Viedeň, jedno z najvýznamnejších kultúrnych centier Európy, je mestom, ktoré priam prekypuje históriou, pamiatkami, galériami a neobyčajnými zážitkami. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patria cisárske paláce Hofburg a Schönbrunn, ktoré boli po stáročia centrom moci Habsburgovcov a svedkami mnohých zásadných udalostí. Tento článok sa zameriava na históriu a súčasnosť týchto dvoch ikonických palácov, ako aj na ďalšie významné miesta spojené s cisárskou Viedňou.
Hofburg: Sídlo moci Habsburgovcov
Hofburg, v slovenčine „sídlo panovníkov“, je jedným z najvýznamnejších historických komplexov v Rakúsku a symbolom rakúskej moci a histórie. Nachádza sa v centre Viedne a viac ako 700 rokov slúžil ako sídlo habsburskej dynastie, ktorá bola jednou z najvplyvnejších kráľovských rodín v Európe. Dnes je Hofburg sídlom rakúskeho prezidenta, čím si udržal svoj politický význam aj v modernej dobe.
Stavebný vývoj a architektúra
Hofburg je jedným z najväčších a najkomplexnejších palácových komplexov v Európe, ktorý sa vyvíjal v priebehu storočí. Jeho architektúra je fascinujúcou zmesou rôznych štýlov, ktoré odrážajú politický a kultúrny význam Habsburskej ríše v priebehu histórie.
Stavebný vývoj Hofburgu začal v 13. storočí, keď bol postavený ako hrad na obranu mesta Viedeň. Tento pôvodný gotický hrad slúžil ako pevnosť, ale aj ako sídlo habsburských vojvodov. V období renesancie, hlavne počas vlády cisára Ferdinanda I., boli pridané prvé renesančné prvky, pričom vznikol aj Švajčiarsky dvor, ktorý dodnes nesie znaky tejto éry. V barokovom období, najmä za vlády Márie Terézie v 18. storočí, bol Hofburg výrazne rozšírený a zmodernizovaný. V 19. a začiatkom 20. storočia sa Hofburg rozšíril o klasicistické prvky, čoho najvýznamnejším príkladom je Nová rezidencia (Neue Burg), ktorú začali stavať na konci 19. storočia a dokončili až v roku 1913.
Hofburg sa vyvíjal cez rôzne historické obdobia, pričom každý nový panovník a architektonický štýl prispel k jeho súčasnej podobe. Medzi najvýznamnejšie časti Hofburgu patria:
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri zvracaní krvi po cisárskom reze?
- Stará rezidencia (Alte Burg): Pôvodná stredoveká pevnosť, ktorá bola základom pre neskoršie rozšírenia.
- Nová rezidencia (Neue Burg): Najnovšia časť Hofburgu, postavená v neoklasicistickom štýle.
- Amalienburg: Palác pomenovaný po cisárovnej Amálii, ktorý bol postavený v 16. storočí v renesančnom štýle a neskôr upravený v barokovom duchu.
- Švajčiarsky dvor (Schweizerhof): Najstaršia zachovaná časť Hofburgu, postavená v renesančnom štýle.
Múzeá a výstavy v Hofburgu
Hofburg dnes slúži ako významné kultúrne a historické centrum, ktoré ponúka návštevníkom možnosť nahliadnuť do života Habsburgovcov a ich bohatého dedičstva. V rámci komplexu sa nachádza niekoľko múzeí a výstav, ktoré približujú každodenný život cisárskej rodiny, ich osobnosti a bohatstvo.
- Cisárske apartmány: Umožňujú návštevníkom predstaviť si, ako žili habsburskí panovníci v období Rakúsko-Uhorskej monarchie. Návštevníci môžu prejsť viacerými miestnosťami, ktoré slúžili ako rezidencia cisára Františka Jozefa I. Apartmány odhaľujú luxusný životný štýl Habsburgovcov, no zároveň ponúkajú pohľad na pracovné návyky cisára Františka Jozefa, ktorý bol známy svojou pracovitosťou a disciplínou. Cisárske miestnosti, vrátane pracovnej miestnosti, spálne a salónov, sú bohato zariadené nábytkom z 19. storočia a zdobené vzácnymi tapisériami a umeleckými dielami.
- Sisi Múzeum: Je venované cisárovnej Alžbete, jednej z najznámejších a najobdivovanejších osobností rakúskej monarchie. Cisárovná Sisi sa stala ikonou nielen pre svoju krásu, ale aj pre svoju tragickú životnú cestu. Výstava v múzeu zahŕňa množstvo osobných predmetov cisárovnej, vrátane jej šiat, šperkov a portrétov, ako aj fascinujúce fakty o jej záľube v cestovaní, prísnych diétach a cvičeniach, ktoré praktikovala pre udržanie svojej legendárnej postavy. Sisi bola známa svojou rezervovanosťou a odporom k rigidnému dvoru, čo len pridáva k jej mýtu a popularite.
- Strieborná komora: Ponúka jedinečný pohľad na ohromujúce bohatstvo a luxus cisárskeho dvora. Táto expozícia predstavuje rozsiahlu zbierku kráľovského stolného riadu, ktorý sa používal na cisárskom dvore pri rôznych oficiálnych hostinách a slávnostiach. Medzi najvýznamnejšie exponáty patrí „Miliónová servírovacia súprava“, ktorá bola vyrobená v 19. storočí na objednávku cisára. Názov získala vďaka svojmu extravagantnému dizajnu a vysokej hodnote. Zbierka tiež obsahuje unikátne kúsky stolového riadu, ktoré reprezentujú rôzne štýly a epochy, od renesancie až po klasicizmus.
Habsburgovci a Hofburg
Hofburg je neoddeliteľne spojený s Habsburskou dynastiou, ktorá vládla Rakúsku viac ako 600 rokov a výrazne ovplyvnila históriu nielen tejto krajiny, ale aj celej Európy. Habsburgovci z Hofburgu riadili politiku rozsiahlej ríše, ktorá sa rozprestierala od strednej Európy až po Španielsko.
Habsburgovci boli jednou z najvýznamnejších a najdlhšie vládnucich dynastií v Európe. Od konca 13. storočia, keď sa Rudolf I. Habsburský stal nemeckým kráľom a začal expanziu dynastie, až do konca 1. svetovej vojny, kedy cisár Karol I. Vďaka šikovným dynastickým manželstvám a spojenectvám Habsburgovci postupne rozširovali svoje územia, čo viedlo k vzniku Rakúsko-Uhorskej monarchie, jedného z najväčších a najvplyvnejších štátov v Európe.
Medzi najvýznamnejších habsburských panovníkov spojených s Hofburgom patria:
- František Jozef I.: Jeden z najznámejších habsburských panovníkov, ktorý vládol takmer 68 rokov, sa stal symbolom neskorej rakúsko-uhorskej monarchie. František Jozef I. mal veľký vplyv na vývoj celej Európy v období prudkých zmien - od revolúcií v polovici 19. storočia až po 1. svetovú vojnu. Počas jeho vlády bol Hofburg centrom politického a spoločenského života.
- Mária Terézia: Jediná žena, ktorá vládla Rakúskej monarchii, je ďalšou významnou panovníčkou spojenou s Hofburgom. Počas jej vlády (1740 - 1780) prebehlo mnoho reforiem, ktoré modernizovali Rakúsko. Bola matkou šestnástich detí, medzi ktorými boli aj budúci cisár Jozef II. a kráľovná Francúzska Mária Antoinetta.
Španielska jazdecká škola
Španielska jazdecká škola (Spanische Hofreitschule) je jednou z najstarších a najprestížnejších inštitúcií svojho druhu na svete. Nachádza sa v areáli Hofburgu vo Viedni a je známa svojimi dokonalými klasickými drezúrnymi vystúpeniami, ktoré predvádzajú bieli lipicani.
Prečítajte si tiež: Cisársky rez a hypertenzia
Španielska jazdecká škola vznikla v roku 1572 a jej názov pochádza z plemena španielskych koní, ktoré Habsburgovci pôvodne používali na svojom dvore. Cisár Maximilián II. priviedol do Rakúska tieto ušľachtilé španielske kone a začal budovať stádo, ktoré sa stalo základom pre dnešných lipicanov. V priebehu 18. storočia, najmä za vlády cisára Karola VI. a jeho dcéry Márie Terézie, sa Španielska jazdecká škola stala významnou súčasťou habsburského dvora. Jej úlohou bolo nielen výcvik koní a jazdcov pre vojenské a ceremoniálne účely, ale aj udržiavanie a rozvíjanie jedinečnej tradície klasickej jazdeckej školy.
Lipicani, kone používané v Španielskej jazdeckej škole, sú považované za jedno z najstarších a najuznávanejších plemien koní na svete. Toto plemeno vzniklo v 16. storočí v Lipici, čo je dnešné Slovinsko, a bolo vyšľachtené špeciálne pre potreby habsburského dvora.
Klasická drezúra, ktorú predvádzajú lipicani v Španielskej jazdeckej škole, zahŕňa mimoriadne náročné cviky, známe ako „vysoká škola drezúry“ (Hochschule). Medzi najznámejšie patria figúry ako piaffe (dvíhanie nôh na mieste), passage (veľmi predĺžený a rytmický klus) a najmä „levády“ (vzpínanie sa na zadných nohách) a „kaprioly“ (skoky do vzduchu s prudkým kopnutím zadných nôh).
Španielska jazdecká škola ponúka návštevníkom možnosť zažiť toto jedinečné umenie naživo. Počas roka sa pravidelne konajú verejné vystúpenia, ktoré sú zamerané na klasickú drezúru lipicanov. Najpopulárnejším predstavením je „Ranný tréning s hudbou“, ktorý umožňuje návštevníkom sledovať denný tréning jazdcov a koní. Ďalšou možnosťou je zúčastniť sa plných vystúpení, ktoré predvádzajú vrcholové drezúrne kúsky v nádhernom historickom prostredí Zimnej jazdiarne, postavenej v 18. storočí cisárom Karolom VI. Návštevníci si tiež môžu rezervovať prehliadky zákulisia, kde sa dozvedia viac o histórii školy, o výcviku lipicanov a starostlivosti o tieto výnimočné kone.
Rakúska národná knižnica
Rakúska národná knižnica (Österreichische Nationalbibliothek), nachádzajúca sa v areáli Hofburgu, patrí medzi najväčšie a najvýznamnejšie knižnice v Rakúsku a Európe. Je to kultúrny a vedecký poklad, ktorý uchováva storočia literárneho, vedeckého a historického dedičstva Rakúska i celého sveta.
Prečítajte si tiež: Pôrodnica Košice Rastislavova cisársky rez
Rakúska národná knižnica bola založená v 14. storočí ako súčasť cisárskej knižnice Habsburgovcov. Cisár Karol VI. v roku 1723 nariadil výstavbu novej časti Hofburgu - nádhernej barokovej Sály slávy (Prunksaal), ktorá je dnes hlavným návštevníckym priestorom knižnice. Knižnica sa v priebehu storočí rozrastala, a stala sa národným úložiskom rakúskej literárnej a vedeckej tvorby. Okrem svojej nádhernej architektúry má obrovský význam pre štúdium rakúskej histórie a kultúry.
Rakúska národná knižnica má rozsiahlu a rozmanitú zbierku, ktorá zahŕňa viac ako 12 miliónov položiek. Medzi najvýznamnejšie zbierky patria:
- Knihy a rukopisy: Knižnica uchováva viac ako 7,5 milióna kníh a zväzkov vrátane vzácnych rukopisov, ktoré siahajú až do stredoveku.
- Hudobné zbierky: Knižnica uchováva originálne partitúry slávnych skladateľov, ako sú Wolfgang Amadeus Mozart, Ludwig van Beethoven a Gustav Mahler.
Návšteva Rakúskej národnej knižnice je skutočným zážitkom, ktorý kombinuje históriu, kultúru a nádhernú architektúru. Hlavná baroková sála knižnice je prístupná pre verejnosť. Je to jedna z najimpozantnejších knižničných miestností na svete, s veľkolepými freskami na strope a radmi drevených knižníc plných starých zväzkov. Knižnica pravidelne organizuje rôzne tematické výstavy, ktoré zahŕňajú ukážky z jej zbierok.
Záhrady Hofburgu
Hofburg obklopujú nádherné záhrady, ktoré slúžia ako oázy pokoja uprostred rušnej Viedne. Dve najznámejšie záhrady v okolí Hofburgu sú Burggarten a Volksgarten, ktoré lákajú návštevníkov svojou krásou, históriou a príjemnou atmosférou.
Burggarten bola pôvodne súkromná záhrada cisárskej rodiny a bola vytvorená na začiatku 19. storočia, po napoleonských vojnách, na mieste bývalých mestských hradieb. Dnes je to verejný park, ktorý ponúka návštevníkom možnosť oddýchnuť si medzi krásnou zeleňou a historickými pamiatkami. Volksgarten, ktorý bol otvorený pre verejnosť v roku 1823, je jedným z najobľúbenejších parkov vo Viedni. Jeho rozloženie v klasickom francúzskom štýle s precízne udržiavanými kvetinovými záhonmi, fontánami a upravenými kríkmi vytvára elegantný a harmonický priestor.
V Burggarten sa nachádza slávny pamätník Wolfganga Amadea Mozarta, ktorý bol postavený v roku 1896. Socha slávneho rakúskeho skladateľa, doplnená hudobnými motívmi a kvetinovými záhonmi v tvare husľového kľúča, je jedným z najfotografovanejších miest v záhrade. Volksgarten zdobí pamätník cisárovnej Alžbety, známej ako Sisi, ktorý bol postavený v roku 1907. Tento pamätník je vyrobený z bieleho mramoru a zobrazuje Sisi ako majestátnu a elegantnú postavu, symbolizujúcu obdiv Rakúska voči tejto tragickej a populárnej osobnosti.
Hofburg ako sídlo prezidenta
Hofburg, bývalá cisárska rezidencia Habsburgovcov, si aj dnes zachováva svoj politický význam, aj keď už neslúži ako sídlo monarchov. Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie v roku 1918 sa Hofburg stal symbolom rakúskej republiky a dnes hrá kľúčovú úlohu v politickom živote krajiny.
V súčasnosti je Hofburg oficiálnym sídlom rakúskeho prezidenta. Prezidentský úrad sa nachádza v časti nazývanej Leopoldinische Trakt, ktorá bola postavená v 17. storočí za vlády cisára Leopolda I. Prezident v Hofburgu vykonáva mnoho oficiálnych povinností, vrátane prijímania zahraničných štátnikov, podpisovania zákonov a vedenia diplomatických rokovaní. Práve v Hofburgu sa konajú aj oficiálne slávnosti, ako sú inaugurácie nového prezidenta či dôležité štátne recepcie.
Hofburg bol svedkom mnohých zásadných politických udalostí v histórii Rakúska. Po páde Rakúsko-Uhorskej monarchie v roku 1918 sa v jeho priestoroch vyhlásila prvá Rakúska republika. Ďalšou kľúčovou udalosťou bola anexia Rakúska nacistickým Nemeckom v roku 1938, známa ako Anschluss. Práve na námestí Heldenplatz pred Hofburgom Adolf Hitler verejne oznámil pripojenie Rakúska k Nemeckej ríši počas masového zhromaždenia.
Hofburg tak predstavuje nielen históriu a kultúrne dedičstvo, ale aj živé politické centrum, ktoré hrá kľúčovú úlohu v dnešnej rakúskej demokracii.
Schönbrunn: Letné sídlo cisárskej rodiny
Barokový palác Schönbrunn je jednou z najnavštevovanejších atrakcií Viedne a od polovice 18. storočia bol populárnym letným sídlom rakúskych panovníkov. Počas zimného obdobia sa presťahovali späť do Hofburgu v centre Viedne. S rozpadom Rakúsko-uhorskej monarchie táto funkcia palácu zanikla a od roku 1918 funguje ako múzeum. V roku 1996 bol pridaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Zlatožltá farba impozantnej budovy bola symbolom habsburskej ríše. Interiér sa nesie v štýle rokoko (väčšinou biele plochy s ornamentmi zo 14-karátového lístkového zlata) s českými krištáľovými lustrami a kachľovými pecami. Pôvodným zámerom bolo vybudovanie poľovníckeho zámku, ale vďaka neustálemu rozširovaniu sa nakoniec stalo reprezentatívnym letným sídlom cisárskej rodiny. Obrovský zámok má 1 440 miestností, z ktorých je možné navštíviť 45. Zaujímavosťou je, že cisársky dvor obsluhovalo 200 kuchýň.
Porovnanie Schönbrunnu s inými európskymi sídlami, ako sú Versailles vo Francúzsku, Würzburskou rezidenciou v Nemecku, palácom Drottningholm vo Švédsku a zámkami Augustusburg a Falkenlust v nemeckom Brühl, je často diskutované. Hoci je interiér Schönbrunnu krásny, návštevníci, ktorí očakávajú niečo cisársky výnimočné, môžu byť mierne sklamaní. Jeho historická hodnota ako „miesta, ktorým kráčali dejiny“ je však nedoceniteľná.
Zámocký park
Zámok je obklopený veľkým parkom, ktorý tvoria záhrady, kvetinové záhony, fontány a niekoľko budov. Gloriette je prekrásna historická budova postavená za vlády Márie Terézie a Jozefa II. Pamätník rakúskeho víťazstva v bitke pri Kolíne dnes funguje ako kaviareň, kde sa pravidelne konajú aj komorné koncerty.
Jednou zo zvláštnych atrakcií Schönbrunnu je Irrgarten, záhradné bludisko, kde je možné objavovať symboly 12 znamení zverokruhu. Aj keď už nedosahuje pôvodnú veľkosť, stále je neoddeliteľnou súčasťou cisárskej záhrady. Najzaujímavejším zo skleníkov v zadnej časti zámockého parku je Palmový dom (Palmenhaus), kde môžu návštevníci obdivovať rastliny z pralesov zo všetkých kontinentov. O niečo ďalej je znovuotvorený Púštny dom (Wüstenhaus) s mimoriadne bohatou zbierkou kaktusov.
Cisárska zoo
Súčasťou zámockej záhrady je aj najstaršia zoologická záhrada v Európe, ktorá funguje od roku 1752. Jej rozloha sa postupne zväčšila na 17 hektárov a dnes je považovaná za jednu z najmodernejších zoologických záhrad na svete. Jej reputácia bola založená na skutočnosti, že sa tu v roku 1906 narodil prvý slon v zajatí. Dovtedy bola odborná verejnosť presvedčená, že slony sa v zajatí nerozmnožujú.
Pri prechádzkach pavilónmi zoologickej záhrady môžete prejsť niekoľkými klimatickými pásmami, od dažďového pralesa cez púšť až po Arktídu. Žije tu viac ako 600 druhov zvierat vrátane nosorožcov, slonov, hrochov, ľadových medveďov, tigrov, levov a rôznych druhov opíc. Medzi návštevníkmi sú najobľúbenejšie pandy privezené z Číny, na ktoré je zoo nesmierne hrdá.
#