Šport je neoddeliteľnou súčasťou zdravého vývoja detí, prináša im nielen fyzické benefity, ale aj mentálne a sociálne výhody. Tisíce detí športujú v športových kluboch, vedené láskou k pohybu a hre. Pre niektoré sa šport stane profesionálnou kariérou, pre iné zostane cennou súčasťou života, ktorá ich naučí disciplíne, tímovej práci a zdravému súťaženiu. Avšak, existuje mnoho dôvodov, prečo dieťa môže stratiť záujem o šport, a je dôležité im porozumieť, aby sme ich mohli efektívne podporovať na ich športovej ceste.
Vplyv pandémie a obmedzení na detský šport
Pandémia a s ňou spojené obmedzenia mali významný dopad na športové aktivity detí. Mnohé prišli o svoj zaužívaný denný režim a pohybové aktivity, čo mohlo viesť k frustrácii a strate motivácie.
Športová psychologička Silvia Šušorová zdôrazňuje, že šport prináša do života detí systém, štruktúru a ohraničenie času. Neistota a nepredvídateľnosť spojená s pandémiou narušila túto štruktúru, čo mohlo mať negatívny vplyv na psychiku detí.
Sociálny aspekt športu a online tréningy
Šušorová tiež poukazuje na dôležitosť sociálneho kontaktu s rovesníkmi, ktorý šport prináša. Sociálne siete nenahradia fyzický kontakt v skupine, kde deti vnímajú komunikáciu cez gestá, tón hlasu a očný kontakt. Spoločné online tréningy sú užitočné, pretože poskytujú deťom formu sociálneho kontaktu a umožňujú im robiť niečo spoločne.
Kreatívne riešenia a rodinný tímbilding
Napriek obmedzeniam existuje priestor na tvorivé riešenia. Rodina môže ísť spolu do lesa, hrať futbal alebo bedminton. Šušorová zdôrazňuje, že šport je aj rodinná záležitosť a nemôžeme sa naň dívať len ako na vec, ktorá sa deje v klube. Je to záležitosť tímu - rodič, tréner, športovec, športový tím.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Faktory, ktoré vedú k strate záujmu o šport
Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu prispieť k strate záujmu o šport u detí. Tieto faktory sa môžu líšiť v závislosti od veku dieťaťa, typu športu a individuálnych okolností.
Tlak na výkon a prehnané očakávania
Jedným z hlavných dôvodov, prečo deti strácajú záujem o šport, je prehnaný tlak na výkon a očakávania zo strany rodičov a trénerov. Rodičia chcú zažiť deti ako úspešné a majú predstavu, že im dávajú možnosť v niečom vyniknúť. Avšak, ak je tlak príliš veľký, dieťa môže stratiť radosť z hry a začať vnímať šport ako povinnosť.
Peter Kuračka, športový psychológ, tvrdí, že ak rodič investuje do športu svojho dieťaťa s vidinou toho, že sa z neho stane slávny a dobre zarábajúci športovec, radšej by mal začať vsádzať v lotérii, pretože má dvojnásobnú šancu, že vyhrá peniaze. Šport by sme mali vnímať ako prostriedok na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho fyzickej a mentálnej stránky.
Nedostatok zábavy a stereotyp
V detskom veku je šport predovšetkým o hre a dobrodružstve. Ak sa šport stane príliš vážnym a zameraným na výkon, dieťa môže stratiť záujem. Je dôležité, aby tréningy boli zábavné a motivujúce, a aby dieťa malo možnosť experimentovať a skúšať nové veci.
Preťaženie a nedostatok regenerácie
Príliš veľa tréningov a súťaží môže viesť k preťaženiu a vyhoreniu. Deti potrebujú čas na regeneráciu a oddych, aby si udržali motiváciu a radosť zo športu. Rodičia by mali dbať na to, aby ich dieťa malo dostatok spánku, zdravej stravy a času na iné aktivity, ktoré ho bavia.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Nevhodné trénerské metódy
Tréner by mal byť pre dieťa vzorom a motivátorom. Ak tréner používa negatívne trénerské metódy, ako je kritika, ponižovanie alebo zosmiešňovanie, dieťa môže stratiť sebavedomie a záujem o šport. Je dôležité, aby tréner vytváral pozitívne a podporujúce prostredie, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne a môže sa slobodne rozvíjať.
Zameranie len na jeden druh športu
V prípade veľkej väčšiny športov by to malo mať rozhodne pestrejšie. Sú športy, kde má ranná špecializácia veľký význam, pretože vrchol v danom športe prichádza veľmi skoro, okolo šestnástich rokov. Ide o všetky motoricky, koordinačne náročné športy, ako je gymnastika, krasokorčuľovanie či skoky do vody. Potom sú športy, kde má veľký význam, aby sa dieťa v danom prostredí pomerne skoro hýbalo, a to je napríklad plávanie, aby získalo cit pre vodu. Patrí sem aj hokej z hľadiska korčuľovania a citu pre kontakt s podložkou, s ľadom, podobne lyžovanie. V zásade tá skutočná špecializácia pri väčšine športov (a teda dieťa si vyberá jeden šport, lebo už nie je čas na dva, pokiaľ to chce robiť poriadne) je vo veku 13 - 15 rokov.
Ako podporiť záujem dieťaťa o šport
Existuje mnoho spôsobov, ako môžu rodičia a tréneri podporiť záujem dieťaťa o šport a pomôcť mu udržať si motiváciu a radosť z hry.
Komunikácia a podpora
Je dôležité, aby rodičia a tréneri s deťmi otvorene komunikovali a pýtali sa ich na ich pocity a skúsenosti. Ak dieťa vyjadrí nespokojnosť alebo stratu záujmu, je dôležité ho vypočuť a snažiť sa pochopiť jeho dôvody. Rodičia by mali dieťa podporovať v jeho športových aktivitách, ale zároveň rešpektovať jeho rozhodnutia a nevnucovať mu svoje vlastné ambície.
Zameranie na zábavu a rozvoj
Tréningy by mali byť zábavné a zamerané na rozvoj zručností, nie len na výkon. Je dôležité, aby dieťa malo možnosť experimentovať a skúšať nové veci, a aby sa cítilo slobodne a kreatívne. Tréner by mal vytvárať pozitívne a podporujúce prostredie, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne a môže sa slobodne rozvíjať.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Rovnováha a regenerácia
Je dôležité, aby dieťa malo dostatok času na regeneráciu a oddych, a aby malo aj iné záujmy a aktivity, ktoré ho bavia. Rodičia by mali dbať na to, aby ich dieťa malo dostatok spánku, zdravej stravy a času na relaxáciu.
Príkladom ide rodič
Verím tomu, že stačí, keď sa hýbe rodič a dieťa sa pridá, presne ako to povedal detský psychológ Ivan Štúr - netreba veľmi vychovávať, stačí pekne žiť. Aj pri pohybe platí, že pokiaľ sa rodič hýbe a má aktívny životný štýl, tak dieťa sa naozaj pridá, lebo je pri tých aktivitách, najmä keď je úplne maličké v predškolskom veku. Potom to pôjde veľmi prirodzene aj v mladšom školskom veku do desať rokov. Samozrejme, ak sa rodič začne z ničoho nič hýbať v období puberty, tak sa dieťa už bude pridávať trošku ťažšie. Pokiaľ má ale rodičov a trávi s nimi aktívnym spôsobom voľný čas, tak mu to je prirodzené, lebo pohyb je úplne prirodzený pre deti.
Podpora a povzbudzovanie
Rola rodiča v športe je otvárač dverí, nakoľko väčšina detí nepríde sama na to, že začne športovať. Keď sa rozhodne rodič kričať po svojom dieťati, robí to s myšlienkou, že to pomôže. Ďalšia rola je podporovať dieťa v časoch, keď sa darí, i keď sa nedarí. Nie úplne motivovať ho, ale odstraňovať prekážky, ktoré mu motiváciu, prirodzenú túžbu súťažiť, zlepšovať sa, zabraňujú, tak tieto prekážky odstrániť.
Diagnostika športového talentu
Každé dieťa má individuálne fyzické predpoklady pre šport. Odhalením týchto predispozícii a odporučením správneho športu je možné u každého dieťaťa podstatne zvýšiť šancu, že sa bude vybranej športovej aktivite venovať dlhodobo. Tento unikátny diagnostický systém dokáže na základe hravého testovania odhaliť u každého dieťaťa jeho prirodzené športové vlohy a zároveň rodičom presne odporučí najvhodnejšie športy, v ktorých má dieťa potenciál napredovať a vytrvať. Systém je založený na licencii kanadskej metódy vyvinutej pre OH vo Vancouveri v roku 2010.
Šport a psychika dievčat
Podľa medzinárodného Európskeho výskumu hodnôt z roku 2017 majú slovenské dievčatá najnižšie sebavedomie v Európe. Aj slovenský výskum, ktorý uskutočnil doktor Róbert Tomšík potvrdzuje, že slovenské dievčatá patria medzi najmenej šťastné a spokojné. Podľa Správy o zdraví a so zdravím súvisiacim správaním, vysoký počet trinásťročných dievčat berie lieky päťkrát týždenne, a to na upokojenie, proti depresiám, nespavosti či bolesti hlavy.
Rôzne výskumy dokazujú, že nepriaznivý životný štýl a zanedbanie pohybu počas adolescencie vplývajú na hmotnosť dievčaťa a vedú k narušeniu stravovacích návykov. Pestrá koncepcia programu bude pozostávať z pravidelných športových tréningov, ktoré budú doplnené o komunitné rozhovory s trénermi a psychológmi o zdravom životnom štýle.