S dieťaťom je matka spojená od počiatku, najskôr nevedome a neskôr, po zistení tehotenstva, aj vedome. Toto spojenie je fyzické aj psychické. S drobcom, ktorého nosíte pod srdcom, je dôležité komunikovať už od začiatku. Ak sa žena dozvie, že je tehotná, zrejme prvá myšlienka smeruje k drobnému človiečiku, ktorý sa vyvíja v jej vnútri. Prispôsobuje mu všetko - životosprávu, voľný čas venuje plánovaniu detskej izbičky, nakupuje výbavu, číta a vzdeláva sa. Nebojte sa, dieťa cíti a vie, že preň chcete to najlepšie.
Prvé pohyby bábätka
Prvou „odpoveďou“ dieťaťa sú prvé pohyby. Hoci ich dieťa zatiaľ nerobí „zámerne“, vy viete, že je v poriadku. Prvé pohyby bábätka môžete pocítiť okolo 20. týždňa tehotenstva. Ak čakáte druhé dieťa, zrejme už nebudú pre vás taká „novinka“. Prvorodičky si ale tento stav budú užívať naplno. Pocity, akoby ste mali v bruchu motýle, sú spôsobené pohybom ručičiek, „boxovanie“ sú pohyby nožičiek a tiež pohyb lakťov. Ak budete mať v bruchu „aktívne“ dieťa, časom sa naučíte rozoznávať, či je všetko v poriadku.
Každá budúca mamička netrpezlivo čaká, kedy pocíti prvé pohyby bábätka v brušku. Pohyby dieťaťa sa od istého času stávajú dôležitým príznakom, že je všetko v poriadku, alebo sa deje niečo, pri čom by ste mali zbystriť pozornosť.
Pravdou je, že prvý trimester je pre vývoj bábätka najdôležitejší, pretože sa vyvíjajú všetky životné systémy a orgány. Ten rapídny pohyb na UTZ je kľúčový aj pre vývoj svalového a kostrového systému - dieťa naberá na sile, postupne začne priberať a teda sa spoločne priblížite k momentu, kedy jeho pohyb prvýkrát pocítite: k 20. týždňu tehotenstva, 5. mesiacu, II. trimestru. No spomínané rapídne pohyby embrya v maternici začínajú oveľa skôr - hýbať rukami a nohami začína od 9. týždňa, od 11. pohybuje hlavičkou zo strany na stranu.
Mnohé mamičky sa s veľkými očakávaniami tešia na prvý veľký ultrazvuk, ktorý sa vykonáva v období medzi 11. a 13. týždňom tehotenstva, a rovnako druhý veľký ultrazvuk medzi 19. a 22. týždňom tehotenstva.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Približne v polovici tehotenstva sa aktivita dieťaťa zvyšuje a začne kopkať, otáčať sa, čkať, čo sú pre vás ideálne podmienky na to vnímať prvé pohyby plodu. „Prvorodička môže prvé pohyby cítiť okolo 20. týždňa a neskôr, ale samozrejme, je to veľmi individuálne. Ak ale okolo 20. týždňa necíti pohyby, neznamená to, že je to problém a treba chvíľku vydržať,“ povedal pre Najmama.sk gynekológ a pôrodník MUDr. Vladimír Ferianec, PhD. z II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky UN a LFUK Bratislava. Báť sa teda nemusíte, ani keď ste prvé pohyby nezaregistrovali do cca 24. - 26. tt.
Hovoríme však hlavne o prvorodičkách, ktoré si niekedy môžu zameniť prvé pohyby s pohybmi čriev, nevoľnosťou, tráviacimi problémami (ako spomalené trávenie, nadúvanie, plynatosť, začínajúce pálenie záhy). Mamičky, ktoré čakajú druhé, tretie dieťatko sú však ostrieľanejšie a pohyby už vedia dobre rozpoznať, no, obvykle cítia pohyby bábätka skôr aj kvôli ženskému telu, ktoré je už skúsenejšie aj v prispôsobovaní sa tehotenským zmenám. „Niektoré viacrodičky môžu cítiť pohyby už od 17. týždňa gravidity,“ doplnil gynekológ. A ako odpovedá na otázku, ako teda prvé pohyby rozpoznať? „Keď bude žena cítiť pohyby, tak to bude vedieť jasne, že je to ono. Je to niečo, čo dovtedy nezažila a určite bude vedieť, že to nie je napríklad zvýšený pohyb čriev… Okolo 20. týždňa sa robí morfologický ultrazvuk, tzv. II. skríning, ktorý jasne zadefinuje, či daný vývoj plodu aj v prípade, že žena necíti pohyby, je správny.“ Závisieť však bude aj od napríklad umiestnenia placenty v maternici (ženy, ktoré ju majú na brušnej stene, môžu pohyby registrovať neskôr a je to trochu ťažšie) či množstva plodovej vody.
Budúce mamičky registrujú prvé pohyby bábätka ako veľmi slabé akoby ďobnutia, jemné, nežné kopančeky, repetitívne, rytmické pohyby (štikútka), ktoré prichádzajú párkrát za deň. O to väčšia je radosť a spokojnosť.
Určite ste si čítali aj ďalšie popisy vnímania prvých pohybov: bublinkovanie v sóde, slabý trepot motýlích krídel, ďobanie a mihanie rybiek, praskanie pukancov, šťuchnutie, šklbnutie, alebo dokonca ako návaly hladu. Tieto si už ťažko zameníte za peristaltické pohyby čriev : ). Objavia sa sprvu skutočne sporadicky, akoby si bábätko dávalo pravidelné dni voľna.
Postupne sa s vyvíjajúcim a priberajúcim bábätkom ich sila a intenzita zvyšuje. Nedá sa však ešte presne povedať, koľkokrát za deň by sa bábätko malo ohlásiť. Na sledovanie správneho vývoja preto slúžia aj naďalej pravidelné preventívne návštevy gynekologickej ambulancie.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Keď sa naučíte rozpoznávať pohyby svojho drobca v brušku, všimnete si jednu dôležitú maličkosť - pravidelnosť, s ktorou bude aktívne dávať najavo svoju existenciu, aby ste náhodou nezabudli.
Dieťa bude mať časové intervaly, v ktorých bude pokojné, neaktívne, odpočíva (áno, keď ho ukolíšete svojím pohybom, prechádzkou, vlastnou aktivitou) a intervaly, kedy bude aktívne kopkať, naťahovať sa, skúmať okolie (áno, často práve vtedy, keď si vy budete chcieť oddýchnuť). Najmä s postupujúcim tehotenstvom. „Žena by mala mať denný kontakt s dieťaťom. Počas gravidity žena zistí, aký má plod denný rytmus a vie, čo je normálne a v akých časoch cíti pohyby. Ak toto niektorý deň nemá splnené a napriek povzbudeniu aktivity v zmysle pohýbania maternicou, alebo ak si dá malú dávku sladkého a plod neodpovedá, mala by to konzultovať so svojim lekárom,“ upozornil ďalej MUDr. Ferianec.
Vo vyššom štádiu tehotenstva majú ženy často subjektívny pocit, že dieťa v brušku už nemá miesto a hýbe sa preto menej, čo ich dokáže znepokojiť. Pravdou však je, že síce množstvo kopancov, vydutín, úderov lakťom klesne, no aktivita neklesá, len sa pohyby stávajú výraznejšie a dokonca ku koncu tehotenstva aj bolestivejšie. „Fyziologicky ubúda objemu plodovej vody v prospech objemu tela dieťaťa, čo je normálne a fyziologické. Dieťa nemá slabšie pohyby, ale pohyby majú iný charakter. Zmena pohybov je postupná a neznamená to, že sa deje niečo zlé, “ upokojil gynekológ.
Od cca 28. tt vám lekár či lekárka môžu navrhnúť, aby ste počítali kopance a aktivitu svojho bábätka až do pôrodu. Môžete to robiť ráno alebo večer, prípadne cez deň v závislosti od denného rytmu, ktorý ste si odpozorovali, teda kedy je dieťatko najaktívnejšie.
Odporúča sa narátať aspoň 10 pohybov (kopancov, výpadov, otáčanie, švihnutie, vydutiny) v priebehu jednej či dvoch hodín. Ak sa to v tom momente nedarí, stačí sa občerstviť, dať si sladký (sladko-zdravý) dezert, zacvičiť jógu alebo ísť na dlhú prechádzku či radšej si ľahnite - veď viete, keď vy chcete oddychovať, bábo vás chce vyduriť. Ak sa vám nezadarí, nebojte sa počkať na inú časť dňa, máte 24 hodín.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Ak by však dieťatko bolo podozrivo neaktívne, alebo priaktívne, nebojte sa konzultovať to s gynekológom či gynekologičkou. To radí aj gynekológ Ferianec:„Žena by mala mať denný kontakt s dieťaťom. Počas gravidity žena zistí, aký má plod denný rytmus a vie, čo je normálne a v akých časoch cíti pohyby. Ak toto niektorý deň nemá splnené a napriek povzbudeniu aktivity v zmysle pohýbania maternicou, alebo ak si dá malú dávku sladkého a plod neodpovedá, mala by to konzultovať so svojim lekárom.“
Ak ste veľmi zvedavá a chceli by ste poznať časový postup, ako budete cítiť prvé pohyby bábätka v brušku, v skratke vám popíšeme pohyby v jednotlivých týždňoch tehotenstva. Pripomíname, že tak ako tehotenstvo je u každej ženy individuálne a prežíva ho inak, tak aj pohyby môže mamička pocítiť prvýkrát úplne odlišne ako jej tehotné kamarátky. Každá sme iná:
Pohyby v brušku počas II. trimestra
- 12. tt, 3. mesiac, II. trimester: Dieťatko sa v maternici rapídne hýbe, pohyby vidíte na UTZ, ale ešte necítite
- 14. tt, 4. mesiac, II. trimester: Ostrieľané mamičky už začínajú rozpoznávať prvé slabé pohyby, prvorodičky zvyčajne neskôr (od 24. - 26. tt, teda 6. mesiaca)
- 20. - 23. tt, 5. - 6. mesiac, II. trimester: Čoraz viac prvorodičiek registruje prvé pohyby ako jemné kopančeky, aktivita sa zvyšuje a z kopancov sú kotrmelce, akrobaciou si dieťa trénuje a posilňuje svaly aj kosti, najživšie je večer, alebo po najedení sa mamičky
- 24. - 28. tt, 6. - 7. mesiac, II. trimester: Bábätko má isté zvyklosti, pravidelnosti, kedy je aktívnejšie a kedy pokojnejšie - denný rytmus, pohyby sú silnejšie, ostrejšie, synchrónnejšie, robí pravidelne kotrmelce, premety, pláve, otáča sa, naťahuje, vrtí, pravidelne štikúta a v prípade hlasného zvuku poskočí a zľakne sa
- 28. tt, 7. mesiac, II. trimester: Niektoré pohyby mamičky hlásia, že im doslova vyrazili dych - prirovnávajú ich k „otrasom v útrobách“
Pohyby v brušku počas III. trimestra
- 29. - 31. tt, 7. mesiac, III. trimester: Poznáte denný rytmus vášho dieťatka, hýbe sa niekoľkokrát denne a pravidelne, kopance sú silnejšie, pohyby ostrejšie, na brušku registrujete vydutiny, vlnenie, cítite kmitanie nohou, výpady lakťom, kopance do kŕčka maternice alebo ak je uložené opačne hlavičkou dolu, tak do rebier
- 32. - 35. tt, 8. mesiac, III. trimester: Pohyby bábätka sú na vrchole, hoci sa dieťa prispôsobuje stiesnenejšiemu priestoru, výpady, kopance, otáčania a vydutiny sú výrazné, mocné, viditeľné, pozoruje ich okolie s úžasom, dieťa má pravidelné spánkové cykly (20-40 minút v 90-minútových intervaloch), cítite buchnáty do rebier a kopance do kŕčka maternice, priberá na váhe, silnejú mu svaly, pevnejú kosti ukladaním vápnika
- 36. - 40. tt, 9. mesiac, III.
Vývoj zmyslov
Síce drobec vo vašom brušku vidí iba ružové „niečo“, jeho očká sa začínajú vyvíjať tak, že dokáže na niektoré podnety reagovať. Najskôr sa síce vyvinie hmat, takže dieťa vie, že sa bruška dotýkate a preto na dotyk reaguje aj ono. Ak ste niekedy na sone boli smutní, že bábo dalo akurát rúčku do záberu, vedzte, že to vôbec nebolo naschvál. Proste vnímalo pohyb a videlo, že niečo na brušnej stene je a chcelo sa toho dotknúť.
Okolo 20. týždňa sa začína vyvíjať čuch a vedci predpokladajú, že dieťa vie vnímať aj čuchom rôzne vône z plodovej vody. Čuchom sa tiež dieťa spozná s matkou a preto keď sa narodí, ju „spozná“ podľa čuchu. V rovnakom čase sa dieťaťu vyvíja aj sluch, takže prihováranie sa vníma, vníma aj zvuky z okolia, najviac si ale užíva tlkot matkinho srdca a jej obehový systém. V neposlednom rade jej hlas.
Mama podporuje zmysly dieťatka a vôbec to nemusí robiť vedome. Ako? Hmat je prvým zmyslom, ktorý sa mu vyvíja. Má rado teplučko, ale nie horúco. Miluje dotyky a bude sa tlačiť na hladkajúcu dlaň a vyplavovať pri tom potoky oxytocínu a endorfínov. Už v 6. týždni sa na jeho drobnom jazýčku vytvárajú chuťové poháriky. Iste uhádnete, akú chuť majú deti najradšej? Áno, sladkú. Pijú potom plodovú vodu dvakrát rýchlejšie. Ale pozor - to neznamená, že sa máte napchávať sladkosťami. Zrakové nervy zaznamenávajú a reagujú ešte v čase, keď je viečko bábätka pevne zatvorené. Napriek tomu dokážu rozoznať svetlo a tmu. Niektoré deti milujú svetlo a budú kopkať dovtedy, kým si mamka na slniečku neodkryje bruško. Potom v maternici nastane krásne červené intímne svetlo. Sluch je podľa mňa najintenzívnejšie ovplyvňovaným zmyslom. Okrem toho, že deti počúvajú neustály tlkot srdca mamky, šumenie v cievach či škvŕkanie čriev, vnímajú i zvuky zvonku. Hlas mamky i ocka, súrodencov, domácich zvierat. Zvykajú si na ne, učia sa dokonca melódiu a rytmus materinskej reči. A keďže majú dobre vyvinutú i pamäť, tak vás určite neprekvapí, že deti hudobníkov sú obvykle tiež hudobne nadané. Všetky deti milujú hudbu. Čuch je tajuplný zmysel. Vôňu síce nemôžeme vidieť, ani chytiť, a predsa nás dokáže ovplyvniť. Všetko, čo mamka počas tehotenstva zje, má svoju vôňu. I to, čo si na seba natrie. I jej vlastné telo nejakú typickú vôňu má.
Vývoj sluchu
Sluch plodu sa rozvíja pozoruhodne skoro. Vďaka tomu vaša dcérka alebo syn získava informácie z vonkajšieho sveta oveľa skôr, ako by sme si mysleli.
Už okolo šiesteho tehotenského týždňa sa vo vnútri vyvíjajúcej sa hlavičky plodu začínajú vytvárať jedinečné tkanivá, ktoré sa stanú mozgom, tvárou, ušami, očami a nosom. Napriek tomu, že počas ultrazvuku nevidíte uši svojho dieťaťa, už sa vyvíja zložité usporiadanie rúrok, ktoré tvoria vnútorné uši.
V tomto období sa na krku plodu objavia malé zárezy - budúce uši. Aj keď ešte nie sú na správnom mieste, postupne sa naň presunú. Potom sa premenia na malé, stočené ušká. Samozrejme, vyvíjajú sa ďalej počas celého prvého a druhého trimestra. Napríklad: vnútorné ucho sa spojí s neurónmi v mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovanie zvukov. Začnú sa tvoriť drobné malé kosti v strednom uchu, ktoré snímajú vibrácie zvukových vĺn.
Štruktúry uší sú už natoľko vyvinuté, že plod začína detekovať prvé zvuky. Patria k nim najmä: rytmus srdca, pochody vo vašom žalúdku a zvuk vzduchu vstupujúceho a opúšťajúceho pľúca pri dýchaní. Ďalším vývojom sluchu, počuje čoraz viac aj zo sveta mimo lona.
24-týždňový plod už otáča hlavičku za hlasným alebo známym zvukom či hlasom. Nezabúdajte na to, že to, čo počujete vy mimo maternice, nie je to isté, ako to, počuje dieťa vo vnútri. Plod je obklopený plodovou vodou. Takže aj keď sú uši dieťaťa úplne vyvinuté, zvuky, ktoré počuje v maternici, budú tlmené. Nie je tak totiž žiadny vzduch, ktorý by zvuk prenášal.
Ak si chcete predstaviť, ako počuje vaše dieťa v maternici, položte si s partnerom ruky na ústa a snažte sa viesť rozhovor. Táto tlmená konverzácia znie podobne ako zvuk, ktorý počuje plod v maternici. Dokážete síce rozoznať tóny a výšky tónu, ale nebudete schopní porozumieť všetkým slovám.
Najintenzívnejšie plod počuje hlas svojej matky. Dôvod je jednoduchý. Kým väčšina zvukov pochádzajúcich zvonku sa prenáša vzduchom a potom cez maternicu, hlas matky sa prenáša aj cez jej telo. Výskum navyše ukázal, že srdcová frekvencia dieťaťa sa pri počúvaní hlasu matky zvýši, čo znamená, že dieťa je pri rozprávaní ostražitejšie. Preto sú debaty s rastúcim bruškom výborným nápadom. Rodičia sa radi prihovárajú k svojmu nenarodenému dieťaťu. A to pozorne počúva.
Rodičia sa radi prihovárajú k svojmu nenarodenému dieťaťu. A to pozorne počúva. Nedá sa s presnosťou určiť, odkedy maličké v brušku počuje. Isté ale je, že už medzi 20. až 24. týždňom tehotenstva reaguje na zvuky, ktoré k nemu prichádzajú zvonku. Nepríjemný hluk spôsobí, že sa začne nespokojne hýbať. Pokojné tóny v ňom naopak vyvolajú záujem a sústredené, nehybné počúvanie. V brušku nie je nikdy ticho. Dieťa vníma, ako šumí mamina krv. Počuje aj zvuky jej čriev a iných vnútorných orgánov. A samozrejme vníma tlkot mamičkinho srdca, ktorý hrá veľkú rolu aj po jeho narodení. „Keď sa novorodencom púšťa zvuk matkinho srdca, menej plačú, nestratia toľko na váhe a sú všeobecne v lepšej nálade. Je očividné, že dieťa si spomína na dôverný, nepretržitý tlkot srdca, ktorý je mu známy už z maternice,“ píšu v knihe Tajomstvo prvých deviatich mesiacov nemeckí autori, profesor neurobiológie Gerald Hütner a psychoterapeutka Ingeborg Weser. Ak dieťa plače, často pomôže priložiť si ho k srdcu, a ono sa upokojí.
Mamičky z Veľkej Británie sa zúčastnili na pokuse, ktorý mal dokázať, že deti si po narodení spomínajú na zvuky, ktoré v brušku pravidelne počúvali. Ženy sa každý deň dívali na obľúbený seriál. Keď sa deti narodili, pustili im jeho zvučku. Výsledok neprekvapil. Bábätká na známe zvuky reagovali, upokojili sa. „Plody si pamätajú aj určité piesne, ktoré im počas tehotenstva púšťali opakovane. Niektorí profesionálni hudobníci dokonca hovoria, že isté skladby poznali tak dobre, že vedeli, ako pokračujú, a to ešte pred otočením notového listu,“ upozorňujú nemeckí autori.
K dieťaťu najčastejšie dolieha mamin hlas. Počuje ho naozaj dobre, pretože panvové dno funguje ako zosilňovač zvuku. Hlas sa naviac prenáša aj cez chrbtové kosti. Pokusy viedli k zisteniu, že keď sa dieťaťu pustí mamin hlas tak, ako znel v maternici, reagujú naň ešte výraznejšie, ako keď ho počujú po narodení. Ani oteckovia sa ale nemusia cítiť odstrčení. Nenarodené dieťa lepšie počuje zvuky nízkej frekvencie. To znamená mužské hlasy. Hlasy zvonku plod vníma tlmene, akoby k nemu prichádzali cez záves, ktorý sa odhrnie až po narodení.
Vnútorné ucho dieťaťa je celkom vyvinuté už v polovici tehotenstva. Sluch mu veľmi dobre slúži od polovice siedmeho mesiaca. Platí pritom, že sluchový nerv je jediným zmyslovým nervom, ktorý je v tomto období vývoja už dokonale funkčný.
Vplyv hudby
Vyhýbajte sa hlučným miestam, koncertom, pretože to dieťaťu neprospieva. Na hluk je ešte priveľmi citlivé aby si to užívalo ako vy. Stimulácia zvukom dodáva mozgu 70% energie, no hudba ako taká nerozvíja iba psychický či intelektuálny vývoj, no najmä hudobnú inteligenciu dieťaťa. Tým, že dieťaťu púšťame hudbu už v brušku, pripravujeme ho na dobré vnímanie a učenie. Dieťa rozoznáva hudbu a spev v rozmedzí 20 - 30 decibelov. To, čo dieťaťu v brušku púšťate, k tomu sa rado vracia aj po narodení, pretože to pozná.
Francúzski vedci priznávajú, že nenarodeným deťom čítanie rozprávok spôsobuje zrýchlenie a spomalenie tepu, v závislosti od rozprávky. Zaujímavé, však? Pred rockovými vypalovákmi uprednostnite jemné a rytmické "uspávanky" od Mozarta či Vivaldiho, nevhodný je Brahm alebo Beethoven. Prečo? Ich hudba je príliš hlučná, nepôsobí dobre ako na matkino vnímanie, tak na prostredie drobca v brušku.
Vývoj zraku
Oči bábätka sa začínajú vyvíjať už okolo druhého mesiaca v mamičkinom brušku. Tento vývoj trvá približne do 30. týždňa. Aby však po narodení dokázalo vnímať svet okolo seba, potrebuje na to ďalších pár týždňov. Čo všetko teda bábätko po narodení vidí a ako sa oň starať, aby sa zrak vyvinul správne? Zrak je najmenej vyvinutým zmyslom bábätka. Keď sa váš malý poklad po 9 mesiacoch z prítmia vášho bruška konečne dostane na svet, nie je ešte zvyknutý na silné svetlo. Jeho zrak sa vyvíja celý nasledovný rok. Po prvých dňoch vie rozoznať len svetlo a tmu. Neskôr už vníma aj rozmazané predmety vo svojej blízkosti.
Hovorí sa, že je to takzvaná mamičkovská vzdialenosť. Mamičkovská preto, lebo, ide len približne o 25 centimetrov od koreňa nosa bábätka. V tejto blízkosti sa najviac stretáva so svojou matkou počas kŕmenia. Po uplynutí 6 týždňov očká bábätka rozoznávajú základné tvary. Keď naňho hovoríte, alebo mu ukazujete známe predmety, zvykne za vami otáčať hlavičku. Bábätko si v 3 mesiacov už dokáže zapamätať tváre svojich rodičov a ďalších blízkych ľudí, s ktorými sa pravidelne stretáva. V tomto období už dieťa vie zaostriť na akúkoľvek vzdialenosť a pozrieť sa všetkými smermi. Vníma priestor aj hĺbku. Zrak koordinuje s pohybom. Šiesty mesiac je obdobím, kedy objavuje rúčky a nôžky. Darí sa mu chytiť predmety a dokonca si ich k sebe pritiahnuť. Podávať predmety však dokáže až v období jedného roka.
Ak u svojho dieťaťa zbadáte škúlenie aj po uplynutí 3 mesiacov, niečo nie je v poriadku. Správne postavenie oka zabezpečuje 6 okolitých svalov. U dieťaťa, ktoré škúli, je vysoká pravdepodobnosť, že vidí zdvojený obraz. Tento stav je dôležité neignorovať a nečakať, že sa upraví sám. Hrozí totiž, že neriešený problém v neskoršom veku prerastie do tupozrakosti, kedy dieťa prestane vidieť ostro na jedno oko. Ďalšími znakmi, že dieťa dobre nevidí, je narážanie do nábytku, trasúce sa oči, a tiež ak si oči často šúcha ručičkou. Ak máte podozrenie na zlé videnie vášho dieťaťa, môžete vyskúšať jednoduché testy podľa jeho veku. Zdravé jednomesačné bábätko bude otáčať hlavičku za ostrejším svetlom. V štyroch mesiacoch môžete vyskúšať pred bábätkom pohybovať farebným predmetom. Ak bude otáčať hlavičku za predmetom, všetko je v poriadku. Polročné dieťa najjednoduchšie otestujete tak, že v priestore rozmiestnite rôzne hračky. Malo by sa za nimi začať načahovať. Pri ročnom dieťati je dôležitá správnosť úchopu.
Ak vám odborník potvrdil, že vaše dieťa potrebuje okuliare, zamerajte sa na správnu veľkosť, je veľmi dôležité aby okuliare správne anatomicky sedeli na tvári, pretože u menších detí je veľmi zložité nájsť ideálny rám. Okuliare mu nesmú padať z tváre, keď zohne hlavu, ani byť príliš tesné. Taktiež by ste mali dať pozor na ich váhu, aby neboli príliš ťažké, dieťa by sa mohlo cítiť nekomfortne. Dnes sú už plastové sklá samozrejmosťou čo sa výrazne prejaví na ich bezpečnosti a váhe. Je veľmi dôležité aby dieťa nosilo svoje okuliare rado.