Brušný týfus, známy aj ako tyfoidná horúčka, je vážne infekčné ochorenie spôsobené baktériou Salmonella Typhi. Hoci je v Európe zriedkavý, predstavuje riziko pre cestovateľov do exotických krajín s nižším hygienickým štandardom. Očkovanie je účinná prevencia, ktorú sa odporúča absolvovať pred cestou do rizikových oblastí.
Čo je brušný týfus a ako sa prenáša?
Brušný týfus je spôsobený baktériou Salmonella Typhi, ktorá je odolná voči vonkajšiemu prostrediu. Najčastejším spôsobom prenosu je kontaminovaná pitná voda alebo potraviny, najmä v oblastiach s nízkym hygienickým štandardom. Baktérie sa môžu šíriť aj fekálno-orálnou cestou, keď infikovaná osoba vylučuje baktérie stolicou alebo močom. V zriedkavých prípadoch môže dôjsť k prenosu priamym kontaktom s nosičom, ktorý vylučuje baktérie aj po preliečení.
Inkubačná doba brušného týfusu je 7 - 14 dní. Baktérie sa dajú eliminovať teplom (60 °C), preto je dôležitá správna príprava jedál.
Výskyt brušného týfusu vo svete
Brušný týfus postihuje ročne niekoľko miliónov ľudí a spôsobuje približne 150 000 úmrtí. Najrozšírenejší je v Ázii, najmä v oblastiach ako Pakistan, India, Bangladéš, Mjanmarsko, Laos, Vietnam, Kambodža, Thajsko, Malajzia a Indonézia. Menej sa vyskytuje aj v Afrike a Južnej Amerike.
Príznaky a diagnostika brušného týfusu
Príznaky brušného týfusu nastupujú pomaly, niekedy aj 1 - 3 týždne po vystavení sa baktérii. Medzi typické príznaky patria:
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
- Bolesti hlavy
- Pretrvávajúca horúčka
- Žlto-hnedý povlak jazyka v tvare V alebo W
V prípade podozrenia na brušný týfus, najmä počas cestovania alebo v oblastiach so zvýšeným výskytom, je nevyhnutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.
Diagnostika sa opiera o odber anamnézy, fyzikálne vyšetrenie a cestovateľskú anamnézu. Diagnózu potvrdí prítomnosť baktérie Salmonella Typhi vo vzorke telesnej tekutiny (krv, stolica, moč, kostná dreň) alebo tkaniva. Ďalšími testami sú DNA test a vyhľadávanie protilátok v krvi. Pri podozrení na črevné poškodenie sa vykonáva RTG vyšetrenie brucha, ultrasonografia alebo CT brušnej krajiny.
Komplikácie brušného týfusu
Najvážnejšou komplikáciou brušného týfusu je črevné poškodenie a krvácanie, ktoré môže viesť k prederaveniu čreva (perforácii). To môže spôsobiť zápal pobrušnice (peritonitídu) a zánik buniek čreva.
Liečba brušného týfusu
Najúčinnejšou liečbou brušného týfusu je antibiotická terapia. Domáca liečba nepostačuje, preto je nutné vyhľadať lekára. Fluorochinolóny, ako napríklad ciprofloxacín, sú často liekom prvej voľby, pretože zastavujú delenie salmonel. Okrem antibiotík je dôležitá hydratácia pacienta.
Očkovanie proti brušnému týfusu
Očkovanie je najlepšou prevenciou pred brušným týfusom a odporúča sa najmä pri cestách do rizikových krajín, najmä na vidiek, pri stravovaní sa s domácimi alebo v pouličných občerstveniach. Na Slovensku sú dostupné dva typy vakcín proti brušnému týfusu, obe viazané na lekársky predpis:
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
- VIVOTIF: Nový typ očkovania vo forme kapsúl. Kompletná vakcinácia pozostáva z požitia troch kapsúl v 1., 3. a 5. deň. Ochrana začína približne 7-10 dní po požití tretej dávky.
- Typhim Vi: Vakcína vo forme injekcie, ktorá sa podáva subkutánne alebo intramuskulárne. Imunita vzniká približne po 2 týždňoch a pretrváva približne 3 roky.
Ani vakcína nezaručuje 100% ochranu, preto je dôležité dodržiavať preventívne opatrenia.
Kde sa dať zaočkovať?
- Všeobecný lekár: Predpíše recept na vakcínu (VIVOTIF alebo Typhim Vi), ktorú si zakúpite v lekárni a následne vám ju podá.
- Štátna ambulancia pre cudzokrajné choroby: Poskytuje odborné poradenstvo, ale vakcínu nepredáva. Predpis vám vydajú a musíte si ju zakúpiť v lekárni.
- Súkromná ambulancia pre cudzokrajné choroby: Ponúka komplexný servis v oblasti cestovnej medicíny, vrátane poradenstva ohľadom repelentov. Niektoré ambulancie (INOCEM, ZAMA, LV Medical) majú vakcíny priamo v ambulancii.
Cena vakcíny je približne rovnaká u všeobecného lekára aj v centrách pre cudzokrajné choroby. Ak vakcína nie je dostupná na Slovensku, súkromné centrá majú väčšiu šancu objednať ju zo zahraničia.
Kedy sa nechať zaočkovať?
Ideálne je nechať sa zaočkovať v dostatočnom predstihu, teda aspoň 4-8 týždňov pred odchodom do rizikovej oblasti, aby sa stihla vytvoriť imunita. Pri očkovaní musíte byť zdravý a nesmiete užívať antibiotiká.
Preventívne opatrenia
Okrem očkovania je dôležité dodržiavať preventívne opatrenia na minimalizáciu rizika nákazy brušným týfusom:
- Umývajte si ruky: Často a dôkladne si umývajte ruky teplou mydlovou vodou, najmä pred jedlom a po použití toalety.
- Pite balenú vodu: Pite len balenú vodu vo fľašiach alebo iné nápoje. Vyhýbajte sa neupravenej vode.
- Konzumujte tepelne upravené jedlo: Varené jedlá sú bezpečnejšie ako surové.
- Ovocie a zeleninu, ktoré sa nedajú ošúpať, nekonzumujte: Môžu byť umyté v kontaminovanej vode.
- Používajte dezinfekciu na ruky: Aj pri krátkych výletoch.
Ďalšie odporúčané očkovania pred cestou do zahraničia
Okrem očkovania proti brušnému týfusu existujú aj ďalšie očkovania, ktoré sa odporúčajú pred cestou do zahraničia, v závislosti od destinácie a charakteru cesty:
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
- Hepatitída A a B: Ochorenia spojené s nízkou úrovňou hygieny a sanitácie. Očkovanie sa odporúča takmer pre všetky exotické destinácie.
- Besnota: Očkovanie sa odporúča cestovateľom do endemických a odľahlých oblastí, ktorí majú vyššie riziko expozície zvieratám.
- Žltá zimnica: Očkovanie je často povinné pre vstup do vybraných krajín v Afrike a Južnej Amerike.
- Kliešťová encefalitída: Očkovanie sa odporúča turistom do zalesnených a trávnatých oblastí určitých európskych krajín.
- Japonská encefalitída: Očkovanie sa odporúča osobám plánujúcim dlhodobejší pobyt na vidieku v endemických oblastiach juhovýchodnej Ázie.
- Meningokoková meningitída: Očkovanie sa odporúča pri ceste do oblastí s endemickým výskytom, hlavne do subsaharskej Afriky. Pri ceste do Saudskej Arábie počas púte Hajj je povinné očkovanie kvadrivalentnou vakcínou (ACYW).
- Cholera: Vakcína je dostupná pre ľudí cestujúcich do vysoko endemických oblastí, hlavne pre humanitárnych pracovníkov a zdravotnícky personál v utečeneckých táboroch.
- Diftéria, tetanus, čierny kašeľ: Preočkovanie sa odporúča starším jedincom cestujúcim do rizikových oblastí.
- Poliomyelitída: Preočkovanie sa odporúča po 10 rokoch u osôb cestujúcich do rizikových oblastí.
- Osýpky, mumps, rubeola: Cestovatelia, ktorí nie sú kompletne zaočkovaní, sú touto chorobou ohrození pri cestách do endemických oblastí.