Približne do troch rokov veku dieťaťa je prirodzené, že sa vníma ako stredobod vesmíru. Avšak, s pribúdajúcim vekom by malo začať chápať, že aj ostatní ľudia majú svoje potreby a pocity. Cieľom výchovy je naučiť dieťa pozerať sa na svet aj z pohľadu iných, čím sa predchádza sebeckému správaniu v dospelosti.
Pochopenie potrieb dieťaťa
Pre rodičov je kľúčové rozoznať, kedy sa dieťa snaží upútať ich pozornosť. Tá je pre dieťa mimoriadne dôležitá a jej nedostatok môže viesť k rôznym formám nevhodného správania.
Záchvaty zlosti: Volanie po pozornosti?
Malé deti majú často problém s kontrolou svojich emócií, najmä keď sa im nedarí presadiť svoje záujmy. Záchvaty zlosti sa môžu stať prostriedkom na získanie pozornosti, objatia a útechy, alebo dokonca na dosiahnutie toho, čo dieťa chce. Dieťa rýchlo pochopí, že záchvaty zlosti majú svoj význam a vedú k uspokojeniu jeho potrieb.
Odmietanie jedla: Hra o moc alebo potreba pozornosti?
Niektoré deti si skoro uvedomia, že odmietaním jedla získajú zvýšenú pozornosť. Je dôležité rozlišovať medzi skutočnou nechutenstvom, hrou s jedlom a potrebou venovania sa. Ak rodič poskytuje dieťaťu adekvátnu stravu, nemalo by byť podvyživené, ak sa mu prestane venovať pri prehrabávaní v jedle. Keď dieťa vyhladne, začne jesť, pretože si uvedomí, že táto cesta nikam nevedie.
Pomalé obliekanie: Testovanie trpezlivosti a hľadanie pozornosti
Niektoré deti si užívajú pozornosť rodičov pri obliekaní. Prestaňte si dieťa všímať a prosiť ho. Ak máte odísť na detské ihrisko o desať minút a vaše dieťa sa nechce obliecť, zavrite dvere a sadnite si do auta bez neho. Budete vidieť, ako rýchlo pribehne oblečené za vami.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Konflikty medzi súrodencami: Súboj o pozornosť rodičov
Súrodenecké hádky môžu mať rôzne príčiny, no niekedy ide len o snahu získať pozornosť rodičov. Čím viac rodičia tieto konflikty riešia, tým častejšie sa budú opakovať. Je dôležité nerozoberať každý problém medzi súrodencami, aby sa im nevenovala zvýšená pozornosť, ktorá by viedla k ďalším hádkam.
Čo môžu rodičia robiť?
Podporujte dobré správanie
Najdôležitejšie je venovať pozornosť deťom, keď sa správajú vhodne. Je to najlepší spôsob, ako predísť rôznym problémom. Keď sa dieťa pekne hrá, oplatí sa obetovať trochu času a všímať si ho, ako sa hrá. Takto dieťa dostáva pozitívnu spätnú väzbu. Povedzte mu, že sa pekne hrá, že postavilo peknú vežu z kociek, že nekričí, že požičalo hračky sestričke a podobne. Ak si dieťa nevšímate, keď sa hrá pekne, potom je už len jediný spôsob, ako dieťa upúta váš záujem, a to rôznymi konfliktami a problémovým správaním.
Stanovte hranice a jasné limity
Dieťa, ktoré ustavične vyžaduje pozornosť, možno len nemá nastavené žiadne hranice a pravidlá.
Využívajte tri prejavy pozornosti
Medzi tri základné prejavy pozornosti podľa Kima Oatesa patria dotyk, očný kontakt a signál v prvej osobe. Tieto signály dávajú dieťaťu najavo postoj rodiča a jeho pocity. Napríklad, pozriete sa na dieťa, dáte mu ruku na plece a poviete: „ Priala by som si, aby si toto nerobil, nepáči sa mi to. Som veľmi smutná, keď robíš takéto veci.“ Signály v prvej osobe majú najsilnejší účinok, keď ho skombinujete s očný kontaktom a jemným dotykom. Dajú sa využiť na posilňovanie slušného správania, ale i obmedzovanie nevhodných prejavov.
Výchova súrodencov: Ako predchádzať žiarlivosti
Čakáte druhé bábätko a v hlave máte vysnívané rôzne scenáre, ako si budú vaše deti rozumieť a ako bude starší súrodenec toho mladšieho ľúbiť už od samého začiatku? Tešíte sa na moment, kedy sa prvýkrát stretnú, no možno práve táto chvíľa vám dá dole ružové okuliare. Nie všetky deti sú totiž z príchodu mladšieho súrodenca nadšené. Mať súrodenca je úžasné, no tí z nás, ktorí majú bratov a sestry, vedia, že tieto vzťahy nie sú vždy iba plné smiechu a spoločných hier. Už vopred musíte počítať s tým, že nie každý deň s dvomi deťmi bude ako z rozprávkovej knižky, avšak malé konflikty k zdravému súrodeneckému vzťahu patria.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Príprava staršieho súrodenca na príchod nového člena rodiny
Ešte pred tým, ako na svet privediete svoje druhé dieťatko, oboznámte staršieho súrodenca o tom, čo to znamená byť veľkým bratom či sestrou a nič nezahmlievajte. Ak si neviete rady, ako a kde vlastne začať, pomôžte si knihami, dokonca aj tými detskými. Objavíte tak zábavný a interaktívny spôsob, vďaka ktorému sa uistíte, že vaše prvorodené dieťa chápe, čo ho onedlho čaká. Veľmi dôležité je pripraviť staršieho súrodenca na všetko, čo so sebou narodenie sestričky alebo bračeka prináša. Je síce pravda, že spolu títo dvaja nezbedníci zažijú kopec zábavy, no na tú si bude staršie dieťa musieť pár mesiacov, dokonca rokov, počkať. Najhoršie, čo môžu rodičia urobiť, je povedať dieťaťu, že onedlho príde na svet jeho najlepší priateľ, s ktorým sa bude môcť kedykoľvek hrať. Namiesto veselého parťáka sa mamička po pár dňoch neprítomnosti vráti z pôrodnice s plačúcim uzlíčkom, ktorý bude v centre pozornosti.
Úprava denného režimu a zapojenie staršieho súrodenca
Na príchod mladšieho súrodenca začnite prvorodeného potomka pripravovať už pred narodením aj tak, že trochu upravíte denný režim. Skráťte čas na čítanie rozprávky pred spaním, presuňte staršie dieťatko do samostatnej izby, aby si už teraz zvykalo na zmenu. Myslite niekoľko krokov dopredu, uvedomte si, ako bude vyzerať váš deň po narodení druhého dieťatka a začnite pracovať na väčšej samostatnosti veľkého brata či sestry. S týmito malými zmenami môžete začať hneď po tom, ako vám lekár potvrdí tehotenstvo. Dokážte staršiemu súrodencovi, že aj po narodení toho mladšieho bude v domácnosti nápomocný. Doteraz vám možno pomáhal pri varení v kuchyni, pri upratovaní alebo pri prácach v záhrade. Odteraz sa môže podieľať aj na starostlivosti o bábätko. Môže vám napríklad pripraviť plienku na prebalenie bábätka, vybrať oblečenie, pomôcť počas kúpania, ale aj počas kŕmenia. Takéto na prvý pohľad drobné úlohy dodajú staršiemu dieťaťu pocit dôležitosti, zodpovednosti a hrdosti.
Dôvera a pozornosť pre staršieho súrodenca
Mnohí rodičia robia chybu v tom, že sú až príliš opatrní a nedovolia staršiemu súrodencovi priblížiť sa k bábätku, pohladiť ho alebo si ho podržať v náručí. Dôverujte mu trochu a vložte mu bábätko do náruče, keď sedí na gauči a vy ste pri ňom. Dovoľte staršiemu dieťaťu podržať počas kŕmenia fľašu, obliecť bábätku ponožky či dať na hlavu čiapku. Je prirodzené, že po narodení bábätka mu rodičia, najmä matka, venuje takmer všetok svoj čas, veď rovnako to bolo aj pri prvom dieťati. Nezabúdajte však na to, že vašu pozornosť potrebuje aj starší súrodenec. Dohodnite sa s partnerom či rodinou na tom, že z času na čas “vypadnete” so starším synom či dcérou z domu iba vy dvaja, presne tak, ako to bolo kedysi. Neodsúvajte staršieho súrodenca na vedľajšiu koľaj len preto, že už je trochu samostatnejší a v niektorých veciach nepotrebuje vašu pomoc. Ak je to v niektorých situáciách možné, venujte sa obom deťom naraz. Pri dojčení mladšieho môžete tomu staršiemu čítať knižku alebo môžete spoločne pozerať rozprávku.
Žiarlivosť: Prirodzená reakcia, ktorú treba pochopiť
Niekedy sa výbuchom hnevu a žiarlivosti na bábätko jednoducho nevyhnete, to však neznamená, že ste ako rodič zlyhali. Prejavy žiarlivosti sú pre človeka prirodzené, o to viac sa pokúste vcítiť do kože svojho dieťatka, ktoré má zrazu pocit, že je na druhom mieste. Rodičia žiarlivých detí sa najčastejšie stretávajú s prejavmi, ktoré sú vývojovým krokom späť. Experti z prestížnej americkej Mayo Clinic odporúčajú rodičom, aby toto správanie skúsili ignorovať: “Dieťa sa tak bude snažiť získať si vašu pozornosť iným, lepším spôsobom a správaním,” hovoria. Ako sme už spomínali, je tiež veľmi dôležité chváliť staršieho súrodenca pri každej možnej príležitosti a pomáha ešte jedna maličkosť - úsmev. Usmejte sa na staršieho syna/dcéru, keď vojde do miestnosti, usmievajte sa na neho či na ňu počas raňajok, pri kúpaní, atď. Rodičia, ktorí túto súrodeneckú rivalitu a žiarlivosť zažili na vlastnej koži, tvrdia, že niekedy trvá aj celý rok, kým si staršie dieťa zvykne na prítomnosť mladšieho a začne ho akceptovať. Každé dieťa má vlastnú osobnosť a so zmenami sa vyrovnáva po svojom.
Sexuálna výchova: Otvorená komunikácia od útleho veku
Rodičia sú prvými a najdôležitejšími učiteľmi detí vo všetkých sférach života. Ich poslaním je teda voviesť ich aj do tak dôvernej oblasti, akou je sexualita, byť v nej ich sprievodcami od skorého detstva až do doby, keď samé uznajú, že už sprevádzanie nepotrebujú a ďalej budú kráčať samé. V druhom až treťom roku života začína vlastné uvedomenie si buď mužskej alebo ženskej pohlavnej roly. Sexuálna výchova musí byť pravdivá. Nemá to byť iba informácia, ani jej časť, ale je stálou skúsenosťou, získanou dlhodobým príkladom rodičovskej odpúšťajúcej a milujúcej lásky. Pravdu o tom, ako vzniká človek, odovzdávajú spoločne otec i mama. Vyvolávame úžas nad tým, ako vznikne a vyvíja sa človek od prvej bunky. Okolo troch rokov sa deti pýtajú, ako prišli na svet. Odpoveď musí byť jasná a otvorená, lebo časom ju sami vyhodnotia. Rodičia by opakovane mali využiť príležitosť na priaznivý rozhovor (i bez otázok), napríklad, ako sa zoznámili, aká bola svadba, čo sa po nej udialo, ako sa tešili na jeho narodenie. Vhodne to opakujte dookola, lebo deti túžia po vašom rozprávaní, zaujíma ich, prečo sú tu. Tešia sa, že ste sa ľúbili ešte viac, keď on/ona bol/a v maminkinom brušku. A keď sa narodili, boli ste zo svojho dieťatka úplne unesení. Sledovali ste, či dýcha, či je spokojné a šťastné. Chlapček alebo dievčatko neskôr pochopia, že ich odlišujú mužské alebo ženské pohlavné orgány. Nie je podstatné, ako ich pomenúvajú, dôležité je pochopiť rôznosť a ich význam.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Vysvetľovanie vzniku života a ochrana pred zneužitím
Rodičia by mali vedieť veľmi jednoducho vysvetliť, ako príde spermia k vajíčku a vznikne dieťatko, ktoré dostane od Boha dušu. A ako rastie (vhodné sú obrázky, prípadne model plodu), až sa narodí a potom je dojčené. Ak hovoríte o intímnom spojení, neporovnávajte ho so svetom zvierat; ten nemá lásku. Je však na vás, aby ste podľa vývoja svojich detí určili najvhodnejšie obdobie pre jednotlivé dôverné informácie. Ak budete odpovedať vyhýbavo, prestanú sa pýtať a budú neskôr hľadať inde (a dokonca to i zatajovať). V predškolskom veku má mať dieťa zdravý stud, úctu a obdiv ku všetkému, čo je spojené s počatím a porodením dieťaťa. Nemôžete byť prudérni. Musíte ho varovať pred sexuálne úchylnými ľuďmi (pedofilmi) a vysvetliť, že nikto sa s ním nemôže nevhodne maznať, hladkať a dotýkať sa ho. Ak by sa to stalo, musí to ihneď povedať mame alebo ockovi. V mladšom školskom veku po stránke biologickej a psychickej pretrváva „sexuálny pokoj“. Jeho prejavom sú partie detí rovnakého pohlavia. Ak zistíte masturbáciu alebo detské heterosexuálne hry, môže to byť skôr následok výchovných nedostatkov, rozvrátenej rodiny, alebo dráždivých podnetov z médií, ale aj zlej hygieny alebo manipulácie s pohlavnými orgánmi so sprevádzajúcim príjemným pocitom. Pozorní rodičia by to mali postrehnúť a predchádzať im. V tomto veku začína dôverný vzťah medzi otcom a synom a matkou a dcérou. Ak sú si manželia blízki a autentickí, je pravdepodobné, že sa im deti budú zverovať aj so sexuálnymi otázkami. Mali by však aktívne pripravovať rozhovory. Deti by už mali vedieť, čo je sviatostné manželstvo muža a ženy a význam rodiny: otec, mama, deti, súdržnosť, vzájomná pomoc a spolupráca širšej rodiny i úcta k chorým a starým. Nevyhnutné je získať vlastné vedomosti o teológii tela a primerane veku ich začať odovzdávať už malým deťom. Dieťa by už malo vedieť o pohlavnom spojení medzi mužom a ženou. Ono je predsa výsledkom intímneho života ocka a mamy: je to prirodzené, dobré, krásne a správne. Primeraná informácia o láske rodičov nemôže deti šokovať alebo spôsobovať pocit hanby. Nie je to nič zlé či nevhodné. Práve v tomto veku sú oveľa viac otvorené na takýto rozhovor, ako neskôr. Nebojte sa im hovoriť o šťastí, radosti a láske, ktorá sa dá dať vlastným telom. Boh nás stvoril „veľmi múdro“. Môžete použiť schematické nákresy pohlavných orgánov, nie však pohlavného spojenia. Vysvetlite, že je to preto, aby za priaznivej situácie mohlo dôjsť k oplodneniu vajíčka spermiou. Toto všetko sa dá poznať a zodpovedne spolupracovať so Stvoriteľom a vrúcne Ho prosiť o dieťatko. Každý je iný (podajte jednoduché informácie aj o chromozómoch a génoch), ale vždy presne takého človeka chce Boh. Dieťa by malo vedieť, ako sa vyvíjalo v brušku, ako vyzeralo po narodení, ako ho mamička živila svojím mliekom a starala sa oň deň-noc. Sexualizácia súčasnej spoločnosti je veľká, preto krátko a výstižne komentujte rozprávky, scénky vo filmoch, správy, reklamy, obrázky. Pripravte si určité vety, aby ste ich vždy vhodne vyslovili pri situácii týkajúcej sa sexuality. Vaša láska je určite lepšia a krajšia, ako tá na obrazovke, na obrázkoch alebo vo vtipoch. Nebojte sa svedčiť, že pohlavné spojenie je len vec vás dvoch, tatina a maminy, hlboko intímna a nádherná. Taký dobrý je Boh. Informácie dávajte „po kvapkách“, aj v dlhších časových intervaloch, záleží od reakcie dieťaťa, a nie naraz. Rodič chce dieťaťu zvyčajne len dobre a je vždy lepšie, ak nevhodné informácie zachytí až po pravdivých. To je veľmi dobrá „imunizácia“ voči zlu, vplyvu ktorého sa nedá celkom vyhnúť, ale dá sa naučiť vytesňovať ho a premáhať. Je doba nemanželských detí, či detí „zo skúmavky“ i žijúcich u homosexuálnych párov. Čoraz viac budú mať takých spolužiakov! Potrebujú citlivé vysvetlenia, ako milovať blížneho a vedieť rozlišovať konanie, ktoré nie je správne. Milovať hriešnika, ale nie hriech. Pohlavná výchova preto nie je len pohlavné poučenie. Nezávisí na vzdelaní rodičov, ale na ich rešpektovaní Boha a na prežívaní vzájomnej manželskej lásky.
Montessori pedagogika: Rozvoj zmyslov a vnímania
Hnedé schody, zvukové dózy, valčeky s úchytkami i bez a ďalšie zvláštne „hračky“ na rodičov vyskakujú v ponuke montessori obchodov. Vyzerajú lákavo, ale na čo vlastne slúžia a v čom sú lepšie ako iné? Všetko sú to pomôcky zaradené do zmyslovej výchovy. Už z názvu je pochopiteľné, že hovoriť budeme o význame zmyslov: zraku, sluchu, chuti, čuchu, hmatu a v montessori pedagogike rozlišujeme ešte jeden, takzvaný stereognostický zmysel (vnímanie objemu pohybom a hmatom súčasne). Mária Montessori ako prvá pochopila, že medzi rozvojom zmyslového vnímania a celkovým psychickým rozvojom je priama súvislosť. Cez zmysly totiž deti nadväzujú spojenie s okolitým svetom. Dieťa prvé tri roky svojho života získava ohromné množstvo poznatkov. Vtedy pracuje jeho absorbujúca myseľ. Doslova baží po skúsenostiach a zážitkoch, a to aj negatívnych. Tieto skúsenosti ale ešte nie sú poznatkami v pravom zmysle slova, lebo nie sú vedomé a štruktúrované. Aby sa to zmenilo a dieťa začalo objavovať súvislosti, Mária Montessori vyvinula zmyslovú výchovu. Jednoduchý príklad: bežný človek varí aj ochutnáva jedlo, ale len degustátor dokáže rozanalyzovať všetky ingrediencie pokrmu. Môžeme dostať množstvo zvukových vnemov, denne počúvať hudbu, ale len školené ucho rozozná aj štvrťtón. Zmyslová výchova pripravuje také aktivity, vďaka ktorým si dieťa zmyslový zážitok môže opakovane cvičiť - napríklad stále počúvať a počúvať dokonale naladené tóny zvončekov až dôjde k rozlíšeniu tých najjemnejších odchýlok. V tomto období dieťa navyše začína pracovať cielene. Kým ho do dovŕšenia zhruba troch rokov hnal akýsi tajný motor, nevedomie ho nútilo k práci, odteraz ho k činnosti ťahá vedomá inteligencia. To je významný medzník. Triedi, organizuje, rozlišuje, chápe súvislosti. Niektoré pomôcky sa vám zdajú nesmierne zaujímavé, ďalšie ale trochu nudné? Napríklad také hmatové doštičky. Výnimočnosť tohto materiálu je však práve v jeho jednoduchosti. Všetky pomôcky sú vedecky navrhnuté, každý detail je premyslený, napĺňajú vývinové potreby detí, ktoré sa nemenia. A čo je dôležité, každá pomôcka je určená na rozvoj konkrétneho zmyslového vnímania a konkrétnej vlastnosti materiálu. Vďaka ružovým schodom si dieťa zvnútorní pojem veľkosť, vďaka červeným tyčiam pochopí dĺžku. Úžasná pomôcka sú i hnedé schody, kde sú všetky ostatné vlastnosti, okrem hrúbky, potlačené. Človek si predsa všíma to, čo sa mení. Hranoly majú rovnaký tvar, farbu aj povrch, ide len a len o koncept hrúbky. Je preto rozdiel, či sa dieťa hrá s hračkou, ktorá z jednej strany šuští, z druhej je lesklá, z tretej chlpatá, vždy inej farby alebo s montessori materiálom. Jeho používanie má presný zámer a jasné pravidlá. Pomôcky tiež obsahujú kontrolu chyby. Senzitívne obdobie detí na zmyslovú výchovu je 0-6 rokov (zrak do 7 rokov) s vrcholom okolo 3 až 4 rokov.
Vplyv rodičov na vývoj dieťaťa podľa Lenky Šulovej
Česká psychologička Lenka Šulová sa venuje predovšetkým sociálnej psychológii. To, akými budete rodičmi, sa formuje už od raného vekuLenka Šulová sa vo svojej prednáške podrobne zaoberala rôznymi otázkami súvisiacimi s rodičovstvom. Okrem iného hovorila aj o tom, ktoré faktory najviac vplývajú na to, akým rodičom sa človek stáva. Kvalita rodičovstva podľa nej spočíva hlavne v tom, akým spôsobom nás dospelí v ranom detstve nosili na rukách, ako často nás objímali, ako sa nám prihovárali, ako nás vedeli prebaľovať alebo hladiť. Ďalšie veľmi dôležité obdobie je medzi 3 - 6 rokom. „V tomto období je pre dieťa dôležité, aby dokázali vnímať a prijímať pôsobenie od obidvoch svojich rodičov, aby s nimi trávili dostatok času, aby videli, ako spolu komunikujú, objímajú sa, ale i ako riešia problémy,“ hovorí vo svojej prednáške Lenka Šulová. V predškolskom veku je veľmi dôležité, aby deti mali dostatok času a možností prežívať chvíle s obidvomi rodičmi. Otec aj mama majú pre dieťa svoje nezastupiteľné miesto. Každý z nich prináša do života dieťaťa niečo, čo dieťa potrebuje. Lenka Šulová tiež upozorňuje na to, že vo veku 12 rokov je dieťa v tzv. opatrovateľskom období.
Komunikácia medzi rodičmi a deťmi
Lenka Šulová uvádza niekoľko druhov komunikácie medzi deťmi a rodičmi. Tá spočíva v tom, že emócie matky sa cez jej hypothalamus a cez endokrinný a vegetatívny systém prenáša a ovplyvňuje hypothalamus plodu. Pri všetkých týchto druhoch komunikácie je veľmi dôležitý aj otec, pretože práve on sa stará o pohodu ženy, jej dobrú náladu a spokojnosť. Otec jej uľahčuje život a vytvára pozitívnu atmosféru. Lenka Šulová v prednáške uvádza, že súčasní otcovia sa čoraz v mladšom období veku dieťaťa starajú o jeho pohodlie a výchovu. V minulosti tomu tak nebolo. V súčasnosti je už úplne bežné aj to, že otcovia sú prítomní pri pôrode, a tak veľmi rýchlo nadväzujú kontakt so svojím dieťaťom. Niekedy je však komunikácia medzi matkou a dieťaťom aj nefunkčná. Tá sa najviac prejavuje už medzi 12 - 15 mesiacom dieťaťa. Lenka Šulová uvádza, že takmer 20 percent žien nemá predpoklady na to, aby dokázali medzi nimi a dieťaťom rozvinúť harmonickú komunikáciu v prvom roku života.
Jazykové rituálne hry a rozdielna reč otca a matky
Rodičia sa už v prvom roku dieťaťa hrajú s dieťaťom rôzne jazykové rituálne hry. Napríklad keď ho obliekajú, tak ho vyzývajú, aby ručičkami ukázalo, aké veľké narastie. Často ho tiež šteklia, usmievajú sa, rôznym spôsobom krútia hlavou, využívajú gestá či mimiku a podobne. Dieťa očakáva, že pri nejakej činnosti mu rodičia hovoria nejaké slová. Je to pre neho rituál, ktorý si obľúbi. Pri kúpaní sa mu môžu spolu s kačičkou prihovárať pomocou zvukou kvak - kvak. Spoločným znakom rodičovskej reči je to, že je intuitívna a prispôsobuje sa veku dieťaťa. Všetci rodičia dokážu využívať reč zameranú na dieťa a táto reč má svoje charakteristické znaky. Dôležité je hlavne to, aby sa rodičia dokázali rečovo znížiť na úroveň dieťaťa. Otcovia však ťažšie dokážu dieťaťu porozumieť. Matkám sa to darí lepšie. Je to hlavne preto, lebo otec prežíva s dieťaťom väčšinou menej času. Pretože otec rozumie menej, častejšie žiada dieťa o vysvetlenie slov. Dieťa je tak donútené tvoriť obmenené slová, aby mu otec porozumel. Ak prídu za otcom, tak mu vydržia aj dlhšiu dobu vysvetľovať, čo vlastne chcú, ak on im nerozumie, a tak sa z hľadiska rečového vývoja viac snažia.Vďaka tejto sťaženej komunikácii s otcom v rečovom vývoji napredujú rýchlejšie. A tak je to pre deti lepšie, ako keby sa o ne starala len matka.
Vplyv rodičov na správanie dieťaťa a dôležitosť reakcie na plač
Dieťa do troch rokov si dokáže výborne pritiahnuť dospelých na svoju stranuĽudské mláďa je veľmi nesamostatné, a preto potrebuje dospelých na to, aby sa o neho starali. Novorodenci a kojenci sú vybavení tzv. protosociálnym správaním, ktoré im umožňuje komunikovať s okolím. Napríklad úsmevom reagujú na ľudskú tvár a je to iný prejav radosti, ako je záujem o lesklú hračku. V tomto období už má dieťatko vrodenú dispozíciu a začína naň vplývať okolie tým, či dokáže alebo nedokáže prijať jeho povahu. Tiež dochádza k vytváraniu špecifického pevného vzťahu medzi dieťatkom a osobou, ktorá sa oň stará, najčastejšie matkou. Tá dieťa kŕmi, prebaľuje, kúpe, vníma jeho nepokojný spánok a vkladá sa do starostlivosti úplne celá. Je dôležité reagovať na jeho plač, novorodenec nevie dať inak najavo svoju nepohodu. Názory, že dieťa sa má nechať vyplakať, nie sú správne. Ono potrebuje získať istotu, že keď sa necíti dobre alebo mu niečo chýba, niekto skutočne príde.
Dopĺňanie sa rodičov vo výchove a rozdielny prístup otca a matky
Lenka Šulová vo svojich tvrdeniach vychádza z dlhoročných výskumov, v ktorých analyzovala správanie mužov a žien pri výchove detí. Je presvedčená, že každý rodič sa správa jedinečným a špecifickým spôsobom. Každý má svoju naprogramovanú rolu voči dieťaťu. Je to intuitívne a rodičia sa to nemusia učiť. Rodičia sa zároveň dopĺňajú vo svojom správaní a vo svojich prístupoch. Ak jeden z rodičov nefunguje dostatočne, tak ten druhý dokáže zaujať významnejšiu pozíviu vo vzťahu k dieťaťu. „ Už štrnásťdňové dieťa vie odlíšiť rodičov a vie, kto ho napríklad dvíha z postieľky a podľa toho sa vie rozhodnúť, ktoré svalové partie má viac zapojiť,“ uvádza Lenka Šulová. Keď je dieťa staršie, tak otec s ním robí väčšinou iné aktivity ako matka. Otec s dieťaťom viac experimentuje, je aktivizujúcim prvkom v jeho výchove a prináša do vzťahu dynamiku. Matka má skôr ochraňujúce tendencie. Uspáva ho, upokojuje, zabezpečuje mu pohodu a zázemie. Keď má dieťa dva roky, tak presne vie, s akou žiadosťou má za ktorým z rodičov ísť. Keď je hladné, smutné, nespokojné, tak uteká za matkou. Keď potrebuje rozobrať alebo opraviť hračku, pozrieť sa do nového priestoru, uteká za otcom. J. Le Camus napríklad hovorí o rozdieloch v správaní sa matky a otca v plaveckom bazéne. Matka si podľa týchto pozorovaní natočí dieťa tvárou k sebe, pričom sa sama odvráti od ostatných detí v bazéne. Naplno sa venuje dieťaťu, pevne ho objíma, priebežne kontroluje jeho teplotu, otiera mu vodu z tváre, pohojdáva ho a rozpráva mu. Zdá sa naplno uspokojená samotným kontaktom s dieťaťom. Naproti tomu otec s dieťaťom experimentuje, vyhadzuje ho, nevenuje príliš pozornosť tomu, či sa dieťa napilo trocha vody a keď zaregistruje, že ide plakať, začne s ním robiť niečo iné, aby odvrátilo jeho pozornosť od plaču. U matky je snaha získať pozornosť dieťaťa a udržať jeho bezpečie. Otec vystavuje dieťa novým situáciám, podnecuje ho. Matka je pre dieťa ostrovom stability a podpory, poskytuje mu vyváženosť a harmóniu, uspokojuje základné potreby, pomáha v ťažkostiach. Úlohou otca je prinášať do života dieťaťa nové podnety, rozvíja jeho schopnosti, povzbudzuje ho k dosiahnutiu úspechov vlastnými silami, narúša pokoj a harmóniu, aby ho podnecoval k výkonu, viac očakáva i viac vyžaduje a je viac zábavný.
#