Každý človek, vrátane detí, túži niekam patriť a mať priateľov. Odmietnutie však môže s dieťaťom poriadne zamávať. Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, ako dieťa túto situáciu zvláda. Čo robiť, keď dieťa nevie nájsť kamarátov a ako mu pomôcť prekonať ťažkosti spojené s vyčleňovaním z kolektívu? Tento článok ponúka praktické rady a riešenia pre rodičov, ktorí chcú podporiť svoje deti v budovaní zdravých a trvalých priateľstiev.
Úvod
Vyčleňovanie z kolektívu je pre dieťa veľmi bolestivá skúsenosť. Môže ovplyvniť jeho sebaúctu, psychickú pohodu, vytváranie ďalších priateľstiev a dokonca aj výsledky v škole. Rodičia by mali byť citliví a aktívne hľadať riešenia, ako deťom pomôcť túto situáciu zvládnuť. Dôležité je počúvať, podporovať a učiť deti sociálnym zručnostiam, ktoré im umožnia lepšie sa začleniť do kolektívu.
Prvé Nezhody v Škôlke
Už trojročné deti môžu pri nástupe do škôlky riešiť prvé nezhody v priateľstvách. Škôlkar dokáže pomenovať, že ho kamarát odstrkuje z kolektívu. Dieťa sa však až doteraz nemuselo s odmietnutím stretnúť, a preto môže byť zmätené.
Detská psychologička Gabriela Herényiová radí: „Je hrozne ťažké riešiť takéto konflikty, lebo im môže prejsť cez hlavu čokoľvek. Majú prvýkrát pocit, že sú nechcené. Dôležité je hlavne zo strany pedagógov alebo rodičov nejako ich vtiahnuť späť do kolektívu. Nič nasilu, len snažiť sa ich pritiahnuť späť k tým deťom, aby neboli vyčlenené, lebo je to dosť krutý spôsob správania.“
V období 3 až 5 rokov deti jednoducho definujú problém a často prídu za rodičmi s vetou: „Mama, Zuzka sa so mnou nechce hrať.“ Rodič by mal reagovať a dieťaťu jednoducho vysvetliť, čo má robiť. „Treba chvíľu nechať Zuzku, nech si to premyslí sama. A potom sa jej skúsiť opätovne prihovoriť,“ radí psychologička.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Kamarátstvo sa Nekupuje
Rodičia škôlkarov robia pri prvých konfliktoch jednu obrovskú chybu: „V žiadnom prípade nekupovať cukríky alebo si deti iným spôsobom kupovať. Kupovanie si kamarátstva nie je dobré a častokrát je to jeden zo spôsobov, ktorý rodičia navrhujú, že kúpime niečo kamarátom, dáme cukrík, dáme čokoládu a uvidíš, že sa s tebou bude hrať. To nie je správna cesta. Kamarátstvo sa nedá kupovať a je to kazenie charakteru od malého dieťaťa, od škôlkara,“ dodáva Herényiová.
Konflikty so Susedmi a Kamarátmi z Ihriska
Mnohé deti majú kamarátov medzi susedmi, deťmi zo sídliska alebo z ulice. Aj tu vznikajú pekné vzťahy, kedy sa deti rôznych vekových kategórií spolu vedia krásne zahrať. No stáva sa, že sa prestanú s niekým kamarátiť a problém je na svete. Oveľa častejšie sa to deje medzi dievčatami a v malých skupinkách. Rodičia by o tom mali vedieť, ale na začiatok stačí ostať pozorovateľom a deti iba usmerniť.
„Treba to nechať tak a treba to nechať vyzrieť. Nech oni si to medzi sebou povedia, že čo im vlastne vadí. Malé deti sa nevedia dlho hnevať, lebo ich kamarátstva sú na inej báze ako u dospelých,“ hovorí psychologička.
Zdvíhanie Sebavedomia
Ak dieťa príde za rodičom a zdôverí sa, že suseda sa s ním nechce hrať na ihrisku, je dôležité mu vysvetliť, aby počkalo, kým sa situácia ukľudní a riešenie sa nájde. Alebo mu povedať: „Skús si nájsť nejakých druhých kamarátov, ktorí sa s tebou budú hrať. Teraz to je tak. Teraz je momentálny stav takýto, že sa s tebou nechce hrať, ale možno to prejde, možno to príde na druhý deň. Možno dieťa niečo počulo, čo si rozprávajú rodičia o rodine, a to mu stačí ako signál na to, že sa nebude s tebou hrať.“
Dieťa, ktoré bolo vyčlenené z obľúbeného kolektívu sa môže veľmi trápiť a nevie spracovať, prečo sa to stalo. Dajte mu priestor, aby vyjadrilo svoje pocity a obavy. Uistite ho, že jeho pocity sú legitímne, a že ste tu pre neho. Empatia je kľúčová - dieťa by malo cítiť, že ho chápete a podporujete.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
„Toto je pre dieťa, ktoré je odmietané, veľmi, veľmi krutá situácia. Rodičia majú dieťaťu skôr posilniť sebavedomie, že - nájdu sa určite druhí kamaráti, ktorí sa s tebou budú hrať a nemusíš sa obracať len na toho jedného, ktorý ťa nejakým spôsobom odmietol,“ dodáva odborníčka.
Zistenie Dôvodu
Rodič by mal zisťovať dôvod, prečo to jeho dieťa iní vyčlenili z kolektívu, hlavne ak sa to stáva často. Môže ísť o rôzne dôvody - od odlišného vzhľadu alebo záujmov až po nezhody s konkrétnymi deťmi.
„Keď je to už veľmi časté, tak tam treba hľadať dôvod, prečo to je tak, či to dieťa sa naozaj nespráva v kolektíve nejako povýšenecky, či nie je nadradené. Niekedy tá nadradenosť vychádza z toho, ako sa správa doma jeden z rodičov, a to dieťa si berie príklad z rodičov a správa sa tak aj k ostatným. Nie vždy je to správne a rodičia by mali zistiť, prečo tá situácia je taká, aká je, alebo prečo sa to deje. Vždy je tam nejaká príčina,“ hovorí Herényiová.
Keď už príčinu vyčleňovania z kolektívu odhalíte, čakajú vás dlhé a citlivé rozhovory plné vysvetľovania. Treba sa rozprávať a povedať mu, nech povie na rovinu, čo ho vlastne trápi, prečo to tak je. Ak je to možné, pomôžte dieťaťu hľadať spôsoby, ako zlepšiť situáciu - či už prostredníctvom komunikácie s deťmi alebo hľadaním nových priateľstiev.
Súčasť Života
Treba si uvedomiť, že nezhody k životu patria a vaši potomkovia sa s tým musia naučiť žiť. „Je to veľmi dôležitá súčasť života. Ani dospelí ľudia si nie vždy osobnostne sadnú a vyhovujú si, rovnako je to aj medzi deťmi. Takže dieťa si musí nejakým spôsobom cez toto štádium prejsť a prechádza to práve cez tie prvé kamarátstva od škôlky,“ vysvetľuje psychologička.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Šikanovanie u Školákov
Keď máte doma už starších žiakov na základnej škole, mali by ste sa zaujímať o ich priateľstvá. S deťmi by ste mali mať taký vzťah, aby sa vám samé zdôverili, ak ich niečo trápi, alebo sa na vzťahy jednoducho často pýtajte. Školáci si už medzi sebou vedia lepšie vydiskutovať problémy, ale aj tak potrebujú usmerniť vo svojich pocitoch.
Odstrkovanie s nimi určite riešte. „Snažte sa nájsť príčinu vyčlenenia, možno aj cez pani učiteľku, cez spolužiakov, ale veľmi nenápadne, aby ste dieťa nejakým spôsobom nepoškodili, neovplyvnili. Lebo v tomto veku to už môže byť veľmi vážne. Vyčleňovanie je vlastne základ šikanovania, lebo to prvé je to, že - nebudem sa s tebou kamarátiť. Treba to ale mať pod palcom, aby to neprerástlo do niečo vážnejšieho. Deti, ktoré sú vyčleňované, môžu začať pochybovať o sebe. Pomôžte im sústrediť sa na svoje silné stránky a talenty. Povzbudzujte ich, aby sa venovali aktivitám, ktoré ich bavia a v ktorých vynikajú. Posilnenie sebaúcty je kľúčové pre zvládanie ich sociálnych ťažkostí.
„Povedzte dieťaťu - nerieš to až tak veľmi, ale treba ho zároveň povzbudiť v tom, že sú aj iní kamaráti, že to nie je jediný kamarát a treba to nejakým spôsobom dať do poriadku. Treba im vysvetliť nejakú paralelu aj blízkych dospeláckych vzťahov, ktoré máte, či sú to rodinní príslušníci, alebo či to je niekto z blízkych. Treba poukázať na to, že existuje to v živote a je to prirodzená súčasť života, no nie všetci sme si sympatickí a nie všetci si padneme hneď do oka. Treba sa s tým naučiť žiť. V každom prípade je to taký začiatok do života, ale určite to netreba brať na ľahkú váhu,“ dodáva detská psychologička Gabriela Herényiová.
Ako Pomôcť Dieťaťu Nájsť si Kamarátov: Praktické Rady
- Otvorená Komunikácia: Udržiavajte otvorenú komunikáciu s dieťaťom a pravidelne kontrolujte, ako sa cíti a čo sa deje v jeho sociálnom živote. Otvorená komunikácia vám umožní rýchlo reagovať na prípadné problémy a dieťa bude vedieť, že sa na vás môže spoľahnúť.
- Emocionálna Podpora: Nezabúdajte na dôležitosť emocionálnej podpory. Buďte tu pre dieťa, aby sa mohlo podeliť o svoje pocity a myšlienky. Uistite ho, že je milované a že jeho hodnota nezávisí od toho, či je súčasťou nejakého kolektívu.
- Rozvoj Sociálnych Zručností: Pomôžte dieťaťu rozvíjať sociálne zručnosti, ktoré mu môžu pomôcť lepšie sa začleniť do kolektívu. Trénujte s ním komunikačné schopnosti a dávajte si konkrétne príklady. Tieto zručnosti mu môžu pomôcť lepšie nadviazať a udržať priateľstvá aj v budúcnosti.
- Spolupráca so Školou: Škola zohráva dôležitú úlohu v sociálnom živote dieťaťa. Ak problémy napriek vašej snahe pretrvávajú, neváhajte kontaktovať učiteľov alebo školského psychológa. Informujte ich o situácii a spolupracujte na hľadaní riešení.
- Krúžky a Aktivity: Zvážte prihlásenie dieťaťa na krúžok alebo inú aktivitu, kde by mohlo stretnúť deti s podobnými záujmami.
- Podpora Sebavedomia: Pomôžte dieťaťu sústrediť sa na svoje silné stránky a talenty. Povzbudzujte ho, aby sa venovalo aktivitám, ktoré ho bavia a v ktorých vyniká. Posilnenie sebaúcty je kľúčové pre zvládanie sociálnych ťažkostí.
- Trpezlivosť: Buďte trpezliví a dajte dieťaťu čas, aby si našlo svojich priateľov. Netlačte naňho a rešpektujte jeho tempo.
Čo Robiť, Keď Dieťa Prejavuje Známky Duševných Problémov
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť. Medzi príznaky patria:
- Časté plače bez jasného dôvodu.
- Neustály smútok.
- Strata záujmu o aktivity, ktoré predtým dieťa bavili.
- Izolácia od kamarátov a blízkych.
- Problémy so spánkom a chuťou do jedla.
- Riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
Ak si všimnete tieto príznaky, vyhľadajte pomoc odborníka - detského psychológa alebo psychiatra. Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí. Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky.
Ako Predísť Problémom so Socializáciou
- Sociálny Kontakt od Malička: Pre dieťa je dôležitý sociálny kontakt od malička. Navštevujte s dieťaťom materské a rodičovské centrá, kde sa stretávajú rodičia s malými deťmi a nadväzujú pri spoločnej činnosti kontakty.
- Návštevy v Rodine: Už od narodenia, bez kompromisov, navštevujte rodinu a cestujte. Dieťa vidí a vníma rôzne tváre, rôznych ľudí v odlišnom veku, nevytvorí si primárne strach z kontaktu s inými.
- Nechajte Dieťa Konať Samé: Skúste dieťa nechať konať samé bez toho, aby ste ho hneď upozorňovali, usmerňovali a chránili. Len pozorujte, napríklad na ihrisku.
Skúsenosti Rodičov
Mnoho rodičov sa stretáva s podobnými problémami, keď ich dieťa nevie nájsť kamarátov. Jedna mama opisuje svoju skúsenosť: „Moje dieťa je fajn. Zlatá povaha, zvládnuteľný temperament a kopa nápadov. Deti miluje, správa sa k nim pekne a ako dievča má aj výhodu blond vlasov, modrých očí a širokého úsmevu. Kto by odolal? Lenže je introvert a trochu plachá. Keď sa k tomu pridá slabá komunikácia, problém je na svete. Nemá kamarátov."
Táto mama sa snažila rôznymi spôsobmi pomôcť svojej dcére nadviazať priateľstvá, ale zatiaľ bez úspechu. „Začali sme chodiť po všetkých kamarátkach s vierou, že niektoré dieťa sa snáď dokáže naladiť na spoločnú vlnu. Všetky pokusy skončili tak, že moje dieťa sa hralo vo vedľajšej izbe a ostatným to bolo jedno.“
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a potrebuje individuálny prístup. Niekedy je potrebné hľadať rôzne spôsoby, ako dieťaťu pomôcť prekonať ťažkosti so socializáciou.