Nástup do školy je významný míľnik v živote dieťaťa a jeho rodiny. Pre úspešný štart v škole je kľúčová školská zrelosť, ktorá zahŕňa mentálnu, telesnú a emocionálnu pripravenosť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na školskú zrelosť, testy na jej zistenie a faktory, ktoré ju ovplyvňujú.
Čo je Školská Zrelosť?
Školská zrelosť (tiež školská pripravenosť) je schopnosť dieťaťa prevziať a úspešne plniť požiadavky, ktoré sú na neho kladené v začiatočných fázach školského vyučovania. Tieto požiadavky sa týkajú telesnej, intelektuálnej, sociálnej a morálnej stránky osobnosti dieťaťa. Z pedagogického hľadiska sa však viac používa termín školská pripravenosť, teda ako dieťa dokáže svoje vedomosti, zručnosti a schopnosti preukázať v praktickej činnosti.
Oblasti Školskej Zrelosti
Aby dieťa dokázalo úspešne zvládať všetky úlohy, musí byť zrelé po mentálnej, telesnej aj emocionálnej stránke. Školská zrelosť zahŕňa:
Vek a Telesná Zrelosť
K 31. augusta, pred začiatkom školského roka, má mať dieťa 6 rokov. Priemerný vek pripravenosti na školu je 6,5 roka. Chlapci dozrievajú neskoršie, hlavne motorika ruky a sústredenie. Všeobecne platí, že u dievčat narodených od júla a u chlapcov od marca je lepšie posúdiť školskú zrelosť individuálne, odborným pracovníkom Centra pedagogicko-psychologického poradenstva (CPPPaP) a prevencie alebo CŠPP. Vyšetrenie školskej zrelosti sa realizuje každoročne v priebehu mesiacov apríl až máj na základe požiadavky a súhlasu rodiča alebo zákonného zástupcu.
Celkový stav vývinu organizmu dieťaťa a jeho zdravia je chápaný ako fyzická zrelosť. Orientačné priemerné hodnoty sú:
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
- dievčatá - výška: 105 až 115 cm; hmotnosť: 19 až 23 kg
- chlapci - výška: 110 až 118 cm; hmotnosť: 18 a 24 kg
Rozumová Zrelosť
Prvák by mal byť schopný rozlíšiť zvukovú a vizuálnu podobu slova, myslieť logicky (na čo slúži okno, stolička,…) a zvládnuť analýzu celku na časti. Musí chápať časové pojmy ako včera, dnes, zajtra. Samozrejmosťou je vedieť spočítať napríklad prsty, jabĺčka v miske. Vedieť pridávať, čiže sčítať a uberať, čiže odčítať. Rozlišovanie farieb, triedenie vecí podľa materiálu, veľkosti, využitia, ale aj pamäť sú tiež indikátorom školskej pripravenosti.
Prcepčná Zrelosť
Odráža sa v stupni rozvoja detskej kresby a v schopnosti napodobniť predložený tvar. Úzko súvisí s rozvojom jemnej motoriky, grafomotoriky a senzorickej koordinácie. Do percepčnej zrelosti zaraďujeme:
- Zrakové vnímanie - dieťa by malo rozlišovať a pomenovať rôzne tvary (štvorec, kruh…), poznať niektoré písmená a číslice.
- Zraková diferenciácia - rozlišovať predmety, vyhľadávať rovnaké (jablká medzi hruškami), odlišovať rôzne.
- Zraková analýza a syntéza - skladať a rozkladať obrázky, fotky, stavebnice…
- Sluchové rozlišovanie - rozpoznať prvé písmeno v slove, cvičiť sa v rozložení slov na hlásky a v ich spájaní do slov.
- Sluchová diferenciácia - rozlišovať zvuky, poznať niektoré hudobné nástroje, napodobňovať rytmus vytlieskavaním.
- Sluchová orientácia - hádať, ktorý predmet/zviera vydáva aký zvuk.
- Sluchová analýza - rozpoznávať, ktorou hláskou začína a končí slovo, vymýšľať slová, vety, príbehy, začínajúce na určitú hlásku.
- Priestorová orientácia - rozlišovanie polohy vecí/osôb v miestnosti, na obrázku; správne používanie pojmov dole/hore, vpravo/vľavo atď. Dieťa by napr. malo dokázať popísať cestu z domu do obchodu a pod.
- Reč - problémy s vyslovovaním hlások je dôležité podchytiť ešte pred nástupom do školy a podľa potreby vyhľadať pomoc logopéda. Slovná zásoba prváka by mala byť v rozsahu okolo 10 000 slov. Pozor na správne skloňovanie, časovanie a slovosled, nič z toho by dieťaťu nemalo robiť problém.
Lateralita
Predstavuje nerovnomerné využívanie ľudských párových orgánov (ruky, nohy, oči a uši). Je spôsobená dominanciou jednej z hemisfér mozgu (napr. praváci využívajú viac ľavú mozgovú hemisféru). U väčšiny detí býva jedna ruka (ale aj noha, oko…) šikovnejšia. Ak sa potvrdí súhlasná dominancia ruky a oka (napr. obe pravé), ide o vyhranenú dominanciu. Ak je dominantná ľavá ruka a pravé oko, ide o skríženú lateralitu. Známa je aj nevyhranená, kedy dieťa používa obe ruky v rovnakej miere. Pre úspešné zvládnutie požiadaviek školy je najideálnejší prvý prípad. Avšak skúsené učiteľky v 1. ročníku dokážu bez problémov naučiť písať a čítať všetky deti. Lateralita sa určuje, ak nie je dieťa nijako vyhranené a má určité špecifické alebo ostatné poruchy učenia.
Citová Zrelosť
U prváka sa predpokladá relatívna emocionálna stabilita a zníženie impulzívnych reakcií v detských prejavoch, kladný vzťah k učeniu, školskej práci a samostatný postup od hry k cieľavedomej práci s dokončením úlohy.
Sociálna Zrelosť
Sociálna zrelosť spočíva v prijatí roly školáka a zvládnutí jednoduchých sociálnych situácií v škole, v prejavení potreby stýkať sa s rovesníkmi a inými ľuďmi, komunikovať, spolupracovať, podriadiť sa skupine a autorite učiteľa, tlmiť svoje požiadavky v snahe dosiahnuť spoločné dobro, dobre znášať odlúčenie od matky a blízkych.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Testy Školskj Zrelosti
Školskú zrelosť diagnostikujú psychológovia viacerými typmi testov. Vyšetrenie školskej zrelosti nie je povinné. Ak máte, čo i len najmenšie podozrenie, že váš predškolák ešte nie je pripravený na to stať sa prváčikom, určite ho nechajte otestovať. Test školskej zrelosti rozhodne nie je hanba. Každý rodič si chce byť, predsa stopercentne istý, že jeho dieťa sa v škole nebude trápiť, ale učenie zvládne s ľahkosťou. Ak máte pochybnosti či je vaše dieťa pripravené ísť do školy nečakajte až do zápisu.
Vyšetrenie školskej zrelosti dieťa absolvuje individuálne bez prítomnosti rodiča v dopoludňajších hodinách, čiže v čase školského vyučovania. Vyšetrenie je rozdelené do dvoch dní a prebieha so psychológom. V prvý deň psychológ zisťuje informácie o priebehu pôrodu dieťaťa, jeho raný vývoj, zdravotný stav a podobne. Dieťa absolvuje 60 minútový test rozumových schopností. Pomocou tohto testu psychológ zistí či má dieťa lepšiu sluchovú, zrakovú pamäť, logickú alebo mechanickú pamäť, aký je mentálny vek dieťaťa, určí IQ dieťaťa. Test sa tiež zameriava na zrakovo-motorickú koordináciu, pozornosť, logické myslenie, reakciu na stres z dôvodu obmedzeného času, reakciu na neúspech a podobne.
Medzi najčastejšie používané testy patria:
Kresbový Test Školskj Spôsobilosti (KTS)
Kresbový test školskej spôsobilosti sleduje celkovú úroveň školskej spôsobilosti žiakov, poskytuje informácie o úrovni kognitívneho vývoja dieťaťa, o úrovni jeho vnímania, myslenia, pamäti či motoriky. Získavame z neho aj informácie o pracovnom tempe dieťaťa, jeho matematických schopnostiach či verbálnom porozumení. Test má 10 úloh. Literatúra uvádza, že priemerné 6-ročné dieťa zvládne 7/10 úloh. Úlohy 1-6 sú zamerané na poznatky, ktoré sú predpokladom pre dobrý výkon v škole (matematika, zapamätávanie, grafomotorika a pod.) Úlohy 7-10 sú zase zamerané na duševný život dieťaťa.
Administrácia prebieha buď individuálne alebo skupinovo. V skupine je maximálne 12-15 detí, aby sa s metodikou dalo efektívne pracovať. Je totiž dôležité, aby administrátor nadviazal s deťmi kontakt a mal možnosť ich pri práci pozorovať. Psychológ by mal dávať pozor aj na to, aby sa dieťa počas testovej situácie cítilo v bezpečí, aby bolo schopné kresliť podľa jeho najlepších možností. Ako pomôcky sú používané biely papier formátu A3 alebo A4 a ceruzka. Inštrukcia k začatiu testu znie: Ideme kresliť obrázky. Budeme kresliť len to, čo vám poviem. Inštrukciu dostanete len raz, preto kreslite to, čo počujete.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Pri interpretácii KTS sa postupuje v troch etapách. Prvou je hodnotenie celkového správania dieťaťa počas kreslenia, ktoré odsledoval pozorovaním. Druhou časťou je vyhodnocovanie celkovej zrelosti dieťaťa, jeho aktivita či naopak, pasivita, koncentrácia alebo rozptýlená pozornosť. Vyjadruje sa taktiež k jeho pracovnému tempu, obratnosti, samostatnosti či naopak, opisovaniu od ostatných detí. Poslednou etapou pri vyhodnocovaní metodiky KTS je interpretácia a hodnotenie kresbových výkonov v jednotlivých úlohách KTS.
Orientačný Test Školskj Zrelosti (J. Jirásek)
Test pozostáva z troch úloh a tými sú: kresba postavy, napodobnenie písaného písma a obkreslenie skupiny bodiek. Pri kresbe postavy je úlohou dieťaťa nakresliť postavu tak, ako najlepšie vie. Čo sa týka napodobnenia písma, pri deťoch, ktoré ešte nevedia písať, psychológ používa alternatívny postup a tým je, že dieťa má podľa predlohy napodobniť písané písmo. Pri kreslení bodiek sa dbá na to, aby bola prekreslená štruktúra bodiek zhodná s predlohou. Administrácia je individuálna, v niektorých prípadoch je možná aj v malých skupinách. Dané úlohy sú predznačené na testovacom hárku so stručnou inštrukciou v slovenskom aj českom jazyku a vyhodnocovanie prebieha na päť bodovej škále.
Obrázkovo-Slovníková Skúška (O. Kondáš)
Používaná je pre deti od 5-6 rokov. V praxi sa využíva na zistenie slovnej zásoby a slovnej pohotovosti predškolákov. Pozostáva z 30 farebných obrázkov predmetov, zvierat a ľudských činností. Psychológ deťom jednotlivé obrázky ukáže a následne deti požiada, aby uviedli, čo vidia na obrázku. Po vyhodnotení skóre sa usudzuje, nakoľko je dieťa pripravené na zaškolenie. V prípade, že je výkon dieťaťa v skúške menej ako 11 bodov, jeho zaškolenie sa neodporúča.
Obrázková Skúška Školskj Pripravenosti (Kollárikova Obrazová Skúška)
Je tvorená štyrmi subtestami. Prvým z nich je postihovanie podobnosti a rozdielov, druhým sú matematické predstavy. Ďalším subtestom je schopnosť kategorizácie a tiež aj zisťovanie jemnej motoriky dieťaťa. Týmto typom skúšky psychológovia sledujú celkovú úroveň pripravenosti dieťaťa na školu, ako aj na učenie. A všímajú si taktiež niektoré špeciálne schopnosti detí, ktoré sú potrebné pre požadovaný školský výkon. Kollárikova skúška je síce jednoduchým testom, ale zato dobrým ukazovateľom toho, čo chce psychológ zistiť aby vedel, či je alebo nie je dieťa pripravené na proces zaškolenia.
Vinelandská Škála Sociálnej Zrelosti
Používa sa pre deti vo veku 3-9 rokov. Škála má položky v ôsmich kategóriách. Sú nimi napríklad všeobecná samostatnosť, samostatnosť pri jedení, obliekaní, činnosti, ktoré dieťa zvládne samo, jeho spôsob komunikácie, sociálna adaptácia či úroveň motoriky. V bežnom živote sa jednotlivé oblasti prejavujú napríklad tak, že dieťa je schopné samo zapnúť si odev, zašnurovať si topánky, obsluhuje sa samé na toalete a pod. Administrácia Vinelandskej škály pozostáva z dvoch na seba nadväzujúcich krokov. Prvým krokom je pozorovanie dieťaťa, pričom máme na pamäti informácie o danom dieťati získané od jeho rodičov. Druhým krokom je samotné vyhodnocovanie jednotlivých položiek. Pomocou tejto metodiky zistí psychológ práve tú zložku osobnosti dieťaťa, ktorá nesúvisí s jeho dobrým či horším výkonom v kognitívnych testoch (všetky ostatné, ktoré sú v článku uvedené). Niektoré deti počas testovania školskej zrelosti síce skórujú vysoko v kognitívnych testoch, avšak ich sociálna úroveň je veľmi nízka.
Göppingenský Test Školskj Zrelosti
Zisťujeme z neho postihovanie tvarov dieťaťom, ktoré sa odráža neskôr v čítaní. Odzrkadľuje aj úroveň jemnej motoriky, ktorá sa zase počas vyučovania prejaví v písaní. Úlohy sú zamerané aj na matematické schopnosti, schopnosť koncentrácie, zapamätávania, chápanie reči a obsahu. A v neposlednom rade úlohy naznačujú všeobecný stupeň vývinu dieťaťa.
Prototyp Dostatatočne Pripraveného Školáka
Dieťa pripravené na školu by malo spĺňať určité kritériá v rôznych oblastiach:
Reč
Dieťa pripravené na školu by malo mať dostatočnú slovnú zásobu a hovoriť čisto a zrozumiteľne. Malo by poznať: svoje celé meno, adresu, členov rodiny, dni v týždni, ročné obdobia (prípadne aj mesiace v roku), základné farby, geometrické tvary, pomenovať bežné zvieratá, rastliny, časti tela. V čom má veľa detí problémy, je rozvinutá sluchová analýza: budúci školák by mal vedieť povedať, aké písmeno je na začiatku slova, aké na konci, prípadne aj vytlieskať slabiky a hlásky. Dokáže rozlíšiť rovnaké a rôzne slabiky (napríklad truf - traf, nyvl - nydl, alebo slová koza - koža, zbraň - z brán, sedí - cedí)?
Sociálna Zrelosť
Dieťa zrelé a pripravené do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými. Vie sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu. Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča (niektoré školy to testujú tak, že pri zápisoch deti od rodičov zoberú a nechajú ich samé pracovať v triede). Pri príchode vie pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním, vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať. Vie sa sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť. Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať. Dieťa by nemalo mať problémy povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia.
Jemná Motorika
Takmer hotový školák by mal vedieť správne držať písacie potreby, napodobiť tvary písma, geometrické tvary a nakresliť kompletnú postavu človeka (s hlavou, krkom, rukami, nohami a bruchom). Mal by vedieť kresliť čiary, vlnovky, osmičky. Vyfarbiť obrázky, strihať, modelovať, navliekať korálky.
Hrubá Motorika
Dieťa by nemalo mať problém ani s hrubou motorikou: vie skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce.
Orientácia
Dieťa pripravené na vstup do školy vie povedať, kde je vpravo, kde vľavo, a kde hore, dole, ponad, popod, cez. Nezablúdi v mieste svojho bydliska, pozná pravú a ľavú ruku. Vie sa orientovať aj v čase (dnes, včera, zajtra, ráno, obed, večer, bude, bolo). Rozozná základné farby a geometrické tvary.
Počítanie
6-ročné dieťa by malo vedieť počítať do desať, poznať číslice od jedna do desať a vedieť ich priradiť k počtu. Rovnako by malo vedieť priradiť počet predmetov k číslu, rozlúštiť ľahké matematické hádanky. Vie rozlišovať čo je viac, čo menej, veľa, málo, trochu.
Chuť Učiť Sa
V neposlednom rade by sa malo dieťa pripravené na vstup do školy rado učiť: chce vedieť viac, pýta sa rodičov na jednotlivé písmená, zaujíma sa o základné počty. Má v zásobe neustálu paľbu otázok typu: prečo? Rado dostáva nové úlohy a rieši ich, a vydrží ich riešiť až do konca? Potom je na školu pripravené.
Čo Ak Dieťa Nie Je Pripravené? Odklad Školskej Dochádzky
Ak si rodič alebo zákonný zástupca nie je školskou zrelosťou istý, má právo požiadať o odklad o jeden školský rok. Dôvodom môže byť zdravotný stav, psychická nezrelosť, prílišná naviazanosť dieťaťa na rodičov alebo aj dlhodobý pobyt dieťaťa spolu s rodičom v zahraničí. Svoje rozhodnutie rodič oznámi pri zápise do školy a písomne požiada riaditeľa školy o odklad začiatku povinnej školskej dochádzky o jeden školský rok. Žiadosť môže, ale nemusí odôvodniť stanoviskom lekára, psychológa, či riaditeľky materskej školy. Riaditeľ školy musí vydať písomné rozhodnutie k žiadosti.
Zbytočný Odklad Narobí Zbytočné Problémy
Škola znamená zvýšený nárok na poslušnosť, disciplínu, na schopnosť odložiť uspokojenie okamžitých potrieb. Na odklad dochádzky si ľahko nájdete viacero dôvodov. Dieťa má právo byť v škole úspešné. Rozhodnúť sa, čo bude pre dieťa najlepšie riešenie, nie je ľahké, lebo vstup do školy, ovplyvní vzťah dieťaťa k učeniu na dlhé roky.
Keď si rodičia nie sú školskou pripravenosťou istí a nevedia sa rozhodnúť, často si radšej vyberú odklad školskej dochádzky, veriac, že aj keď by bol zbytočný, stále je to menšie zlo, ako dať do školy dieťa priskoro. Opak je však pravdou.
Nástup do školy je dôležitým sociálnym medzníkom, kde dieťa získava novú rolu, stáva sa školákom, žiakom. Škola otvára dieťaťu veľmi rýchlo obzory, o ktorých predtým nemalo ani tušenia, urýchľuje rozumový rozvoj, namiesto hry prichádza školská práca a plnenie povinností. Jednoducho sa však môže stať, že o rok už bude "prezreté."
Za rok zbytočne strávený v škôlke sa mnohé deti naučia abecedu, začnú čítať, písať a v škole sa potom nudia. No a kto sa nudí, ten sa snaží zabaviť, vyrušuje ostatných a učiteľka s ním má problémy. Nasledujú poznámky, pozvania rodičov do školy a následne odporučenie, aby bolo dieťa vyšetrené psychológom pre hyperaktivitu a poruchu pozornosti.
Kedy Je Odklad Naozaj Potrebný?
O definitívnej pripravenosti dieťaťa väčšinou rozhodne zápis do školy. Ak ho dieťa neabsolvuje úspešne, škola rodičom odporučí navštíviť klinického psychológa alebo CPPPaP. Ak máte pochybnosti, navštívte odborníkov viacerých. Je to lepšia voľba ako sa zle rozhodnúť a riskovať vyššie spomenuté problémy spôsobené nudou alebo dieťa zaškoliť a potom ho po dvoch mesiacoch "vrátiť" do škôlky.
Deti, ktoré na vstup do školy nie sú pripravené, mávajú problémy s čítaním, písaním, počítaním. Sú to väčšinou tzv. slabší žiaci a táto menovka im môže spôsobovať pocit menejcennosti a navodzovať pocit, že snaha je zbytočná, aj tak už sú zaškatuľkovaní.
Vyšetrenie školskej zrelosti a pripravenosti pred zápisom nie je povinné a netreba naň odporučenie ani materskej školy, ani pediatra. Je len na rozhodnutí rodičov, či sa rozhodnú využiť túto možnosť ako jazýček na váhach svojho rozhodovania.
Čo Robiť Ak Sa Na Nepripravenosť Dieťaťa Príde Až Po Nástupe Do Školy?
Ak malý prvák v triede oprosti svojim spolužiakom zaostáva, nenapreduje a trápi sa, je to jasným znamením, že pre školu pravdepodobne ešte pripravený nie je. Keď škola s psychológmi zistia nepripravenosť, môžu dodatočne dieťa poslať späť do škôlky alebo z prvej triedy do nultej. Je to skôr ojedinelý jav a na celkom Slovensku je takýchto detí len niekoľko desiatok. Konečné slovo v takomto prípade má totiž rodič, ktorý však často trvá na tom, aby dieťa v škole zotrvalo, aj keď to odborníci neodporúčajú. Či je dieťa nezrelé na školu sa zvyčajne prejaví do 2 mesiacov, čas na vrátenie do škôlky je prvý polrok školy.
Ako Pomôcť Dieťaťu Dosiahnuť Školskú Zrelosť?
Rodičia môžu aktívne podporovať rozvoj školskej zrelosti svojho dieťaťa:
- Rozvíjajte reč: Rozprávajte sa s dieťaťom, čítajte mu knihy, spievajte pesničky a trpezlivo odpovedajte na jeho otázky.
- Podporujte jemnú motoriku: Nechajte dieťa kresliť, vyfarbovať, strihať, modelovať a navliekať korálky.
- Rozvíjajte hrubú motoriku: Podporujte dieťa v pohybe, behu, skákaní, preliezaní a hraní sa s loptou.
- Hrajte sa: Spoločenské hry s pravidlami učia dieťa rešpektovať pravidlá, vyrovnávať sa s prehrou a vytrvať.
- Podporujte samostatnosť: Nechajte dieťa, aby si samo obliekalo, obúvalo, umývalo sa a upratovalo si hračky.
- Rozvíjajte sociálne zručnosti: Podporujte dieťa v nadväzovaní kontaktov s inými deťmi a dospelými, učte ho spolupracovať a deliť sa.
- Vštepujte chuť učiť sa: Podporujte zvedavosť dieťaťa, odpovedajte na jeho otázky a nechajte ho objavovať nové veci.
Psychologička o školskej zrelosti: Každé dieťa si potrebuje zažiť vlastný pocit úspechu a mali by sme mu tú šancu dať
Psychologička a pedagogička Gabriela Herényiová je presvedčená, že deti, ktoré rodičia dajú priskoro do školy, nikdy necítia pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý.
Kedy je povinný podľa zákona zapísať rodič dieťa do školy?
Ak dieťa dovŕši do 31. augusta 6 rokov, rodič je vždy povinný dieťa zapísať do školy. Či do nej nasledujúci školský rok nastúpi alebo nie, to je už vecou psychológov, resp. rodičov. Psychológ môže na základe vyšetrenia povedať, že dieťa nie je pripravené, ale ak sa rodič rozhodne, že ho dá do školy, tak je to jeho vec.
Aké problémy môžu nastať, ak dajú rodičia nezrelé dieťa do školy?
Dieťa môže celý čas iba dobiehať svojich spolužiakov a keď ich doženie, tak tí sa zas posunú o kúsok ďalej. Sú to deti, ktoré nestíhajú a sú vďaka tomu stále na chvoste. Nikdy vlastne necítia pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý. Ak je dieťa stále neúspešné, v škole sa mu nedarí, začne sa vzdávať. Je prirodzené, že ak nám niečo nejde, nebudeme to robiť. Každé dieťa si potrebuje zažiť vlastný pocit úspechu a mali by sme mu tú šancu dať. Učiteľka ho môže pozitívne motivovať, no ono sa už samé dokáže porovnávať so spolužiakmi a vidí, že nie je na tom dobre. Jeho sebavedomie sa týmto priskorým nástupom do školy absolútne zníži. Môžeme zabrániť tomu, aby sme pokazili dieťaťu život. Ak je však pripravené, dajme ho tam. Nie som za žiadne predlžovanie detstva. Je teda lepšie, ak sme na vážkach, či dieťa do školy dať alebo nie, voliť radšej odklad školskej dochádzky? Je to lepšie. Netreba brať nástup do školy ako výzvu. Môže to dieťaťu iba ublížiť. Každé dieťa si ten úspech musí zažiť hneď v prvom ročníku. Radšej mu odporúčam počas škôlky pridať navyše nejaký krúžok, ale netlačiť ho do školy.
V čom dnes najčastejšie 6-ročné deti zaostávajú?
Stáva sa, že hoci má dieťa skvelú pamäť, jeho jemná motorika je slabá. Táto palcová generácia nemá zvládnutú motoriku. To znamená, že nevedia vyfarbovať alebo jesť príborom. Obrovský problém je dnes aj ceruzka. Kedysi bola ceruzka a papier základ každej detskej hry. Teraz deti majú tablety, mobily a hrajú sa s tým. Poznajú písmenká, ale nevedia ich nakresliť. Pomáha sa im teraz rôznymi spôsobmi, napr. tlačeným písmom. Jemná motorika však nie je len o písaní. Je potrebná na rôzne práce, rôzne učebné odbory ako automechanici a pod. Je dôležité, ak sa zistí, že dieťa v niečom zaostáva, tak mu v tej oblasti aj pomôcť.
V čom by malo byť dieťa pred nástupom do školy zrelé?
U dieťaťa je potrebná emocionálna, psychická, fyzická zrelosť. Stačí, že v niektorej z týchto oblastí je pozadu, je potrebné to zlepšiť. Fyzicky zrelé znamená, že musí mať určitú výšku a váhu. Mentálna zrelosť je dôležitá preto, aby sa dieťa dokázalo chvíľku vnímať. Deti majú pozornosť veľmi krátku, ale aj to sa dá natrénovať. Dôležité je, aby sa pred nástupom do školy vedeli sústrediť na jednu činnosť.
Ako sa to dá s deťmi trénovať?
Viesť ich k tomu, aby si upratovali za sebou hračky. Dôležité je, aby dokázali ukončiť činnosť, ktorú robia. Tým sa učia sústredeniu. Žiadne veľké veci do nich nemusíme chcieť. Stačí, ak upracú lego, alebo dokončia výkres. Jednoducho trvať na tom, že veci je potrebné dokončiť. Dnešné deti sú totiž obklopené množstvom hračiek, podnetov a nevedia ani s čím sa skôr hrať. Práve v predškolskom veku je dôležité, aby sa dieťa hralo dlhšie s jednou hračkou a aby sme ho k tomu aj viedli a nedávali mu stále nové podnety, aby sa nevedelo sústrediť na nič.
Čo predstavuje sociálna zrelosť?
Tam je dôležitá schopnosť dieťaťa začleniť sa do kolektívu, aby nebolo naviazané len na mamu. Neplakalo bez nej. Tiež by si rodičia mali všímať, či deti nie sú veľmi majetnícke a nenárokujú si mať stále jedného človeka len pre seba. Dieťa si nemôže majetnícky nárokovať pozornosť učiteľky alebo spolužiaka. Je potrebné vysvetľovať, že nepatríme nikomu. Nemali by sme to ignorovať, ak tieto signály badáme už doma voči sebe, lebo v kolektíve detí môžu vyplávať na povrch ako problém. Dieťa sa tiež napr. musí vedieť porovnať s ostatnými. Z domu príde s tým, že je najlepšie na svete, ale tu sa musí konfrontovať s ostatnými spolužiakmi, ktorí sú rovnako pre svojich rodičov tí „naj.“ Musí vedieť prehrávať, súťažiť, aj požičiavať veci. Je to celé strašne komplikovaný systém.
#