Nástup dieťaťa do školy je významným medzníkom v živote dieťaťa i celej rodiny. Školská zrelosť je komplexný pojem, ktorý zahŕňa rôzne aspekty vývinu dieťaťa, ktoré mu umožňujú úspešne zvládnuť požiadavky školy. Je definovaná dosiahnutím takého stupňa vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu zúčastniť sa výchovno-vzdelávacieho procesu. Dieťa by malo byť zdatné vo viacerých úrovniach.
Školská Zrelosť a Spôsobilosť: Definície a Rozdiely
Školská zrelosť, často označovaná aj ako školská pripravenosť alebo spôsobilosť, je dosiahnutie určitého stupňa vývinu dieťaťa. Tento vývin sa týka telesnej, rozumovej, emocionálnej a sociálnej oblasti. Umožňuje dieťaťu úspešne sa zapojiť do výchovno-vzdelávacieho procesu a osvojovať si školské vedomosti a zručnosti.
Tradične sa v pedagogike a psychológii rozlišuje školská zrelosť a školská spôsobilosť. Zelinková (2012) definuje školskú zrelosť ako dosiahnutie takej úrovne vývinu centrálnej nervovej sústavy, ktorá sa prejavuje odolnosťou voči záťaži, schopnosťou sústrediť sa a emočnou stabilitou. Školská spôsobilosť zase postihuje úroveň prípravy na školu z hľadiska schopností, vplyvu prostredia a výchovy. Inými slovami, nestačí, že dieťa je na školu zrelé. Je potrebné aby na ňu bolo aj pripravené.
Kritériá Hodnotenia Školskej Zrelosti
Na hodnotenie školskej zrelosti sa používa viacero kritérií. Kritériá, ktoré je nutné brať do úvahy, sú podľa Mgr. PhDr. Silvie Ťupekovej Dončevovej, PhD., nasledovné:
1. Vek a Telesná Zrelosť
V našich podmienkach je stanovená veková hranica pre vstup dieťaťa do školy dovŕšením 6 rokov do 1. septembra daného roka. Priemerný vek pripravenosti na školu je okolo 6,5 roka. Telesnú zrelosť posudzuje lekár - pediater. V tomto veku dochádza k premene postavy.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
- Fyzický vek: Dieťa by malo dovŕšiť 6 rokov pred začiatkom školského roka. V našich podmienkach je stanovená veková hranica pre vstup dieťaťa do školy dovŕšením šiesteho roku fyzického veku dieťaťa do 31.8. v danom roku, kedy musí byť povinne zapísané do školy. Tak ako školský zákon určuje povinnosť dieťaťa vstupu do školy, umožňuje tiež realizáciu odkladu povinnej školskej dochádzky o jeden rok, predčasné zaškolenie (dieťa, ktoré dovŕši 6 rokov v termíne od 1.9. do 31.12.
- Telesná stavba: Dochádza k zmene telesných proporcií, predĺženiu končatín a zúženiu trupu. Telesný vývin dieťaťa posudzuje lekár - pediater. V tomto veku dochádza k premene postavy. Ide o prvú premenu telesnej stavby. Stráca sa detská tuková vrstva na úkor svalov, menia sa telesné proporcie, postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny, zužuje sa trup, zmenší sa veľkosť hlavy v pomere k telu.
- Motorika: Zlepšuje sa koordinácia pohybov, dieťa je schopnejšie v oblasti jemnej motoriky. S premenou telesnej stavby v období vstupu do školy úzko súvisia zmeny v ovládaní motoriky a tela vôbec. Zle koordinované pohyby malého dieťaťa sa začínajú okolo šiestich rokov zreteľne meniť. Dieťa je schopnejšie v oblasti drobných a jemnejších pohybov, lepšie koordinuje automatické i vôľové pohyby.
2. Rozumová Zrelosť
Rozumová zrelosť zahŕňa kognitívne funkcie, ako sú vnímanie, pozornosť, pamäť a myslenie.
- Poznávacie funkcie: Dieťa by malo mať primerané rozumové schopnosti a rovnomerný vývin v jednotlivých oblastiach poznávania. Rozumové schopnosti na určitej úrovni a rovnomerný vývin v jednotlivých oblastiach poznávania sú základom pre zvládnutie písania, čítania a počítania. Treba posúdiť, či dieťa zaostáva celkovo v každom z týchto predpokladov. Stáva sa, že deti majú rozumové schopnosti na dostatočnej úrovni, no zaostávajú v jednej z oblastí, napr. v grafomotorike. Vtedy je potrebné motivovať dieťa k činnostiam, ktoré špeciálne podporujú túto oblasť.
- Reč: Dieťa by malo mať dostatočnú slovnú zásobu a hovoriť čisto a zrozumiteľne. Na reč predškoláka sú v škole kladené pomerne vysoké nároky. Dieťa musí rozumieť výkladu, vedieť zdieľať vlastné myšlienkové pochody a komunikovať v kolektíve. Prax hovorí, že deti s oneskoreným vývinom reči majú i problémy s písaním a čítaním. Predškolské obdobie je pre vývin rečí zásadným, preto je potrebné sa s dieťaťom rozprávať, obohacovať jeho slovnú zásobu, čítať si alebo mu spievať.
- Sluchové a zrakové vnímanie: Dieťa by malo byť schopné rozlišovať zvuky a tvary, identifikovať priestorové vzťahy. Sluch má v ranom veku zásadný vplyv na rozvoj reči, ktorá súvisí s písaním a čítaním. Ak chceme podporiť sluchové vnímanie, je vhodné učiť deti počúvať rozprávky a príbehy, hrať sa hry na lokalizáciu a určenie zdroja zvuku, rozvíjať vnímanie hudby. Vnímanie okolitého sveta zrakom je od narodenia nenahraditeľným zdrojom informácii. Ovplyvňuje rozvoj reči a myslenia, koordinácie oko-ruka, priestorovej orientácie a základnej matematickej predstavivosti. V školskom veku je dôležitá schopnosť rozoznávať písmená, číslice, farby a ich odtiene a tiež figúry a pozadia obrazov.
- Matematické predstavy: Dieťa by malo mať základné matematické predstavy, vedieť počítať a porovnávať množstvá. Vytvoreniu matematických číselných predstáv predchádzajú predčíselné predstavy. Najskôr dieťa dokáže porovnávať (malý-veľký, krátky-dlhý), neskôr je schopné triediť podľa druhu (ovocie, oblečenie), podľa tvaru alebo veľkosti. Postupne sa dieťa učí triediť aj podľa viacerých kritérií (veľký žltý kruh) a vie určiť, ktorý z objektov do skupiny nepatrí. Dôležitou fázou je zoraďovanie podľa veľkosti (malý-väčší-najväčší) alebo množstva (menej-viac-najviac).
- Myslenie: Dieťa by malo myslieť logicky a zvládať analýzu celku na časti. Schopnosť vystihnúť podstatné znaky a vzťahy medzi javmi, schopnosť reprodukovať predlohu. Obohacuje sa slovná zásoba dieťaťa a jej obsah. Začína spontánny záujem o číslice a písmená. Dochádza k diferencovanejšiemu vývinu v základných duševných schopnostiach, napr.
3. Emocionálna Zrelosť
Emocionálna zrelosť je dôležitá pre zvládanie stresu a adaptáciu na nové prostredie.
- Emocionálna stabilita: Dieťa by malo byť emocionálne stabilné a odolné voči frustrácii. Predpokladom úspechu v škole je emocionálna stabilita. Dieťa by malo byt odolné voči frustrácii a vedieť prijímať aj prípadné neúspechy. Prílišná citlivosť dieťa ľahko vyvedie z miery. Strach, napätie a tréma znižujú jeho výkonnosť.
- Sebakontrola: Dieťa by malo mať schopnosť ovládať svoje emócie a prispôsobiť svoje správanie. Ide o dosiahnutie relatívnej emocionálnej stability, ústup od impulzívnych reakcií a nadmernej vzrušivosti.
- Motivácia: Dieťa by malo mať kladný vzťah k učeniu a školskej práci.
4. Sociálna Zrelosť
Sociálna zrelosť je nevyhnutná pre úspešné začlenenie sa do kolektívu.
- Komunikácia: Dieťa by malo byť schopné komunikovať s rovesníkmi a dospelými. Reč by nemala byť výrazne narušená, v rámci normy je možná mierna dyslália (rotacizmus, sigmatizmus). Rečová chyba často sprevádza ťažkosti v čítaní a písaní, čo sa môže javiť ako dyslexia. Primárne je potrebné logopedicky upraviť chybu reči. Fonologické uvedomovanie dieťaťa je jeden zo základných predpokladov, vedúcich k rýchlemu a úspešnému zvládnutiu čítania.
- Spolupráca: Dieťa by malo byť schopné spolupracovať a rešpektovať autoritu. Sociálna zrelosť - predpokladá vyvinutú potrebu dieťaťa stretávať sa s inými deťmi, rovesníkmi, schopnosť podriadiť sa zásadám a záujmom detských skupín.
- Adaptácia: Dieťa by malo byť schopné odlúčiť sa od rodiny a prispôsobiť sa novému prostrediu. K citovej zrelosti neodmysliteľne patrí aj sociálna zrelosť. Dieťa sa musí dokázať odlúčiť od matky alebo inej blízkej osoby na viac hodín a podriadiť sa autorite doteraz cudzej osoby - učiteľky. Na nové prostredie a osoby by si malo zvykať bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká).
- Prosociálne správanie: Dieťa by malo byť schopné prejavovať prosociálne správanie a brať ohľad na ostatných. Podmienkou primeranej adaptácie dieťaťa na školu je tiež schopnosť začleniť sa do skupiny rovesníkov, ktorým sa treba adekvátne prispôsobiť a brať na ne ohľad.
5. Pracovná Zrelosť
Pracovná zrelosť zahŕňa schopnosť sústrediť sa a dokončiť úlohy.
- Koncentrácia: Dieťa by malo byť schopné sústrediť sa na jednu činnosť po určitú dobu.
- Samostatnosť: Dieťa by malo byť schopné samostatne pracovať a dokončiť úlohy.
- Zodpovednosť: Dieťa by malo mať zmysel pre povinnosť a zodpovednosť.
6. Ďalšie Dôležité Aspekty
- Grafomotorika a Lateralita: Zvládnutie správneho držania ceruzky, sklon zošita, primeraná manipulácia a tlak pri písaní.
- Rozvoj matematických schopností: Pre pochopenie počtu je nevyhnutné porozumieť základným pojmom pre označenie kvality: málo - veľa, viac - menej. Deti v predškolskom období posudzujú rozdiely v počte na základe vizuálneho odhadu. Predškolské dieťa sa učí posúdiť atribúty spojené s dĺžkou, veľkosťou, hrúbkou, poradím a pod.
Čo Ak Dieťa Nie Je Zrelé?
Ak sa zistí, že dieťa nie je dostatočne zrelé na školu, je možné požiadať o odklad povinnej školskej dochádzky o jeden rok. V našich podmienkach je stanovená veková hranica pre vstup dieťaťa do školy dovŕšených 6 rokov, a to do 1. septembra. Každé dieťa, ktoré spĺňa túto podmienku, musí byť v danom roku zapísané do školy. V prípade odkladu školskej dochádzky o tento môže požiadať rodič (na podnet psychológa, lekára, učiteľky MŠ). Môže tak urobiť pri zápise dieťaťa do školy, taktiež počas jarných mesiacov (čo je optimálne). Súčasťou žiadosti zákonného zástupcu by malo byť aj odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast a odporučenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Tak ako školský zákon určuje povinnosť dieťaťa vstupu do školy, umožňuje tiež realizáciu odkladu povinnej školskej dochádzky o jeden rok, predčasné zaškolenie (dieťa, ktoré dovŕši 6 rokov v termíne od 1.9. do 31.12.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Ako Podporiť Školskú Zrelosť?
Rodičia a učitelia môžu aktívne podporovať školskú zrelosť dieťaťa:
- Rozvíjať reč a myslenie: Rozprávať sa s dieťaťom, čítať mu knihy, hrať sa slovné hry. Najlepšou cestou, ako u dieťaťa rozvíjať reč a slovnú zásobu, je čítať mu rozprávky (knihy by mali byť ilustrované, aby dieťa mohlo sledovať dej podľa obrázkov). Po prečítaní sa ho jednoduchými otázkami treba spýtať na obsah: Prečo Šípková Ruženka spala sto rokov? Ako ju princ odklial? Kto ešte vystupoval v rozprávke? Deti treba učiť aj riekanky a básničky - okrem slovnej zásoby im to trénuje aj pamäť.
- Podporovať motorický vývin: Zapájať dieťa do aktivít, ktoré rozvíjajú jemnú a hrubú motoriku. Motorické schopnosti majú súvis so všetkými ostatnými oblasťami vývinu. Hrubá motorika dovoľuje deťom objavovať svet okolo nich, manipulovať s predmetmi a osamostatňovať sa. Rozvíja sa pri prirodzenom pohybe alebo športe. Pri nadobúdaní hygienických návykov, základných zručností ako je obliecť sa alebo stolovať, sa deti učia koordinácii pohybov. Netreba za dieťa robiť to, čo zvládne už samo a určite nie je dobré odháňať ho od domácich prác. Medzi hračkami detí by nemali chýbať stavebnice, skladačky, gorálky, ale aj kresliace potreby, nožnice a plastelína.
- Rozvíjať sociálne zručnosti: Umožniť dieťaťu hrať sa s rovesníkmi, učiť ho komunikovať a spolupracovať.
- Podporovať emocionálnu stabilitu: Učiť dieťa zvládať emócie a riešiť problémy.
- Vytvárať pozitívny vzťah k učeniu: Motivovať dieťa k učeniu a podporovať jeho zvedavosť. Z hľadiska psychickej zrelosti dieťaťa je významná podnetnosť jeho výchovného prostredia, pričom je veľmi dôležité odhadnúť jej mieru. Nie je vhodná nedostatočná, ale ani príliš vysoká miera podnetnosti (tzv. prestimulovanosť dieťaťa). Dieťa by malo mať v tomto období k dispozícii nielen hračky, ale aj kresliace potreby, plastelínu, skladačky, knižky atď. Dieťa potrebuje cítiť bezpečie v rodine.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku