Rozvod je náročné obdobie pre všetkých členov rodiny. Adaptácia na nové usporiadanie rodiny trvá v mnohých prípadoch aj roky. Cieľom tohto článku je rodičov, ktorých rozvod je neodvrátiteľný, naviesť, aby vopred rozmýšľali nad tým, s čím všetkým je spojený.
Vplyv Rozvodu na Dieťa
Rozvod rodičov má výrazný dopad na psychickú stránku dieťaťa. Mnohí dospelí aj deti často označujú rozvod ako najnáročnejšie obdobie v živote. Napriek tomu, že sa rodičia často hádajú, deti si neprajú, aby sa rozviedli. Výnimkou je fyzické násilie v rodine a strach dieťaťa z jedného z rodičov.
Je dôležité zdôrazniť, že rozvod je bolestivý pre rodičov aj pre deti, a preto je potrebné vložiť čo najviac energie do toho, aby k nemu nemuselo dôjsť. Mnohé manželstvá si prechádzajú krízami a mnohé z nich tieto krízy ustoja, prekonajú ich a svoj vzájomný vzťah dokonca upevnia. Niekedy však ani otvorená komunikácia, pokusy o zmierenie, uzatvorené dohody a nachádzanie kompromisov nedokážu zabrániť tomu, aby sa partneri rozhodli žiť oddelene a pôvodná rodina sa nerozpadla. Žiaľ, často je zotrvanie vo vzťahu želaním iba jedného z nich. Niekedy sa k rozvodu schyľuje roky, inokedy prichádza ako blesk z jasného neba. O to bolestivejší je tento zásah, lebo ho nikto z rodiny nečakal, a teda nemohol pre jeho odvrátenie veľa urobiť.
Príprava na Rozhovor s Dieťaťom
Predtým, ako rodičia oznámia deťom, že sa budú rozvádzať, mali by sa spolu dohodnúť na detailoch, týkajúcich sa bývania, starostlivosti o dieťa, intenzity návštev či odvozu detí do školy a na krúžky, ako aj starostlivosti počas prázdnin. Žiaľ, je množstvo párov, ktoré nevedeli nájsť spoločnú reč v manželstve, a preto sa ani na tomto nevedia dohodnúť. Je však dôležité, aby vo chvíli, kedy idú deťom oznámiť, že sa budú rozvádzať, im poskytli čo najviac informácií o novom usporiadaní rodiny. Deti potrebujú vedieť, čo sa pre ne zmení a tiež, čo ostane rovnaké. To, ako dieťa prijme správu o rozvode, do značnej miery závisí od toho, ako mu túto správu rodičia sprostredkujú. Ideálne spoločne, v pokoji a bez vzájomných hádok a útokov. To, čo by však malo za každú cenu zaznieť, je, že láska sa vytratila iba medzi mamou a ockom, a že láska k nemu sa nikdy neskončí. To, čo by mohlo zmierniť žiaľ, smútok či hnev dieťaťa, je rodičovský prísľub, že obaja rodičia budú rešpektovať lásku dieťaťa k druhému rodičovi a potrebu dieťaťa tráviť čas s každým z nich. Je dôležité dieťaťu vysvetliť, že niektorí rodičia si skrátka nerozumejú, nedokážu prekonať rozdielnosť, je pre nich náročné spolu žiť, a preto sa dohodnú, že od seba odídu, aby sa prestali hádať, aby mohli robiť veci po svojom a mohli byť lepšími rodičmi.
Reakcie Detí na Rozvod
Deti reagujú na rozvod rôznym spôsobom. Dôležitú úlohu hrá vek a pohlavie dieťaťa, jeho osobnosť, vzťah s obomi rodičmi, zázemie širšej rodiny, súrodenecké vzťahy a mnoho ďalších aspektov. Najpodstatnejšou premennou je však vzájomný vzťah medzi rozvádzajúcimi rodičmi. Ak rodičia uznávajú právo aj potrebu dieťaťa byť s oboma rodičmi, adaptácia dieťaťa na ich rozchod bude mať hladší priebeh. Dieťa vie, že je milované oboma rodičmi a je preňho oslobodzujúce, keď túto lásku nemusí pred druhým rodičom tajiť. Dieťa má istotu, že je naďalej súčasťou života mamy aj ocka, ktorí oňho prejavujú záujem. To mu dáva pocit istoty a bezpečia, čo sú základné potreby dieťaťa, aby sa mohlo správne vyvíjať.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Kým sa deti vyrovnajú s rozpadom rodiny, prechádzajú, rovnako ako ich rodičia, rôznymi fázami. Od tých najbolestivejších ako sú pocity hanby, viny, hnevu, strachu a smútku, až po tie miernejšie, ako je hľadanie výhod súvisiacich s novým rodinným usporiadaním. Pre niektoré deti je oslobodzujúce, keď nemusia počúvať hádky rodičov. Iné rozvodom získajú väčšiu pozornosť rodiča, ktorý bol doposiaľ menej aktívny.
Emocionálne a Psychologické Dopady
Ako už bolo spomenuté, jedna z najdôležitejších potrieb dieťaťa je pocit istoty a bezpečia. Rozvod rodičov môže v dieťati vyvolať pocity opustenia, odmietnutia, osamelosti či strachu o druhého rodiča. Ak dieťa často počulo, že je neposlušné, môže sa cítiť za rozvod rodičov zodpovedné. Pocity viny sú ubíjajúce emócie. Tak ako vľúdna a rešpektujúca komunikácia medzi rodičmi môže celý rozvod uľahčiť a dieťa z neho môže vyjsť bez psychickej ujmy, nepretržité útoky, vzájomné ponižovanie a obviňovanie rodičov neprinášajú dieťaťu šťastné vyhliadky do života. Útočiaci rodičia si pravdepodobne neuvedomujú, že každý útok, ktorého je dieťa svedkom, si berie osobne, nakoľko sa jeho identita spája s oboma rodičmi. Najzúfalejším správaním rodičov je, ak dieťa zaťahujú do hádok alebo ho dokonca za svoj rozvod obviňujú. Nie menej škodlivé je, ak musí dieťa kvôli rozvodu rodičov predčasne dospieť.
Na obhajobu rodičov je treba priznať, že ich prežívanie počas rozvodu a bezprostredne po ňom je často plné žiarlivosti, hnevu, smútku, zrady či poníženia a je pre nich náročné sa so svojimi pocitmi vyrovnať tak, aby reagovali racionálne, vľúdne a s rešpektom k bývalému partnerovi. Napriek všetkému je dôležité, aby túto neľahkú úlohu zvládli čo najlepšie.
Niektorí rodičia majú tendenciu detský smútok z rozvodu ignorovať, iní zľahčovať alebo, naopak, dieťa ľutovať. Na druhej strane, svoj vlastný smútok pred deťmi mnohokrát skrývajú. Ani jeden spôsob nie je najšťastnejší. Smútok dieťaťa často vedie rodičov k tomu, že o svojich pocitoch nehovoria. Keď dieťa vidí, že rodič nepopiera svoje pocity, vie, že môže otvorene prejaviť tie svoje. Rodič najlepšie pomôže dieťaťu prekonať smútok tým, že mu vyjadrí porozumenie a poskytne mu útechu bez toho, aby hľadal riešenie. Dieťa si potrebuje smútok prežiť.
Výchova a Disciplína po Rozvode
Dôvodom, prečo sa deti po rozvode rodičov často nevhodne správajú, nie je iba samotný rozvod, ale tiež spôsob výchovy, ktorý rodičia používajú. Mama aj otec často vidia, ako sa dieťa na nich hnevá alebo ako sa rozpadom rodiny trápi, a preto sa vedome aj nevedome uchyľujú k benevolentnejšej výchove. Navyše sa medzi bývalými manželmi môže odštartovať akási súťaž o obľúbenejšieho rodiča, čo môže viesť rodičov k tomu, aby dieťa odbremenili od bežných povinností, pravidelného režimu či si kupovali jeho priazeň hmotnými darmi. Toto sa deje najmä u rodiča, ktorý nežije s dieťaťom v rovnakej domácnosti. Bez ohľadu na to, či žije dieťa iba s jedným rodičom alebo v striedavej starostlivosti, potrebuje to, čo všetky deti. Láskyplnú a súčasne dôslednú výchovu. Aj dieťa z neúplnej rodiny potrebuje jasné pravidlá a vedenie k slušnosti a zodpovednosti. Deti, ktoré získajú moc nad svojimi rodičmi, si ich nevážia a necítia voči nim žiadny rešpekt. Napokon nerešpektujú ani ostatných. Sú panovačné, sebecké a nevďačné. Základom fungujúcich vzťahov je vzájomná úcta. Dieťa by si malo svojich rodičov vážiť či už žijú spolu alebo oddelene. Rozvedení rodičia, ktorí spolu dokážu komunikovať, hovoriť o sebe s rešpektom, alebo sa dokonca zastať jeden druhého, dávajú svojim deťom vzácny dar. Učia ich rešpektovať sa navzájom napriek tomu, že majú rôzne pohľady na život. Aj po rozvode by si preto rodičia mali zachovať určité spojenectvo.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Fázy Adaptácie Dieťaťa na Rozvod
Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami:
Prvá fáza (obranné mechanizmy): V prvej fáze sa zapájajú obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu, nemôžu napríklad uveriť, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží (aj tak by sa rozviedli), alebo obviňujú rodičov (keby za niečo stál, tak by ostal), niekedy obviňujú aj sami seba (keby som počúval, mamička by neodišla). Deti majú pocit, že rodič, ktorý odchádza neodmieta len svojho partnera, ale aj ich. Niekedy sa snažia nájsť menej bolestnú tému, na ktorú prenesú nepríjemné pocity zo straty (čo na to povedia kamaráti, ako to poviem v škole). Vždy chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia, a to väčšinou i v prípade, keď rozvodu predchádzali intenzívne manželské konflikty. V tejto fáze môže dôjsť k nesprávnemu pochopeniu rodičmi alebo príbuznými, poprípade každým, kto je v rozvodovej situácii zaangažovaný, že dieťa nemá problém alebo, že druhého rodiča vôbec nepotrebuje, keď o ňom ani nerozpráva.
Druhá fáza (zlosť): V druhej fáze môžu deti pociťovať veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť a pokiaľ deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, tak ju v sebe v danej chvíli potlačia ale objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní.
Tretia fáza (vyrovnávanie sa): V tretej fáze sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti.
Ako Pomôcť Deťom Počas Rozvodu
Minimalizujte napätie v rodine: Intenzívny konflikt medzi rodičmi zvyšuje utrpenie detí. Zjavné nepriateľstvo rodičov, ako je napríklad krik, hádky, bitky a vzájomné vyhrážanie, sa spájalo s problémami správania u detí.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Nenúťte deti, aby si vyberali, koho z rodičov majú radšej: Požiadať deti, aby si vybrali, ktorého rodiča majú radšej alebo s ktorým rodičom by chceli bývať, nie je vhodné.
Udržiavajte prijateľné vzťahy v priebehu rozvodu aj po rozvode: Pozitívna komunikácia, láskavosť rodičov a nízka úroveň konfliktov môžu deťom pomôcť lepšie zvládnuť rozvodové konanie svojich rodičov.
Používajte dôslednú disciplínu: Ešte pred rozvodom si stanovte jednotné pravidlá, ktoré budete dodržiavať.
Dospievajúcim deťom venujte zvýšenú pozornosť: Často sa stáva, že starším deťom rodičia nevenujú až takú pozornosť ako mladším. Po rozvode by to však nemalo platiť. Vaše dieťa v puberte bude potrebovať oveľa vyššiu pozornosť ako za normálnych okolností.
Naučte dieťa pracovať s negatívnymi emóciami: Počas bežných dní, ale ešte výraznejšie v stresovom období, je dôležité vedieť, že náš život ovládajú emócie. A keď sa chceme dostať do harmónie, je potrebné vedieť rozpoznávať druhy emócií a postupne sa ich učiť aj ovládať a primeraným spôsobom vyjadrovať.
Pomôžte deťom cítiť sa bezpečne: Strach z opustenia a obavy z budúcnosti môžu spôsobiť veľa úzkosti.
Spolupracujte s odborníkmi: Rodičov učia rodičovským zručnostiam a stratégiám, ktoré pomáhajú deťom vyrovnať sa s náročným obdobím počas rozvodu, ale aj po rozvode. Môžete navštevovať terapie, ktoré vám pomôžu prispôsobiť sa zmenám vo vašej rodine. Ak dieťa zvláda rozvod mimoriadne ťažko, vyhľadajte odbornú pomoc.
Formy Starostlivosti o Dieťa po Rozvode
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine upravuje tri hlavné formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa:
Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov: Dieťa je zverené do starostlivosti jednému z rodičov, ktorý zabezpečuje jeho každodennú výchovu, bývanie, stravovanie a ostatné bežné záležitosti. Druhý rodič je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa a je oprávnený na styk s maloletým dieťaťom. Rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov ostávajú zachované aj za podmienky, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov.
Striedavá osobná starostlivosť: Starostlivosť o maloleté dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa obaja podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti. Obvykle dochádza k striedaniu v pravidelných intervaloch, napríklad v týždňových alebo dvojtýždňových.
Spoločná osobná starostlivosť: Bola do Zákona o rodine zavedená novelou s účinnosťou od 01.01.2023. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy starostlivosti je záujem a súhlas oboch rodičov s takouto formou. Pri tejto forme starostlivosti je teda zdôraznená rovnocenná participácia rodičov na výchove maloletého dieťaťa.
Pravidlá pre Rodičov po Rozvode z Pohľadu Dieťaťa
Tieto pravidlá sú výsledkom naratívneho výskumu, ktorý realizovali odborníci z Rady pre práva dieťaťa analýzou 1 000 príbehov od detí z celého Slovenska:
- Nerozprávaj nič o priateľoch a príbuzných môjho druhého rodiča.
- Nerozprávaj o rozvode a ostatných dospeláckych veciach.
- Nerozprávaj o peniazoch alebo o výživnom.
- Nevyvolávaj vo mne pocit viny, keď si užívam chvíle s druhým rodičom.
- Nebráň mi stretávať sa s druhým rodičom.
- Nenarušuj čas, ktorý trávim s druhým rodičom tým, že mi neustále telefonuješ alebo naplánuješ iné aktivity.
- Nežiadaj, aby som donášal na druhého rodiča.
- Nevypytuj sa na druhého rodiča a na to, čo spolu robíme.
- Nežiadaj ma, aby som druhému rodičovi vyriadil odkazy od teba.
- Nevkladaj mi do tašky odkazy pre druhého rodiča.
- Neobviňuj môjho druhého rodiča z rozvodu alebo za iné veci.
- Nezaobchádzaj so mnou ako s dospelým, spôsobuje mi to veľa stresu.
- Neignoruj môjho druhého rodiča, nevysedávaj vzdialený odo mňa, keď sa učím alebo športujem.
- Dovoľ mi, aby som si mohol zobrať veci k druhému rodičovi, pokiaľ ich unesiem tam i späť.
- Nevzbudzuj vo mne pocit viny tým, že na mňa tlačíš, aby som ťa mal radšej, a nepýtaj sa, kde by som chcel bývať.
- Uvedom si, že mám dva domovy, a nie len jeden.