Článok sa zaoberá problematikou nedodržiavania súdnych rozhodnutí o styku s dieťaťom jedným z rodičov a poskytuje rady a informácie o tom, ako postupovať v takýchto situáciách.
Odovzdávanie dieťaťa pri styku
Zákon priamo nedefinuje povinnosť matky, respektíve rodiča, byť prítomný pri odovzdávaní dieťaťa. Rodič má právo zabezpečiť toto odovzdanie aj treťou osobou, to znamená príbuznými alebo inou osobou. Nie je porušením súdneho rozhodnutia, pokiaľ by matka odovzdávala dieťa otcovi prostredníctvom inej osoby. Rovnako to platí aj pre prípad prevzatia dieťaťa.
Ak je v rozsudku uvedené, že otec prevezme a odovzdá syna na mieste bydliska matky, maloleté dieťa by mal rodič odovzdať druhému rodičovi, prípadne inej osobe poverenej druhým rodičom. Rodič, ktorý dieťa odovzdáva, má zodpovednosť za dieťa, aby sa nestalo, že bude stíhaný za opustenie dieťaťa. Ak matka odmieta otca pustiť do bytového domu, otec nie je povinný odovzdať dieťa inej cudzej osobe alebo prípadne rodinnému príslušníkovi. Môže žiadať o predloženie splnomocnenia od matky na prevzatie dieťaťa.
Ak má otec uvedené v rozhodnutí, že má prebrať dieťa na mieste bydliska matky, je to aj miesto pred bytovým domom, napríklad na parkovisku. Ak by aj privolal políciu, nič by neriešili, nakoľko nebudú nútiť dieťa, aby išlo s ním na styk ak nechce.
Problémy s dodržiavaním dohodnutých dní styku
Ak partner nedodržuje dohodnuté dni styku, riešením by mohlo byť podanie návrhu na súd, aby určil presne časy, v ktorých bude mať otec právo styku s dieťaťom. Ak príde neohlásene, tak mu dieťa nemusíte dať ani teraz, a už vôbec nie jeho rodičom. Nositeľom rodičovských práv je otec dieťaťa a nie starí rodičia. Ak bude styk presne určený súdom, tak potom bude otec povinný tieto časy rešpektovať. Počas styku otca môžu zabezpečovať starostlivosť aj jeho rodičia, nakoľko je na otcovi ako tento styk využije, toto v zásade nedokážete ovplyvniť.
Prečítajte si tiež: Ako prežiť obdobie vzdoru
Zmena adresy a styk s dieťaťom
V zásade zákon neustanovuje, akou formou máte uvedenú zmenu adresy ohlásiť.
Ak sa matka s deťmi odsťahuje do iného mesta, odpoveď na otázku, kde má prebiehať styk, sa nachádza priamo v rozsudku, ktorým bol otcovi určený styk s maloletým dieťaťom. V rozsudku je totiž okrem času určeného styku uvedený aj spôsob odovzdania detí druhému rodičovi. Bežnou formuláciou je, že otec si dieťa prevezme v určený čas v mieste ich bydliska a v určený čas ich odovzdá v mieste ich bydliska. Miesto určenia odovzdania detí však môže byť určený aj iným spôsobom, v tomto smere nie je súd viazaný žiadnymi zákonnými ustanoveniami. Z toho dôvodu je potrebné pozrieť presné znenie rozsudku.
Psychické týranie dieťaťa a obmedzenie styku
Vaša otázka sa týka uplatnenia inštitútov, ktorým súd zakazuje styk rodiča s maloletým dieťaťom, respektíve obmedzenie styku rodiča s maloletým dieťaťom. Obdobne ako väčšinu rodinnoprávnych inštitútov, ak zákaz a obmedzenie styku rodiča s dieťaťom upravuje zákon č. 36/2005 Z.z. Podľa ustanovenia § 25 ods. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia možno skonštatovať, že obmedzenie prípadne úplný zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom prichádza do úvahy jedine v takých prípadoch, kedy súd zistí, že takéto opatrenie je v záujme dieťaťa nevyhnutné. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Z uvedených dôvodov má súd pomerne široké možnosti obmedziť alebo zakázať styk maloletého dieťaťa s rodičom, keď je to v záujme dieťaťa. Pri zohľadňovaní záujmu dieťaťa sa pritom prihliada nielen na ohrozenie jeho fyzického alebo psychického zdravia, ale aj na ohrozenie jeho mravného vývoja. Ako už bolo uvedené, obmedzenie a zákaz styku rodiča s dieťaťom patria medzi najzávažnejšie zásahy do rodičovských práv a povinností. Na druhej strane takýto zásah sa vždy realizuje v záujme dieťaťa. Hoci vo Vašej otázke neuvádzate vek Vášho maloletého dieťaťa, za predpokladu, že spĺňa vyššie uvedené predpoklady, v prípadnom súdnom konaní bude mať právo samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor. Z uvedeného dôvodu, ak Váš bývalý manžel dieťaťa psychicky týra a dieťa sa s ním odmieta stretávať, domnievam sa, že prípadný návrh na obmedzenie alebo zákaz styku by mohol byť úspešný. Pre úplnosť ešte uvádzam, že v prípade úspechu - v prípade obmedzenia alebo zákazu styku s dieťaťom, táto skutočnosť sama o sebe nemá vplyv na ďalšie rodičovské práva a povinnosti. Zákaz styku s dieťaťom možno vysloviť na neurčitú dobu, bez časového obmedzenia, alebo aj na dobu určitú, ak bude možné bezpečne ustáliť dobu, počas ktorej má obmedzenie alebo zákaz tohto styku trvať. Uvedené však neznamená, že zákaz, prípadne obmedzenie styku má trvať navždy. K danému problému sa vyjadril Ústavný súd ČR, a to v uznesení z 13. decembra 2006, sp. zn. III. „Z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného života (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Bez ohľadu na to, kto rozvrat vzťahov medzi otcom a synom spôsobil a kto na ňom má väčšiu či menšiu vinu, je však iluzórne si predstavovať, že právo, resp. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Rozhodnutie súdu o zákaze styku nemožno chápať ako konečné odpratanie nepríjemného sporu. Intenzita zásahu do základného práva podľa čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 8 ods. 1 Dohovoru, akú predstavuje práve zákaz styku rodiča s dieťaťom, káže, aby súdy a štátne orgány nečakali pasívne, až dieťa dosiahne formálne plnoletosť a predmet konania odpadne, prípadne až sa samovoľne či inak zmenia pomery a jedna zo zúčastnených strán sa na súd znovu obráti s formálnym procesným návrhom na úpravu styku. Zákaz styku rodiča s dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom, najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, je opatrením časovo obmedzeným, aj keď zákon jeho účinnosť výslovne stanovením nejakej lehoty neobmedzuje. Konanie vo veci starostlivosti o maloletých nie je konaním návrhovým (možno ho začať aj bez návrhu, § 81 ods. 1 OSP), je naopak konaním ovládaným vyhľadávacou zásadou (súd je povinný vykonať aj iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, než aké boli navrhnuté účastníkmi, § 120 ods. 2 OSP), v ktorom je naviac procesným predpisom zdôraznená aktívna rola, ktorú má súd v záujme dieťaťa zastávať (§ 178 OSP). Podľa § 163 ods. Záverom si dovoľujem skonštatovať, že pokiaľ sa rozhodnete podať na súd návrh na zákaz styku otca s dieťaťom alebo návrh na obmedzenie styku otca s dieťaťom a podarí sa Vám preukázať skutočnosti, ktoré uvádzate v zadanej otázke, môže byť Váš návrh úspešný.
Nerešpektovanie súdneho rozhodnutia
V takomto prípade by sa dala vec postúpiť na výkon rozhodnutia, ak otec nerešpektuje súdne rozhodnutie. Môžete podať návrh na súd na výkon rozhodnutia. Ak máte dôkazy k tomu, že otec rozhodnutie nerešpektuje, tak ich k návrhu pripojte.
Ak otec maloletého dieťaťa nechce svojho syna brať k sebe každé dva týždne a nie je ochotný ho mi odovzdať, pokiaľ nemáte stanovenú striedavú starostlivosť, ale dieťa je zverené Vám o otec má "len" právo styku, v takom prípade ho prinútiť nemôžete. Je to stále právo, nie povinnosť. Otec má právo stretávať sa so synom tak, ako je to v rozhodnutí súdu. Ak otec svoje právo nevyužije, nemôže ho nikto sankcionovať.
Prečítajte si tiež: Ako reagovať, keď dieťa pije alkohol
Bránenie v styku s dieťaťom
Ak máte súdne upravený styk s deťmi, matka je povinná ho rešpektovať. Ak vám bráni v styku, porušuje tým rozhodnutie súdu, čo môže mať pre ňu právne dôsledky. V tomto prípade môžete svoj nárok na styk vymáhať súdnou cestou návrhom na výkon rozhodnutia v časti styku podľa § 350 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak nemáte súdne rozhodnutie, odporúčam podať návrh na súd na úpravu styku podľa § 24 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. V návrhu odporúčam uviesť presné časy, kedy sa chcete s maloletým dieťaťom stretávať. Súčasne je dobré matku upozorniť, že bránenie styku je dôvodom na zmenu zverenia maloletého dieťaťa. Uvedené ustanovuje § 25 ods.
Ak vám momentálne nastavený styk s maloletými deťmi nevyhovuje, môžete sa na súde domáhať určenia styku s maloletými deťmi. Tento vám súd môže určiť striktne v konkrétne dni a časy ako navrhnete, avšak tak, aby to bolo v záujme maloletých detí. Súd vždy primárne skúma najlepší záujem maloletých detí. Najprv by ste sa však mohli pokúsiť na styku s deťmi s manželkou dohodnúť tak, aby to bolo pre vás oboch prijateľné a súčasne, aby to bolo v súlade so záujmami vašich detí. Návrh sa podáva na súde príslušnom podľa bydliska maloletých detí.
Pokiaľ otec bráni matke v styku s jej deťmi, pričom styk matky nie je súdnym rozhodnutím nijako zakázaný alebo obmedzený, potom má matka právo domáhať sa určenia styku na súde. Vzhľadom na uvedené odporúčame, aby matka podala na súd návrh na určenie styku s maloletými deťmi. V návrhu nech popíše, že styk sa nerealizuje, otec jej v styku s deťmi bráni. V petite návrhu je potrebné presne vymedziť konkrétne dni a časy, kedy matka navrhuje, aby sa styk s deťmi realizoval. Napr. v každý týždeň v utorok a štvrtok od 16:00 do 18:00 hod a každý druhý víkend od piatka od 15:00 hod. do nedele do 19:00 hod. Takto určený styk je totiž možné vykonať a v prípade, že by súd o ňom rozhodol a otec by ho nerešpektoval, t. j.
Skôr než sa obrátite na súd, skúste matke vysvetliť, že vy máte rovnaké právo ako ona byť s maloletým synom sám bez jej prítomnosti v čase, kedy sa s ním stretnete. Ak to nebude rešpektovať, potom sa obráťte na súd. Podajte návrh na úpravu styku s dieťaťom, nakoľko styk podľa toho, čo píšete, rozsudkom súdu nebol upravený. To de facto znamená, že je na matke, kedy vám dieťa na styk dá a kedy nie. Vzhľadom na to by bolo najlepšie v petite návrhu na súd zadefinovať konkrétne dni a časy, kedy sa chcete so synom stretávať. Napr. Každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 a každý druhý víkend, od piatka od 14:00 do nedele do 20:00 hod. Nakoľko je syn už 9-ročný a zdá sa, že s ním máte dobrý vzťah, potom nie je dôvod na to, aby súd určil styk za prítomnosti matky. Je na každom rodičovi, aby si sám určil, ako bude s dieťaťom tráviť čas. Máte právo na to, aby ste s ním trávil čas osamote bez prítomnosti druhého rodiča - matky. V prípade, že súd rozhodne o styku a tento sa nebude realizovať tak ako určil súd výrokom, môžete sa styku so synom domáhať návrhom na výkon rozhodnutia. Toho času taký návrh nie je možné podať, nakoľko neexistuje vykonateľný výrok súdu o styku s maloletým dieťaťom.
Prečítajte si tiež: Ako pomôcť 14-ročnému dievčaťu s tehotenstvom
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a teda matka detí, respektíve manželka Vášho brata na takéto konanie nemá právo. V návrhu treba uviesť všetky tieto skutočnosti, hlavne ohľadom bránenia styku s deťmi a zároveň ich podložiť dôkazmi.
Vo Vašom prípade bol styk s dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím, prípadne dohodou schválenou súdom. Avšak vo všeobecnosti môžeme povedať, že aj keď bolo Vaše dieťa zverené do osobnej starostlivosti jeho matky, to neznamená, že ako otec dieťaťa už nemáte žiadne rodičovské práva a povinnosti a matka dieťaťa na takýto zákaz nemá právo. Z hľadiska výchovy dieťaťa je kľúčovým kritériom tzv. najlepší záujem dieťaťa, pričom udržiavanie pravidelného kontaktu s dieťaťom aj keď prostredníctvom telefónu, môžeme považovať za prospešný pre dieťa. Obmedzovanie kontaktu dieťaťa s Vami by prichádzalo do úvahy len v prípade, ak by Váš styk s dieťaťom bol obmedzený alebo zakázaný, čo je však možné urobiť iba súdnym rozhodnutím a musí nato existovať zákonný dôvod. Nesmie to telefonovanie presahovať rozumnú mieru. Čo je to rozumná miera právny predpis nestanovuje a posudzoval by sa každý prípad osobitne. Viem si predstaviť, ze ak mu matka takýmto spôsobom zakazuje mobil používať mohlo by ísť o dôvod na zmenu rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nakoľko ste stále vo vzťahu k svojmu dieťaťu nositeľom rodičovských práv a povinností.
Takéto jej konanie nie je obmedzené časovo. To, že deti bývajú na inej adrese, než je ich trvalý pobyt nie je dôvodom, aby jej súd prikazoval návrat do nehnuteľnosti, kde majú trvalý pobyt. Treba riešiť skôr to, aby Vám umožňovala deti vidieť a stretávať sa s nimi. Ak Vám totiž bráni v styku a deti nevidíte z dôvodu, že nebývate spolu, je možné žiadať, aby súd rozhodol o určení Vášho styku s deťmi. Ak nemáte s deťmi žiadny kontakt, na mieste je aj rozhodnutie tzv.
Dohodnutý styk s dieťaťom a problémy s jeho dodržiavaním
Ak ste si s otcom dieťaťa dohodli styk s dieťaťom po vzájomnej dohode, dieťa je zverené vám (nemá ešte ani 2 roky) s tým, že otec pracuje na smeny a keďže ste chceli aby malo dieťa s otcom vzťah, pristúpili ste na to že sa budete prispôsobovať jeho smenám. Ak otec robí problémy s tým že nie je schopný/ochotný nahlásiť ktoré dni v mesiaci chce byť s dieťaťom, pričom vám zo dňa na deň napíše, že chce prísť na návštevu prípadne že ho berie k sebe a už neraz sa stalo aj to, že sa nahlásil že na druhý deň príde, čakali ste, dieťa sa tešilo a nakoniec otca nikde, je potrebné otca nahlásiť vopred na mesiac. Ak by chcel na súde narukovať s tým že mu bránite v styku, pričom máte dôkazy o tom, ako odmietol niekoľkokrát dať dopredu vedieť, aj dôkazy o tom ako stretnutia rušil, meškal atp, nemôže tým nič dosiahnuť.