Úvod
Článok sa zaoberá problematikou, ktorá nastáva v rodinnom práve, keď muž nie je právnym otcom dieťaťa, a skúma právne dôsledky a súvislosti s tým spojené. Táto situácia môže nastať z rôznych dôvodov, či už ide o biologické otcovstvo odlišné od právneho, alebo o prípady, keď sa otcovstvo určí súhlasným vyhlásením rodičov, hoci muž nemusí byť biologickým otcom.
Určenie Otcovstva
Slovenské právo upravuje určenie otcovstva v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine. Existujú tri základné domnienky otcovstva:
- Domnienka otcovstva manžela matky: Ak sa dieťa narodí v manželstve, za otca sa považuje manžel matky. Táto domnienka je založená na právnom zväzku manželstva a platí aj v prípade, že manželia spolu nežijú.
- Súhlasné vyhlásenie rodičov: Ak nie je otcovstvo určené prvou domnienkou, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov pred matričným úradom alebo súdom. Za otca sa považuje muž, ktorý vyhlásenie urobil. Toto vyhlásenie musí byť slobodné, vážne, určité a zrozumiteľné.
- Rozhodnutie súdu: Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Súhlasné Vyhlásenie Rodičov a Jeho Dôsledky
Súčasný trend partnerských vzťahov prináša do úzadia inštitút manželstva, čo vedie k situáciám, keď sa dieťa narodí rodičom, ktorí nie sú zosobášení. V takýchto prípadoch je súhlasné vyhlásenie rodičov najspoľahlivejším prostriedkom na určenie otcovstva.Podľa § 91 ods.1 zákona o rodine sa za otca dieťaťa považuje muž, ktorý vyhlásenie urobil. Zákon nevyžaduje k vzniku otcovstva splnenie žiadnej ďalšej hmotnoprávnej podmienky, pričom aj z použitého pojmu “muž“ - vyplýva, že muž vyhlasujúci, že je otcom dieťaťa, stane sa otcom v zmysle práva hoci nemusí byť zároveň aj biologickým otcom dieťaťa, toto sa však predpokladá. Zákonodarca pri tomto spôsobe určenia otcovstva vychádza z predpokladu, že muž ktorý robí vyhlásenie o otcovstve k dieťaťu, koná slobode a vážne, vedomý si dôsledkov tohto svojho úkonu a zodpovednosti, ktorú na seba berie. Súčasne vyhlásenie robí aj matka dieťaťa, ktorá takto prejaví svoj úmysel zabezpečiť spoločnú starostlivosť o dieťa s konkrétnym mužom. Druhá domnienka otcovstva teda vychádza z rešpektovania slobodnej vôle dvoch ľudí, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú starať sa o spoločné dieťa. Práve takýto dobrovoľný a slobodný záväzok dáva vyššiu mieru garancie, že dieťa bude mať vytvorené stabilné, bezpečné a harmonické rodinné zázemie. Táto konštrukcia určenia otcovstva, i keď nemusí za každých okolností zodpovedať skutočnému stavu rodičovstva a môže prípadne viesť aj k obmedzeniu práv biologického otca, vychádza z uprednostnenia právnej istoty a záujmov dieťaťa. Je premietnutím práv dieťaťa a ochrany jeho záujmov v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa.
Práva a Povinnosti Právneho Otca
Ak je muž zapísaný ako otec do rodného listu dieťaťa, vznikajú mu voči dieťaťu viaceré zákonné povinnosti a práva podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Medzi ne patrí:
- Vyživovacia povinnosť: Otec je povinný prispievať na výživu dieťaťa podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, a to až do doby, kým sa samo nevie živiť.
- Rodičovské práva a povinnosti: Otec má právo a povinnosť starať sa o dieťa, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Tieto práva a povinnosti vykonávajú obaja rodičia spoločne, ak nie je rozhodnuté inak.
- Právo na osobný styk: Otec má právo na osobný styk s dieťaťom, ak nežije s matkou v spoločnej domácnosti.Ak medzi rodičmi vznikne spor o výkon rodičovských práv a povinností, rozhoduje o tom súd.
Problémy a Kontroverzie
Problémom môže byť situácia, keď určený otec nie je biologickým otcom dieťaťa. Vtedy nastupuje otázka zapretia otcovstva, čo je však samostatná téma. Existujú aj právne názory, že súhlasné vyhlásenie otcovstva mužom, ktorý nie je biologickým otcom, je obchádzaním zákona alebo rozporom s dobrými mravmi.
Prečítajte si tiež: Diéta na balkóne a deti
Osvojenie
Osvojenie je proces, ktorý upravuje Zákon o rodine. Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Slovenský právny poriadok pozná niekoľko spôsobov osvojenia- §100 ods. 1 Zákona o rodine: Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Na osvojenie sa vyžaduje súhlas rodičov, ak zákon neustanovuje inak.
Zrušenie Osvojenia
Zrušiť osvojenie je možné len z vážnych dôvodov súdnou cestou a to len v lehote do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení.
Najlepší Záujem Dieťaťa
Pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa dieťaťa je potrebné zohľadňovať jeho najlepší záujem. Najlepší záujem dieťaťa sa bude zásadne približovať práve tomu, čo si samotné dieťa praje, a to predovšetkým s pribúdajúcim vekom dieťaťa, s jeho pribúdajúcou rozumovou a mravnou vyspelosťou. Ak bude teda vždy, pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa, zohľadnený jeho najlepší záujem, ako ukladá čl. 3 ods. 1 Dohovoru, potom (jedine) môže nastať stav označovaný ako blaho dieťaťa.
Syndróm Zavrhnutého Rodiča
Syndróm zavrhnutého rodiča je psychická forma detského zneužívanie a jeho hlavným znakom je očierňovanie rodiča dieťaťom bez racionálnych dôvodov, za ktorým stojí programovanie druhého rodiča, resp. vedomé či nevedomé stratégie podnecujúce dieťa k zavrhnutiu druhého rodiča.
Prejavy a Diagnostika SZR
Prejavy SZR u dieťaťa môžu zahŕňať odpor voči zavrhnutému rodičovi, pohŕdanie či verbálne a mimické prejavy nepriateľstva. Diagnostika SZR je však náročná a vyžaduje komplexné posúdenie situácie.
Prečítajte si tiež: Biografia Vlada Černého
Vlastnosti Programujúceho Rodiča
Programujúci rodič často využíva stratégie očierňovania a zhadzovania druhého rodiča v očiach dieťaťa.
Dopad SZR na Dieťa
SZR môže mať negatívny dopad na psychický vývoj dieťaťa, vrátane difúznej identity a nedôvery voči ľuďom.
Ochrana Osobnosti Dieťaťa
Ochrana osobnosti dieťaťa v slovenskom právnom poriadku nie je osobitne upravená, riadi sa primerane podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy ochrany osobnosti upravenej v zákone č. 40/1964 Zb. Občianskom zákonníku.
Zverejňovanie Fotografií Detí na Sociálnych Sieťach (Sharenting)
Fenomén posledných rokov má svoj vlastný názov „sharenting“, odvodený od anglického slova share - zdieľať a parenting - rodičovstvo, a poukazuje na nielen právnu, ale aj morálnu zodpovednosť rodičov za zdieľanie príspevkov o svojich deťoch na sociálnych sieťach. Deti sa v procese ich dozrievania iba učia nakladať so svojimi osobnostnými právami vo svojom najlepšom záujme. Maloletí nevedia, a ani nemôžu, svojim chápaním obsiahnuť hodnotu súkromia. Súkromie a pocit súkromia je nepochybne významná hodnota výrazne ovplyvňujúca kvalitu života, a podmieňuje výkon mnohých ďalších čiastkových osobnostných práv všeobecného osobnostného práva.
Prečítajte si tiež: Hudba a móda Harryho Stylesa