhoršovaním stavu. Zväčša do desiatich rokov od vypuknutia choroby stráca chorý schopnosť chodiť. Smrť nastáva väčšinou po rozličných infekčných ochoreniach, alebo zlyhaním srdca.
Prevencia
Hoci nie je možné úplne eliminovať riziko narodenia dieťaťa s postihnutím, existujú kroky, ktoré môžu rodičia podniknúť na zníženie tohto rizika:
- Poznať svoju genetickú výbavu.
- Ideálne je plánovať tehotenstvo.
- Užívajte kyselinu listovú.
- Genetické poradenstvo: Ak máte v rodine históriu genetických ochorení, genetické poradenstvo môže pomôcť posúdiť riziko pre vaše dieťa.
- Očkovanie: Očkovanie proti rubeole pred tehotenstvom môže zabrániť infekcii, ktorá môže spôsobiť poškodenie plodu.
- Zdravý životný štýl: Počas tehotenstva je dôležité dodržiavať zdravý životný štýl, vrátane vyváženej stravy, pravidelného cvičenia a vyhýbania sa alkoholu, drogám a tabaku.
- Prenatálna starostlivosť: Pravidelné prenatálne prehliadky môžu pomôcť identifikovať a riešiť potenciálne problémy počas tehotenstva.
- Starostlivá pôrodná asistencia: Kvalitná pôrodná asistencia môže minimalizovať riziko komplikácií pri pôrode.
- Hygiena a prevencia infekcií: Dodržiavanie hygienických zásad a prevencia infekcií u novorodenca môže znížiť riziko postnatálneho poškodenia mozgu.
Ako sa správať k telesne postihnutému dieťaťu v rodine?
Narodenie postihnutého dieťaťa nesporne veľmi tiesnivo pôsobí predovšetkým na rodičov, pociťujú tento fakt ako životnú tragédiu, či už ide o poruchu zraku, sluchu, motoriky alebo mentálneho vývinu. Rodina je prvoradá a je pre dieťa vzorom. Detí napodobňujú svojich rodičov, či už v správaní alebo konaní. „Pobyt v harmonickom rodinnom prostredí má výrazné psychoterapeutické a motivačné účinky. Mnoho rodičov sa s týmto faktom, že ich dieťa má postih, zmieria a snažia sa dať dieťaťu všetko, čo je v ich silách. Najväčším problémom pre rodiny s postihnutým dieťaťom je to, že sú izolovaní a osamotení. Veľmi dôležitá je aj stavba rodiny, t.j. či je rodina úplná alebo neúplná, či dieťa vyrastá vo vlastnej rodine alebo náhradnej, atď. Táto skutočnosť má veľký vplyv na dieťa a na jeho celkový výchovný proces v rodine.
Postihnutie je obrovskou záťažou a problémom pre rodičov. Rodičia majú teda zákonité obavy z toho, či to zvládnu, ako to zvládnu a čo na to povedia ostatní. Je to o strachu z toho či a ako to zvládneme. Rodičia hľadajú cestu ako sa vysporiadať s postihnutím dieťaťa. Pre rodiča to je však najmä o tom vysporiadať sa s bolesťou a s pocitmi s tým spojenými, aj keď mnohí sa tvária, že je všetko. Je nutné takúto rodinu podporovať nielen ekonomicky, ale predovšetkým jej poskytnúť odbornú lekársku a metodickú pomoc i psychologický servis, smerovaný ako k dieťaťu samotnému, tak i k jeho rodičom, pretože starostlivosť o takéto dieťa predstavuje vysokú mieru psychickej a fyzickej záťaže i stresov, ktoré môžu narušiť nielen osobnosť rodičov, ale i samotnú stabilitu rodiny. „Rodina má byť aktívnym článkom v reťazci integrácie detí so zdravotným postihnutím.
Trauma a zodpovednosť
Postihnuté dieťa, či chceme alebo nie, vždy zmení život celej rodine - rodičom i zdravým súrodencom. Fakt, že niekto z našich blízkych trpí závažným fyzickým či mentálnym postihnutím nie je ľahké prijať hneď, chce to istý čas, aby sa tak stalo. Každý rodič na začiatku pociťuje obrovské sklamanie, ľútosť, bezmocnosť, smútok i zlosť a pocit nespravodlivosti s otázkou - prečo sa práve naše dieťa muselo narodiť postihnuté? To všetko sú však úplne prirodzené reakcie na túto tvrdú realitu.
Napriek počiatočnému šoku a strachu z budúcnosti sa však nájde veľmi málo rodičov, ktorí by sa odmietli starať doma o svoje postihnuté dieťa. Rodine sa tým zmení sociálna identita a stáva sa niečím výnimočná. Existencia postihnutého dieťaťa je dôvod, ktorý podstatným spôsobom zmení životný štýl rodiny, pretože sa musí prispôsobiť možnostiam a potrebám dieťaťa. Narodenie postihnutého dieťaťa totiž predstavuje nečakanú záťaž a je traumou vyplývajúcou z pocitu zlyhania v úlohe rodičov a viny.
Kríza rodičovskej identity
Obdobie, keď sú rodičia konfrontovaní so skutočnosťou, že majú postihnuté dieťa možno nazvať krízou rodičovskej identity. Dá sa chápať ako reakcia na fakt, že ich dieťa je „iné“, s čím súvisí aj jeho perspektíva v budúcnosti, javiaca sa v čiastočne nejasných, negatívnych a horšie akceptovateľných obrysoch. Starostlivosť o postihnuté dieťa v domácom prostredí je veľmi náročné pre každého člena rodiny, preto je nevyhnutné zaviesť pevný režim, ktorého dodržiavanie pomôže udržať v rovnováhe potreby celej rodiny. Zároveň si treba uvedomiť, že pozornosť by sa nemala sústreďovať len na postihnuté dieťa (hoci spočiatku sa tomu asi nikto nevyhne). Neprospelo by to nikomu, vrátane dieťaťa, ktoré by sa naopak malo cítiť ako rovnoprávny člen domácnosti, nie ako jej príťaž. Povinnosti spojené so starostlivosťou o takéto dieťa by sa mali postupne rozdeliť medzi všetkých a nenechávať všetko len na matke, ktorej takáto deľba práce umožní viesť kvalitný život. Ostatné deti sa súčasne naučia zodpovednosti, trpezlivosti a citlivému prístupu k iným. To však neznamená, že zdravé deti budú preťažované a časovo obmedzované vo vlastných aktivitách.
Duševné problémy u detí
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Príznaky duševných porúch u detí
- Často plače - na prvý pohľad bez jasného dôvodu.
- Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť.
- Poruchy príjmu potravy, ako sú bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa, sú sprevádzané mnohými problémami.
- Je neustále smutné? Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo? Izoluje sa? Nechce vstať z postele? Ignoruje kamarátov či blízkych? To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu.
- Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.
- Bipolárna afektívna porucha (BAP) sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania.
Liečba
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky. Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy. Ak si všimnete na dcére alebo synovi zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte.