Je srdcervúce sledovať, keď je dieťa smutné a nedokáže alebo nechce vyjadriť, čo ho trápi. Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Detská psychika je krehká a "malý" otras môže spôsobiť, že sa dieťa stane uzavretejším, plačlivejším, smutnejším.
Príznaky, ktoré by ste si mali všímať
Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
- Zmeny nálady: Je neustále smutné? Často plače - na prvý pohľad bez jasného dôvodu. Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo? Izoluje sa? Nechce vstať z postele? Ignoruje kamarátov či blízkych? To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu.
- Úzkosť a strach: Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách. Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.
- Poruchy príjmu potravy: Existuje viacero typov porúch príjmu potravy. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty. Zmeny chute do jedla môžu signalizovať problém. Má rado sviečkovú s domácou knedľou alebo buchty od babičky, no zrazu mu nič nechutí? Alebo práve naopak, zrazu toho zje až priveľa?
- Problémy so spánkom: Leží akosi pridlho alebo nemôže vôbec zaspať? Pri nedostatku spánku trpí nielen fyzické, ale aj duševné zdravie. Sme vtedy bez energie, depresívni, prchkí, zhorší sa naša koncentrácia a schopnosť sústrediť sa.
- Zmeny v správaní: Za vzdorom môže byť smútok i strach. Niekedy sú reakcie detí veľmi prekvapivé, či dokonca šokujúce. Neviete, prečo sa zrazu ich správanie zmenilo.Vzdoruje, nechce si obuť topánky, nechce robiť to, čo ho inokedy baví? Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť.Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
- Nezáujem o koníčky: Ak deti nenachádzajú radosť v športe, krúžkoch, spoločenských či skupinových aktivitách, a vyhýbajú sa svojim koníčkom, zbystrite pozornosť.
Ako zistiť, čo dieťa trápi, keď o pocitoch nevie hovoriť
- Skúste to hrami: Veľmi dobrým spôsob, ako zistiť, čo prežíva vaše dieťa je psychologická hra. Vyberte si obľúbené postavičky alebo zvieratká a nechajte dieťa viesť situáciu, vytvoriť diskusiu alebo určitú udalosť.Vy sa snažte na základe hry zistiť, čo dieťa trápi, či sa cíti spokojne alebo má strach. Takouto nevinnou hrou, v ktorej sa dieťa ľahšie otvorí a zosobní na postavičke samo seba môžete odhaliť mnohé zákutia detskej duše.Oplatí sa ju zahrať aj vtedy, keď vidíte, že dieťa nie je v škôlke spokojné, alebo keď vraví, že mu niekto zo spolužiakov ublížil. Všímajte si nielen slová, ktoré vaše dieťa povie, ale aj pohyby, ktoré s postavičkou urobí. Môžete pridať ďalšie postavy, aby ste zistili, aký má dieťa k nim vzťah.
- Hovorte pred nimi o svojich pocitoch: Deti sa nenaučia narábať s vlastnými emóciami, keď im neukážeme cestu. Rozprávajte o tom, čo sa vás dotklo, čo na vás ako zapôsobilo, opisujte príjemné zážitky, ale aj tie negatívne. Pre dieťa je dôležité, aby videlo vašu reakciu aj na zložité situácie a to, ako zvládate negatívne emócie. Môžete ho naučiť, že je v poriadku si poplakať, ale i tak sa treba ovládať, aby v hneve, smútku, zlosti neublížilo ostatným, ani sebe.
- Prečo ste zvýšili hlas? Vysvetlite deťom prečo robíte niektoré veci. Vysvetlite im, že ste zvýšili hlas, lebo ste nervózna a zdôvodnite prečo. Je dôležité, aby pochopili, že keď zvýšite hlas alebo sa na ne nahneváte, neznamená to, že ich nemilujete.Znamená to, že ste sa nahnevali pre istú konkrétnu situáciu, ktorú môžu napraviť a všetko bude v poriadku. Dajte im možnosť zopakovať to, čo urobili zle. Nie je teda dôvod na to, aby cítili obavy a strach, že o vás prišli.
- Pýtajte sa na pocity: Ak máte doma dobrosrdečné, láskavé dieťa, pýtajte sa ho na jeho pocity, pýtajte sa, aký malo deň, s kým sa hralo, či ho niečo trápi. Pomenujte spolu s ním emócie. Je správne, ak deti vedia, že nie je zlé, ak sú smutné, ak sa nahnevajú, ak plačú. Je to prirodzené a najlepšie je, ak sa o tom môžu a majú s kým porozprávať.
- Hrajte sa na škôlku: Využite detský záujem a hrajte sa spolu s dieťaťom a hračkami na pani učiteľky a spolužiakov. Dinosaurus môže byť najlepší kamarát, autíčko bude pani učiteľka a hra sa môže začať. Dieťa vás vtiahne do slov, prežívania a udalostí, ktoré zažíva v škôlke.
Čo robiť, ak si všimnete zmeny správania
Ak si všimnete na dcére alebo synovi zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte. Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD., psychiatrička, psychoterapeutka, viceprezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti, predsedníčka Psychofarmakologickej sekcie SPsS SLS, krajská odborníčka MZ SR pre psychiatriu, členka CPT Rady Európy za SR, členka Rady vlády SR pre duševné zdravie, výkonná riaditeľka ODOS, o.
- Rozprávajte sa s dieťaťom: Jemne sa pokúste o konverzáciu, počúvajte ich a poskytnite im potrebnú emocionálnu podporu. Ak ešte nechcú povedať, čo sa udialo, podporte ich v tom, že ste tu vždy pre nich, nech sa deje čokoľvek, a keď sa budú cítiť pripravení, radi si ich vypočujete, nech je pravda akákoľvek.
- Podporte dieťa v jeho rozhodnutiach: Ubezpečte ho, že ste tu pre neho a vypočujte si dôvody, prečo sa rozhoduje inak.
- Dbajte na domácu pohodu: Dôležitá je domáca pohoda, večerné rituály, rozhovory, spoločne strávený čas. A nezabúdajte, objatie lieči!
- Posmeľte deti a zažeňte ich obavy z posudzovania: Vypočujte si ich v pokoji a až potom hľadajte spolu riešenia situácie. Naučte deti, ako sa majú upokojiť. Dobrými stratégiami sú napríklad hlboké dychové cvičenia alebo aktivity všímavosti.
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky. Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku.
Duševné poruchy u detí
- Depresívna porucha: Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť.Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
- Bipolárna afektívna porucha (BAP): Bipolárna afektívna porucha (BAP) sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň. Počas manickej fázy je osoba s BAP euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické v bežnom stave.
Čo môže spôsobiť duševné poruchy
- Genetická predispozícia: Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou.
- Chemická nerovnováha v mozgu: Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom. Hovorí sa im neurotransmitery a ich primárnym účelom je komunikácia.Ak sa tieto chemické látky vychýlia z rovnováhy, môže sa to prejaviť príznakmi psychickej poruchy.
- Poranenie mozgu: Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy.
Ako byť dobrým rodičom
Šablóna dobrého rodiča neexistuje, no aj napriek tomu sa ním každý snaží byť. Stáva sa, že prílišná snaha o dokonalého rodiča sa vymkne spod kontroly. Ak stratíte „kontrolu“ nad rodičovstvom, jasne sa to prejaví v komunikácii. Častokrát sa stáva, že pri komunikácii s dieťaťom ste viac sústredení na to, čo chcete povedať, ako na to, či to vaše dieťa správne pochopí. Týmto nevedomky spôsobujete to, že vás dieťa prestane poslúchať.
- Dávajte na výber s rozmyslom: Keď ste ako dospelí požiadaní, aby ste niečo urobili vymedzeným spôsobom, znamená to, že zvyčajne nemáte na výber. Toto však s deťmi nefunguje. Ak dieťaťu položíte otázku, ktorou mu dávate na výber, je pochopiteľné, že nemusí poslúchnuť. Poskytujete mu možnosť odpovedať nie. Je dôležité sa tejto chybe vyhnúť už od útleho veku dieťaťa, pretože vo vyššom veku to môže spôsobiť problémy.
- Udržiavajte očný kontakt: Keď dávate pokyny svojmu dieťaťu, uistite sa, že sa na svoje dieťa pozeráte. Toto v dieťati evokuje, že musí okamžite poslúchnuť to, čo ste povedali, pretože bolo skutočne „prinútené“, aby poslúchlo.
- Hovorte stručne: Dávajte jeden príkaz za druhým bez toho, aby ste sa nadýchli? V takom prípade sa nečudujte, ak dieťa nepochopí, čo má urobiť. Malé deti majú často problémy so spracovaním viacerých krokov pokynov naraz. Preto nehovorte veľa. Obmedzte sa na to, aby ste súčasne dali iba jeden alebo dva pokyny pomalým a jasným spôsobom. Potom požiadajte dieťa, aby opakovalo to, čo ste povedali, aby ste sa ubezpečili, že vám porozumelo.
- Oslovte dieťa menom: Ak chcete na svoje dieťa hovoriť, oslovte ho. Nehovorte nepriamo.
- Hovorte pokojným hlasom: Tón hlasu, ktorým hovoríte k dieťaťu, má vplyv na to, či vás poslúchne alebo nie. Je dokázané, že dieťa negatívne reaguje na zvýšený tón hlasu rodiča, čo môže vyvolať averziu voči príkazom ako aj stratu pocitu bezpečia a lásky.
- Buďte konzistentní: Pre rodičov je bolestivé vidieť svoje dieťa skľúčené a smutné, ale ak to má opodstatnenú príčinu, je potrebné vyhnúť sa tomu, aby ste dieťaťu vždy ustupovali. Dbajte na konzistentnosť v tom, čo hovoríte a robíte. Pamätajte na to, že dieťa si musí uvedomiť a prijať dôsledky svojho konania. Tiež sa uistite, že praktizujete to, čo zakážete.
- Láska a podpora: Láska, ktorú vášmu dieťaťu prejavujete, garantuje jeho zdravý vývoj. Tento princíp je základom každého rodinného vzťahu. Dieťa potrebuje podporu. Je dôležité rozvrhnúť si čas tak, aby ste sa mohli venovať nielen vašim aktivitám, ale aj deťom, ktoré potrebujú pocítiť vašu lásku a dôveru. Nájdite si čas porozprávať im rozprávku, zahrať si karty, alebo spolu si sadnúť za stôl. Keď treba dieťa pokarhať, nezabudnite na rozvážny postoj.
- Hranice: Hranice dieťaťa sa menia z roka na rok. Každé dieťa skúša, pokiaľ siahajú tie jeho. Malé dieťa odmieta nechať sa uložiť do postieľky, neskôr prichádza obdobie domácich úloh, v puberte sa nevie dočkať, kedy bude samo rozhodovať o svojom živote. Buďte priateľskí a spravodliví rodičia. Dôverujte vášmu dieťaťu s prihliadaním na jeho vek. Určite sa bude hnevať a ohŕňať nosom, ale zároveň si uvedomí, že ho máte radi. Napriek tomu, že to niekedy (a možno nikdy) nedá najavo. Je dobré vedieť, že hranice, ktoré dieťaťu stanovíte, ho uisťujú a viac vám dôveruje. Ak nemá určené žiadne hranice, znamená to pre neho nedostatok istoty zo strany dospelého a dokonca istú formu nezáujmu o jeho osobu.
- Rozhodnosť a pokoj: Hovorte rozhodne, ale potichu. Krik vyvoláva iba krik. Keď sa spoľahnete na to, že vaše dieťa bude s vami spolupracovať, máte väčšie šance na úspech.
- Príklad: Buďte mu príkladom. Ak sa vy správate nedisciplinovane, neočakávajte od dieťaťa, že bude lepšie ako vy. Napríklad, ak nie ste poriadkumilovní, ťažko takým bude vaše dieťa. Rovnako je to aj so slušnosťou a pod.
Čo robiť, ak je dieťa závislé na mobile?
Deti trávia čoraz viac času online. Preto je dôležité im stanoviť hranice.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Stanovte jasné pravidlá používania mobilu a technológií.
- Venujte sa deťom a ponúknite im alternatívne aktivity.
- Buďte im príkladom a obmedzte svoj čas strávený na mobile.
- Rozprávajte sa s deťmi o rizikách online sveta.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM