Ľudské telo je vysoko sofistikovaný systém, ktorý neustále pracuje na udržaní homeostázy - stavu rovnováhy. Ak sa do tela dostane niečo, čo tam nepatrí, alebo ak sa v tele začne diať niečo, čo ho ohrozuje, spustí sa celý rad obranných mechanizmov. Tieto mechanizmy sa snažia „vypudiť“ škodlivú látku alebo proces a obnoviť zdravie organizmu. Tento článok sa zameriava na rôzne situácie, kedy sa telo snaží niečo vypudiť, aké sú príznaky a ako môžeme telu pomôcť.
Imunitný systém a jeho úloha
Imunitný systém je komplexná sieť buniek, tkanív a orgánov, ktoré spolupracujú na ochrane tela pred choroboplodnými zárodkami, infekciami, rakovinovými bunkami a pôsobkami stresu. Ak sa do tela dostane niečo, čo doň nepatrí, bunky imunitného systému to dokážu rozpoznať a spustiť boj proti tomuto nepriateľovi. Imunitný systém teda neustále kontroluje, čo sa v tele odohráva a snaží sa dosiahnuť stav, aby bol človek čo najviac v poriadku.
Príklady fungovania imunitného systému
- Infekcia: Ak nás napadne vírus nádchy alebo nejaké baktérie, imunitný systém spustí boj proti tomuto nepriateľovi. Pomocou nástrojov, ako horúčka, či zvýšená tvorba sekrétov (nádcha) a ich vylučovania (kýchanie) sa snaží z tela vypudiť tieto škodlivé organizmy. Keď sa to imunitnému systému podarí, zapamätá si, ako „vyzeral“ nepriateľ, a „čo proti nemu pomohlo“. Nabudúce už rovnakého „nepriateľa“ rozpozná rýchlejšie a podarí sa mu účinnejšie ho potlačiť.
- Narušenie organizmu: Iným príkladom práce imunitného systému môže byť narušenie organizmu - napríklad zadretie triesky do prsta. Telo sa bude snažiť triesku vypudiť zápalom a tvorbou hnisu.
Alergia: Keď imunitný systém reaguje prehnane
Alergia je prejavom atopie, čo je schopnosť imunitnej precitlivenosti sprostredkovaná imunoglobulínom triedy IgE. Alergia sa prejavuje tak, že nejaká látka (alergén) na konkrétneho človeka zapôsobí inak, ako je bežné. Väčšina ľudí s takou látkou nemá žiadne ťažkosti, no človek s predispozíciou k alergii môže byť na ňu citlivý. Jeho imunitný systém takúto látku mylne považuje za „nepriateľa“ a zareaguje.
Príznaky alergie
Reakcie sú potom to, čo vidíme ako prejavy alergie. Alergický človek ak vyjde na lúku, na ktorej je peľ rastliny, na ktorú je alergický, už v priebehu niekoľkých sekúnd začne kýchať, mať nádchu, môže sa mu zhoršiť dýchanie (teda astma). Môže ho začať svrbieť pokožka. Na vyvolanie alergickej reakcie stačí aj celkom minimálne množstvo alergénu.
Alergická reakcia a jej priebeh
Obranná, alergická reakcia prebieha spravidla vo forme zápalu. Prejavmi zápalu sú opuch, tvorba hlienov, začervenanie a stiahnutie hladkých svalov. Tieto reakcie spôsobujú zápalové bunky (hlavne biele krvinky). Alergia sa nesmie podceňovať, pretože alergická reakcia poškodzuje náš organizmus.
Prečítajte si tiež: Organizmus dieťaťa
Typy alergických reakcií
Rozoznávame štyri druhy alergických reakcií:
- I. typ reakcie: Včasná reakcia sprostredkovaná imunoglobulínom triedy IgE. Nástup reakcie býva do 20 minút, niekedy aj desiatky sekúnd po kontakte s alergénom. Príznaky pominú až po odstránení alergénu z organizmu.
- II. typ reakcie: Reakcia je sprostredkovaná protilátkami IgG a IgM. Reakcia býva rýchla a výsledkom je poškodenie bunkovej membrány, preto sa nazýva cytotoxickou reakciou.
- III. typ reakcie: Imunokomplexová reakcia. Reakcia je sprostredkovaná protilátkami IgG a IgM. Tomuto typu reakcie predchádzajú infekcie, opakovaný kontakt s alergénom, problémy s autoimunitou, niektoré druhy rakoviny.
- IV. typ reakcie: Reakcia je sprostredkovaná bunkami na rozdiel od predchádzajúcich typov. Táto reakcia nikdy nie je okamžitá, nastupuje až po dvoch, alebo troch dňoch. Preto sa často nazýva aj oneskorenou reakciou. Postihnutá býva najčastejšie koža - častým spúšťačom bývajú práve kontaktné alergény, napríklad v kozmetike, alebo lieky.
Liečba alergie
Liečba alergie je potrebná stále, aj v čase, keď alergik nemá žiadne príznaky. Bez liečby alergik môže reagovať častými zápalmi - alergickými i nealergickými. Neliečený alergik teda môže byť často chorý a nevie sa presne prečo. Alergia sa môže prejavovať nielen vo forme miernych reakcií, ako nádcha, či svrbenie. Alergická reakcia môže byť aj veľmi vážna, život ohrozujúca. Pri nešťastnej konfigurácii okolností môže alergická reakcia prerásť až do šokového stavu, kedy zlyháva krvný obeh a dýchanie.
Antihistaminiká
Liekom prvej voľby pre akútnu a chronickú urtikáriu bývajú H1 antihistaminiká (využívajú sa aj na liečbu sennej nádchy). Ide o lieky, ktoré zabránia naviazaniu histamínu na daný receptor, a tým pádom sa zabráni aj vzniku príznakov alergie. Ak antihistaminiká nezaberajú, je nutné navštíviť špecialistu, ktorý môže predpísať monoklonálne protilátky alebo imunomodulačné lieky.
Cudzí predmet v tele: Obranné reflexy a riziká
Prípady cudzích telies v detskom organizme nie sú ojedinelé a niektoré môžu viesť až k operačnému zákroku. Lekári sa s tým stretávajú predovšetkým u malých detí do troch rokov, prípadne mentálne hendikepovaných, ktorí nevedia správne používať predmety okolo seba.
Najčastejšie miesta a príznaky
Najčastejšie sa cudzie teleso nájde v uchu, v ústach a v nose. Možno ho však identifikovať v rôznych častiach dýchacej trubice, tráviaceho či dokonca urogenitálneho traktu. V každom prípade to predstavuje pre dieťa riziko. Dôležité je sledovať signály, že niečo nie je v poriadku.
Prečítajte si tiež: Acidobázická rovnováha počas tehotenstva
- Signály: Rodičom sa môže zdať, že dieťa „nie je vo svojej koži“. Malé deti zvyknú vo väčšej miere alebo inak plakať ako obvykle a bývajú nespokojnejšie. Staršie deti môžu vyhýbavo komunikovať, báť sa, sťažovať sa na bolesti v postihnutej časti tela.
- Ďalšie príznaky: Ďalšie príznaky sa odvíjajú od typu cudzieho telesa a jeho umiestnení. Pri zasiahnutí dýchacích ciest napríklad dominuje kýchanie a kašeľ.
Obranné reflexy
Vďaka kýchanie a kašľu sa telo snaží vypudiť predmet von. Ak sa to nepodarí, môže v konečnom dôsledku dôjsť k uduseniu. Pri prehltnutí dokáže objekt spôsobiť nepriechodnosť tráviacej trubice alebo poškodiť jej stenu.
Prevencia
- Je dôležité klásť dôraz na správny výber hračiek zodpovedajúcich veku a mentálnej zrelosti detí.
- Pomáha adekvátna úprava prostredia, aby bolo zaujímavé aj bezpečné.
- V neposlednom rade je dobré venovať deťom primeranú pozornosť pri denných aktivitách.
Laryngitída: Zápal hrtana a snaha tela o obranu
Laryngitída čiže zápal hrtana sa väčšinou pridruží k nejakej inej chorobe dýchacích ciest - zápalu pľúc, bronchitíde alebo chrípke. Najväčší pozor dávajte v jarných a jesenných mesiacoch, kedy na zápal hrtanu ochorie najviac dospelých i detí. Touto chorobou môžete ochorieť pokojne aj niekoľkokrát po sebe a nikdy si na ňu nevytvoríte imunitu. Čím je vaše dieťa mladšie, tým má laryngitída ťažší priebeh.
Príčiny laryngitídy
Laryngitída je infekcia vírusového pôvodu. Dochádza pri nej k zápalu hrtana (dýchacej trubice) a tento zápal môžu paradoxne zhoršiť baktérie, ktoré inak žijú v zdravých dýchacích cestách. Vírusová infekcia sa prenáša vzduchom, takže stačí, že vy alebo vaše dieťa vdýchne tento vírus. Okrem vdýchnutia vírusu si ale môžete vy alebo deti laryngitídu privodiť aj tým, že dýchate ústami veľmi studený vzduch, ktorý sa takto dostane priamo do dolných dýchacích ciest. Tie na situáciu reagujú zúžením alebo dokonca úplných znepriechodnením. Ďalšou možnosťou vzniku laryngitídy je prílišné namáhanie hlasiviek, napríklad keď dieťa často kričí. Zápal hrtana môže spôsobiť aj hlasný spev, krik a alebo žalúdok, ktorý trpí refluxom.
Príznaky laryngitídy
Od chvíle, kedy sa dieťa alebo vy nakazíte, do doby, než vypukne choroba, môžu uplynúť 1 až 3 dni. Keď vznikne laryngitída v dôsledku vírusovej infekcie, opuchne sliznica v horných dýchacích cestách, začne sa tvoriť viac hlienu a opuchne aj sliznica hrtana a hrtanová príklopka. U malého dojčaťa je dýchacia trubica široká len asi centimeter, takže každé zmenšenie je okamžite rizikové. Dieťaťu sa horšie dýcha, chraptí, ale najčastejšie sa objaví suchý, drsný kašeľ, ktorý pripomína štekanie alebo kikiríkanie. Dieťa nemôže dýchať a každé nadýchnutie sprevádza aj divný zvuk. Pretože sa nemôže poriadne nadýchnuť, začne byť logicky nepokojné, a tým sa celý jeho stav ešte trochu zhorší. Dieťa býva aj bledé a spotené. Toto všetko môžeme opísať ako záchvat laryngitídy, najčastejšie k nemu dochádza v noci.
Typy laryngitídy
- Katarálny zápal: Najľahšia forma, zápal prenikol len na povrch hrtana.
- Subglotická laryngitída (akútna laryngitída): Zápal preniká hlbšie do hrtana a opuchne jeho najužšia časť.
- Supraglotická laryngitída (epiglotitída): Akútny zápal príklopky, nevyhýba sa žiadnej vekovej skupine, najčastejšie ňou však ochorejú predškoláci alebo školáci.
- Chronická laryngitída: Ak trvá zápal hrtanu dlhšie ako 6 týždňov.
- Záškrt (difterický croup laryngis): Vyvoláva baktéria Corynebacterium diphteriae.
Liečba laryngitídy
Záchvat laryngitídy väčšinou zvládnete bez problémov doma, aj keď nástup ochorenia býva veľmi dramatický. Choroba sa totiž obvykle hlási z ničoho nič. Večer ide spať "zdravé" dieťa a v noci vás zobudí "veľmi choré" dieťa. Dĺžka choroby je u každého iná, ale priemerne to sú 2 týždne až mesiac. U katarálneho zápalu sa skôr len tlmia príznaky. Na vlhký kašeľ môžete užívať lieky, ktoré rozpúšťajú hlien a uľahčia teda vykašliavanie. Pri subglotickej aj supraglotickej laryngitíde je hlavne dôležité doviezť malého pacienta do nemocnice.
Prečítajte si tiež: Po pôrode a očista
Prvá pomoc pri záchvate laryngitídy
Pri záchvate laryngitídy vezmite dieťa z postieľky, prikryte ho a ihneď s ním choďte von na čerstvý vzduch, otvorte okno dokorán alebo vyjdite na balkón. Studený vzduch uľavuje dýchaniu a znižuje opuch. Rozhodne sa snažte dieťa upokojiť, pretože plač mu veľmi nepomôže a skôr priťaží.
Prevencia laryngitídy
- Dodržujte v miestnostiach, kde sa spí, vlhký a chladnejší vzduch.
- Nechoďte s deťmi do zafajčených a nečistých priestorov.
- Otužujte seba i dieťa, chodievajte veľa von a dbajte na pohyb.
- Na mesiace, kedy je okolo nás oveľa viac bacilov a kýchajú všetci okolo, zvýšte prísun vitamínov a minerálov.
Poruchy príjmu potravy: Keď sa telo bráni extrémom
Kult tela propagovaný cez sociálne siete môže maloleté publikum zasiahnuť viac, než si myslíme. A s ním veľmi úzko súvisí aj porucha príjmu potravy. Trpí ňou čoraz väčší počet detí aj tínedžerov rôzneho veku už od dvanástich rokov života.
Príznaky poruchy príjmu potravy
Symptómov poruchy príjmu potravy je celé spektrum, ktoré sa deje na troch rôznych úrovniach:
- Správanie: Manipulácia s jedlom, čiže odmietanie jedla alebo naopak, miznutie zásob zo špajze, agresívne vystupovanie, nadmerné cvičenie, zvýšený záujem o zdravé stravovanie.
- Psychologické príznaky: Zmeny nálad, dieťa je často podráždené, veľmi citlivé na kritiku vyjadrovanie sa o tele alebo jeho hmotnosti.
- Telesné zmeny: Náhly úbytok hmotnosti alebo jej kolísanie v závislosti od diagnózy anorexie či bulímie.
Prístup rodiča
Najdôležitejšiu úlohu zohráva rodič a jeho prístup. Podstatné je neprepadnúť panike. Ak by ste v tejto situácii šli do kritiky, môže to mať presne opačný efekt ako dúfate. Nenarážajte teda na jeho vzhľad, nekomentujte jeho hmotnosť, ale prejavte živý a úprimný záujem. Byť s ním tu a teraz a aktívne počúvať.
Liečba
Pri liečbe okrem psychiatra tvorí komplexný tím psychologická podpora a nutričný terapeut.
Prevencia
Najlepšou prevenciou pred podobnými komplikáciami je predovšetkým vzťah dôvery medzi rodičom a dieťaťom. Vnímať dieťa, pozorne počúvať čo aktuálne rieši v škole, akými problémami si prechádza, sledovať zaujímať sa o obsah jeho sociálnych sietí, vedieť o jeho priateľstvách. Prejaviť svoju blízkosť a pocit istoty, že ste tu a teraz pre neho.