Vývoj reči je komplexný a fascinujúci proces, ktorý začína už v prenatálnom období a pokračuje počas celého detstva. Každé dieťa má svoje vlastné tempo vývinu, avšak existujú určité míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o tom, ako by mal vývoj reči u dieťaťa prebiehať. Tento článok sa zameriava na vývoj reči u detí, bežné problémy, s ktorými sa rodičia stretávajú, a spôsoby, ako môžu rodičia podporovať rozvoj reči u svojich detí.
Úvod do Psychomotorického Vývinu
Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces, ktorý zahŕňa fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj. Pohyb je základným prejavom fungovania nervovej sústavy bábätiek. Hodnotenie motorického vývinu dieťaťa by mal vykonávať odborník, väčšinou pediater na preventívnych prehliadkach. Dôležité je posúdenie stavu výživy a rastu, vyšetrenie zreníc, reakcie na očkovanie, vyhodnotenie držania a symetrie tela, spontánnej hybnosti aj cielených pohybov, hybnosti kĺbov, jemnej a hrubej motoriky, mimiky a v neposlednom rade aj psychického vývinu - kontaktu očami, úsmevu, žmurkania, prvých slabík, atď.
Motorický Vývin a Jeho Fázy
Motorický vývin dieťaťa zahŕňa postupný rozvoj jemnej aj hrubej motoriky. Zásadný je prvý rok života dieťaťa. Tempo motorického vývinu je veľmi individuálne. Existujú síce tabuľky motorického vývinu, ale je potrebné si zapamätať, že prirodzený fyziologický rozdiel v dosiahnutí vývinových míľnikov je plus mínus 1,5 až 2 mesiace. Každé dieťa má svoje špecifické tempo vývinu a vyniká v inej oblasti.
Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene. Nie je podstatné, kedy jednotlivé míľniky psychomotorického vývinu dosiahne, ale či ich prevedenie bude správne.
Míľniky vo Vývoji Reči
Vývin reči je do istej miery u každého dieťaťa individuálny, hovoríme skôr o časovom rozmedzí.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
- Pudové džavotanie: Objavuje sa cca po 3. mesiaci života, kedy dieťa začína experimentovať a hrať sa so svojimi artikulačnými orgánmi. Postupne vydáva zvuky, ktoré počuje vo svojom okolí.
- Napodobňujúce džavotanie: Po 6. mesiaci hovoríme o napodobňujúcom džavotaní, kedy sa najprv objavuje džavotanie 2 rovnakých slabík napr.
- Prirodzené gestá: Začína okolo 8. mesiaca, kedy začína používať prirodzené gestá ako je napr. ukazovanie predmetu rodičovi, ukazovanie prstom alebo rukou, otočenie hlavy na stranu ako odmietnutie jedla, zdvíhanie rúk ako žiadosť, aby ho rodič zodvihol, tlieskanie atď. Veľmi dôležitou súčasťou tohto predrečového obdobia je aj postupný rozvoj porozumenia reči.
- Porozumenie reči: Už cca v 8. mesiaci dokáže reagovať na svoje meno, na otázku ,,Kde je mama?"
- Prvé slová: Obvykle prichádzajú okolo 12. mesiaca.
- Dvojslovné výpovede: Medzi 18. a 24. mesiacom prichádzajú prvé 2-slovné výpovede.
Problémy vo Vývoji Reči
V ambulancii sa najčastejšie stretávame s narušenou zvukovou rovinou reči, teda s deťmi, ktoré majú ťažkosti so správnou výslovnosťou a s oneskoreným vývinom reči, prípadne vývinovou jazykovou poruchou (často známou pod starším termínom - narušený vývin reči alebo vývinová dysfázia).
Rodič by mal vyhľadať logopéda, ak dieťa:
- Okolo 1. roku:
- neprejavuje dostatok iniciatívy na získanie pozornosti dospelého - nemá komunikačný zámer (ak dieťa niečo chce, nenadväzuje aktívne očný kontakt, nedá to dospelému najavo gestami, vokalizáciou, pohľadom),
- nepoužíva komunikačné gestá (neukazuje na predmet svojho záujmu, neukazuje predmet v ruke, nepodáva predmet inej osobe, neočakáva predmet),
- neobjavujú sa gestá ako napr. krútenie hlavou na znak nesúhlasu, dvíhanie rúk, aby bolo dieťa zdvihnuté na ruky, kývanie na rozlúčku, tlieskanie atď.
- neobjavujú sa funkčné gestá (napr. telefón si neprikladá k ušku, hrebeň k vláskom, hrnček k ústam atď. ),
- je prevažne ticho, málo si džavoce,
- nereaguje na jednoduché pokyny a gestá ako napr. Poď sem!
- Okolo 2. roku:
- nemá komunikačný zámer,
- nepoužíva gestá,
- nehovorí cca 50 slov a nezačína tvoriť dvojslovné spojenia,
- má výrazne lepšie porozumenie ako hovorenú reč,
- má slabé porozumenie reči (priemerné dieťa rozumie cca 500 slov z bežnej slovnej zásoby)
- má nezrozumiteľnú reč pre blízkych, používa veľmi obmedzený počet hlások,
- evidujeme regres vo vývoji reči - dieťa prestáva rozprávať alebo začína opakovať frázy, ktoré používa nefunkčne,
- neobjavuje sa symbolická a predstieraná hra, preferuje repetitívnu hru (má tendenciu stále opakovať rovnaké činnosti, napr. stavať autá do rady, točiť s predmetmi atď.), nezapája do svojej hry ostatných.
- Okolo 3. roku:
- nepoužíva viacslovné výpovede - jednoduché vety,
- má slabú slovnú zásobu v porovnaní s rovesníkmi,
- reč je ťažko zrozumiteľná pre cudzie osoby (v 3. rokoch by malo byť dieťa zrozumiteľné pre cudzie osoby na 75 %),
- má ťažkosti s porozumením reči, aj keď je reč pomalá, jednoduchá a obsahuje gestá,
- používa ,,echolalickú reč“ - opakuje výpovede po komunikačnom partnerovi, z TV bez komunikačného zámeru, nefunkčne,
- nekladie žiadne otázky a nevyžaduje odpoveď,
- tvorí niektorú hlásku chybne (na nesprávnom mieste), napr. hlásku R tvorí hrdelne alebo sykavky tvorí medzi zubami (ak napr. hlásku R zamieňa za jednoduchšiu hlásku J, je to veku primerané)
- má v reči neplynulosti (napr.
Najčastejšie Poruchy Reči
- Dyslália: najrozšírenejšia porucha reči, teda chybná výslovnosť hlások. Nie vždy však ide o poruchu pri artikulácii.
- Zajakávanie, brblanie: sú poruchy, ktoré môžu vzniknúť po nejakom negatívnom zážitku, aj po veľmi silnom ľaku (keď sa dieťa veľmi zľakne). Problémy ako zajakávanie a brblanie sa môže vyskytovať iba v situáciách, keď sa dieťa, prípadne človek vo všeobecnosti, dostane do napätej a stresovej situácii.
- Vynechávanie a zamieňanie hlások: nastáva, ak dieťa rozpráva veľmi rýchlo.
- Šušlanie: a rozprávanie nosom sú poruchy zapríčinené napríklad problémom s chrupom, keď má dieťa zle vyvinuté zuby, a tým pádom nesprávne ukladá jazyk pri výslovnosti určitých slov.
- Dieťa nehovorí: respektíve prestane hovoriť. Za touto poruchou môžeme hľadať určitú psychológiu. Ak dieťa rozpráva a z nejakého dôvodu z ničoho nič prestane hovoriť, príčina môže byť v konkrétnom zážitku, ktoré dieťa prežilo.
Podpora Vývinu Reči zo Strany Rodičov
Rodičia by mali stimulovať správny vývin reči u dieťaťa od narodenia, lebo presne vtedy sa začína. Vývin reči je postupný proces, ktorý prebieha najmä v interakcii medzi dieťaťom a rodičom, preto najlepšie ako podporiť vývin reči u dieťaťa je tráviť s ním veľa času aktívnou komunikáciou. Podľa toho v akom vývinovom štádiu reči sa dieťa nachádza, by sme mali prispôsobiť svoju reč voči dieťaťu.
Všeobecne však platí, že popisujte dieťaťu, všetko čo práve vidí a deje sa okolo neho, rozprávajte sa s ním o tom, používajte viacej otvorené otázky, spievajte si pesničky, rozprávajte si riekanky, zapájajte ho do bežného chodu domácnosti, napr. pri varení, praní, aby s vami trávilo, čo najviac času aj keď to bude znamenať, že Vás to zdrží. Čas, ktorý investujete do dieťaťa najmä v ranom veku sa Vám mnohonásobne vráti.
Dôležité je tiež správne používanie technológii, ktoré sú dnes neodlúčiteľnou súčasťou našich životov.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
- U detí do dvoch rokov sa snažte vyhýbať používaniu akýchkoľvek digitálnych médií.
- Vo veku medzi 2 a 5 rokom života obmedzte používanie obrazovky na max. jednu hodinu denne. Vyberajte dieťaťu veku primerané programy, pozerajte sa na ne spolu s ním, pomôžte mu pochopiť čo vidí a rozprávajte sa s ním o tom.
Lepšie ako pozeranie príbehov na obrazovke je počúvanie príbehov z kníh.
Opravovanie Dieťaťa
Rodičia často deti opravujú a nútia ich, aby slovo vyslovili správne, čo nie je správny prístup. Ak dieťa nesprávne vysloví slovo čaj napr. ,,mami, prosím si caj“, namodelujte dieťaťu správnu výslovnosť a zvýraznite hlásku, ktorú vyslovilo nesprávne napr., dobre, hneď ti urobím Čaj“, aby sme stimulovali správnu výslovnosť sluchovou cestou.
Ak dieťa danú hlásku nedokáže vysloviť a rodič ho núti do opravy, zbytočne dieťa frustruje a vytvára si negatívny vzťah k nácviku výslovnosti, lebo aktuálne nie je v jeho schopnostiach vysloviť slovo správne.
Aj keď deti vedia danú hlásku vysloviť, kým ju začnú používať v spontánnej reči musia si ju najprv nacvičiť v slabikách, v izolovaných slovách vo všetkých pozíciach, postupne ju zafixovať vo vetách, pri opise obrázku a potom postupne zautomatizovať do bežnej reči postupným predlžovaním času, kedy je dieťa schopné sa sústrediť na správne používanie. Spontánne používanie v reči si vyžaduje určitý čas a dostatočný tréning.
Musíme vždy trénovať na úrovni, ktorú ešte dieťa úplne nezvláda samostatne, ale s pomocou to dokáže, v tzv. zóne najbližšieho vývinu. Rovnakým spôsobom, ako pri nesprávnom vyslovovaní slov, sa riadime aj pri oprave nesprávnej gramatiky.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Opravovať dieťa pri nesprávnej výslovnosti a gramatike je nesprávne, pri neplynulostiach (ako zajakávanie) je to priam zakázané.
Kedy Vyhľadať Logopéda?
Logopéda treba navštíviť čo najskôr, ak tvorí dieťa hlásku chybne, teda na nesprávnom mieste alebo nesprávnym spôsobom napr. hlásku R v hrdle, sykavky medzi zubami, aby si tento zlozvyk nefixovalo. Čím dlhšie dieťa takúto výslovnosť používa, tým náročnejšie je ju odnaučiť.
Ak dieťaťu v 4 rokoch chýba v reči viacero hlások vývinovo náročnejších ako je R, L, ostré (CSZ) aj tupé sykavky (ČŠŽ) alebo dokonca v reči chýba aj niektorá vývinovo skoršia hláska ako je napr. najčastejšie K,G, T, D alebo V, F. Do piatich rokov by malo dieťa tvoriť a používať správne všetky hlásky reči, ak tak nie je, je vhodné vyhľadať logopéda. Všeobecne rodičom odporúčam, ak výslovnosť po 4 roku nie je správna, aby začali hľadať logopéda, pretože čakacia doba na vyšetrenie je často dlhšia.
Vplyv Technológie na Vývoj Reči
Výskumy taktiež poukazujú, že pozeranie TV, tabletov atď. u detí v nízkom veku výrazne zvyšujú pravdepodobnosť oneskorovania sa v jazykovom vývine.