Spoločné spanie, teda spánok dieťaťa v jednej posteli s rodičmi, je téma, ktorá rozdeľuje spoločnosť. Hoci má táto prax dlhú históriu a v mnohých kultúrach je považovaná za prirodzenú, v súčasnosti sa stretáva s kontroverziou. Rodičia a odborníci sa často zameriavajú na skorú samostatnosť detí, pričom zabúdajú na benefity, ktoré spoločné spanie môže priniesť.
História a súčasnosť spoločného spania
Po tisícročia spávali rodičia so svojimi deťmi v jednej posteli. V súčasnosti sa táto prax považuje za kontroverznú kvôli zameraniu rodičov a odborníkov na to, aby boli deti čím skôr samostatné. Zo všetkých nástrojov vzťahovej výchovy sa zdá byť spanie s dieťaťom tým najkontroverznejším.
Výhody spoločného spania
Spoločné spanie prináša pre dieťa i matku množstvo výhod. Medzi tie najvýznamnejšie patria:
- Pocit bezpečia a istoty: Blízkosť matky počas spánku poskytuje dieťaťu pocit bezpečia a istoty, čo pozitívne vplýva na jeho emocionálny vývoj a upevňuje vzťah s matkou.
- Podpora dojčenia: Spoločné spanie uľahčuje nočné dojčenie, čím zabezpečuje optimálny príjem potravy pre dieťa a zároveň podporuje tvorbu mlieka u matky. Matky tak spia omnoho lepšie.
- Regulácia fyziologických procesov: Kontakt s matkou pomáha regulovať dýchanie, telesnú teplotu a srdcový tep dieťaťa. V kontakte s bábätkom (denné nosenie a spoločný spánok) sa stávate jeho živým inkubátorom, regulátorom fyziologických procesov, vrátane toho, že malým bábätkám "pripomínate", aby dýchali.
- Prevencia SIDS: Niektoré štúdie naznačujú, že spoločné spanie môže znížiť riziko syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS) tým, že zvyšuje vzájomnú vnímavosť matky a dieťaťa.
Kedy prestať so spoločným spaním?
Neexistuje presný vek, kedy by malo dieťa prejsť na samostatné spanie. Každé dieťa je jedinečné a má individuálne potreby. Väčšina odborníkov sa však zhoduje, že tento prechod by mal nastať medzi druhým a štvrtým rokom života, keď dieťa začína rozvíjať pocit nezávislosti. Rodičia by mali rešpektovať potreby svojho dieťaťa a prispôsobiť prechod na samostatné spanie jeho vývoju.
Ako na prechod na samostatné spanie?
Prechod na samostatné spanie by mal byť postupný a citlivý. Rodičia môžu začať tým, že dieťa uspávajú vo vlastnej postieľke, no zostávajú pri ňom, kým nezaspí. Postupne môžu skracovať čas, ktorý pri dieťati strávia, až kým sa naučí zaspávať samo. Dôležité je vytvoriť pre dieťa príjemné a bezpečné prostredie v jeho izbe, aby sa tam cítilo dobre.
Prečítajte si tiež: Sprievodca dehydratáciou u dojčiat
Úspešný prechod na samostatné spanie si vyžaduje kombináciu rutiny, podpory a trpezlivosti. Deti ocenia pravidelné večerné rituály, ktoré im poskytujú pocit bezpečia. Okrem toho je dôležité zabezpečiť správne prostredie na spánok. Tlmené nočné svetlá dokážu vytvoriť pokojný priestor, ktorý podporuje pocit bezpečia.
Bezpečnostné upozornenia
Pri spoločnom spaní je dôležité dodržiavať určité bezpečnostné opatrenia, aby sa predišlo rizikám:
- Nikdy nespite s dieťaťom, ak ste pod vplyvom alkoholu, liekov na spanie alebo iných látok, ktoré ovplyvňujú vedomie.
- Vyhnite sa spánku s dieťaťom, ak ste extrémne obézna.
- Nespite so šperkami s dlhými šnúrkami.
- Uistite sa, že miesto na spanie je bezpečné a dieťa nemôže spadnúť z postele.
- Matrace musia byť pevné, okolie postele upratané od vankúšov a prikrývok, ktoré by mohli dieťaťu brániť v dýchaní.
- Dojča by malo spať na chrbte, na pevnej a čistej podložke, v miestnosti bez dymu, pod ľahkou prikrývkou. Hlava by nemala byť nikdy zakrytá. Bábätko by nemalo mať v posteli plyšové hračky ani vankúše. Nikdy by nemalo spať na vankúši. Nepoužívajte ovčiu kožu ani iné „našuchorené“ materiály. Matrac by mal byť vždy pevne umiestnený v postieľke. Dojča by nikdy nemalo spať na gauči či pohovke, a to ani samé, ani s dospelou osobou, kvôli nebezpečenstvu, že spadne alebo uviazne v záhybe.
- Deti mladšie ako rok by nemali spať v posteli so svojimi súrodencami, ale vždy s osobou, ktorá je zodpovedná za jeho prítomnosť v posteli.
- Ak má matka dlhé vlasy, mala by si ich uviazať, aby sa nezaplietli okolo krku bábätka (čo sa naozaj stáva).
- Nedojčené bábätká by mali spať skôr oddelene od mamy, ako v tej istej posteli.
Dopad na partnerský vzťah
Spoločné spanie môže mať vplyv aj na vzťah medzi rodičmi. Keď sa všetok večerný čas sústredí na uspávanie dieťaťa, rodičia často strácajú príležitosť venovať sa jeden druhému. Tieto „stratené večery“ môžu ovplyvniť partnerskú intimitu a narušiť vzájomnú komunikáciu. Odborníci preto odporúčajú, aby rodičia vedome plánovali čas na seba, aj keď je spoločné spanie súčasťou ich rutiny.
Alternatívy spoločného spania
Ak rodičia nechcú spať s dieťaťom v jednej posteli, existujú aj iné alternatívy, ktoré umožňujú blízkosť a kontakt:
- Spoločné spanie v jednej izbe: Dieťa spí vo vlastnej postieľke, ktorá je umiestnená v spálni rodičov.
- Prístavná postieľka: Postieľka, ktorá sa dá pripojiť k posteli rodičov, čím sa vytvorí bezpečný priestor pre dieťa a zároveň umožňuje ľahký prístup k nemu.
- Spánok na matraci v spálni rodičov: Ak si myslíte, že dieťa už prekročilo pomyselnú hranicu spania vo vlastnej izbe, dovoľte mu napríklad spať na matraci u vás v spálni, nie vo vašej posteli.
Záver
Spoločné spanie je komplexná téma s množstvom výhod i rizík. Neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, dokedy by malo dieťa spať s matkou. Rodičia by mali zvážiť všetky aspekty, rešpektovať potreby svojho dieťaťa a prispôsobiť sa jeho individuálnemu vývoju. Dôležité je, aby sa pri rozhodovaní riadili svojím inštinktom a vytvárali pre svoje dieťa bezpečné a láskyplné prostredie, v ktorom sa bude cítiť dobre.
Prečítajte si tiež: Kreatívne knižky a vek detí
Dôležitosť kontaktu v budovaní vzťahovej väzby
Dôležitosť kontaktu v budovaní vzťahovej väzby je nepopierateľná. Mláďatá primátov sa nosia na tele matky a spia pri nej celé roky po narodení, a často aj po odstavení. Očakávaný vzorec správania je pre matku a dieťa spať spolu a pre dieťa dojčiť sa počas noci kedykoľvek chce. Zásadné je aj aktívne zapojenie našich zmyslov: konkrétne u primátov je hmat spolu so zrakom najdôležitejším senzorom.
Matka častejším kŕmením podporuje svoju produkciu mlieka. Nech už sa rozhodnete pre akýkoľvek spôsob starostlivosti o bábätko či staršie dieťa, nezabudnite na svoju jedinečnú odbornosť rodiča v tejto nádhernej rodičovskej role. Ak sa dieťa dožaduje kontaktu, verte, že s vami nemanipuluje. Je to jeho základná potreba.
Pohľad psychológov
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že psychológovia sa zhodnú v tom, že nie je nič zlé na tom, pomaznať sa so svojim osemročným dieťaťom v posteli, prípadne spať s ním, keď je v strese alebo choré. Spanie s dieťaťom nevnímajú ako zásadný problém, upozorňujú však, že je dôležité uvedomiť si, o koho potreby ide.
Vedecké štúdie
Sú štúdie, ktoré dokazujú, že aj deti staršie ako bábätká, ktoré spia so svojimi rodičmi netrpia žiadnymi vývojovými abnormalitami. Dokazuje to napríklad výskum na takmer tisícke nízko príjmových pároch, ktorý sa začal, keď dieťa malo 1 rok. Vedci sledovali deti a ich spánkové zvyklosti aj ďalej, vo veku 2 a 3 rokoch. Následné hodnotenie ich správania, sociálneho a kognitívneho rozvoja realizovali u nich ako u päťročných. Ukázalo sa, že niektoré negatívne výsledky spojené so spánkom v rodičovskej posteli, ako napríklad horšie sociálne a kognitívne výsledky, vymizli, keď vedci vzali do úvahy socioekonomický status, vzdelanie matky, rodičovský štýl a etnickú príslušnosť. Vedci uzavreli, že spoločné spanie nemá za následok žiadne vývinové problémy.
Iný výskum zase poukázal na to, že je zaujímavé, i keď by to nemalo nikoho prekvapiť, že ak rodičia naplnia prirodzenú ľudskú potrebu kontaktu a blízkosti počas raného detstva, neurobí to z dieťaťa „závisláka“ na ich prítomnosti. Práve naopak, skorá závislosť vedie k skorej nezávislosti a vyššiemu sebavedomiu.
Prečítajte si tiež: Dieťa v turistickom nosiči
Odporcovia spoločného spania sa zase môžu oprieť o štúdiu 4000 detí vo veku od 3 mesiacov do 6 rokov. Jej výsledky preukázali, že zdieľanie spoločnej postele medzi rodičmi a deťmi je bežná prax a výsledkom je, že deťom to vo veku 6 rokov negatívne ovplyvňuje ich mentálne zdravie.
Zrelosť a samostatnosť
To, že má spať s rodičmi v jednej posteli bábätko, sa v posledných rokoch už dostáva do povedomia verejnosti. O starších deťoch sa už toľko nehovorí, skôr sa tak nejako potichu všeobecne predpokladá, že sa osamostatnia. Dokonca je to neraz brané ako zrelosť rodičov, ktorí dokázali dieťa naučiť samostatnému spánku. Je to však omyl. Dieťa potrebuje blízkosť rodičov i v školskom veku. Hranica neexistuje. U každého je to rôzne. Rodičia by však určite nemali tlačiť na dieťa, ani ho nijako presviedčať na spanie vo vlastnej posteli, pokiaľ samé nechce. Naopak, spoločná posteľ má výhody.
Rodičovský inštinkt
Byť prvýkrát rodičom je veľmi náročné, a to najmä vtedy, keď očakávania nezodpovedajú skutočnosti. Keď som sa po prvý raz stala matkou, cítila som, že vo svojom vnútri máme niečo ako rodičovský inštinkt. Nastavenie, ktoré napomáha prežitiu novonarodeného dieťatka. Vďaka nemu plač dieťatka vo mne zapínal červenú kontrolku a spúšťal vo mne rad pocitov s nutkaním bezodkladne reagovať na jeho potrebu. Okamžite som pochopila, že toto je jednoducho mechanizmus, ktorý funguje, aby dieťa prežilo. A nejde o žiadne rozmaznávanie. Ide o to, aby sa potreba dieťaťa naplnila v čase, keď to dieťa potrebuje. A vtedy dokážete viac. Porozumiete si, získate si dôveru a dieťatko vďaka tomuto vzťahu nahliada na svet ako na bezpečné miesto. Prehlbujete budovanie vzťahovej väzby a zabezpečujete tak bezodkladné napĺňanie potrieb vášho dieťatka. Počas dňa aj v noci môžete dieťa dojčiť podľa potreby a zabezpečíte tak úspešné dojčenie bez odkladania na neskôr a bez pochybnosti, či vaše dieťa prospieva.
Spoločné spanie ako prevencia SIDS
Z najnovších výskumov je zrejmé, že schopnosť ľahko sa zobudiť je ochranným mechanizmom. Spoločné spanie tomuto napomáha. Hlbší spánok nemusí byť bezpečnejší spánok a jeho fáza je pri separácii omnoho dlhšia. Spoločný spánok zvyšuje vzájomnú vnímavosť matky a dieťaťa, čím sa zvyšuje ich schopnosť prebudiť sa v kritickej situácii a pôsobí tak ako prevencia SIDS (syndróm náhleho úmrtia dojčiat). Fyzickým kontaktom sa vytvára hormón oxytocín, pri ktorom sa, na rozdiel od kortizolu pri separácii, optimálne rozvíja mozog, t. j. budúce IQ (výskumy Dr.
Čo spôsobuje vývinový náskok?
Prospievanie znamená, že bábätká nielen rastú, ale nadobúdajú svoj plný fyzický, emocionálny a intelektuálny potenciál. Čo spôsobuje tento vývinový náskok? Je pravdepodobne ovplyvnený častejším dotýkaním a častejším kŕmením, ktoré stimulujú vývin.
Spánkový deficit rodičov
Nová štúdia vedcov z University of Warwick tvrdí, že novopečení rodičia by sa mali pripraviť na minimálne 6 rokov trvajúci deficit kvalitného spánku, pričom obyčajne najťažšie obdobie trvá zopár mesiacov po narodení bábätka. Podľa tejto štúdie sa rodičom až 6 rokov po narodení prvého potomka nedarí dostať na úroveň spánku (jeho trvania aj kvality), ktorú mali pred počatím dieťatka.
Počas 3 mesiacov po pôrode zúčastnené matky spali v priemere o hodinu menej než pred tehotenstvom a otcovia mali spánok skrátený o cca štvrťhodinku. Prekapivé bolo, že aj mamy 4-6-ročných detí mali spánok stále o cca 20 minút a otcovia stále o svojich 15 minút kratší v porovnaní s trvaním spánku pred počatím potomka. Taktiež bol zaznamenaný podobný posun v pocite dostatočnosti spánku.
Experimenty psychiatrov v 20. storočí
V minulom storočí existovali rôzne vedecké smery, ktoré experimentovali s izoláciou detí. Napríklad americký psychológ Burrhus Skinner v presklenom boxe vychovával svoju dcéru. Vo Fínsku sa podobne snažili dať deťom prostredníctvom vládneho programu papierových škatúľ na spanie „vlastný priestor“ bez prítomnosti rodičov.
Vzťahová výchova
Spoločné spanie s deťmi v jednej posteli je neoddeliteľnou súčasťou vzťahovej výchovy. Najdôležitejšie sú dojčenie na požiadanie do samoodstavenia, spoločné spanie, nosenie detí, emocionálne prepojenie. Jej filozofia je založená na návrate k akémusi prirodzenému rodičovstvu a my inštinktívne máme vedieť, ako veľmi našu prítomnosť, psychickú i fyzickú, dieťa potrebuje.