Nástup dieťaťa do materskej školy je významným míľnikom nielen pre dieťa, ale aj pre celú rodinu. Je to začiatok novej etapy, plnej emócií a očakávaní. Pre dieťa to znamená prvý krok k samostatnosti, spoznávanie nového prostredia a budovanie sociálnych kontaktov. Pre rodičov to môže byť sprevádzané obavami, ale aj hrdosťou a radosťou z pokrokov dieťaťa. Ako zabezpečiť, aby tento prechod bol čo najplynulejší a najmenej stresujúci pre obe strany? Tento článok poskytuje komplexný pohľad na adaptáciu detí v materskej škole, vrátane praktických tipov a rád, ako sa na ňu pripraviť.
Príprava pred nástupom do materskej školy
Adaptácia na nové prostredie môže byť pre dieťa náročná, preto je dôležité začať s prípravou včas. Príprava dieťaťa na materskú školu by mala začať už doma, v bezpečnom a známom prostredí.
Sociálna interakcia
Umožnite deťom socializovať sa ešte pred nástupom do materskej školy. Navštevovanie ihrísk, detských klubov alebo materských centier môže pomôcť pri budovaní sociálnych zručností a dieťa sa tak naučí komunikovať s rovesníkmi. Pokiaľ sa s deťmi odmala stretávate s rôznymi ľuďmi, ľahšie budú znášať aj škôlkarský kolektív. Stačí chodiť na návštevy a prijímať ich, hrať sa na detskom ihrisku či prechádzať sa mestom plným ľudí. Riešením môže byť aj kurz v Baby Balance. Nemenej dôležité je aj to, aby chlapček či dievčatko trávili istý čas aj s inými dospelými či bez mamy. Stačí, keď to bude najprv otec v známom domácom prostredí dieťaťa alebo starí rodičia, krstní rodičia či iní príbuzní alebo opatrovateľka, ktorým mama dôveruje.
Skúšanie odlúčenia
- Postupné odlúčenie: Ešte pred nástupom do materskej školy skúšajte príležitostné odlúčenie na kratšiu a postupne aj dlhšiu dobu.
- Istota návratu: Vždy sa vráťte v dohodnutú dobu, aby malo dieťa istotu a nemyslelo si, že utečiete navždy. Deti vnímajú čas inak ako dospelí. Umožníte tým dieťaťu prežiť si ten pocit istoty, že aj keď nejaký čas nevidí mamu, tá sa zase vráti a nič zlé sa nestane.
- Pripravenosť: Podľa psychologičky Kataríny Trlicovej je dieťa pripravené nastúpiť do škôlky, keď sa už vie odpútať od rodiny a nebráni sa novému prostrediu. V nerozhodných situáciách sa môžete obrátiť na detských psychológov.
Ak je dieťa zvyknuté byť stále s vami, začnite cvičiť krátke odlúčenia ešte pred nástupom do škôlky. Nechajte dieťa na chvíľu s babičkou, opatrovateľkou alebo iným rodinným príslušníkom. Ak dieťa doteraz trávilo všetok čas doma, je dobré ho postupne učiť na krátke odlúčenie. Môže to byť návšteva starých rodičov, pár hodín s iným členom rodiny alebo krátke stráženie u známeho.
Pozitívny prístup k materskej škole
- Rozhovory o škôlke: Rozprávajte sa s dieťaťom o tom, že onedlho pôjde medzi iné deti, že sa tam budú spolu hrať, kresliť, veľa sa naučia a vždy pre neho prídete.
- Preskúmanie okolia: Ešte pred nástupom sa choďte s dieťaťom poprechádzať do blízkosti materskej školy a preskúmajte s ním okolie - ihrisko, dvor, kde sa bude hrať s ostatnými deťmi. Využívajte každú príležitosť na to, aby ste zoznámili svoje dieťa so škôlkou - jej prostredím či atmosférou. Stačí sa prechádzať okolo budovy škôlky (nemusí byť nutne tá, do ktorej vaše dieťa pôjde). Pozorujte spolu deti, popisujte, čo robia ony, čo robí pani učiteľka. Hovorte nadšene. Vôbec sa nemusíte baviť o tom, že tam raz bude chodiť aj ono. Veľkou výhodou je, ak už súrodenec dieťaťa navštevuje škôlku. Pred samotným nástupom do škôlky je dobré, ak máte možnosť navštíviť škôlku spolu s dieťaťom či už na zápise, alebo kedykoľvek inokedy, kedy vám to škôlka umožní. Zoznámte ho s prostredím, ukážte mu triedu, toalety, jedáleň a ďalšie priestory, kde bude tráviť čas.
- Pozitívne vyjadrovanie: Nikdy dieťa nástupom do materskej školy nestrašte. Škôlka nemá byť „za trest“, vyjadrujte sa o nej doma len pozitívne.
- Rozprávky o škôlke: Čítajte si pred aj po nástupe do materskej školy rôzne rozprávkové knižky o zvieratkách, ktoré tiež nastupujú do materskej školy a príbehy sa spájajú s pozitívnymi skúsenosťami. Rozprávajte sa spoločne o obrázkoch v knihe, pocitoch zvieratiek či iných postáv.
Príprava pomôcok do škôlky
- Spoločné nákupy: Vyberte sa spoločne na nákupy, kde si vyberie papučky do škôlky, úbor na spanie, batoh pre plyšovú hračku a podobne - všetko do škôlky. Môže to byť spoločná a veľká zábava. Rodičia by mali zvážiť zapojenie dieťaťa do výberu potrieb pre školu, ako sú batoh alebo oblečenie.
Nácvik samostatnosti
- Nácvik činností: Natrénujte si s dieťaťom, čo všetko sa bude diať, keď pôjdete do škôlky. Ako sa bude vyzliekať, obúvať, umývať si rúčky, obliekať pyžamko pred spaním, obúvať papučky, obliekať bundu, keď pôjde s pani učiteľkou von atď. Škôlky radia, aby boli deti v týchto činnostiach čo najsamostatnejšie. Veďte svoje dieťa k čo najväčšej samostatnosti. Prečítajte si článok Prečo vychovať samostatné dieťa? Prvé dni pomôže, ak už má dieťa nacvičené základné rutiny: obliekanie, pitie z pohára, základnú hygienu či rozlúčenie.
Pozitívne naladenie rodičov
- Uistenie rodičov: Aj vy ako rodič sa potrebujete uistiť v tom, že ste pozitívne naladený na nástup vášho dieťaťa do škôlky. Deti ľahko vycítia a prevezmú pocity svojich rodičov, takže ak ste nervózny, neistý, vystresovaný - ťažko sa bude dieťa cítiť dobre.
- Odklad nástupu: Ak nevidíte nástup dieťaťa do škôlky pozitívne, pouvažujte nad odkladom, ak sa cítite nepripravený, alebo skúste vybrať škôlku, ktorej budete dôverovať viac.
- Príbehy o škôlke: Podľa detskej psychologičky Mgr. Lýdie Adamcovej môžu aj príbehy o vás, o vašich prvých dňoch v škôlke, vtipné zážitky pomôcť uľahčiť adaptáciu v škôlke. Choďte sa pozrieť na priestory škôlky, sledujte, ako sa správajú pani učiteľky k deťom a položte všetky svoje otázky, ktoré potrebujete mať zodpovedané.
Nedôvera v inštitúciu a jej učiteľky býva častou príčinou ťažkostí s prispôsobením sa detí v škôlke. Je lepšie priveľkému plaču vášho škôlkara či škôlkarky predchádzať, ako ho potom na mieste riešiť (samozrejme, niekedy by ste sa mohli aj na hlavu postaviť a plaču sa aj tak nevyhnete).
Prečítajte si tiež: Tehotenstvo: Sprievodca zmenami
Hra na škôlku
„Deti vyjadrujú svoje zážitky, potreby a pocity najprirodzenejšie hrou. Hra je jednou z možných stratégií pre deti, ako sa vyrovnať so zmenami, ktoré so sebou prinášajú stres.“ Z tohto dôvodu hra na škôlku pomáha deťom lepšie si predstaviť, čo ich čaká a zároveň spracovávať pocity, ktoré sú s nástupom do škôlky spojené. Hrať sa na škôlku môžete doma s postavičkami alebo zvieratkami alebo môžete hrať rolovú hru a imitovať škôlkarský život. Dieťa si postupne zvyká na to, že pár hodín trávi bez vás - zisťuje, že sa nemá čoho báť.
Počas adaptácie v materskej škole
Aj počas samotnej adaptácie v materskej škole existujú spôsoby, ako dieťaťu uľahčiť prechod do nového prostredia.
Obľúbená hračka
- Hračka pre istotu: Pripravte si s dieťaťom nejakú obľúbenú hračku, ktorá ho bude sprevádzať na ceste do škôlky. Môže to byť hračka na spanie, hračka, ktorú si berie so sebou k starým rodičom, hračka, ku ktorej má blízko. Nech vaše dieťa vyberie nejakého „mojkáčika“, hračku, ktorá mu bude pripomínať bezpečie domova a tým pomôže v náročných chvíľach. Takmer každá škôlka povoľuje deťom v rámci adaptácie vziať si so sebou v prvých týždňoch aj obľúbeného plyšáka alebo inú hračku. Ak vaše dieťa má nejakého mojkáčika, s ktorým rado zaspáva, určite ho nenechávajte doma. Je dobré, keď si dieťa môže do škôlky vziať niečo, čo z domu dobre pozná. Predmet mu bude pripomínať napríklad jeho izbičku, alebo vás, milovaného rodiča. Nemusí to pritom byť nevyhnutne iba jeho hračka.
- Verbalizácia obáv: Využite hračku, aby ste verbalizovali obavy dieťaťa, zvedavosť dieťaťa.
Lúčenie v škôlke
- Krátke lúčenie: Nepúšťajte sa do dlhých rečí s učiteľkou hneď ráno. Informujte sa radšej popoludní, pred odchodom z materskej školy. Aj ďalšie škôlky radia čo najkratšie lúčenie pred vstupom do triedy. Po príchode do škôlky sa nezdržujte dlho v jej priestoroch. Povedzte svojmu synovi a dcére, že ich ľúbite a kedy konkrétne pre ne prídete. Po objatí a puse odchádzajte. Rozlúčka by mala byť krátka, jasná a pokojná. Predlžovanie a dramatizovanie zvyšuje neistotu. Rodič môže povedať: „Teraz ťa nechám tu, po obede si pre teba prídem.“ Takáto veta je pre dieťa jasná a predvídateľná.
- Pokojné prostredie: Ak je to možné, prinášajte dieťa do škôlky v časoch, kedy nie je najväčší zhon a prichádza najviac detí. Môže to byť preňho náročné a možno potrebuje vstúpiť do pokojnejšieho prostredia.
Prejavy emócií
- Viac pozornosti: Začiatok škôlky je pre mnohé deti náročným obdobím - môžu preto v týchto dňoch vyžadovať zrazu oveľa viac pozornosti, byť mrzutejšie, podráždené.
- Láska a pokoj: Dovoľte mu prejaviť sa, prejaviť tieto pocity, obklopte ho láskou a pokojom. Postupom času a hlavne privyknutím si na novú rutinu by sa malo vrátiť do „normálu“. Aj to najodvážnejšie a najkomunikatívnejšie dieťa môže pred nástupom do škôlky zažívať istú mieru stresu a môže mať obavy. Predsa ho čaká niečo nové, nepoznané. Dávajte pozor na to, aby ste nechtiac nepotlačili pocity detí. Smútok, hnev aj strach potrebujú zažiť a prežiť - jedine tak sa s týmito nepríjemnými pocitmi vyrovnávajú. Uznajte to, ako sa cítia. Pri komunikácii s dieťaťom vám môže pomôcť, ak si predstavíte, ako sa cítite vy, keď ste vystavení novej situácii, a čo vám pomáha, resp. Myslite ale na to, že vy ako dospelí už máte skúsenosti a máte vypestované určité stratégie na zvládanie nových situácií - vaše deti ešte nie. Prijmite a rešpektujte emócie svojho dieťaťa.
- Rituál na rozlúčku: Rituál na rozlúčku môže pomôcť dieťaťu cítiť sa bezpečne pri odchode z domu do škôlky. Môže to byť napríklad objatie, pusa a vymyslený „tajný“ pozdrav, ktorý budete používať len vy dvaja.
Rozhovory po škôlke
- Pozitívne spomienky: Nezabúdajte sa po príchode zo škôlky dieťaťa pýtať - ako sa má, ako sa cítilo… Čo robilo s Miškom, čo im čítala pani učiteľka, čo mala na sebe oblečené Katarínka, ktorú hračku dnes obliekalo ono. Zamerajte sa na pozitívne spomienky. Keď prídete po svoje dieťa do škôlky, tak ho privítajte a povedzte, ako rád/rada ho vidíte. Môžete povedať niečo v zmysle, čo pravdepodobne vystihuje jeho deň („zdá sa mi, že ste dnes boli veľa na dvore“ alebo „vyzerá to tak, že ste kreslili obrázky“). Určite nehovorte, ako veľmi ste bez neho trpeli (hoci to prvé dni môže byť naozaj tak) a nevypytujte sa otázky, na ktoré od detí nedostanete odpovede („čo jedlo, či spalo, s kým sa hralo“). Dôležité: pamätajte, že pre deti sú dôležité iné veci ako pre nás.
- Uistenie a odmena: Uistite ho, že tak, ako máte prácu vy, má „prácu“ (povinnosť) aj ono v škôlke, ale po nej tam vždy budete a budete spoločne tráviť čas a dodržiavajte to. Pochváľte ho, odmeňte, ak to uznáte za vhodné.
Adaptácia ako proces
Práve preto je tak dôležitá adaptácia. Adaptácia na škôlku je proces, ktorý sa deje postupne a tempom podľa potrieb konkrétneho dieťaťa. Spravidla sa týka mesiacov september a október.
Komunikácia s učiteľmi
Pred tým, ako dieťa nastúpi do škôlky, sa odporúča porozprávať sa s pani učiteľkou o tom, akú povahu má dieťa, aký je jeho temperament, ako sa v určitých situáciách správa, čo v niektorých konkrétnych prípadoch vyžaduje, aké má zvyklosti, a podobne. Učiteľky a učitelia v materských školách majú s adaptáciou detí bohaté skúsenosti. Povedzte im, ako sa vaše dieťa cíti, čo mu pomáha a čo ho naopak stresuje.
Plač ako súčasť adaptácie
Plač je bežnou súčasťou adaptácie a netreba sa ho báť. Je to spôsob, akým dieťa vyjadruje svoje emócie a potreby.
Prečítajte si tiež: Priebeh adaptácie novorodenca
- Normálna reakcia: „Nečakajte, že vaše dieťa si nepoplače počas prvých dní v materskej škole, to je normálna reakcia.“ Plač je totiž učením sa schopnosti samoregulácie emócií. Deti ešte nemajú úplne sformované procesy ich zvládania a potrebujú preto podporu dospelého. Ešte len sa učia, ako sa vysporiadať s hnevom, smútkom, frustráciou. Preto miesto slov emócie prejavujú plačom. Je to prirodzená reakcia, ktorá vyplýva z potreby podpory a pocitu bezpečia.
Nástojčivý plač
- Rýchle odovzdanie: „Pri nástojčivom plači až afektoch sa snažte dieťa odovzdať učiteľke čo najrýchlejšie, bez zbytočného dlhého lúčenia, tíšenia, prehovárania. Dajte mu na vedomie, že viete, že sa mu to nepáči, ale ubezpečte ho, že určite poň prídete.“
- Pozitívny prístup: Rodič by určite nemal prežívať pocity viny z toho, že dieťa je v materskej škole, ale vnímať tento moment z pozitívnej strany. Vyvarovať sa musí aj prezentovaniu svojich obáv z toho, či dieťa vstup do materskej školy zvládne. Budúci škôlkar totiž napätie a strach vycíti a bude reagovať podobne ako jeho ustráchaná a vystresovaná mamička.
Pomoc od materskej školy
- Komunikácia s učiteľkou: Nebojte sa o pomoc požiadať aj materskú školu, ak máte pocit, že vaše dieťa škôlku nezvláda. Pani učiteľka ho môže počas dňa pozorovať a všímať si, čo potrebuje, aby sa upokojilo, ako sa správa vtedy a vtedy, čomu by ste sa doma mohli venovať. Pomôcť môže aj rozhovor so psychológom či psychologičkou.
Pretrvávajúci plač
- Individuálny prístup: Možno sa snažíte, ako vládzete, nasledujete pokyny riaditeľky, učiteľky, snažíte sa pozitívne rozprávať o škôlke a pobyte v nej, kreslíte si, adaptačný proces ste prispôsobili svojmu dieťaťu a plač nie a nie ustať. Čo robiť potom? Myslite na to, že každé dieťa je individuálne. Každá dieťa zvláda nástup do škôlky po svojom. Veľa záleží na jeho osobnosti, vlastnostiach, predchádzajúcich skúsenostiach, názoroch rodičov a okolia, vaša výchova.
- Odklad alebo iná osoba: Ak by plač pretrvával dlhšie (viac ako mesiac), dieťa pravdepodobne nie je ešte zrelé byť bez rodiča a treba počkať, alebo skúsiť dieťa odpútať (napríklad tým, že ho bude do materskej školy vodiť iná osoba).
Čo nerobiť
- Vyvarujte sa vetám: Detská psychologička Mgr. Lýdia Adamcová tiež upozorňuje, aby ste sa vyvarovali komentárov, ktoré do úst dospelým vôbec nepatria: „Vyvarujte sa vetám ako ´neopováž sa plakať´, ´ale si sa ukázal pred deťmi´, ´to sa nehanbíš takto sa správať´, alebo ´doma to poviem ockovi´“. Určite nehovorte, ako veľmi ste bez neho trpeli (hoci to prvé dni môže byť naozaj tak) a nevypytujte sa otázky, na ktoré od detí nedostanete odpovede („čo jedlo, či spalo, s kým sa hralo“). Vyvarujte sa vyvíjaniu tlaku na dieťa alebo strašenie škôlkou. Vyhnite sa frázam typu „Musíš byť veľký/á chlapec/dievča“ alebo „Ak nebudeš dobrý/á, budeš musieť ísť do škôlky“. Tieto výroky môžu zvyšovať úzkosť a nepríjemné emócie voči škôlke.
Dôležité informácie
- Informovanie o zvláštnostiach: Na záver škôlky prosia rodičov, aby nezabudli informovať zamestnancov a zamestnankyne o zvláštnostiach dieťaťa, individuálnych osobitostiach aj zdravotnom stave (alergie, zlozvyky, palček v ústach, obhrýzanie nechtov…).
Vnútorná príprava rodičov
Pre hladký nástup do škôlky nie je až tak dôležité, ako je pripravené dieťa, ale ako je pripravená mama. Preto začnite najskôr tým, že se to upracete sami v sebe.
Ujasnenie si dôvodov
- Ujasnenie si dôvodov: Ujasnite si v sebe odpoveď na otázku, PREČO chcete, aby vaše dieťa nastúpilo do škôlky. Ste s tým vnútorne v súlade, alebo vás k tomu tlačí okolie? Aké máte dôvody, pre ktoré si myslíte, že dieťaťu škôlka prospeje?
- Pevný postoj: Pokiaľ je váš postoj pevný a ste presvedčená, že dieťa chodiť do škôlky má, pôjde vám celá príprava ľahšie, pretože máte jasný cieľ. A dieťa to vycíti, pochopí, že cesta, ktorú ste vybrali, je tá správna a bude sa postupne na ňu adaptovať. Pokiaľ ale máte pochybnosti, či škôlka je vo vašej situácii to pravé, je na mieste zvážiť aj iné riešenia. Dieťa totiž vycíti vašu neistotu a svojim správaním vám bude tú neistotu ešte viac podkopávať. Nie preto, že by vám celú situáciu chcelo komplikovať.
Vytváranie pozitívnych zážitkov
- Vytváranie zážitkov: Vo svojom trojročnom mozgu si totiž dieťa ťažko dokáže na základe slov reálne predstaviť, čo bude v škôlke prežívať. Preto skúste radšej vytvárať pozitívne zážitky, pocity, ktoré sa spájajú so škôlkou. Vymyslite dieťaťu výpravu do škôlky, ktorú spestríte rôznymi stanovišťami s úlohami a hrami. A odfoťte sa potom v cieli výpravy - pred budovou škôlky.
Tréning odlúčenia nanečisto
- Odlúčenie nanečisto: Ak vaše dieťa nie je zvyknuté byť bez vás, bude pre neho odlúčenie zo začiatku ťažké. Odlúčenie ale môžete trénovať nanečisto.
- Postupný tréning: Zo začiatku stačí, keď po rozlúčení odídete do inej miestnosti z dohľadu dieťaťa na pár minút. Dieťaťu treba zatiaľ dajte nejakú zábavnú úlohu (niečo postaviť z kostičiek, nakresliť apod.). Sľúbte mu, že za 5 minút prídete a zas budete spolu. Potom sa objavte v dohodnutom čase s veľkým úsmevom a otvorenou náručou. Rozprávajte sa o tom, aké to pre dieťa bolo, ako sa cítilo bez mamičky. Pripomeňte mu, že keď mu sľúbite, že sa vrátite, tak to vždy dodržíte. A potom si doprajte nejakú spoločnú hru alebo iný láskyplný kontakt.
- Iné vnímanie času: Deti vnímajú čas úplne inak ako my, dospelí. Keď je im smutno, každá minúta pre nich trvá celú večnosť. Škôlkové dopoludnie nám dospelým ubehne ako nič, a deťom sa môže zdať, že sú bez nás hrozne dlho.
- Hra s plyšákmi: Trénovať odlúčenie môžete aj s plyšákmi, bábikami alebo figúrkami z Lega.
Ranná rutina
- Časový stres: Ranné vypravovanie do škôlky vo väčšine rodín neprebieha úplne idylicky a často končí krikom a vyhrážaním. Časový stres je totiž najväčší nepriateľ láskavého rodičovstva. Preto čím skôr naučíte dieťa rannej rutine, tým viac si ušetríte nervy, keď škôlka naozaj začne.
- Vizuálna pomôcka: K tomu, aby sa dieťa naučilo vnímať, ktoré nevyhnutné činnosti je potrebné ráno pred odchodom urobiť a v akej postupnosti, nájdete dnes na trhu veľa didaktických pomôcok. Ale takúto pomôcku si pokojne môžete vyrobiť aj sami doma. Pomôžu vám v tom napríklad tieto obrázky ranných činností. Stiahnite si ich, vytlačíte, spolu s deťmi vymaľujete, vystrihnete, prípadne zalaminujete. Alebo použite svoje vlastné fotografie, bude to ešte viac autentické. A potom už len pripínajte na magnetickú tabuľu farebnými magnetkami tak, aby znázorňovali postupnosť ranných činností.
- Samostatnosť: Deťom takáto vizuálna pomôcka náramne pomáha, aby sa rýchlejšie zorientovali v čase a uľahčuje im to prechody medzi jednotlivými činnosťami. Vďaka nej budú v rannej príprave samostatnejšie a istejšie a vám ubudne nabádania a vysvetľovania.
- Spoločná činnosť: Myslite aj na to, že dieťa sa oveľa ľahšie naučí ranným činnostiam, ak ich budete robiť spoločne.
- Potreba hry a blízkosti: Moja prax aj vlastná skúsenosť mi ukazujú, že pokiaľ dieťa pri rannej rutine nespolupracuje a bojkotuje odchod do škôlky, je za tým najčastejšie jeho nenaplnená potreba hry alebo blízkosti, spojenia s matkou/otcom. Obetujte preto radšej 10 minút ranného spánku na to, aby ste do rannej rutiny zaradili čas na pomalé prebudenie s dieťaťom, maznanie, rozprávanie sa, krátku hru. Čokoľvek, čo dieťa potrebuje, aby sa cítilo viac v bezpečí a viac napojené na vás.
- Pohodové rána: Nastavte si budík tak, aby žiadna z nevyhnutných ranných činností nemusela prebiehať v zhone. Nechcete sa totiž ráno dostať do tlaku, kedy máte tendenciu strácať trpezlivosť. Čím viac budú vaše rána pohodové a hravé, tým ľahšie sa s vami dieťa pri bráne škôlky rozlúči.
Rituály lúčenia
- Vyššia sila: Deti milujú rituály. Rituál lúčenia zároveň bude predstavovať akúsi vyššiu silu, ktorá nezvratne určí čas rozlúčky. Môže ísť o rituál pri odchode z domu, alebo rituál pri lúčení sa v šatni v škôlke.
- Vlastný rituál: Nechajte sa viesť svojou intuíciou a vytvorte si svoj vlastný rituál.
Predmety z domova
- Pripomienka domova: Deťom pomáha prekonať odlúčenie, keď im do škôlky dáme niečo, čo im bude pripomínať domov. Dajte mu svoju usmievavú fotografiu do skrinky so slovami, že keď bude chcieť vidieť mamičku, nájde ju vždy tu v šatni a usmiatu. Alebo to môže byť vaša šatka, brošňa, náramok.
Odmietanie škôlky
- Pochopenie pocitov: Aj keď vaša ranná rutina a lúčenie prebieha bez väčších problémov, občas nastane situácia, že dieťa nebude chcieť ísť ráno z domu. A pravdepodobne vám ani nebude schopné povedať, aký má na to dôvod. Jednoducho sa mu naozaj nebude chcieť a oveľa radšej by sa s vami hralo, bolo celý deň doma vo vašej blízkosti a malo na obed polievku od vás. A to je normálne. Lenže malé dieťa s dozrievajúcim mozgom nemá dostatok sebadisciplíny, aby sa postavilo a pripravilo sa do škôlky tak, ako sa od neho očakáva. Vám sa to bude javiť, akože nespolupracuje, vzdoruje a robí naschvály. Lenže ono si nemôže pomôcť. Jednoducho vám potrebuje ukázať, že „trpí“ a nemá na to zatiaľ vhodnejšie prostriedky.
- Buďte na jeho strane: V takej situácii dieťa neobviňujte z toho, že vám to robí ešte ťažšie. Buďte na jeho strane. Uznajte mu, že má nárok cítiť sa tak, ako sa cíti. „Chrobáčik, tebe sa dnes tak veľmi nechce z postele. Je tam teplo a príjemne, že? Keď prejavíte pochopenie pre jeho nechuť, dáte mu priestor si ten pocit zažiť a ponúknite svoju náruč ako podporu, častokrát to postačí, aby sa situácia vyriešila sama.
Vzťah s učiteľkou
- Priateľský vzťah: Adaptácia dieťaťa v škôlke bude do veľkej miery závisieť od prístupu učiteliek. Možno budete mať šťastie alebo urobíte dobrú voľbu, vždy ale môžete niečo ovplyvniť aj vy. Napríklad tým, že nadviažete priateľský vzťah s učiteľkou vášho dieťaťa. Keď dieťa uvidí, že vy dve sa spolu priateľsky rozprávate, vyhodnotí to jeho podvedomie tak, že je bezpečné tráviť čas v prítomnosti tejto učiteľky, hoci jej možno ešte nebude stopercentne dôverovať.
- Tipy pre učiteľku: Tiež môžete dať učiteľke tip, čím môže vášmu dieťaťu pomôcť, keď je smutné alebo sa hnevá.
Starostlivosť o seba
- Emočne náročné obdobie: Obdobie, kedy riešite nástup do škôlky patrí určite k tým emočne náročnejším. A pre všetky tie emócie dieťaťa, ktoré to nesie so sebou - strach, nechuť, smútok, zlosť - budete hromozv…
Adaptácia v materskej škole: Pohľad učiteľa
Ako môže učiteľ pripraviť prostredie na adaptáciu
Adaptácia nie je jednorazová udalosť, ale proces. Učiteľ by mal:
- Pripraviť triedu s dôrazom na vizuálne podnety a kútiky istoty (napr.
Spolupráca s rodičom - základ úspešnej adaptácie
Učiteľ a rodič by nemali stáť na opačných stranách. Otvorená, láskavá a pravidelná komunikácia je nevyhnutná.
Prečítajte si tiež: Detská skiaskopia: normálne hodnoty