Nespokojnosť a časté vyhadzovanie (vracanie) u detí je bežný problém, ktorý trápi mnohých rodičov. Existuje viacero príčin, prečo sa dieťa môže cítiť nepohodlne a prečo vracia obsah žalúdka. Tento článok sa zameriava na možné príčiny tohto stavu, od bežných fyziologických javov až po špecifické poruchy, a ponúka rady a riešenia pre rodičov.
Štikútka u novorodencov
Bábätká majú štikútku naozaj často. Spúšťa ju čokoľvek, pocit chladu, pocikaná plienka. Štikútať môžu aj počas spánku, čo ich zvyčajne nevyrušuje. Ide o reflexnú reakciu bránice, ktorá sa vyskytuje dokonca aj v období vnútromaternicového vývoja. U novorodencov je najčastejšou príčinou prekrmovanie a rýchle hltanie pokrmu. Vtedy sa do žalúdka okrem mlieka dostane aj vzduch, ktorý ho roztiahne a ten potom tlačí na bránicu. Spôsobí to jej kŕč, čo následne vyvolá štikútku. U novorodeniatok sa tento jav vyskytuje najmä po kŕmení alebo počas neho. Zvyknú ju spúšťať aj náhle zmeny teploty v žalúdku pri kŕmení jedlom rôznej teploty. Ďalším provokatérom sú aj zmeny prostredia u citlivejších detí, prechod z chladného do teplého prostredia, tiež stresové situácie. Štikútanie sa častejšie vyskytuje aj u detí s gastroezofageálnym refluxom. Ak je dieťatko spokojné, nie je uplakané, nezvracia, riešiť to nemusíte. Prevenciou je častejšie kŕmenie v menších dávkach či odgrgnutie po jedle (najmä u nedojčených detí). Dojčeným deťom neraz pomôže i krátka prestávka pri prikladaní k druhému prsníku. V prípade, že štikútanie pretrváva, možno ho ukončiť krátkym priložením k prsníku. Často pomôžu už jeden či dva hlty mlieka. U detičiek kŕmených z fľaše je vhodné kŕmenie s krátkou pauzou a odgrgnutím.
Odgrgávanie a vracanie u dojčiat
Bábätká prijímajú počas prvých mesiacov výlučne mliečnu stravu, materské alebo umelé mlieko. Neraz však pijú hltavo, nemajú správnu techniku dojčenia a do ich žalúdka sa preto dostane isté množstvo vzduchu. Aby sa ho zbavili, mali by si odgrgnúť. Deti, ktorým to nie je umožnené, bývajú nepokojné, plačlivé. Navyše sú ohrozené grckaním, štikútaním, kolikami a aj nebezpečným vdýchnutím skonzumovaného mlieka. Môžete si vybrať z viacerých spôsobov, no pri každom dbajte na správnu techniku. Prvou voľbou je podržať drobca vo vzpriamenej polohe, na hrudníku, hlavička by mala byť jemne prevesená cez matkine rameno. Pod ňou by ale nemala chýbať plienka, keby mu náhodou z ústočiek unikli zvyšky vypitého mlieka. Jednou rukou ho pri tom podoprite pod zadočkom a pridržte ho v spodnej časti chrbta. Druhou rukou ho jemne hladkajte po chrbátiku a potľapkávajte. Dieťatko si môžete uložiť aj do lona, a to tak, aby na ňom ležalo na brušku. To by sa malo opierať o jedno stehno a hlavička má byť otočená na stranu o druhé. Potom ho jemne hladkajte po chrbátiku. Táto poloha pomáha vytvárať jemný tlak na bruško, ktorý pomáha vytlačiť prebytočný vzduch zo žalúdka.
Novorodenci a dojčatá často vrackajú. Na vine je obvykle nesprávna technika dojčenia alebo pitia z fľaše. Prispieva k tomu aj to, ak si dieťa po jedle neodgrgne. Za normálnych okolností si to nevyžaduje žiadnu terapiu, iba zmenu techniky kŕmenia.
Gastroezofageálny reflux
Veľmi častým dôvodom grckania je aj gastroezofageálny reflux. Ide o spontánny návrat žalúdkového obsahu dôsledkom poruchy funkcie dolného pažerákového zvierača. U maličkých detí je reflux fyziologický a nespôsobuje im nijaké problémy. Môže za to nezrelosť pažerákového zvierača. Do štvrtého mesiaca má fyziologický reflux asi polovica detí, spontánna úprava nastáva do roka a pol. Ak dieťa napriek tomu prospieva, nie je podráždené, nepokojné, je to v poriadku. V prípade, že dieťa veľmi často vracia, nepriberá, je nepokojné a plačlivé, môže ísť o patologický reflux. Tento stav si už vyžaduje liečbu, ktorá spočíva v takzvanom zahusťovaní stravy. Nedojčeným deťom sa pri tejto diagnóze podávajú zahustené mliečne pokrmy. Bábätko s touto poruchou musí navyše ležať tak, aby malo hornú časť tela vo zvýšenej polohe. Grckanie však môžu provokovať aj závažné poruchy funkcie a štruktúry horných častí tráviaceho traktu, napríklad vrodená nepriechodnosť alebo zúženie pažeráka.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Reflux, alebo odborne gastroezofageálny reflux (skratka GER), je samovoľný a opakovaný návrat obsahu žalúdka späť do pažeráka a niekedy až do úst, spojený s rozličnými ochoreniami, napríklad horných dýchacích ciest. Za refluxom môže byť nedokončený vývoj funkčného zvierača medzi pažerákom a žalúdkom. Na reflux môže vplývať dedičnosť, nízka pôrodná hmotnosť, termín narodenia (predčasniatka ním trpia častejšie), neurologické ochorenia, poruchy svalového napätia, chronické ochorenia dýchacích ciest a ďalšie zdravotné problémy.
„Iba grckanie” - je to stav, kedy dieťatko reflux má, ale napriek grckaniu dobre prospieva, priberá a je zdravé. Refluxová choroba - tá sa objavuje vtedy, keď žalúdočný obsah, ktorý sa dostáva von, spôsobuje zmeny na sliznici pažeráka a ďalších častiach tráviaceho traktu a spôsobuje ochorenia. Pri podozrení na refluxovú chorobu vás pediater môže poslať na špeciálne vyšetrenia USG (sonografia), alebo pri komplikovanejších prípadoch aj na 24-hodinovú PH-metriu, pri ktorej sa meria kyslosť prostredia v pažeráku. Na základe tohto detský lekár či gastroenterológ stanoví liečbu. Väčšina detí, ktoré si po kŕmení odgrgnú, vyvrátia spolu so vzduchom aj trošku mlieka. To je normálne.
Reflux (najmä refluxová choroba) je veľmi nepríjemný a vie poriadne potrápiť bábätká aj mamičky. Dieťatko sa cíti zle, veľa plače, je nespokojné a grcká. Mama je často unavená a zúfalá. Preto niet divu, že si mamy často myslia, že niečo nie je v poriadku s ich materským mliekom.
Ako zmierniť ťažkosti pri refluxe
- Nosenie: Dieťatko s refluxom sa môže častejšie pýtať na ruky. Vo zvislej polohe sa rýchlo upokojí. Je to normálne, lebo mu to uľaví od pálenia záhy.
- Poloha: Ak ho nenosíte, zvýšte dieťatku polohu, keď je na chrbátiku - či už počas spánku, alebo pri hre. Podložka by vtedy mala zvierať 30 až 40° uhol s rovinou. Je potrebné dvíhať matrac, nie hlavičku dieťatka.
- Polohovanie po kŕmení: Nedávajte bábo hneď po kŕmení do vodorovnej polohy.
- Poloha počas spánku: Pri novorodencoch sa odporúča dávať dieťatko na spánok do polohy na chrbátiku.
- Poloha na brušku: Počas dňa polohujte dieťatko na bruško, keď je bdelé a pod vaším dohľadom. Je to veľmi dôležité najmä pri deťoch s refluxom - spevňuje si tak nielen šijové svalstvo a učí sa dvíhať hlavičku, ale posilňuje si aj brušné svalstvo.
- Správna technika dojčenia: Pri dojčení vždy skontrolujte, či máte správnu polohu a techniku dojčenia, a či bábätko pije dostatok mlieka (pauza v brade).
Hypertonus (Zvýšené Svalové Napätie)
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Ako ho identifikovať a efektívne riadiť? Slovo tonus znamená napätie, často hlavne označované ako svalové napätie. Pokiaľ je svalové napätie v norme označujeme to ako normotonus alebo eutonus. Ak je zvýšené označuje sa to ako hypertonus a naopak ak je znížené, tak je to hypotonus.
Ako rozpoznať zvýšené svalové napätie?
Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú:
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- Zakláňanie sa dieťaťa
- Prehýbanie do luku
- Prepínanie horných a dolných končatín
- Zovretie ručičiek v päsť
- Keď ležia na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami. Celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči.
Príčiny hypertonusu
Príčin je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne. V období okolo 3. mesiaca, keď sa dieťa začne viac hýbať, problémy s kolikami odchádzajú a s tým aj hypertonus.
Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno ale skôr poobede a k večeru. V tomto prípade je veľmi dôležité problémy riešiť s detským neurológ a následne fyzioterapeutom.
Následky neriešeného hypertonusu
Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. V tomto prípade najčastejšie so záklonom hlavy a prehýbaním celého tela do záklonu. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch.
Pri postavovaní bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Dlhšie môže trvať, kým dieťa začne samostatne chodiť a keď už začne tak prevažuje chodenie po špičkách a tým aj nestabilita pri stoji a chôdzi.
Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel. V neskoršom veku ako dôsledok neriešenia problému môžu byť rôzne poruchy učenia, nesústredenosť a sklony k hyperaktivite.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Ako riešiť hypertonus u bábätka?
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie.
Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.
Tip na cvik 1: Ak dieťatko je nespokojné na chrbte, zakláňa sa a kope rukami a nohami, dajte celé dlane na jeho hrudník a ľahučko zatlačte do podložky. Dieťa skúste zaujať, tak aby sa na vás pozeralo. Môžete mu zaspievať nejakú vašu obľúbenú pesničku.
Tip na cvik 2: Zrolujte deku alebo uterák a rozložte ho tesne okolo bábätka. Nohy pokrčte k brušku a ruky tiež. Detičky majú radi ohraničený priestor, vtedy sa vedia viac dostať do pokoja.
Nespokojnosť Okolo 2 Rokov
Okolo 2 rokov dieťa začína prejavovať svoje názory. Nevie však spracovávať emócie ako my dospelí a nadšenie pre neho môže byť všetko úplna katastrofa - od padnutej lyžičky, cez obliekanie, až po ukončenie hry.Dieťa to nevie spracovať a plače - často sa zúri, až sa "hodí" o zem. Nie je to prejavom neslušnosti, či nevychovanosti, ale klasického vývoja. Treba mať "sakra" dobrú trpezlivosť, na dieťa nekričať, ale mu vysvetľovať, pomenovať chápavo jeho emócie, no a zároveň snažiť sa z toho vyjsť bez straty nervov, čo nie vždy vyjde. Aj o tom je rodičovstvo. Byť mu dobrým a chápavým článkom, nie generálom.Nie je to otázka dňov či týždňov, ale mesiacov, až rokov.
ADHD (Porucha Pozornosti s Hyperaktivitou)
ADHD predstavuje súbor odchýlok od klasického detského správania. Sú v mozgu a ovplyvňujú fungovanie centrálneho nervového systému. Nepochádzajú zo zlých pomerov v rodine, nesprávnej výchovy či nebodaj z nedostatočnej hygieny. Môžu za to oslabenie nervovej sústavy a drobné poškodenia. Jednotlivé mentálne funkcie sa nevyvíjajú rovnomerne, niekedy vzniká ťažko zrozumiteľný až neprehľadný obraz. Toto je názor, ku ktorému sa prikláňa väčšina odborníkov na svete. Súhlasia s ním neurológovia, psychiatri i psychológovia - špecialisti, ktorí diagnostikujú a liečia, prípadne sa podieľajú na odhalení, liečbe a terapii ADHD. V popredí stoja nepokoj, nesústredenosť, prudkosť v reakciách a výkyvy nálad. V prejavoch a zvlášť v učení badať nápadne slabé miesta.
„Je to neurovývinová porucha,“ potvrdzuje MUDr. Jana Trebatická, PhD., odborná asistentka Kliniky detskej psychiatrie na bratislavských Kramároch. „S istotou ju vieme určiť až po vyšetrení, keď vidíme prejavy dieťaťa a od rodičov poznáme jeho anamnézu, akoby históriu,“ spresňuje.
Diagnostika ADHD
Hyperkinetickou poruchou pozornosti a aktivity trpí tri až sedem percent detí v každej populácii. Hoci každé malé dieťa je individuálne, ADHD možno stanoviť len vtedy, ak zapadne do jasných kritérií. Tri základné - hyperaktivita, nepozornosť a impulzivita - sa musia objaviť najneskôr do začiatku školskej dochádzky. Musí to byť jasné už v prvej triede! Ak sa na to príde neskôr, asi ide o niečo iné. Problémy musia trvať stále alebo aspoň pol roka a musia byť také vážne, že zasahujú do kvality života dieťaťa i celej rodiny. Chlapec alebo dievča musia zlyhávať aspoň na dvoch rôznych miestach.
Nálepka ADHD hrozí dieťaťu, ak spĺňa presné kritériá. V každej oblasti - nepozornosť, impulzivita, hyperaktivita - sa ho musia dotýkať aspoň tri príznaky, čiže najmenej deväť symptómov.
Nepozornosť:
- nedokončí vec, ktorú začne
- zdá sa, že nepočúva
- je roztržité
- nesústredí sa na prácu v škole
- ťažko ho zaujme aj hra
Impulzivita:
- koná nepremyslene
- prechádza od jednej činnosti k druhej
- nevie si organizovať prácu
- stále potrebuje dozor
- na vyučovaní vyrušuje
- rušia ho zmeny
Hyperaktivita:
- nadmerne behá alebo lezie po predmetoch
- nevydrží potichu, je nadmerne nepokojné
- nevydrží pokojne sedieť
- počas spánku sa nepokojne prevaľuje
- správa sa ako „hnané motorom“
Žiaľ, diagnóza stojí i padá na pozorovaní. Ak v niektorom prípade nevidieť nápadné správanie, môže ísť o povrchné pozorovanie, nesprávne informácie, ale aj o inú diagnózu! Vo vyššom veku býva ADHD podobné bipolárnym poruchám. Môže ísť o psychózu, no nemusí to byť hneď porucha, ktorá naháňa strach už pri prvom počutí.
Výchova dieťaťa s ADHD
Citová labilita je u detí s ADHD bežná, hoci emočná oblasť je u každého poznačená v inej miere. Vhodný výchovný princíp je takzvaná láskavá prísnosť. Dieťa má tendenciu ustavične reagovať na nové podnety. Nedokáže odlíšiť podstatné od nepodstatného. Neudrží pozornosť pri jednej téme alebo činnosti. Zdá sa nesústredené, neprimerane aktívne, impulzívne, hnevajúce, provokujúce. Neraz to vyzerá, že konflikty vyvoláva zámerne!
Tento princíp pomáha vynechať zbytočný hnev. Hoci sú pravidlá jednoduché, dodržať ich v každodenných vyhrotených situáciách si vyžaduje nadľudskú sebadisciplínu: Nezľavujte z dlhodobých cieľov, ale trestajte minimálne. Vytvárajte láskavé prostredie, chváľte, povzbudzujte a motivujte pozitívne. Zadávajte úlohy v krokoch a zostávajte dôslední aj pri najjednoduchších príkazoch. Myslite na budúcnosť svojich detí. Buďte tolerantní k nedostatkom, ale pamätajte si, že dieťa potrebuje poznať hranice - musí vedieť, čo môže, a čo už nie.
Kde začať pri podozrení na ADHD?
Hyperkinetickú poruchu aktivity a pozornosti stanovuje jedine detský psychiater. Na liečbe sa podieľa aj psychológ - psychoterapiou. V úvode ju môže zachytiť i neurológ. Psychológ lieky nepredpisuje. Psychiater niekedy áno. Psychológ a psychiater navzájom spolupracujú a konzultujú.
Začať možno u školského psychológa alebo u špeciálneho pedagóga. Navštíviť možno aj priamo ambulanciu detskej psychiatrie. Ak naozaj netušíte, ktorým smerom sa pohnúť, ale doma už nevládzete, oslovte pediatra.