Byť rodičom je jednou z najvýznamnejších úloh v živote človeka. Tým, že rodičia privedú na svet dieťa, berú na seba aj veľkú zodpovednosť pri starostlivosti o neho a pri jeho výchove. Výchova a starostlivosť o deti sú v absolútnej kompetencii rodičov. Tento článok sa zaoberá komplexným pohľadom na zodpovednosť mať dieťa, vrátane právnych aspektov, emocionálnej podpory a praktických rád pre rodičov.
Rodičovské Práva a Povinnosti: Základný Rámec
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Cochemský Model: Hľadanie Spoločného Riešenia v Konfliktných Situáciách
Ako riešenie, ktoré malo predchádzať negatívnym vplyvom na deti počas rozchodu ich rodičov, vznikol v roku 1992 tzv. Cochemský model, resp. Cochemská prax. Ide o multidisciplinárnu prax, pri aplikácii ktorej spoločne spolupracujú všetky zainteresované subjekty od súdu, cez kolíznych opatrovníkov, mediátorov až po rodičov. Jedným z hlavných princípov Cochemu je uvedomenie na strane rodičov, že rozhodnutie a zodpovednosť za život dieťaťa je ich úlohou a v ich rukách. Zároveň však Cochem vyžaduje rešpekt, dôveru a pomoc rodičom na to, aby opäť mohli prevziať do vlastných rúk rodičovskú zodpovednosť. V priebehu celého konania je dôležitým faktorom, že všetky podporné profesie sú si rovné a sledujú rovnaký cieľ.
V máji 2018 začali na Slovensku prvé aktivity v rámci projektu Procesno - organizačný audit Ministerstva spravodlivosti SR a vybraných organizácií a zároveň aj audit výkonu súdnej moci. V zriadenej pracovnej skupine k rodinnoprávnej agende pôsobili prevažne sudcovia a vyšší súdni úradníci - koordinátori pilotných súdov, zástupcovia mediátorov, advokátov, Ministerstva spravodlivosti SR a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Účelom stretnutia pracovnej skupiny bolo postupné pripravenie otázok a tém týkajúcich sa poručenskej agendy na súdoch a úprava možností zavedenia tzv. Cochemského modelu, resp. obdobného systému na súdoch. Už v tom čase sa v pracovnej skupine a medzi členmi diskutovalo o hlavných zásadách Cochemského modelu v kontexte slovenského právneho poriadku. Z diskusie vzišiel návrh, aby sa nepoužíval pojem Cochemský model, keďže je zrejmé, že v podmienkach SR bude môcť existovať obdobný model, avšak so špecifikami typickými pre náš právny poriadok. Špecifikom a modifikáciou tohto modelu bolo odskúšanie zaradenia špecializovaného zamestnanca súdu, ktorý by mal plniť úlohu koordinátora odbornej pomoci, teda vyššieho súdneho úradníka - koordinátora a špecialistov na psychológiu na vybrané okresné a krajské súdy.
Multidisciplinárny Prístup v Praxi
Konanie na súde začína podaním návrhu na súd (najčastejšími podaniami v rodinnoprávnej agende sú: návrh na rozvod manželstva, s ktorým je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom - úprava zverenia dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov a úprava styku s druhým rodičom, striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, zastupovanie a spravovanie majetku maloletého, návrhy vo veciach výživného a úpravy styku, návrhy na určenie mena a priezviska, aj návrhy vo veciach maloletých, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť a týkajú sa podstatných vecí v súvislosti s výkonom ich rodičovských práv a povinností, napr. Súd pokračuje v konaní po podaní návrhu tak, že vyšší súdny úradník - koordinátor predvolá účastníkov konania - rodičov na informatívny výsluch / informatívne stretnutie rodičov, ktoré sa koná na súde a malo by sa uskutočniť do troch týždňov od pridelenia veci vyššiemu súdnemu úradníkovi - koordinátorovi, najneskôr však do jedného mesiaca od podania návrhu na súd. Okrem písomného zaslania návrhu na začatie konania na vyjadrenie a predvolania, súčasťou ktorého je aj informačný list o postupe súdu, je takto prvým priamym kontaktom účastníkov konania so súdom informatívne stretnutie.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov a trénerov v gymnastike
Ak sú rodičia ochotní a schopní už na tomto stretnutí s koordinátorom na súde uzatvoriť rodičovskú dohodu aj bez využitia odbornej pomoci, koordinátor môže pomôcť rodičom spísať znenia ich rodičovskej dohody a súčasne s nimi prechádza jednotlivé body dohody a jednotlivé inštitúty aj vysvetľuje - výživné, osobná starostlivosť, striedavá osobná starostlivosť, stretávanie sa s dieťaťom, vykonateľnosť súdneho rozhodnutia a pod. Takto spísaná dohoda je predložená sudcovi na schválenie, je vytýčené 1. Ak rodičia, ani po úvodnej edukácii koordinátora nie sú pripravení sa dohodnúť a konflikt medzi rodičmi je vyhrotený alebo rodičia spolu nekomunikujú, je ďalším krokom navrhnutie odbornej pomoci. Koordinátor spolu s rodičmi prechádza možnosti, aký druh odbornej pomoci by rodičom pomohol pri riešení ich konfliktu. Ak sa jedná o konflikt medzi rodičmi z pohľadu ich záujmov alebo nezlučiteľných stanovísk, odporúča koordinátor mediáciu, ak sa jedná o konflikt vzťahový, odporúča psychologickú pomoc. V prípade, ak rodičia nesúhlasia s odbornou pomocou, spis koordinátor predloží sudcovi. Termín prvého pojednávania by mal byť v zásade nariadený do jedného mesiaca od uskutočneného informatívneho stretnutia rodičov.
Ak rodičovská dohoda do času prvého pojednávania nebola uzatvorená, na prvom pojednávaní sa sudkyňa alebo sudca v rámci zmierovacieho konania snaží pôsobiť na rodičov a apeluje na nich, že je v záujme ich detí, aby sa dohodli a nenechali autoritatívne rozhodovať o ich deťoch súd. Ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu ani prostredníctvom nariadenej pomoci rodičom, zväčša do troch mesiacov od prvého pojednávania nariadi súd druhé pojednávanie. Ideálne je, aby súd vo veciach maloletých rozhodol najneskôr na druhom pojednávaní. Ak to vec výnimočne vyžaduje alebo niektorá zo strán navrhne znalecké dokazovanie, súd nariadi znalecké dokazovanie a vytýči tretie pojednávanie. Najefektívnejšie, z dôvodu zabránenia eskalácii konfliktu rodičov, je skrátenie dĺžky súdneho konania vo veciach maloletých na maximálne 6 mesiacov.
Kľúčovou úlohou je zmena prístupu k riešeniu vecí v rodinnoprávnej agende, kedy interdisciplinárna spolupráca súdu a profesií zapojených do riešenia rodičovských konfliktov predstavuje spôsob, ako vrátiť rozhodovanie a rozhodnutie o budúcom živote ich detí späť rodičom, teda prevziať svoju rodičovskú zodpovednosť, a to aj za pomoci zúčastnených profesií a štátnych orgánov. Rodičia sa majú snažiť naučiť sa aj pri veľmi vyhrotených rodičovských konfliktoch vzájomne komunikovať a vo vzájomnej zhode hľadať riešenia a tým prevziať svoju spoločnú rodičovskú zodpovednosť. Častokrát samotní rodičia v konflikte a pri rozchode a rozvode zabúdajú na záujmy vlastných detí, nakoľko sú ponorení do vzájomného boja manžel-manželka, partner-partnerka, otec a matka. Zásadným je uvedomenie si všetkých zainteresovaných strán, že rozhodnutie a zodpovednosť za maloleté dieťa patrí rodičom a až poslednou možnosťou je nechať rozhodovať súd.
Dôležitý prvkom a najvýznamnejšou zmenou v konkrétnych postupoch súdu je zaradenie informatívneho stretnutia rodičov na súde do obdobia medzi podaním návrhu na súd a prvým pojednávaním súdu. „Klasicky” vedené súdne konanie, najmä v konaniach o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, je zamerané na dôsledné zistenie skutkového stavu a vykonanie dokazovania tak, aby bolo zrejmé, ktorému rodičovi svedčí zverenie do osobnej starostlivosti alebo či je striedavá osobná starostlivosť pre dieťa vhodnejšia. Tento spôsob vedie rodičov viac menej k tomu, aby „bojovali”, aby preukazovali, ktorý rodič je „lepším” rodičom a súčasne sú nútení poukazovať na neschopnosť „horšieho” rodiča. Tento boj nesie so sebou rôzne ťažkosti, nielen zvyšujúce sa napätie medzi rodičmi, ale aj zvýšenú emočnú záťaž pre spoločné deti, ktoré dlhotrvajúcim bojom a konfliktmi trpia, nehovoriac o dopadoch viacročných súdnych konaní, spojených s odvolávaním sa a povolávaním „do boja” aj ďalších členov rodiny a okolia. Nový prístup, ktorý sa postupne pilotným overovaním skúša na pilotných súdoch, je výnimočný aktívnym prístupom súdu a upriamuje pozornosť na zmiernenie konfliktov v rodine. Prenáša zodpovednosť za úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na rodičov. Nový prístup zdôrazňuje rovnoprávnosť postavenia obidvoch rodičov voči svojim deťom. Rodičia potrebujú byť rešpektovaní, dôvera a podpora zo strany odborníkov im pomáha opätovne prevziať spoločne rodičovskú zodpovednosť. Pomocou vyššieho súdneho úradníka - koordinátora a odklonom na mimosúdne riešenie veci sa umožňuje rodičom nájsť spôsob pre spoluprácu a riešenia pre dieťa a aj oboch rodičov. Výsledkom je nielen dohoda dobrovoľne uzatvorená rodičmi, ale aj nimi akceptovaná, nakoľko na jej tvorbe aktívne participovali.
Aké konkrétne postupy zahŕňa práca vyšších súdnych úradníkov aplikujúcich multidisciplinárny prístup? Koordinátor motivuje na osobnom stretnutí rodičov, a to prostredníctvom osvety a informácií, ktoré podáva, a podporou v komunikácii rodičov. Je zamestnancom súdu, má právnické vzdelanie. Metodika práce aj pre koordinátorov je pripravovaná zo strany Ministerstva spravodlivosti SR počas trvania projektu. Rovnako je záujem, aby koordinátori boli riadne aj zaškolení. Prvé spoločné prezenčné školenie koordinátorov a špecialistov na psychológiu sa uskutočnilo v októbri 2020 na pôde Ministerstva spravodlivosti SR. Na troch pilotných krajských súdoch máme v rámci projektu miesta v pozícii špecialistov v oblasti psychológie. Ich úlohou je prinášať podporu nielen poručenským sudcom, ale najmä koordinátorom, ktorí ich často prizývajú na informatívne stretnutia rodičov na súde. Pre zmenu konfliktného vedenia sporu v rámci edukácie je často potrebné napomôcť rodičom porozumieť dopadom správania na deti, kde prítomnosť psychológa zohráva veľkú úlohu. Špecialista na psychológiu je zamestnancom súdu, avšak nesupluje úlohu súdneho znalca a ani nepodáva smerodajné hodnotenia , ktoré by mohli byť použité ako dôkaz pri rozhodovaní súdu.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o zodpovednosti za dieťa
V záujme dieťaťa je najlepším riešením pri rozchode / rozvode nájsť zmier pokojnou cestou. Je možné konštatovať, že si to rodičia uvedomujú a oceňujú tento inštitút, resp. Väčšina rodičov, ktorí si prešli na pilotných súdoch týmto novým prístupom, sú spokojní s riešením ich veci/konfliktu a výsledok, na ktorom participovali, vnímajú pozitívne. Cielená edukácia zo strany súdu a to, že rodičia pochopili a podieľali sa aktívne na tvorbe pravidiel týkajúcich sa starostlivosti o ich dieťa po ukončení ich spolužitia alebo manželstva vo forme dohody, je pre nich viac akceptovateľné ako akékoľvek autoritatívne rozhodnutie súdu. Súčasne sa javí, že títo rodičia budú aj do budúcna dobrovoľne a dlhodobo svoje dohody dodržiavať.
Úloha Advokátov v Multidisciplinárnom Prístupe
Ministerstvo spravodlivosti registruje, že viacero advokátov špecializujúcich sa na oblasť rodinného práva sa čoraz viac snaží zapojiť do spolupráce so súdom a ostatnými profesiami zapojenými aj do tohto nového prístupu v poručenskej agende.
Vypočúvanie Detí pred Súdom
Multidisciplinárny prístup v rodinnoprávnej agende využíva vypočutie dieťaťa v poručenskom konaní. Samotné vypočutie dieťaťa sa všeobecne javí ako dôležité, a to najmä pri deťoch, u ktorých je predpoklad, že sú schopné vyjadriť svoj názor. Vypočutie dieťaťa vykonáva sudca. Zisťovanie názoru maloletého dieťaťa obvykle zo strany sudcov nie je hodnotené ako problém, na niektorých súdoch sú zriadené pre vekovo mladšie deti tzv. detské alebo obývacie miestnosti, príp. výsluchové miestnosti. Maloleté deti nie sú tí, o ktorých sa rozhoduje, ale tí, ktorí sú zapojení do konania, ktoré sa ich týka. Dieťa má právo byť informované o veciach, ktoré sa ho týkajú, má právo samostatne vyjadriť svoj názor a právo byť vypočuté, súd na jeho názor prihliadne.
Doterajšie výsledky z pilotného overovania tejto metódy nasvedčujú tomu, že cielená edukácia a podporný prístup súdu k rodičom ako účastníkom konania aj v tých prípadoch, kde sa nepodarí dosiahnuť dohodu rodičov, viac či menej deeskalujú konflikt, čo má nesporne pozitívny dopad najmä na emočnú stránku prežívania detí. Ministerstvo spravodlivosti SR predpokladá aplikáciu multidisciplinárneho prístupu riešenia vecí v poručenskej agende a zavedenie nových postupov v rodinnoprávnej agende na všetkých okresných a krajských súdoch v SR.
Výchova Detí: Praktické Rady a Úvahy
Výchova detí je komplexný proces, ktorý si vyžaduje nielen lásku a starostlivosť, ale aj trpezlivosť, pochopenie a schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa potrebám dieťaťa. Vysokoškolská pedagogička Eva Poliaková zdôrazňuje, že najhoršie, čo môže rodič urobiť, je, keď dieťa trestá odobratím lásky a pozornosti.
Prečítajte si tiež: Dieťa do 25 rokov a rodičia
Dôležitosť Otvorenej Komunikácie
Žiadna téma nesmie byť tabu. O všetkom môžete s dieťaťom hovoriť - otázkou je forma, akou to poviete. Prvé otázky dieťa kladie medzi tretím a piatym rokom. Ide o takzvané prvé opytovacie obdobie. Mimochodom, trojročné dieťa ročne položí 2200 až 2500 meritórnych (významových) otázok. V tomto prvom období je najrozkošnejšia rozprávka. Deti sa zaujímajú, ako sa stalo, že prišli na svet. Toto je najúžasnejšie obdobie, keď matka môže dieťaťu odovzdať to najcennejšie: „Robila som všetko pre to, aby si sa narodilo zdravé.“ Stačí povedať: „Vieš, držala som si bruško a chránila som sa, aby ťa nikto nebuchol. Snažila som sa jesť a piť to, čo aj tebe bude chutiť. Strašne sme sa na teba tešili, neustále som sa s tebou rozprávala a hladkala ťa.“ Dieťa to počúva s úžasom a uvedomuje si spolupatričnosť s matkou a otcom a že matka robila všetko pre to, aby sa narodilo zdravé a šťastné.
V druhom opytovacom období, medzi 7. a 9. rokom, je už diferenciácia - chlapci sa pýtajú, aká je úloha otca a ako to celé funguje. Tu rodičia obvykle zlyhávajú, lebo sa boja povedať, že otec má penis, ktorý musí vložiť do chodbičky, cez ktorú potom dieťatko vychádza von. Je zaujímavé, ako sa rodičia boja tejto odpovede, hoci vulgárne výrazy im neprekážajú. Dieťa ešte ani v tomto období nepotrebuje detaily a nepociťuje ešte sexuálnu túžbu alebo pud.
O problémoch spojených so sexualitou by sme mali hovoriť dva roky predtým, ako vznikli. O všetkom, čo súvisí s menštruáciou a polúciou u chlapcov, by sme preto mali hovoriť už v druhom opytovacom období. Dnes menštruujú 9- až 11-ročné dievčatá. Preto by sme ich najneskôr v 9. roku mali pripraviť na to, čo to je za proces a aký má hygienický aspekt.
Úloha Školy a Rodiča v Sexuálnej Výchove
Každý kultúrny štát si školu postavil preto, aby škola pripravila občanov na život. Učiteľ povie to dôležité - anatomicko-fyziologickú, hygienickú a hodnotovú zložku, ale to citové, ten emocionálny náboj môže dať len matka a otec. Rodičia majú úžasnú príležitosť, aby dieťatku zdôrazňovali, že boli pripravení na jeho príchod. A ak aj neboli, nech povedia pravdu. Dcéra chce počuť od matky: „Vieš, ja som mala takéto skúsenosti, možno ty budeš mať rovnaké problémy ako ja, možno nie.
Kríza Rodiny a Manželstva: Hľadanie Tolerancie a Ohľaduplnosti
V kríze nie je rodina ani manželstvo, ale osobnosti. Ako keby sme nevedeli byť tolerantní a ohľaduplní. Je to problém, ktorí súvisí s edukáciou. V psychológii máme takzvanú trojuholníkovú teóriu lásky od amerického psychológa Roberta Sternberga. Ten hovorí, že láska je vzťah, intimita a zodpovednosť. Intimita sa stráca. Naše deti si nevedia vytvárať vzťahy. Máme problémy, pretože väčšinu času trávia samy, s počítačom.
Sociálne Siete a Deti: Hľadanie Rovnováhy
Ak chceme, aby sa dieťa rozvíjalo po intelektuálnej a emocionálnej stránke, musí žiť v komunite, s ľuďmi. Dieťaťu treba vysvetliť: „Si jedinečný, si originálny a tak sa vnímaj.“ Dieťaťu treba dať pravidlá. Láskavé.
Smrť a Deti: Ako Vysvetliť Nevyhnutné
Úplne malé dieťa, do 4 rokov, by som na pohreb asi nebrala. Lebo dieťa vníma smútok pozostalých. Nie samotná smrť, ale tá atmosféra naň môže pôsobiť depresívne. Dieťa v predškolskom období to ešte nevie spracovať. Staršie deti už vedia smrť prijať. Akceptujú fakt, že je súčasťou života. Tie by som na pohreb už vzala, aj to odporúčam. Deťom treba vysvetliť, že smrť je súčasťou života. Treba povedať, že „odišiel na večný spánok, zaspal a už sa nedokáže prebudiť“. To stačí.
Vreckové a Finančná Gramotnosť
Odporučila by som istú čiastku dávať. Jednoducho preto, aby sa učili, čo je to hodnota peňazí a ako narábať s financiami. Začala by som veľmi skoro: „Tu máš 5 eur, čo si chceš za ne kúpiť?
Rodič a Občianska Angažovanosť
Treba vychovať aj z dieťaťa občana. Nebáť sa s ním o týchto veciach hovoriť. Diskutovať. Nepodceňovať ho. Ono to všetko vníma, počúva a uvažuje nad tým. Mali by sme u našich detí vytvárať občiansky pohľad. Veľmi skoro. Dieťa vníma témy, ktoré hýbu spoločnosťou.
Parentifikácia: Keď Dieťa Preberá Roly Rodiča
Pojmom parentifikácia označujeme jav, keď dieťa v rodine preberá vývinovo neprimeranú zodpovednosť za emocionálnu, fyzickú alebo psychickú pohodu svojej rodiny (rodičov, mladších súrodencov). Vo veľkej miere sa odohráva v nefunkčnom rodinnom prostredí, kde nie sú jasne definované roly a úlohy rodičov a detí.
Typy Parentifikácie
Odborná literatúra rozlišuje dva typy parentifikácie:
- Emocionálna parentifikácia: Dieťa napĺňa emocionálne či psychické potreby rodiča, čo vedie k obráteniu rolí. Dieťa je dôverníkom svojho rodiča/rodičov - rodič je zvyčajne ten, kto žiada o radu, vyžaduje od dieťaťa prijatie, pochopenie, neadekvátne s ním zdieľa vlastné pocity a prežívanie, využíva ho na ventiláciu svojich emócií. Dieťa nemá priestor na rozoberanie vlastných tém.
- Inštrumentálna parentifikácia: Prideľovanie funkčných povinností, ktoré spadajú do rodičovskej roly. Pri spomenutých činnostiach je dôležité zohľadňovať intenzitu a primeranosť vo vzťahu k vývinovému obdobiu dieťaťa.
Rizikové Faktory a Následky
Existujú životné situácie, s ktorými sa spája vyššie riziko pre vznik parentifikácie dieťaťa rodičom. Ďalšou ohrozenou skupinou sú deti, ktoré žijú iba s jedným rodičom, ktorý z nejakého dôvodu nemá vytvorený partnerský vzťah.
Dieťa, na ktoré sú denne rodičmi kladené veku neprimerané požiadavky a na ktoré je prenášaná rodičovská zodpovednosť, môže prežívať stres, pocity neúspechu, zlyhania a nedostatočnosti a emocionálneho preťaženia. Dlhodobá parentifikácia nepriaznivo ovplyvňuje vývin emocionálnej inteligencie a sebavedomia.
Uzdravenie z Parentifikácie
- Prvým krokom k uzdraveniu z parentifikácie je uznanie a pripustenie skutočnosti, že sa to jednoducho stalo a pochopenie všetkých následkov.
- Náročnou výzvou pre ľudí, ktorí zažili parentifikáciu, je stanovenie a udržiavanie zdravých hraníc. Naučiť sa stanoviť si hranice znamená rozpoznanie vlastných potrieb a obmedzení a precvičovanie asertivity.
Locus of Control (LOC): Pocit Kontroly nad Vlastným Životom
Teória LOC ozrejmuje, ako sa tvorí náš pocit kontroly. Máte tendenciu obviňovať druhých a nepriznať si vlastný podiel chyby a viny? Alebo naopak veríte, že ak sa budete dostatočne snažiť a tvrdo pracovať, tak dosiahnete požadovaný výsledok? Rodičia, ktorí pripisujú okolnosti v živote šťastiu, nepriazni osudu alebo obviňujú iných, obyčajne ani nepreberajú zodpovednosť za výchovu svojho dieťaťa. Veria, že jeho neadekvátne správanie nie je výsledkom ich nesprávneho prístupu, ale génov alebo negatívneho vplyvu rovesníkov. Naopak rodičia, ktorí veria, že sú schopní ovplyvniť svoj život, berú správanie dieťaťa ako zrkadlo výchovy.
Interný vs. Externý LOC
- Externý LOC: Ľudia s externým LOC pripisujú svoje zdary i pochybenia vonkajším okolnostiam, teda iným ľuďom, šťastiu, astrológií, náročnosti testu na vysokej škole a podobne. Veria, že ich súčasná situácia nie je výsledkom ich vplyvu, rozhodnutia či kontroly.
- Interný LOC: Ľudia s interným LOC veria, že ich konanie má vplyv na smerovanie ich života a na okolnosti, v ktorých sa nachádzajú. Preberajú zodpovednosť za svoje konanie, pretože veria, že ich činy menia výsledok situácie a smerovanie života.
Vplyv LOC na Výchovu Detí
LOC určuje, akým rodičom budeme. Rodičia s interným LOC sú podľa štúdií v živote šťastnejší, pretože majú pocit kontroly nad svojim životom. Nespadajú do role obete, ale sa aktívne podieľajú na tom, kam ich život smeruje, tvoria ho a ovplyvňujú.
Overindulgence a Externý LOC
Profesor David Bredehoft, Ph.D opisuje tri typy overindulgence, ktoré v deťoch buduje externý LOC:
- Dopriať deťom nadbytok toho, čo v skutočnosti nepotrebujú.
- Nadmieru starostlivosti, čo deťom bráni osamostatniť sa a získať kompetencie pre život.
- Voľná výchova bez dostatočnej štruktúry.
Ako sa LOC Vyvíja
Štúdie preukázali, že LOC ako prístup k životu preberáme od rodičov a formujú ho aj podmienky, v ktorých sme sa narodili. Jeho vývoj je spojený so socioekonomickým statusom rodiny, vzdelaním a stabilitou rodiny. Formovali ho i zážitky toho, že naša snaha vedie k odmene alebo žiadúcej zmene. Deti, u ktorých sa vyvinul interný LOC, vyrastali v rodinách, kde boli vedené k zodpovednosti, vlastnému uvažovaniu a vzdelaniu.
Nadávate dieťaťu, aké je neporiadne, alebo sa s ním pozhovárate a snažíte sa nájsť kompromis ku spokojnosti oboch? Tieto detaily vám napovedia, aký máte LOC a akým ste rodičom.
Výchova Detí: Skúsenosti Matky s Ôsmimi Deťmi
Výchova detí je krásna, ale aj náročná. Každá mama vie, že mať dieťa je krásne, ale je to aj náročné. Mať osem detí, to si ja ako matka jedináčika absolútne neviem predstaviť, ale mňa by zaujímalo, ako sa toto vôbec stalo. Nemala som to v pláne, keď si spomeniem na strednú školu a moje vtedajšie premýšľanie o deťoch.
Dôležitosť Prípravy na Rodičovstvo
Počas strednej školy som si uvedomovala, že vychovávať deti je strašne ťažké a nikto nás to neučí. V škole nás učia „kraviny“, ale dobre, je fajn mať rozhľad, sama som chodila na gymnázium, ale prišlo mi, že také dôležité veci do života sa tam nenaučím. O tom nikto nerozpráva.
Rešpekt a Spokojnosť: Kľúčové Hodnoty vo Výchove
Chcem, aby boli moje deti spokojné. To je jediná vec, ktorú chcem, aby bolo každé z mojich detí spokojné vo svojom živote. Nie je tam to očakávanie, že má byť šťastné, lebo ja vidím rozdiel medzi spokojnosťou a šťastím. Šťastie sú také záchvevy a spokojnosť je hlbšia.
Ak chceme, aby deti rešpektovali nás ako rodičov, tak ich v prvom rade potrebujeme naučiť, čo to rešpekt znamená. Oni sa to nenaučia sami od seba, opakujú po nás, robia to, čo robíme my. Rešpekt hovorí o tom, že prijímam toho druhého človeka takého, aký je, vážim si ho preto, že je človekom, je to bytosť. Nie je viac ani menej, rovnako ako ani ja.
Individualita a Jedinečnosť Detí
Je fajn deti vychovávať rovnako. Čo mi tam uniklo, bola starostlivosť o seba. Na to fakt nevychádzal čas, až kým som nepochopila, že to nevyjde nikdy. Nedá sa ich rovnako vychovávať. Je možné mať stabilné princípy, životné múdra, ktoré chcem aplikovať do svojho života a chcem ich preniesť na deti, ale nedá sa k nim pristupovať rovnako, keď každé je iné. Ja potrebujem nachádzať jeho individualitu, tú jedinečnosť a pomôcť aj tomu dieťaťu objaviť jeho jedinečnosť. Niekedy treba ísť proti prúdu. Niekedy je to pre ne náročné, lebo keď sú malé, chcú zapadnúť do kolektívu, patriť tam, identifikovať sa s ním a zároveň chcú byť jedinečné.
Intuícia a Dôvera v Seba Ako Rodiča
Keď ja ako rodič neviem dôverovať vlastnej intuícii, tak to má nejaký koreň. S veľkou pravdepodobnosťou som sa to nenaučila, že tam tá intuícia je a môžem si veriť. Môžem veriť tomu, čo cítim, tomu, kam chcem smerovať, ako chcem viesť svoj život a život svojich detí.
Súrodenecké Vzťahy: Podpora a Jedinečnosť
Kľúčom k súrodeneckým vzťahom je, aby rodičia neporovnávali deti medzi sebou navzájom a zvlášť negatívne porovnávanie je čistý masaker pre dušu. Ak objavíme talent a jedinečnosť dieťaťa, ale nemusí ísť o pódiový talent (spev, hra na hudobný nástroj, šport), stačí cit pre niečo, ak sa nám toto podarí odhaliť, a ak to komunikujeme dieťaťu, že je to jeho silná stránka a hovoríme to aj pred zvyškom rodiny, každý má niečo svoje, v čom vyniká, nemajú potrebu medzi sebou súperiť.
Právne Aspekty Rodičovstva: Otázky a Odpovede
#
tags: #zodpovednost #mat #dieta