Často počujeme rodičov, ako sa zamýšľajú nad tým, prečo je ich dieťa také či onaké, alebo ako je možné, že sú také veľké rozdiely v správaní detí, ak ide o súrodencov. Avšak, keď sa zamyslíme, rovnako je to aj s nami dospelými. Tak ako deti, sme aj my dospelí rôzni. Máme rôzne reakcie na určitú situáciu, inak ju vnímame a inak ju napokon vyhodnotíme a následne riešime. Každé dieťa je jedinečné, s vlastnými povahovými vlastnosťami a vnútorným svetom, ktorý ovplyvňuje jeho vyrovnanosť, smelosť a sebaistotu. Pochopenie a rešpektovanie tejto jedinečnosti je kľúčové pre efektívnu výchovu a podporu zdravého vývoja dieťaťa.
Temperament - vrodený základ osobnosti
Temperament je niečo, s čím sa rodíme, je nám daný do vienka a je nemenný. Počas prvých mesiacov života dieťatka sa môže zdať, že sa jeho temperament mení, avšak v skutočnosti sa mení jeho správanie. Dieťatko sa rodí s nezrelou centrálnou nervovou a tráviacou sústavou. Z toho dôvodu môžu byť bábätká (najmä mladšie ako 3 mesiace) veľmi ľahko nadmerne stimulované a môžu pociťovať tráviace ťažkosti, ktoré majú priamy vplyv aj na ich správanie.
Črty temperamentu
Existuje niekoľko čŕt a vlastností, podľa ktorých môžeme temperament dieťatka posudzovať:
- Reaktivita: Ide o to, ako veľmi a ako silno deti reagujú na rôzne veci a situácie - ako sú pre ne udalosti vzrušujúce, prípadne ako reagujú, ak sa niečo neudeje podľa ich predstáv. Deti, ktoré sú reaktívne, majú tendenciu prežívať a precítiť veci a udalosti oveľa intenzívnejšie. Viac reaktívne deti je potrebné naučiť pokojnejším reakciám - napríklad tým, že im pomôžete uvoľniť sa a pomenujete ich pocity. Tieto deti sú často veľmi fyzicky aktívne a vyžadujú si tráviť väčšinu času vonku. Preto je vhodné, aby ste ich povzbudzovali v skúšaní rôznych športových aktivít. Deti, ktoré sú menej reaktívne, budú potrebovať zo strany rodičov väčšiu podporu, aby sa naučili postaviť sa samy za seba a za to, čo chcú. Menej reaktívne deti môžu byť takisto menej fyzicky aktívne. Najradšej majú aktivity zamerané na jemnú motoriku, ručné práce či kreslenie. Určite je však dobré podporovať ich aj vo fyzických aktivitách. Skúste vždy nájsť prepojenie fyzickej aktivity s aktivitou duševnou ako cestu k dosiahnutiu určitého cieľa, ktoré vaše dieťatko baví (napríklad, ak rado číta a chodíte do knižnice, zájdite tam peši).
- Sebakontrola: Pri sebakontrole je dôležité to, do akej miery dokážu deti kontrolovať svoje správanie vrátane spôsobu, akým tieto pocity prejavujú. Niektoré deti sú pokojné, máločo ich vyvedie z miery. Iné sú zas reaktívnejšie, a ak sa im niečo nepáči, dajú to patrične najavo. Iné zas majú rady spoločnosť ostatných a nemajú rady, ak sú osamote. Deti s vyššou dávkou sebakontroly sú schopnejšie udržať pozornosť na dlhší čas. Je preto pravdepodobné, že ich trpezlivosť pri určitej činnosti, ktorú vykonávajú, bude vyššia. Zároveň pri nej vydržia dovtedy, pokiaľ nedosiahnu želaný výsledok alebo kým to neurobia správne. Môžu sa tiež dobre vyrovnávať s neúspechmi a úlohy, napríklad aj tie do školy, dokážu zvládnuť bez nejakej väčšej pomoci a dohľadu. Tieto deti potrebujú zo strany rodičov veľa povzbudzovania, aby vedeli, že to, čo robia, zvládnu do konca. Dôležité je to najmä pri náročných úlohách.
- Spoločenskosť: Ak je dieťatko viac spoločenské, bude vyhľadávať prítomnosť iných ľudí a bude s nimi rado tráviť čas. Neznamená to však, že mu musíte neustále organizovať stretnutia na hranie, pretože je taktiež veľmi dôležité, aby sa naučilo hrať sa a zamestnať sa nejakou aktivitou aj samo. Menej spoločenské dieťatko má problém s nadväzovaním priateľstiev, preto by ste mu v tom ako rodičia mali pomôcť. Ak vidíte, že sa dieťatko necíti dobre v skupinách ľudí alebo na oslavách, skúste pozvať len jedného alebo dvoch kamarátov či kamarátky na hranie sa k vám domov alebo do parku.
Prispôsobenie výchovy temperamentu dieťaťa
Vývoj dieťatka viete podporiť tým, že ako rodičia prispôsobíte výchovu práve jeho temperamentu.
Osobnosť dieťaťa a jej prejavy
Každé dieťa je od malička istou osobnosťou. Niektoré batoľatá sú temperamentnejšie, iné sú plaché a boja sa. Väčšina rodičov si uvedomuje, že dieťa sa narodí s určitou osobnosťou. Hoci sa nám jeho prejavy niekedy nepáčia, treba ich tolerovať a naučiť sa ním komunikovať, usmerniť a podať mu pomocnú ruku, keď to potrebuje. Mnohé deti majú predispozíciu byť plaché boja sa, ale to neznamená, že to ako rodič nemôžete ovplyvniť. Existuje veľa spôsobov, ako dieťaťu pomôcť cítiť sa komfortne aj v situáciách, ktoré jeho osobnosti nevyhovujú.
Prečítajte si tiež: Podmienky vzdelávania
Typy osobností detí
Podľa odborníkov existujú štyri typy osobností detí:
- Plaché, úzkostlivé dieťa: Pravdepodobne má strach z neznámeho prostredia a je skôr pozorovateľom. Choďte na to pomaly. Keď sa stretne s niekým novým, držte batoľa v náručí a hovorte pokojným hlasom. Určite nebude mať radosť z toho, že ho chce bozkávať nejaký vzdialený príbuzný. Navrhnite radšej, aby dospelý namiesto bozkávania ponúkol dieťaťu jeho obľúbenú hračku a získal tak kontakt. Povedzte mu, kam idete a prečo. Opíšte mu, kto a čo všetko tam bude. Ak tam bude pes či hojdačka, malo by to vedieť, čím viac budete o tom hovoriť, tým bude pokojnejšie. Oceňte jeho osobitný štýl.
- Zenové dieťa: Toto dieťa je kreatívne, milujúce život a dobrodružstvo, väčšinou vysmiate, plávajúce s prúdom. To však neznamená, že to bude pokojná plavba, pravdepodobne bude ťažké získať a udržať jeho pozornosť. Vyzdvihujte jeho pozitívne správanie. Nezabudnite ho chváliť, keď robí to, o čo ho žiadate. Ak váš mladší vidí, že jeho väčší brat, ktorého nekritizujete, dostal veľa pozornosti, mohol by sa začať správať zle, aby upútal na seba pozornosť. Dajte dieťaťu najavo, že je v poriadku, keď požiada o pomoc. Majte realistické očakávania. Zenové dieťa môže mať záchvaty hnevu a konať rovnako ako ktorékoľvek iné. Keď je dieťa bezproblémové, môžeme občas prehliadať jeho potreby a pocity. Len preto, že jeho pocity nie sú zrejmé, neznamená to, že ich nemá a že ho niečo netrápi.
- Radostné, energické, zábavné dieťa: Predvídajte výbuchy hnevu. Riešte veci pokojne. Dávajte mu jasné pokyny. Vaše dieťa môže byť impulzívne. Keď potrebujete, aby vnímalo to čo hovoríte, zostaňte na jeho úrovni a udržujte s ním očný kontakt. Vychutnajte si jeho energiu.
- Dravé dieťa: Sú vášnivé, milujúce a kreatívne. Tieto deti sú presvedčivé a pravdepodobne sa stanú vodcami. Ich nebojácnosť ich tiež môže dostať aj do nebezpečných situácií. Správajte sa k nemu, akoby bolo veľké. Nechajte ho, ak má v ruke zubnú kefku, ovládač od televízora či telefón. Pochváľte ho, že ho vie použiť správne. Tieto deti sú nezávislé. Sem tam urobte výnimky a buďte na ihrisku dlhšie ako zvyčajne. Trvajte ale na ukladaní do postele, nenechajte ho vyjednávať. Vyhnite sa monotónnosti. Tieto deti sú v neustálom pohybe, učia sa ním.
Pozitívne pomenovanie osobnostných čŕt
Označovanie detí, ako bojko či slniečko sa ich bude držať navždy. Takže keď ich pomenúvate, myslite pri tom pozitívne, aby sa dieťa cítilo spokojne a šťastne. Plachý nahraďte slovom opatrný. Plaché dieťa sa skrýva pred svetom, ale opatrné má rozumnejší krok, keď sa s ním zoznamuje. Namiesto divoké dieťa použite energické. Divoký znamená nekontrolovateľný, zatiaľ čo energický popisuje dieťa, ktoré je nadšené životom. Tvrdohlavého potomka označte za húževnatého. Pomalšie dieťa nazvite premýšľavcom.
Vplyv poradia narodenia na osobnosť dieťaťa
Na poradí záleží! Niektorí vedci tvrdia, že dokonca rovnako ako na pohlaví či genetike. Každé dieťa je iné a rovnako platí, že aj rodičia sa sa ku každému správajú odlišne, pretože sú rôzne nastavení pri prvom, druhom a ďalších deťoch. Kým prvé hýčkajú, každých pár minút sa uisťujú, či dýcha a udržujú ho v sterilnej čistote, pri druhom to už môže byť celkom inak. Rodičia zistia, že dieťa nie je zo skla, a tak sú flexibilnejší a poľavia v ostražitosti aj disciplíne. Prvé dieťa má zároveň privilégium užívať si istý čas rodičov len pre seba a nemusí sa o nich s nikým deliť. Tie ďalšie v poradí túto možnosť nemajú. To všetko má veľký vplyv na to, kto sme a kým sa staneme.
- Prvorodený: Úspech na dosah. Prvorodené dieťa sa bude správaním podobať viac iným prvorodeným, než svojim súrodencom. Keďže sa pri ňom rodičia prvýkrát stali rodičmi a učili sa za pochodu, užil si prvorodený nadmieru kontroly a pozornosti. Aj preto sú tieto deti veľmi zodpovedné, spoľahlivé, slušné a starostlivé - akoby sa stali mini verziou svojich rodičov. Keď ste sami prvým dieťaťom, máte potrebu dosahovať úspech a zažívať neustále pocit ocenenia. Ste dominantná osobnosť so sklonmi k perfekcionizmu. Uplatníte sa vo vedúcich pozíciách a v oblastiach ako právo či medicína. Ku svojim súrodencom sa správate podobne ako vaši rodičia. Pri príchode dieťaťa číslo dva žiarlite a pociťujete stratu, máte pocit, že vás zrazu zosadili z trónu. O pozornosť sa už musíte deliť, a tak hľadáte rôzne cesty ako si ju vybojovať.
- Prostredný: Urovnáva spory. Ak ste sa narodili ako prostredné dieťa, ste chápaví, spolupracujúci a flexibilní, ale aj súťaživí. Veľmi vám záleží na spravodlivosti. Často sa obklopíte kruhom blízkych priateľov, z ktorých si spravíte akoby rozšírenú rodinu. Práve oni vám vedia dať pozornosť, ktorá vám možno doma chýbala. Prostredné deti to majú totiž vždy ťažké. Nie sú ani prvé a nemajú ani status najmladšieho miláčika rodiny. Váš plný potenciál a schopnosti sa často rozvinú až v neskoršom veku a výborne sa uplatníte v pozíciách, ktoré vyžadujú vyjednávacie schopnosti a sú ľuďom na očiach. Vy a váš starší súrodenec nebudete nikdy vynikať v rovnakých veciach, ale to, čo ste sa naučili v pozícii prostredného dieťaťa, nie je na zahodenie. Dokážete ľudí presvedčiť, urovnávať spory a máte podnikavého ducha.
- Najmladší: Veslá kopa. Rodičia sa už „vycvičili“ pri starších deťoch, a tak si najmladší zväčša užíva benevolentnejšiu výchovu, kde sa nesústredí pozornosť na každý jeho krok a úspech či neúspech. Ale, naučili ste sa, ako si získať ľudí svojím šarmom a osobnosťou. Užili ste si viac slobody ako vaši súrodenci a ste aj nezávislejší. Ste si podobnejší s najstarším súrodencom, lebo obaja ste si vychutnávali tú špeciálnu pozornosť, ktorá sa sústredí na prvorodeného a potom na „benjamínka“ rodiny. Najmladšie deti sa často uplatnia ako herci, spisovatelia a iné pozície v slobodných povolaniach. Sedí im ale aj rola doktorov a učiteľov. Keďže ste si ako najmladší užili najviac slobody, očakávate, že vás bude sprevádzať aj po zvyšok vašej cesty životom. Ste kreatívni, ale priveľká zodpovednosť vám nesedí.
- Jedináčik: Osamelý vlk. Ak ste jediné dieťa svojich rodičov, vyrastali ste obklopení dospelými, a preto máte výborné vyjadrovacie schopnosti a akoby ste dozreli skôr. Vynikáte aj inteligenciou. Keďže ste sa museli naučiť vystačiť si pri hraní a iných aktivitách často sami so sebou, ste vynaliezavé a tvorivé osobnosti. Nechýba vám sebavedomie a ste zvyknutí na to, že vás chvália. Máte veľa spoločného s deťmi, ktoré sú prvorodené, ale ich vlastnosti sa u vás ešte znásobujú, keďže ste sa nikdy nemuseli deliť o pozornosť rodičov.
Špecifické potreby detí s autizmom
Autizmus je komplexná porucha, ktorá ovplyvňuje spôsob, akým človek vníma svet a interaguje s ním. Každé dieťa s autizmom je jedinečné, s vlastnými silnými stránkami a výzvami.
Charakteristické znaky autizmu
Medzi charakteristické znaky autizmu patria:
Prečítajte si tiež: Čo potrebuje každé dieťa?
- Stereotypné správanie
- Oslabená komunikácia
- Chýbajúca empatia
Podpora detí s autizmom
Pre tieto deti je veľmi dôležitá práca a terapie, aby sa posúvali ďalej. Medzi účinné terapie patria:
- ABA terapia (aplikovaná behaviorálna analýza)
- Muzikoterapia (terapia založená na liečení hudbou)
- Arteterapia (liečba výtvarnou činnosťou alebo umením)
- TEACCH metóda, vizualizácie a denné plány
Dôležitosť vizualizácie a denných plánov
Vizualizácia a denné plány sú dôležité pomôcky, ktoré pomáhajú deťom s autizmom pochopiť, čo sa od nich očakáva a ako bude vyzerať ich deň. Aktuálne už dcéra funguje na slovných denných plánoch, lebo vďaka rokom, ktoré denne plány používame, sa ich naučila čítať, a teda obrázky ani symboly viac netreba. Veľa vecí už na dennom pláne mať nemusí, veci sa zautomatizovali, čiže napríklad vie, že po záchode sa ide do kúpeľne umyť ruky, že po rannom obliekaní sa češú vlasy a umývajú zúbky. Veľa vecí zvláda už sama ako staršia sestra.
Teória charakteru Stelly Chess a Alexandra Thomasa
Stella Chess a Alexander Thomas prišli s teóriou charakteru a výsledky svojho výskumného bádania zhrnuli v knihe Temperament: Teória a Prax. Popísali deväť charakteristík, ktoré môžu pomôcť rodičom pochopiť, aké ich dieťa v skutočnosti je a čo potrebuje.
- Úroveň aktivity
- Rytmickosť
- Prvotná reakcia
- Prispôsobivosť
- Senzorický prah
- Nálada
- Intenzita reakcií
- Rozrušiteľnosť
- Vytrvalosť a rozsah pozornosti
Vysvetlenie charakteristík
- Úroveň aktivity: Jedno dieťa má energie za troch a je motoricky veľmi aktívne. Preferuje pohyb pred sedením, šport pred kreslením. Iné dieťa si radšej sadne a bude si vymaľovávať. Obidve sú v poriadku. Ani jedno z tých detí netreba tlačiť do aktivity, v ktorej sa necíti dobre. Deti treba rešpektovať a ponúknuť im aktivity, ktoré preferujú.
- Rytmickosť: Je to o predvídateľnosti biologických funkcií dieťaťa - kedy bude hladné, unavené alebo bude potrebovať ísť na záchod. Niektoré deti sú ako švajčiarske hodinky. Jedávajú v tom istom čase, spať idú každý večer v tú istú hodinu a môžete sa spoľahnúť na rannú rutinu na záchode. Iné deti občas vyhladnú v priebehu dňa a na záchod idú v pondelok večer, v stredu ráno a vo štvrtok im treba zrovna na prechádzke v parku. Obidve deti sú v poriadku. Dieťa treba k rutine viesť jemne a ísť mu príkladom, nie ho do toho tlačiť.
- Prvotná reakcia: Niektoré deti sa zdráhajú vyskúšať nové jedlo a iné si dajú do úst čokoľvek. Niektoré chytia nového človeka hneď za ruku a iné sa ostýchajú. Niektoré nemajú rady nové miesta a iné áno. Tie hanblivé netreba tlačiť nervózne do toho, aby išli na ten krúžok, lebo budú pozadu za ostatnými deťmi.
- Prispôsobivosť: Na rozdiel od prvotnej reakcie je prispôsobivosť dlhodobá záležitosť a ukazuje, ako sa dieťa po dlhšej dobe dokáže adaptovať na nové prostredie, podmienky, ľudí, chute jedla. Niektoré deti budú tri týždne vypľúvať delikátne francúzske fazuľky, ale potom sa odhodlajú ich aj prehltnúť a začnú ich jesť. Prispôsobia sa.
- Senzorický prah: Niektoré deti si odrú do krvi koleno a ani si to nevšimnú, iné nevydržia v štrikovanom svetri, lebo ich pichá. Niektoré sa zobudia na vaše hlasnejšie dýchanie, iné prespia hurikán. Rešpektujte potreby svojho dieťaťa.
- Nálada: Niektoré deti sa neustále usmievajú, iné sa tvária seriózne. Obidve sú v poriadku, hoci my máme predstavu o tom, že deťom má šťastie sršať z tváre. Dieťa treba akceptovať také, aké je.
- Intenzita reakcií: Niektoré deti radosť prejavia jemným úsmevom, iné skáču a máchajú rukami. Niektoré deti smútok prejavujú slabým vzlykaním, iné krokodílymi slzami. Obidve sú v poriadku. Nepotláčajte negatívne emócie svojho dieťaťa len preto, lebo ste na ulici a nechcete, aby všetci počuli ten plač.
- Rozrušiteľnosť: Niektorým deťom dokážete odvrátiť pozornosť, iným nie. Napríklad dieťa chce zaspávať so svojim plyšovým medveďom. Idete na víkend k rodinným známym a medveďa nevezmete. Dieťa sa pred spaním psychicky rúca. Rodinní známi majú doma iného medveďa. Jedno dieťa ho prijme a ide spať. Druhé plače dve hodiny, lebo jeho pozornosť novým medveďom nezískate. Chce toho svojho. Obidve deti sú v poriadku.
- Vytrvalosť a rozsah pozornosti: Niektoré dieťa sa jednej aktivite dokáže venovať hodinu. Iné dieťa počas tej hodiny rozrobí ďalších sedem aktivít. Obidve sa v poriadku. Všetci si myslíme, že by sa dieťa malo vedieť sústrediť, ale niektoré sú jednoducho prirodzene roztržitejšie a zaujíma ich priveľa vecí naraz.
Deti treba prijať také, aké sú. Deti sú v poriadku, nech majú akýkoľvek charakter (nebavíme sa o dysfunkciách diagnostikovaných odborníkom). Neexistuje žiadna univerzálna predstava toho, aké má dieťa byť.
Syndróm prostredného dieťaťa - mýtus alebo realita?
„Syndróm prostredného dieťaťa“ je ľúbivý pojem modernej psychológie, ktorý sa teší veľkej popularite. Z psychodynamickej perspektívy psychológie však vieme, že kvalitu myslenia, osobnosť a typ citovej väzby v dospelosti môže ovplyvniť väčšia alebo menšia pozornosť v detstve. To, do akej miery sa rodičia venujú deťom, a aké majú deti (brat, sestra) postavenie v rodine, viac menej súvisí aj s tým, či sme sa narodili ako prví, prostrední, či poslední. Rodičia síce radi veria, že so všetkými deťmi zaobchádzajú rovnako, v skutočnosti to ale neplatí. S každým dieťaťom majú celkom iný vzťah. Rodičia sa často menia s vekom a s pribúdajúcim počtom detí. Každé dieťa tak dostane iné verzie svojich rodičov.
Prečítajte si tiež: Praktické rady pre spokojný spánok detí
Charakteristika prostredného dieťaťa
Prostredné dieťa má často pocit, že na rozdiel od starších a mladších súrodencov nemá žiadne výhody. Žiadne špeciálne zaobchádzanie. Preto sa typické stredné dieťa zvykne cítiť prehliadané, ignorované alebo vylúčené. A tiež ako najmenej obľúbené zo všetkých súrodencov. Svojim spôsobom má prostredné dieťa jedinečné postavenie v rodine. Nie je však „naj“ - ani najstaršie, ani najmladšie, ani najmenšie. Byť „medzi“ sa možno nepočíta, preto sa často cíti mimo záujmu rodičov. „Syndróm“ vyjadruje, že prostredné dieťa býva preto menej šťastné. Ľahšie sa nahnevá, čo vyplýva z pocitu nespravodlivosti - nie je fér, že ma prehliadajú, že iným súrodencom patrí viac pozornosti z titulu prvorodeného, či najmenšieho. Nedostatok pozornosti rodiča voči prostrednému dieťaťu môže viesť k rôznym problémom v neskoršom živote. Keďže prostredné deti nemajú jasné pochopenie svojej úlohy v rodine, často nevedia, aké postavenie a akú úlohu majú vo svete.
Možné prejavy prostredného dieťaťa
- Pocit prehliadania alebo zanedbávania - u prostredných chýba jasná pozícia.
- Silná potreba nájsť si vlastnú identitu - môžu sa odlišovať zámerne. Napr. Odmietanie kopírovania - snažia sa byť iní. Odlíšiť sa.
- Ochranca alebo súper - môžu si k mladšiemu vytvoriť silné puto, najmä ak cítia, že s nimi nikto „nehrá v jednom tíme“.
- Pocit zodpovednosti zmiešaný s frustráciou - môžu sa snažiť byť nápomocní.
Ak prostredné dieťa cíti cieľavedomú pozornosť zameranú na neho, nemusí sa cítiť prehliadané.
Rovnice charakteru - individuálny prístup ku každému dieťaťu
Všetci tvrdíme, že každé dieťa je iné. Skutočne ale rozumieme tomu, čo to znamená, a ako máme k tomu nášmu dieťaťu pristupovať? Deti treba milovať také, aké sú a nesmieme si cez deti plniť vlastné sny. Každé dieťa je iné a potrebuje iný prístup. To, že jedno dieťa nemá problém spievať pred publikom neznamená, že aj druhé dieťa to musí robiť. To, že jedno dieťa sa sústredí päť minút a druhé dve hodiny neznamená, že jedno je šikovnejšie ako to druhé.