Úvod
Každé dieťa je jedinečná bytosť s vlastnými potrebami, schopnosťami a potenciálom. Táto individualita si vyžaduje citlivý a rešpektujúci prístup, ktorý zohľadňuje nielen fyzické, ale aj emocionálne a psychické aspekty vývoja. V dnešnej dobe, kedy je na deti vyvíjaný značný tlak zo strany školy, rodiny a spoločnosti, je obzvlášť dôležité venovať pozornosť ich duševnému zdraviu a predchádzať zanedbávaniu, ktoré môže mať dlhodobé negatívne následky.
Formy zanedbávania detí
Zanedbávanie detí je rozsiahly problém, ktorý sa prejavuje v rôznych formách a môže mať hlboký dopad na vývoj dieťaťa. Psychológ Radek Ptáček upozorňuje, že zanedbávanie je mimoriadne zanedbaná téma, pretože nie je vždy viditeľné a spoločnosť mu nevenuje dostatočnú pozornosť.
Emočné zanedbávanie
Emočné zanedbávanie je jednou z najčastejších foriem nevhodného zaobchádzania s deťmi. Zahŕňa široké spektrum správania, ktoré poškodzuje emocionálnu pohodu dieťaťa.
Emočný chlad a nedostatok pozornosti: Deťom ubližuje emočný chlad či nedostatok pozornosti. Na rozdiel od fyzického týrania či od absencie na vyučovaní si takéto drobné zanedbávanie nikto nevšimne, a tak môže pretrvať celé detstvo a mať fatálne dôsledky. Rodičia, ktorí sú emočne chladní alebo negatívni, nemusia byť vnímaní ako problémoví, pretože na dieťati nemusí byť príčina zrejmá. Dieťa môže byť príliš uzavreté do seba alebo sa naopak môže prejavovať hraničným správaním.
Bagatelizovanie úzkostí: Úzkostné dieťa, ktoré nemá dostatočnú emočnú odozvu v rodine, jeho úzkosti sú bagatelizované. Môže sa to začať nevinne, ale v dospelosti sa z toho môžu rozvinúť úzkosti či depresie a problémy s vlastnými dospelými vzťahmi.
Prečítajte si tiež: Podmienky vzdelávania
Rozvod rodičov a duševná choroba: Situácie spojené s rozvodom rodičov alebo s duševnou chorobou niektorého z nich môžu viesť k emočnému zanedbávaniu dieťaťa.
Fyzické zanedbávanie
Fyzické zanedbávanie sa týka nedostatku základných potrieb, ako je výživa, oblečenie, bývanie a zdravotná starostlivosť.
Dlhodobo neprimeraná výživa: Dlhodobo neprimeraná výživa, kedy dieťa živí prevažne na rožkoch a sušienkach, môže byť prejavom nedostatku kompetencií rodičov, aj keď majú dieťa radi.
Prekrmovanie: Prekrmovanie dieťaťa je tiež forma zanedbávania, pretože obezita u detí vedie k cukrovke 2. typu, chorobám srdca a ciev a vysokému krvnému tlaku.
Zanedbávanie vzdelávania
Zanedbávanie vzdelávania zahŕňa neposkytovanie príležitostí pre vzdelávanie a rozvoj dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Čo potrebuje každé dieťa?
- Nadbytok aktivít: Nadbytok aktivít, záťaže vo forme krúžkov, môže viesť k zanedbaniu voľného priestoru pre prirodzený vývoj dieťaťa. Mozog dieťaťa sa vyvíja najviac vo chvíľach, keď sa akoby poflakuje. Leňošenie je pre deti rovnako dôležité ako aktivita a učenie.
Dôsledky zanedbávania
Mierne, ale dlhodobé zanedbávanie máva väčšinou horšie následky ako jednorazové zneužitie, týranie alebo nejaká prežitá jednorazová trauma. Skryto znevýhodnené dieťa nemusí získať vôbec žiadnu pozornosť, alebo len negatívnu. Trestajúcu. Takéto deti napríklad v škole veľmi hnevajú, môžu byť agresívne, vzdorovité, ale nie je to porucha, je to prejav „zraneného“ dieťaťa. Jediný možný terapeutický postup je pozitívny prístup, lenže ten takéto dieťa dostane len zriedka.
Modelové príklady zanedbávania
Nechcené dieťa: Rodičia majú problémy sami so sebou, dieťa je nechcené, neprejavujú mu dosť lásky a pozitívnych emócií, aj keď inak sa oň viac-menej starajú, nechodí ufúľané, dávajú mu jesť, do školy chodí. Ale neposlúcha. Veľmi neposlúcha. Rieši sa to sankčne. Poznámky, zhoršené známky zo správania. Nedochádza k žiadnemu zlepšeniu. Dieťa môže skončiť v diagnostickom ústave. Ale nebude chápať, čo tam robí. Ďalej neposlúcha. Vzpiera sa. Nie je to preň zrozumiteľné. Nikto s ním nepracuje, nikto nepátra po príčine jeho správania. Trauma sa rieši ďalšou traumatizáciou. Jeho odpor je zase interpretovaný ako porucha správania. Zatlačí sa na naň ešte viac. Viac represie. A to je celé zle.
Dieťa drogovo závislej matky: Dieťa sa narodí drogovo závislej matke, má teda už problematický štart. Bezprostredne po narodení sa dostáva do dojčenského ústavu, prvé týždne a mesiace v ústavnej starostlivosti vytvárajú veľmi negatívnu prognózu. Po dvoch rokoch sa dostane do detského domova. Dovtedy neprežije žiadny silný vzťah. S nikým. Prejavuje sa poruchami správania, ktoré sa riešia len trestami. Prejde niekoľkými detskými zariadeniami a niekoľkými diagnostickými strediskami. Je považovaný za najproblémovejšieho chlapca. Medzi 15. a 16. rokom si ho vezme babička, chce tomu chlapcovi dať šancu. On babičku z nejakého úplne absurdného dôvodu zavraždí. Dostáva sa opäť do diagnostického ústavu. Keď v devätnástich vylezie von, je vzápätí dvakrát odsúdený za ublíženie na zdraví, prežije ďalších niekoľko rokov vo väzení. Vyjde von, ale nikto ho nikdy neučil, ako v tom „nebezpečnom svete“ žiť. Skončí odsúdený na doživotie za brutálnu vraždu. Na začiatku bolo traumatizované dieťa, ktoré za nič nemohlo.
Ústavná starostlivosť
Keď o tom premýšľam, emočne zanedbané sú plošne všetky deti, ktoré prejdú dojčenským ústavom. To je alfa a omega celej diskusie o ústavnej starostlivosti. Je však silný tlak z viacerých strán to zmeniť. Samozrejme, naráža to na veľa problémov, ale existujú snahy právne zakotviť, že nebude možné deti do roka alebo do dvoch umiestňovať do ústavnej výchovy. Lebo keď sa deti do ústavného systému dostanú, sú automaticky znevýhodnené. Z analýz vyplýva, že v českej ústavnej výchove nie je ani taká prvotriedna starostlivosť, akou sa zaklínajú tí, ktorí stavajú ústavy nad náhradnú rodinnú výchovu.
Zanedbávanie v 21. storočí
Deti sa v 21. storočí, minimálne v našich geografických podmienkach v euroamerickom geopolitickom priestore a pri našom vývojovom stupni humanity, majú najlepšie, ako sa zrejme deti v priebehu ľudskej histórie mali. Neriešime obrovskú chudobu - hoci aj tá je v našej spoločnosti témou -, hlad, detskú prácu, prostitúciu, obchodovanie s deťmi, obriezku dievčat, mrzačenie detí, nemožnosť elementárneho vzdelania. V porovnaní so zvyškom sveta riešime v úvodzovkách kozmetické záležitosti. Ale ide s tým ruka v ruke fakt, že definícia zanedbávania musí byť nutne iná ako predtým.
Prečítajte si tiež: Praktické rady pre spokojný spánok detí
Prílišné ochraňovanie
Prílišné ochraňovanie detí je ďalšou formou zanedbávania. Rodičia sa často boja rizík „tam vonku“, ako sú pedofili, a zabúdajú na to, že najväčšie hrozby sú v sivej zóne, ktorú nevidno, napríklad dlhodobá psychická šikana v realite aj na internete.
Terapia a podpora
Deti, ktoré boli jednorazovo sexuálne zneužité, ale dostali starostlivosť, podporu a šancu to spracovať, sú na tom z dlhodobého hľadiska lepšie ako deti, ktoré boli napríklad ponižované alebo zanedbávané počas celého detstva. Ale úplnou alfou a omegou je, či má dieťa s niekým blízkym - či už je to rodič alebo opatrovateľ - fungujúci pozitívny vzťah.
Family protection vs. child protection
Sú krajiny, ktoré volia model family protection, kde je najdôležitejšia rodina. Keď sa v nej niečo zlé stane, musíme urobiť maximum pre to, aby dieťa v rodine zostalo, ak to pre neho nie je bezprostredne nebezpečné. Potom sú naopak systémy child protection, k tomu systému sa približujeme my, keď je na prvom mieste ochrana dieťaťa ako jedinca. Takže pri akomkoľvek podozrení dieťa vytrhneme z rodiny a „chránime“. Ani jeden prístup nie je dokonalý a správny, ale je dobré zvažovať vždy situáciu na škále medzi nimi. Vytrhnutím dieťaťa z rodiny môžeme namiesto ochrany spôsobiť absolútnu traumu.
Psychoterapia ako trend?
Občas zaznamenávam názory, že chodiť na psychoterapiu je módny trend, že ľudia nevedia, čo by od dobroty robili, tak riešia svoje depresie, úzkosti a traumy. Veď ľudia, ktorí pomoc vyhľadávajú, sú možno práve tí, ktorí boli v detstve nejakým spôsobom zanedbávaní.
Alfred Adler a jeho prínos k výchove
Alfred Adler bol rakúsky psychiater a psychológ, zakladateľ individuálnej psychológie. Jeho teórie sa zameriavajú na pocit menejcennosti, ktorý vedie k neposlušnosti. Adler zdôrazňoval, že s dieťaťom treba zaobchádzať ako s rovnocenným a že dieťa musí cítiť a skutočne byť cenenou súčasťou rodiny. Bol striktne proti rozmaznávaniu a zanedbávaniu, pretože oba spôsoby výchovy podporujú vývoj nezdravej osobnosti dieťaťa.
Adlerove princípy výchovy
- Pocit spolupatričnosti: Dieťa sa musí cítiť byť právoplatnou súčasťou rodiny, na ktorej záleží, nie je menejcenná a nepodstatná.
- Podpora a povzbudenie: Namiesto trestania a odmeňovania Adler radí podporiť deti a pomôcť im, aby sa cítili cenené, výnimočné a kompetentné.
- Rešpekt a rovnosť: Utvoriť si s deťmi spojenie cez rešpekt a rovnosť. Deti musia vedieť, že sú nedielnou a dôležitou súčasťou rodiny - zapájajte ich do chodu domácnosti, nech majú svoje povinnosti ale aj práva.
- Kompetentnosť: Nerobte za dieťa nič, čo už zvládne samé, podporujte ho v samostatnosti a neriešte problémy za neho. Namiesto toho ho učte, aby premýšľalo samé za seba, podporte ho v prichádzaní na riešenia svojich problémov avšak buďte mu láskavou oporou.
- Istota: Ak deti naučíte, že chybovať je ľudské, ale že sú kompetentné aby prekonali všemožné nástrahy, nadobudnú istotu, že to skutočne zvládnu.
- Pozornosť: Reagujte len na to správanie, ktoré chcete vidieť u detí aj naďalej. V konflikte alebo vyvádzaní nereagujte, odíďte preč a dieťa sa naučí, že si týmto vašu reakciu nezaistí.
Preťažovanie detí
Na jednej strane mimoškolské aktivity naše deti rozvíjajú a doprajú im skúsenosti či vedomosti, ktoré škola či rodičia nepokryjú, môžu byť zmysluplným využitím času aj zábavou zároveň, no nie je všetko iba ružové. Príliš veľa aktivít môže spôsobiť fyzické, psychické aj sociálne problémy, a to už v predškolskom veku. Výber krúžkov nie vždy odzrkadľuje preferencie dieťaťa, častokrát si rodičia cez svoje deti vedome či podvedome kompenzujú svoje nenaplnené sny a túžby. Neustály tlak na výkon dieťaťa často vedie k tomu, že dieťa má pocit, že nikdy nie je a ani nikdy nebude pre svojho rodiča dosť dobré.
Nástup do školy
Ak dieťa dovŕši do 31. augusta 6 rokov, rodič je vždy povinný dieťa zapísať do školy. Či do nej nasledujúci školský rok nastúpi alebo nie, to je už vecou psychológov, resp. rodičov. Ak dajú rodičia nezrelé dieťa do školy, môže celý čas iba dobiehať svojich spolužiakov a nikdy necítiť pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý.
Zrelosť pre školu
U dieťaťa je potrebná emocionálna, psychická, fyzická zrelosť. Stáva sa, že hoci má dieťa skvelú pamäť, jeho jemná motorika je slabá. Dôležité je, aby dokázalo ukončiť činnosť, ktorú robia. Tým sa učia sústredeniu. Sociálna zrelosť je dôležitá pre schopnosť dieťaťa začleniť sa do kolektívu, aby nebolo naviazané len na mamu.
Problémy s nástupom do školy
Ak ho dáme priskoro, tak nastávajú problémy v správaní, v komunikácii, býva vytesňované z triedy, smejú sa mu, môže tu dochádzať k šikane. Dôvod je to, že je iné a nezapadá do tej skupiny detí. Okrem toho sa tam potom pridružujú problémy s učením ako dyslexia, dysgrafia, ale to je iný balík problémov. Zvyčajne mávajú problémy chlapci narodení od mája do septembra. Tým by som určite odporúčala ísť k psychológovi vždy, aby ich vyšetrili.
Výnimočné deti
Používajte rešpektujúci jazyk. Vyhýbajte sa nálepkovaniu alebo definovaniu detí ich znevýhodnením a sústreďte sa na schopnosti, nie obmedzenia. Zdôraznite silné stránky dieťaťa, jeho talenty a záujmy a pokúste sa zmeniť k deťom so špeciálnymi potrebami prístup. Ak to hodnotíme z psychologického hľadiska pod pojmom mimoriadne nadané dieťa označujeme dieťa, ktoré má nadpriemerne vysokú úroveň rozumových schopností.
Prejavy nadania
Tieto deti sú už od najútlejšieho veku veľmi náročné, treba sa im veľa venovať. Skoro začínajú chodiť aj rozprávať, všetko chápu skôr ako rovesníci, majú výbornú pamäť. Zaujímajú ich veci, ktoré sú skôr pre staršie deti - ako napríklad otázky ľudského tela, života a smrti, náboženstva a iných oblastí. Majú vysokú úroveň logiky a abstraktného myslenia, zaujímajú sa o nezvyčajné veci. Už ako predškoláci poznajú písmenká a čísla, v mnohých prípadoch nastupujú do školy s tým, že vedia čítať, písať, počítať.
Škola pre nadané deti
Ideálne je, ak nadané dieťa v školskom veku chodí do školy alebo triedy pre nadané deti, aby bolo vhodne stimulované, malo dostatok podnetov a informácií, po ktorých prahne a nenudilo sa. Ak sú tieto deti zaradené do bežnej triedy, naozaj sa môžu nudiť, nenaplnia sa ich vzdelávacie potreby, môžu vyrušovať a mať problémy v škole. Treba spomenúť, že s nadaním idú ruka v ruke aj výchovné problémy. Môžu byť priveľmi plachí a uzavretí, menej komunikatívni alebo naopak hyperaktívni, nevedia zvládať prehry, sú výbušní a emocionálne nevyrovnaní.