Sledovanie vývoja dieťaťa je pre rodičov fascinujúce, no často aj stresujúce. Medzi dôležité míľniky patrí sedenie a chôdza. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na psychomotorický vývoj dieťaťa so zameraním na sedenie a chôdzu, aby pomohol rodičom lepšie porozumieť a podporiť svoje dieťa.
Psychomotorický vývin dieťaťa
Psychomotorický vývin je komplexný proces, ktorý zahŕňa rozvoj pohybu a psychiky dieťaťa. Je ovplyvnený genetickými predpokladmi, výchovou, prostredím a vlastnou aktivitou dieťaťa. Dieťa prirodzene prechádza rôznymi fázami vývoja, počas ktorých nadobúda rôzne zručnosti, aby mohlo časom fungovať samostatne. Sedenie je jednou z nich. Pohyb sa u dieťaťa rozvíja prirodzene, nie je nutné dieťa vyslovene učiť, ako sedieť alebo chodiť. Avšak je dobré dieťa stimulovať správnym spôsobom, ktorý jeho vývin podporí, alebo v prípade, že vývin nenapreduje spôsobom, akým by mal, ho možno mierne korigovať.
Ideálny vývoj pohybu u dieťaťa
Vývoj dieťaťa v ideálnom prípade vyzerá nasledovne:
- 2-3 mesiace: Dieťa leží na bruchu a začína dvíhať hlavičku.
- 3-5 mesiacov: Dieťa dvíha hlavu, opiera sa o ruky a začína sa pretáčať na chrbát. V ľahu na chrbte by malo byť v osi, to znamená, nos, hrudná kosť a lonová kosť by mali byť v jednej línii bez odchýlok.
- 6-8 mesiacov: Dieťa sa vzoprie na vystretých rukách a bruško je nadvihnuté od zeme, opiera sa o prednú stranu stehien. Z chrbta na bruško sa pretáča nie švihom a záklonom hlavy, ale tak, že si pritiahne kolená k bruchu a pretočí sa pomocou brušných svalov. Pretáčať by sa malo vedieť na obe strany, aby si vybudovalo funkčné svalové reťazce. Takisto existuje pilotácia - kedy sa dieťatko v polohe na bruchu otáča ako hodiny do oboch strán - napravo i naľavo. Z tejto zručnosti vzniká ďalšia, a to šikmý sed, kedy sa dieťa opiera o lakeť (tzv. opaľovanie sa).
- 8-10 mesiacov: Dieťa sedí vzpriamene - jedna noha je vpredu a druhá vzadu a chrbát je dokonale vystretý. Ak sedí zhrbene, je to znak, že svaly trupu ešte nie sú dostatočne silné a je potrebné ich ďalej posilňovať.
- 9 mesiacov: V deviatom mesiaci prejde vaše dieťa veľkým pokrokom. Naučí sa sedieť vzpriamene, kľačať a dokonca liezť po štyroch a navyše zvládne aj pritiahnutie do stoja. Za relatívne krátku dobu (troch až štyroch týždňov) sa vaše dieťa zvládne naučiť mnohým zručnostiam. Vaše bábätko by už nemalo zotrvávať v ľahu na chrbte alebo na brušku, ak sa chce hrať. Jeho mentálny vývoj postupuje míľovými krokmi, a preto je pre neho veľkou motiváciou dosiahnuť na hračku, ktorá je položená napríklad na stoličke alebo nižšom stole. Veľkým hnacím motorom vo vývoji pohybu vpred je fakt, že sa mamička či iná blízka osoba vzdialila príliš rýchlo a veľmi ďaleko. Snaha dosiahnuť na hračku, na ktorú síce vidí, ale nedosiahne na ňu, pretože je príliš ďaleko, ho bude motivovať k riešeniu, ako sa najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou dostať k vytúženému cieľu.
- 10-11 mesiacov: Symetrické a koordinované štvornožkovanie, pri ktorom sú ramená nad zápästiami, kolená pod bedrami a chrbátik je rovný. Ak je chrbát prehnutý, je to znak slabých brušných svalov. Štvornožkovanie by sa malo diať diagonálne, teda do kríža - pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha, pričom sa prepájajú obe mozgové hemisféry. Odporúča sa, aby dieťa štvornožkovalo aspoň 2 mesiace predtým, ako sa postaví a začne chodiť, kvôli dostatočnému spevneniu svalov.
- 11-12 mesiacov: Dieťa sa postaví s oporou cez polohu rytiera (vykročí jednou nohou dopredu) a začína postupne chodiť. S oporou znamená, že sa rukami drží nábytku a jednou nohou vykročí dopredu. Je dobré odsledovať akým spôsobom dieťa kladie nohu pred seba a v prípade potreby, mu ju napraviť. Noha by nemala byť vybočená do strany, špička by mala smerovať rovno dopredu a koleno je približne nad členkom.
Je dôležité si uvedomiť, že ide o štatistický vývoj. Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. To, že sa vaše dieťa rozvíja rýchlejšie alebo pomalšie, nemusí znamenať, že sa niečo deje nesprávne. Každá z týchto fáz je dôležitá a neodporúča sa ktorúkoľvek z nich preskočiť, pretože od nej závisí tá nasledujúca.
Kedy sa dieťa posadí?
Zvyčajne si dieťa sadne samé v období medzi 6. a 9. mesiacom, u väčšiny je to okolo 8. mesiaca. Na to, aby sa to udialo je nutné, aby boli jeho svaly krku a chrbta dostatočne spevnené a pripravené. Svaly krku, chrbta ako aj brucha, resp. trupu si dieťatko posilňuje postupne tým, že ho k pohybu motivuje okolie a hračky. Dieťatko sa obzerá za zvukmi a zrak je takisto veľmi dôležitým faktorom v rozvoji pohybu u dieťaťa. Postupne dvíha hlavu, otáča sa z chrbta na bruško a zapiera sa rukami - to všetko prispieva k posilneniu svalstva potrebného na samostatný sed, v ktorom sa dieťa udrží bez opory. Dalo by sa povedať, že to, čo u bábätka vyzerá ako nevinná hra, je v skutočnosti celodenný tréningový program.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Vhodné prostredie a stimulácia
Na to, aby sa psychomotorický vývin dial prirodzene, potrebuje bábätko vhodné prostredie, podmienky a stimuly. Zodpovednosť rodičov spočíva v tom, ich vytvárať, dieťa podporiť, ale určite nie je vhodné snažiť sa prirodzený proces u dieťaťa umelo zrýchľovať, napríklad tým, že ho budete do sedu usádzať, alebo ho podopierať pomôckami. Dieťa to urobí samé v momente, keď bude jeho telo na to pripravené. Zvyčajne sa posadí z polohy na štyroch, alebo na brušku.
Čo predchádza sedeniu?
Vývoj každého dieťaťa je individuálny a jednotlivé stupne vývoja môžu trvať rôzne dlho. Preto buďte trpezliví a vytvorte pre svoje dieťa bezpečné a komfortné prostredie, v ktorom sa bude učiť tempom, ktorý mu najviac vyhovuje. Čo musí dieťa zvládnuť predtým, ako sa začne učiť sedieť:
- Zdvíhanie a otáčanie hlavy
- Dostatočná sila hornej časti tela
- Držanie tela
- Statická rovnováha
- Dynamická rovnováha
- Symetrické rozloženie váhy v dolných končatinách
Nezávislé sedenie si vyžaduje nadobudnutie mnohých komplexných schopností vrátane koordinácie, rovnováhy, sily a uvedomovania si tela a bezpečnosti a tiež nebezpečenstva pádu.
Pasívne sedenie a jeho negatívny vplyv
Pasívne sedenie, teda také, keď dieťa do sedu posadíme my, no samé to ešte nevie, má negatívny dopad na celkové zdravie i samotný vývin.
- Keďže svaly chrbta nie sú ešte na sed pripravené, môže sa u dieťaťa vyvinúť skolióza, pretože dieťa sa pri pasívnom sede hrbí, predsúva hlavičku dopredu, čím sa zaťažujú kĺby chrbtice, väzy a svaly popri chrbtici a dieťa väčšinou sedí stočené do jednej strany.
- Kosti a väzy sú ešte mäkké a môžu sa pri predčasnom a pasívnom sede ľahko poškodiť v dôsledku nadmerného tlaku a ťahu, pretože hlavička dieťaťa je pomerne ťažká oproti krku.
- Tlak hlavy a hornej časti hrudníka na vnútorné orgány môže mať negatívny vplyv na vývoj srdca a pľúc a spôsobiť aj poruchy dýchania.
- Ak dieťa posadíme skôr ako sa naučí loziť, alebo nelozí dostatočne dlho, vynecháva sa postupné spevňovanie svalov a nevytvoria sa dostatočné prepojenia svalových reťazcov, ktoré sú neskôr nutné pre chôdzu a pohyb vo všeobecnosti. Preskočením niektorého z krokov sa môže sa zablokovať psychomotorický vývin dieťaťa.
Ako vyzerá správny sed u dieťaťa?
Ak sa dieťa posadí samé v momente, keď je jeho telo na to pripravené, bude mať nôžky natiahnuté rovno pred sebou, ramená budú voľne spustené od uší a hlava bude nad úrovňou hrudníka bez predsunutia. Na začiatku môže byť sed ešte nedokonalý - ohnutý chrbátik a občasný pád, ale v priebehu 10-14 dní sa to zvykne upraviť a dieťa je schopné sa v sede udržať a dokonca i natiahnuť rukami nad hlavu alebo dopredu či do strán.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Štvornožkovanie a plazenie
Štvornožkovaniu často predchádza plazenie. Aj pri ňom je potrebné sledovať ako dieťa plazí a je vhodné podporiť dieťa v symetrickom plazení, teda do kríža. Ak sa pri plazení iba ťahá rúčkami, prípadne iba jednou, no nohy ťahá za sebou, je nutné ho naučiť vnímať kolená, aby začalo čím skôr štvornožkovať. Ak si dieťa zvykne plaziť asymetricky, vytvoria sa u neho svalové dysbalancie, ktoré ho bude nutné neskôr preučiť. Plazenie môže dieťa aj vynechať, pretože nejde o vrcholnú zručnosť v rozvoji dieťaťa.
Štvornožkovanie podporíme aj tým, že mu na hladký povrh podlahy položíme koberec, alebo prekážky, ktoré ho donútia vymyslieť novú pohybovú stratégiu, prípadne mu odsunieme hračky ďalej, aby si po ne muselo ísť samé.
Kedy dieťa začne chodiť?
Tie začínajú chodiť niekedy okolo dvanásteho mesiaca.Niektoré detičky však až v 15. či 18. mesiaci. Nič z toho nie je neprirodzené a stále ide o normálne individuálne rozdiely vo vývine. Robia tak najčastejšie vodením dieťatka za dve ruky, prípadne sa snažia chôdzu simulovať pomocou chodítok, takzvaných pavúkov.
Zdravé dieťatko sa niekedy v období medzi 7. a 12. mesiacom samo s oporou postaví. To znamená, že sa chytí nábytku, okraja postieľky alebo čohokoľvek pevného a zodvihne sa do vzpriamenej polohy. Potom mu nejaký čas trvá, kým začne nábytok obchádzať. Ak ho necháte, naučí sa dve veci. Spoliehať sa samo na seba. To znamená, že nebude čakať, že mama bude vždy nablízku a zachráni ho. A naučí sa padať. Dieťa, ktoré sa prirodzene vyvíja, spadne v tomto období veľakrát. Vždy však bezpečne, na zadok. Postupne si pri obchádzaní nábytku natrénuje stabilitu, posilní svaly a prepracuje sa až k samostatnej chôdzi.
Čo dokáže dieťa v 12. mesiaci?
Dieťa v 12. mesiaci zvyčajne vie:
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
- Samostatne sedieť.
- Postaviť sa, pridržiavajúc sa nábytku alebo vás, a znovu sa posadiť.
- Uchopiť prštekmi aj drobné predmety vo veľkosti hrášku (kliešťový úchop).
- Podávať si predmet z jednej rúčky do druhej, otáčať ho a obzerať si ho zo všetkých strán.
- Hovoriť prvé slová a ďalej si rozvíjať porozumenie.
- Cielene počúvať (orientovať sa na konkrétny hlas alebo zvuk).
- Zapamätať si ľudí a veci, ktoré práve nevidí, nepočuje ani necíti (stálosť objektu).
- Pospevovať si spolu s vami jednoduché melódie a tlieskať pri nich do rytmu.
- Jesť samostatne rukami a/alebo lyžičkou.
Väčšina ročných detí ešte neprespí celú noc v kuse a pri zaspávaní potrebujú mamu či otca. Niektoré sú v 12.
Rečový vývoj v 12. mesiaci
Vývoj reči je veľmi individuálny. Najprv sa rozvíja porozumenie, až neskôr aktívna slovná zásoba. Niektoré deti už okolo svojich 1. narodenín zreteľne vyslovia niekoľko jedno- a dvojslabičných slov, ako napríklad mama, tata, baba, pápá alebo nie, bác či dokonca auto. Iným deťom sa jazýček ešte stále nerozviazal a dohovárajú sa džavotaním a mimikou. Ďalšie si tvoria vlastný slovník, ktorým opisujú ľudí, zvieratá, veci, činnosti či jedlá. Mama a otec rýchlo porozumejú reči svojho miláčika. Menej blízki alebo neznámi ľudia však zvyčajne netušia, čo dieťa hovorí, preto im rodičia musia „tlmočiť“.
Telesný vývoj v 12. mesiaci
Ročné dieťa zvyčajne nosí oblečenie vo veľkosti 80 až 86. Váži v priemere 8 900 a 9 600 gramov, čo je obyčajne trojnásobok jeho pôrodnej hmotnosti. Meria 74 až 84 centimetrov, obvod hlavy by mal byť 43 až 49 centimetrov.
Čo potrebuje dieťa v 12. mesiaci?
Človiečik je v tomto veku nesmierne zvedavý a živý, potrebuje priestor, pohyb a príležitosť na objavovanie svojho okolia. Prostredie, v ktorom sa pohybuje, však musí byť bezpečné. Nikdy ho nenechávajte bez dozoru - najmä nie v kuchyni pri varení, v kúpeľni pri kúpaní a určite nie na balkóne. Vytvorte mu priestor na hranie, na ktorý dovidíte aj z kuchyne. Učte ho, čo je nebezpečné, vysvetľujte mu, prečo musí byť opatrný. Nehodám a úrazom sa nedá vyhnúť na sto percent, spravte však všetko pre zníženie ich rizika.
Bezpečný domov pre ročné dieťa
- Zabezpečte elektrické zásuvky špeciálnymi poistkami.
- Zaistite nábytkové zásuvky a skrinky, ako aj okná detskými chráničmi.
- Na schodisko nainštalujte ochranné dvierka.
- Pripevnite skrine a skrinky k stene tak, aby nemohli na dieťa spadnúť, keď sa ich chytí.
- Zabezpečte nábytok proti posúvaniu.
- Zaistite alebo odstráňte káble, ktoré voľne ležia na zemi.
- Pri kúpaní a sprchovaní dieťaťa používajte protišmykovú podložku do vane.
- Pri varení v prítomnosti dieťaťa používajte len zadné platne. Rukoväte hrncov a panvíc otočte smerom dozadu. Odstráňte z dosahu dieťaťa zapojený elektrospotrebič či kanvicu.
- Odstráňte z kvetináčov okrasné kamienky, kvety s jedovatými listami niekomu venujte.
- Dekorácie, knihy a iné predmety, ktoré sú pre dieťa nebezpečné, preložte na vyššie položené skrinky a poličky alebo ich jednoducho odložte.
- Lieky, čistiace prostriedky a kozmetiku skladujte mimo dosahu dieťaťa.
- Nenechávajte voľne ležať mobilné telefóny, ovládače, zapaľovače, cigarety, zápalky a nože.
- Zamykajte vstupné dvere.
Strava ročného dieťaťa
Strava ročného dieťaťa má byť vyvážená a čo najčerstvejšia. Pokrmy pripravujte tak, aby obsahovali menšie aj väčšie kúsky, ktoré si malý jedák sám chytí do prštekov - od hrášku a rezancov cez krajček chleba či plátok jablka až po hrubšie kúsky mäsa.
Emocionálna podpora
Blízkosť, bezpečnosť, ochrana, pohodlie, starostlivosť a uznanie predstavujú dôležité emocionálne kotvy pre každé dieťa.
Dvojročné dieťa: Ďalší míľnik
Druhý rok je pre Vás aj pre Vaše dieťa veľkým míľnikom. Dieťa nachádza potešenie vo fyzických aktivitách a hrách. Pomáhajú mu vybiť jeho energiu a súčasne s pohybom sa rozvíja jeho osobnosť - hrubá motorika, jemná motorika, grafomotorika, dozrieva mozog a vyvíja sa osobnosť dieťaťa a jeho vlastnosti. Preto je veľmi dôležité dopriať dieťaťu veľa pohybu a aktivít. Už sa zlepšila jeho koordinácia a je schopné vám hodiť alebo kopnúť veľkú loptu. Na trojkolke alebo odrážadle dokáže už jazdiť rýchlo a bezpečne. Môže mať problémy s brzdením - u trojkolky nie tá zostane stáť, ale pri odrážadle ak vyvinie väčšiu rýchlosť môže brzdiť tak, že spadne nabok. Dokáže tiež súčasne niesť niečo v rukách a ísť - nerobí mu problém zmeniť smer - pri nižšej rýchlosti. Ešte stále nie je schopný dostatočne odhadovať vzdialenosti to znamená, že musíte byť pripravení zachytiť ho, priložiť ruku k rohu stola, aby sa nebuchol keď vylieza spod neho apod.
So zlepšujúcou sa jemnou a hrubom motorikou a koordináciou prichádzajú aj ďalšie nebezpečenstvá, ktoré si je potrebné uvedomiť. Dieťa skúša kľučky a kľúče - to znamená, že už môže byť schopné otvoriť si nezamknuté vchodové dvere a odísť napr. na návštevu k starým rodičom, prípadne sa zavrieť v izbe a nechtiac sa tam zamknúť. Samozrejme odomknúť sa mu tie dvere už nepodarí. Inštrukcie o tom ako otočiť kľúčom sú pre neho nezrozumiteľné. Nedokážete na svoje dieťa dávať pozor neustále počas dňa, preto a pokúste niektorým nebezpečenstvám predchádzať a učiť priebežne vaše dieťa, čo môže a čo nie, prípadne nacvičovať nejaké situácie „dopredu“. Rovnako začína byť oveľa zručnejší vo vyzliekaní - chce to robiť sám. Zoblečie si ponožky, dáva dole čiapku alebo klobúk, zobuje si topánky. Rovnako z tejto činnosti môže robiť hru - vy mu to oblečiete a on si to vzápätí zoblečie a veľmi sa pri tom smeje najmä ak naoko robíte krik. Je tiež schopný piť z pohára - najskôr z dvomi uškami, prípadne musí byť to uško dostatočne veľké a súčasne pohár nie je príliš ťažký. Ale už dokáže pohár uchopiť, dá si ho k ústam, napije sa a položí ho na stôl bez toho, aby rozlial.
Sociálny a rečový vývin dvojročného dieťaťa
Po sociálnej stránke je dieťa pripravené a potrebuje spoločnosť ostatných ľudí - nielen svojej rodiny. V tomto veku sa začínajú budovať vzorce správania, ktoré dieťa získava imitáciou a overovaním si dôsledkov svojho správania na svoje okolie. Rovnako sa môže stať, tým, že dieťa je nezávislejšie a snaží sa presadzovať, že začína robiť „napriek“ - bolo mu povedané, že niečo nemá robiť a aj napriek tomu ide a urobí to, často sa ešte pozerá, či si ho všímate a venujete mu pozornosť. Dieťa takto skúša hranice, ktoré ste určili a koľko si môže dovoliť. Nie je to preto, aby vás hnevalo, ale aby otestovalo svoju nezávislosť. Ak sa jedná o činnosť, ktorú nemôže robiť treba dôrazne dať najavo, že toto naozaj nie. Dieťa sa tiež v tomto veku učí, ktorý tón hlasu rodič používa, keď niečo ešte nemyslí vážne a kedy to už myslí vážne.
Dieťa zbožňuje čas, ktorý trávite spolu hrou, čítaním, spievaním apod. Má rado knihy, rado si ich prezerá a ukazuje všetko, čo už vie. Tým rastie jeho sebadôvera a zároveň sa ubezpečuje v tom, že môže ísť ďalej a skúšať nové veci. V knihách dokáže ukázať na obrázky dennej potreby, niektoré dokáže pomenovať, alebo urobiť zvuky, ktoré zvieratá, či veci vydávajú. Dokáže rozpoznať všetky mačky na obrázku aj keď budú rôznych veľkostí a tvarov, ale nebude schopné určiť, čo je pekné a čo nie. Učí sa kategórie ako malé, veľké, špinavé, čisté apod. rovnako začína s farbami, aj keď ich ešte nedokáže pomenovať. Pri uvedomovaní mu pomáhajú pomôcky - žltá ako slniečko, zelená ako tráva - to znamená, spájanie k veciam, ktoré pozná a dokáže si ich vybaviť.
Dieťa už dokáže povedať 2 - 3 vety a z každým úspechom rastie jeho sebavedomie. Dieťa rado „rozpráva“ o sebe. Pretrváva jeho presvedčenie, že ono je stred vesmíru. Chce rozprávať a vzájomná konverzácia medzi ním a vami mu pomáha budovať slovnú zásobu. Dieťa tiež začína opakovať slová, ktoré niekde počulo - nie vždy v tej najvhodnejšej chvíli. Nerozumie taktu ani tomu, čo by malo a nemalo. Preto je dôležité mu to opakovane vysvetľovať a snažiť sa necítiť sa trápne pri nejakom prešľape. Častým rozprávaním sa s dieťaťom zistíte, že Vám tiež rozumie stále viac a viac a rovnako sa učí odpovedať na vaše otázky a inštrukcie aj inak ako „nie“ ak sa mu nechce ísť von - začína podávať vysvetlenia prečo nie. Rovnako dieťa bude schopné vykonať aj zložitejšie pokyny ako napr. „Choď za ockom a dones mi od neho mobil.“ Rovnako ho bude baviť klásť si k uchu telefón a rozprávať do neho - ak sa však ozve zo slúchadlá hlas dieťa prestane rozprávať a len počúva.
Otázky dvojročného dieťaťa
Prečo sa to batoľa neustále pýta? Túto otázku dieťa kladie z mnohých dôvodov - niekedy chce vysvetlenie, niekedy je to len akoby zástupné slovo, keď nepozná iné a je zvedavé čo to je alebo na čo to je a niekedy len preto, aby vyprovokovalo konverzáciu s rodičom. Pri kladení otázok je veľmi vytrvalé a baví ho otázku opakovať stále dookola. Bude to pre vás znamenať nápor na vašu trpezlivosť. Niekedy sa môžete pokúsiť na jeho otázku odpovedať protiotázkou - čo myslíš ty? A konkretizovať to priamo na situáciu alebo predmet o ktorom sa rozprávate. Týmto spôsobom by ste mohli získať informácie o tom, ktoré vysvetlenie, alebo ktorú odpoveď vaše dieťa skutočne hľadá.
Sociálne žiadúce správanie a slová
V reči sa môžu prejavovať už aj začiatky sociálne žiadúceho správania - spontánne dieťa môže začať hovoriť „prosím“ alebo „ďakujem“. O sebe hovorí ako o inej osobe a oslovuje sa menom. Rovnako môže rozpoznať písmená alebo čísla v knihe, keď ich uvidí. Rozoznáva a rozumie slovám ako „moje“ a „tvoje“ a často používa slová „mne“ a „moje“ alebo na otázku koho to je odpovie svojím menom. Vlastníctvo svojich vecí berie veľmi vážne a žiarlivo si ich chráni.
Dôležitosť konzultácie s odborníkom
Ak si aj všimnete odchýlky rozvoja pohybu u svojho dieťatka skúste jeho pohyb stimulovať sami doma. Niektoré vaše korekcie mu môžu spôsobiť plač, ale nemusíte sa ľakať, pokiaľ mu nespôsobujete bolesť, dieťa môže plakať len z dôvodu diskomfortu. Ak aj po prečítaní tohto článku máte stále pochybnosti o pohybovom vývoji svojho dieťaťa, kontaktujte odborníka na hodnotenie psychomotorického vývoja detí. Môžete tiež začať s dieťaťom cvičiť (môže sa jednať napríklad len o jemnú stimuláciu).