Úvod
Vývinová psychológia kladie veľký dôraz na vplyv ranného detstva na ďalší vývin človeka. Uspokojovanie potrieb dieťaťa od narodenia je preto kľúčové. Okrem napĺňania biologických potrieb zohráva významnú úlohu aj stálosť prostredia a osoby, ktorá sa o dieťa primárne stará. V tomto článku sa zameriame na vplyv vzťahovej väzby, ktorá sa formuje v rannom detstve, na sociálny a emocionálny vývin dieťaťa a jeho schopnosť nadväzovať a udržiavať priateľstvá.
Teória vzťahovej väzby Johna Bowlbyho
John Bowlby, významný psychiater a psychoanalytik, koncipoval teóriu vzťahovej väzby na základe klinických pozorovaní detí, ktoré stratili materskú postavu v rannom detstve. Táto teória predpokladá, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu. Každé dieťa je geneticky vybavené na to, aby hľadalo osobu, ktorá mu zabezpečí ochranu a bezpečie. Táto potreba bola evolučne vytvorená.
Prejavy citovej väzby
Citovú väzbu sprostredkováva šesť primárnych reakcií:
- Plač a úsmev: privádzajú matku k dieťaťu a udržujú ju v jeho blízkosti.
- Nasledovanie a pridržanie sa: udržujú dieťa v blízkosti matky.
- Sanie: ťažko sa kategorizuje.
- Volanie.
Na vzniku vzťahovej väzby sa podieľa senzorický aparát dieťaťa, motorický aparát a tzv. "signálny aparát" (džavotanie, pohyby rúk). Väzbové správanie sa vyvíja v prvom roku života, kedy deti dokážu rozoznať matku od iných osôb. Intenzita a konzistencia prejavov väzobného správania sa líši u každého dieťaťa a mení sa vplyvom podnetov z organizmu (hlad, únava, choroba) alebo z prostredia (strach, prítomnosť cudzej osoby).
Kto uspokojuje potrebu väzby?
Potrebu väzby nemusí uspokojovať len biologický rodič. Dieťa sa môže orientovať aj na inú osobu, ktorá mu dokáže poskytnúť ochranu, napríklad adoptívny rodič alebo vychovávateľ. Dieťa si vyberie za blízkeho človeka osobu, ktorá na jeho prejavy reaguje najcitlivejšie.
Prečítajte si tiež: Embryotransfer: Jedno alebo dve?
Bezpečná a neistá vzťahová väzba
Mary Ainsworth empiricky overovala Bowlbyho teóriu a potvrdila prítomnosť väzobného správania u detí v prvom roku života. Bezpečne pripútané deti sú znepokojené, ak je matka neprítomná, a tešia sa, keď sa vráti. Matka reaguje na dieťa tak, aby uspokojila jeho aktuálne prejavenú potrebu.
Podmienky pre vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby
Fyzická prítomnosť materskej osoby nie je jedinou podmienkou vytvorenia bezpečnej vzťahovej väzby. Dôležité je, aby reakcie materskej osoby na všetky signály dieťaťa boli primerané. Základným predpokladom je, aby osoba, ktorá sa o dieťa stará, prejavila čo najjemnocitnejšie reakcie v rôznych situáciách. To znamená, že má byť schopná správne vnímať a interpretovať signály dieťaťa a reagovať na tieto signály rýchlo a primerane.
Jemnocit a slovná výmena
Jemnocitní rodičia sa snažia primerane reagovať na signály dieťaťa, kým neodhalia pravú potrebu. Rodičia, ktorí rozprávajú o pocitoch a správaní sa svojho dieťaťa, mu dávajú pocit, že chápu, ako sa práve cíti, čo mu poskytuje pocit bezpečia. Rodičia by mali s dieťaťom vytvárať krátke dialógy, pričom je dôležité, aby sa dieťa a rodič nerozprávali naraz a aby rodič nereagoval príliš intenzívne a rýchlo na každý malý ohlas dieťaťa. Bezpečnú vzťahovú väzbu podporuje aj očný kontakt a dotyk.
Funkcie bezpečnej vzťahovej väzby
Bezpečná vzťahová väzba má dve dôležité funkcie:
- Poskytuje dieťaťu emocionálnu istotu.
- Umožňuje mu objavovať svet.
Stabilný a dôverný vzťah aspoň s jednou osobou pôsobí ako protektívny faktor a chráni pred duševnou poruchou. Kvalita vzťahovej väzby medzi rodičom a dieťaťom je významným prediktorom ďalšieho sociálneho a emocionálneho vývinu dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Dokonalá detská izba
Vplyv bezpečnej vzťahovej väzby na vývin mozgu
To, ako sa správame k dieťaťu v prvých dvoch rokoch života, má významný vplyv na dozrievanie mozgu. V tomto období sa v mozgu vyvíjajú neurobiologické štruktúry sprostredkujúce schopnosť zvládania stresu počas celého života (tzv. kontrolný systém). Rodič, ktorý reaguje citlivo a primerane na všetky potreby dieťaťa, vytvára prostredie, ktoré uľahčuje dozrievanie kontrolného systému v mozgu. Dieťa s bezpečnou väzbou bude teda schopné efektívne regulovať svoje správanie v rôznych stresových situáciách, čo je nevyhnutné pre jeho zdravý sociálny a emocionálny vývin.
Bezpečná vzťahová väzba a rozvoj osobnosti
Bezpečná vzťahová väzba je základom pre optimálny rozvoj osobnosti. Umožňuje dieťaťu bezpečné objavovanie okolitého sveta ako aj otvorenú komunikáciu o názoroch a pocitoch. Bezpečná väzba vedie k tomu, že dieťa bude nezávislé a schopné vytvárať primerané vzťahy. Bezpečne pripútané deti majú lepšiu schopnosť odolať tlaku zo strany rovesníkov. Primerane uspokojená potreba väzby posilňuje sebadôveru a sebakontrolu a predstavuje základňu pre rozvoj schopnosti empatie. Deti s istou väzbou majú v predškolskom veku lepšiu schopnosť empatie, sú odolnejšie pri zvládaní záťaže, sú kooperatívne, dokážu sa lepšie prispôsobiť a sú kompetentné pri riešení konfliktov.
Vplyv bezpečnej väzby na kognitívny vývin
Bezpečná alebo istá citová väzba nevplýva len na sociálno-emocionálne kompetencie dieťaťa, ale významným spôsobom ovplyvňuje aj jeho kognitívny vývin. Kvalitná vzťahová väzba má výrazný vplyv na jazykový vývin a len mierny na intelekt. Deti, ktoré boli v druhom a treťom roku života bezpečne pripútané k matke, neskôr vykazovali vyššiu školskú úspešnosť a mali vyššie IQ. Deti s istou vzťahovou väzbou majú lepšie schopnosti učiť sa a zapamätať si.
Recipročný vzťah medzi väzbou a kognitívnym vývinom
Vzťah medzi vzťahovou väzbou a kognitívnym vývinom je recipročný. Kognitívne schopnosti dieťaťa môžu výrazne ovplyvniť kvalitu väzby medzi ním a rodičom.
Neistá vzťahová väzba a jej typy
Narušenie vývinu citovej väzby môže mať za následok vznik úzkostnej alebo neistej väzby. Existujú tri typy neistej väzby: vyhýbavá, ambivalentná a dezorganizovaná.
Prečítajte si tiež: Financovanie predškolského vzdelávania
Neistá - vyhýbavá vzťahová väzba
Deti s neistou - vyhýbavou vzťahovou väzbou pri odlúčení od svojej matky alebo inej blízkej osoby neprejavujú skoro žiadny protest. Ignorujú tú osobu a navonok dávajú najavo, že odlúčenie nevnímajú ako problém. Keď sa osoba vráti, tieto deti neprejavujú žiadne pozitívne emócie ako radosť alebo spokojnosť. V niektorých prípadoch sa k cudziemu človeku správajú priateľskejšie ako k matke. Na vzniku tejto väzby sa podieľa odmietnutie alebo nedostatočný kontakt matky s dieťaťom ako aj nejasná komunikácia. Rodičia kladú dôraz na autonómiu dieťaťa a vedú ho k tomu, že v situáciách, keď sa cíti byť ohrozené, nepotrebuje pomoc ani podporu dospelého človeka. Dieťa si pomaly zvykne na to, že svoje potreby prestane signalizovať a prestane tak hľadať blízkosť rodiča.
Neistá - ambivalentná vzťahová väzba
Deti s neistou - ambivalentnou vzťahovou väzbou na odlúčenie a neprítomnosť matky alebo inej osoby pre vzťahovú väzbu reagujú veľmi intenzívne. Protestujú, plačú a sú viditeľne vystresované. Na návrat matky reagujú tak, že na jednej strane prejavujú potrebu vzťahovej väzby, ale sú prítomné aj signály, ktorými sa tej väzbe snažia vyhnúť. Takéto správanie dieťaťa zneisťuje osobu, ktorá sa o neho stará, nakoľko dieťa vysiela protirečivé signály. Tento typ väzby môže vzniknúť napríklad vtedy, ak matka v niektorých situáciách reaguje primerane na signály dieťaťa, ale v iných sa správa odmietavo. Takéto nepredvídateľné správanie zo strany matky vyvoláva u dieťaťa pocit neistoty, čo vedie k nerozhodnosti.
Dezorganizovaná väzba
Na rozdiel od vyhýbavej a ambivalentnej väzby, ktoré sú organizované, dezorganizovaná väzba je charakterizovaná ,,rozpadom,, organizovaného správania. Tento typ väzby vzniká vtedy, ak matka správa dlhodobo zmätene a náladovo, pričom v pozadí môže byť nedostatočne spracovaná trauma. K dezorganizovanej pripútanosti detí môže viesť správanie matky, alebo inej osoby pre vzťahovú väzbu, ktoré označujeme ako „atypické“ a ku ktorému môže viesť akákoľvek nespracovaná trauma alebo smútok. U detí s dezorganizovanou väzbou sa rýchlo striedajú afiliatívne a vyhýbavé prejavy. Tieto deti často dávajú najavo svoj zmätok bizarným správaním ako napríklad stereotypie alebo strnulosť výrazu.
Vplyv rodičov na vytváranie prvých priateľstiev
Rodičia sú v živote svojich bábätiek a najmenších detí najvýznamnejšími osobami. Bábätká vo vzťahu s rodičmi získavajú základnú dôveru v ľudí. Keď dieťa zistí, že sa dokáže samostatne premiestniť, vzrastá aj jeho zvedavosť voči okoliu a sleduje svojich budúcich kamarátov a kamarátky.
Úzkosť a jej prekonávanie
So samostatnou lokomóciou dieťaťa sa objavuje aj úzkosť. Úzkosť je normálnou reakciou v neznámom prostredí, keď dieťa stretne nových neznámych dospelých a deti. Dieťa svoju úzkosť dokáže prekonať tým, že sleduje, ako sa zachová jeho mama alebo otec či iná významná osoba, s ktorou má blízky vzťah a ktorá je v danom momente prítomná. Rodičia môžu dieťa uistiť slovami, že všetko je v poriadku a dať mu možnosť zapojiť sa alebo zostať pri nich a pozorovať ostatných.
Učenie sa sociálnym zručnostiam
Dieťa sa postupne učí, ako sa dá nadviazať vzťah, ako sa podeliť, ako si požičiavať hračky, ako sa striedať pri hre, ako sa dohodnúť a riešiť konflikty, ako vyjadriť svoju náklonnosť.
Pozitívny vplyv priateľstiev na sociálny a kognitívny vývin
Priateľstvá umožňujú deťom rozvíjať zručnosti potrebné na vzájomné interakcie s rovesníkmi. Deti sa učia spolupracovať, vyjadrovať emócie, zdôverovať sa s nimi a riešiť konflikty. Priateľstvá poskytujú deťom emocionálnu oporu a vytvárajú pocit bezpečia. Hra s priateľmi a priateľkami stimuluje kritické myslenie, jazykové schopnosti, fantáziu a predstavivosť.
Vývin priateľstiev v rôznych vekových obdobiach
- Polročné až ročné deti: Usmievajú sa, bľabotajú a gestikulujú voči iným deťom.
- Ročné až 1,5-ročné deti: Vyhľadávajú blízkosť detí rovnakého veku a reagujú na vzájomné gestá.
- 1,5-ročné až dvojročné deti: Vedome sa napodobňujú, vyvolávajú interakciu a reagujú na seba.
- Dvoj- až štvorročné deti: Rozvíjajú sa sociálne zručnosti, vyjadrujú náklonnosť a uznanie svojim kamarátom a kamarátkam, hrajú sa spolu a dohadujú sa.
- Štvor- až päťročné deti: Ochotné hrať sa s kamarátom či kamarátkou aj vtedy, keď ich spôsob hry nebaví.
- 6 až 10 rokov: Objavujú sa prvé stabilné priateľské skupiny rovnakého pohlavia.
- 10 rokov a viac: Dôvernosť, vernosť, vzájomné porozumenie sú dôležité.
Ako podporovať vytváranie priateľstiev u detí
- Už so 6-mesačným bábätkom môžeme vyhľadávať miesta, kde sa nachádzajú aj iné deti.
- Snažme sa nadviazať kontakt s iným dieťaťom (a jeho mamou/otcom) tým, že svojmu bábätku predstavíme druhé bábätko, opíšeme, čo robí, čo asi chce, a komentujeme aj rečové prejavy, mimiku či gestá svojho bábätka.
- Keď máme 9-mesačné bábätká alebo staršie deti okolo jedného roku, tak samozrejmosťou by malo byť navštevovať miesta, kde môžeme stretnúť v ideálnom prípade deti podobného veku, ako je to naše.
- V prípade 1,5-ročných a starších detí by sme ešte stále mali zostať v blízkosti svojho syna alebo svojej dcéry a láskavo ich usmerňovať pri nadväzovaní vzťahov so svojimi rovesníkmi.
- Snažme sa vžiť do situácie svojho dieťaťa, predstaviť si, čím si asi prechádza (čo cíti, na čo myslí), a pomôžme mu svojimi návrhmi pri riešení situácií.
Vplyv kamarátov na duševné a fyzické zdravie
Aj keď najväčší vplyv na vývoj detí v ranom detstve majú rodičia, nemal by sa prehliadať ani vplyv kamarátov na ich duševné a fyzické zdravie. Detské priateľstvá dávajú deťom príležitosť spoznávať seba aj iných a rozvíjať sa kognitívne aj emocionálne.
Mení sa predstava o priateľstve s vývojom?
Potreby, zručnosti a predstavy detí o priateľstve sa s ich vývojom menia. Schopnosť porozumieť druhým a zohľadňovať ich potreby a názory sa časom vyvíja a mení. Ako sa deti vyvíjajú, prejavujú väčšiu sebakontrolu, sú si čoraz viac vedomé samých seba a druhých, a sú schopné lepšie pochopiť pohľad druhého.
Sociálne komunikačné zručnosti v rôznych obdobiach
- Bábätká: Sú biologicky predurčené na to, aby sledovali ľudskú tvár a reagovali na hlas. Rozvíjajú rané sociálne komunikačné zručnosti ako pozeranie sa na iných, úsmev, dávanie, napodobňovanie a dotýkanie sa, reagovanie na zvuky, vyjadrovanie emócií.
- Malé batoľatá: Začínajú sa spoznávať podľa mena. Hrajú sa vedľa seba v rámci tzv. paralelnej hry, ale nie sú ochotné navzájom komunikovať. Paralelná hra im poskytuje pozitívne sociálne a kognitívne skúsenosti.
- Jednoročné a dvojročné deti: Zaujímajú sa viac o dospelých alebo staršie deti, ktoré sú schopnejšie reagovať na ich potreby a usmerňovať hru. S rastúcim uvedomovaním si seba a druhých začínajú batoľatá chápať vplyv svojich činov na druhých prostredníctvom príčiny a následku.
- Tri až päť rokov: Deti sa začínajú venovať „nediferencovanému vnímaniu perspektívyˮ. Uvedomujú si, že myšlienky a pocity iných sú oddelené od ich vlastných, ale často si ich zamieňajú alebo tieto informácie neberú dôsledne do úvahy.
- Päť až sedem rokov: Sú schopné uvažovať o myšlienkach a pocitoch iných, a čoraz viac si uvedomujú vplyv svojho konania na iných. Zvyšuje sa pocit zvedavosti ohľadom druhých a deti začínajú klásť sociálne motivované otázky o myšlienkach, pocitoch a skúsenostiach iných.
- Deti od siedmich rokov: Chápu, že priateľstvo je obojstranný jav, ktorý vzniká vďaka spoločným záujmom a spolupráci. Školáci začínajú vnímať svoje vlastné myšlienky, pocity a správanie z pohľadu iného človeka.
- Staršie deti a dospievajúci: Začínajú definovať priateľstvo na základe pojmov ako dôvera, rešpekt, podpora a emocionálna blízkosť. Mladí dospievajúci prijímajú názor druhého, riešia problémy spoločne a odhaľujú svojim priateľom osobné myšlienky a pocity.
Ako viesť deti k sociálnemu uvedomovaniu
- Trénujte sociálne uvedomovanie.
- Pre sociálne učenie detí je dôležitá imaginárna hra.
- Nechajte, aby si deti navzájom vyriešili mierny konflikt a zasiahnite len v prípade potreby.
- Precvičte si sociálne otázky, ktoré môžu deti použiť, ak chcú začať s druhými rozhovor alebo sa s niekým zoznámiť.
- Rozprávajte sa o každodenných udalostiach, aby ste podporili sebareflexiu a rozvíjali sociálny nadhľad.
- Poskytnite deťom príležitosť vytvoriť si zmysluplné vzťahy s podobne zmýšľajúcimi rovesníkmi v škole aj mimo nej.
- Pomôžte deťom zvážiť vplyv ich konania na ostatných.
- Rozvíjajte zručnosti sociálneho predvídania a povzbudzujte deti, aby premýšľali o budúcich činoch a možných následkoch.
- Povzbudzujte deti, aby používali asertívnu komunikáciu alebo vyhľadali pomoc dospelých pri riešení konfliktov.
- Pomôžte deťom odkomunikovať svoje pocity.
- Starším deťom a dospievajúcim naďalej poskytujte príležitosti na stretávanie sa s ľuďmi so spoločnými záujmami.
- Začnite spolu skúmať koncepty priateľstva z vyššej perspektívy.
- Zoznámte sa s kamarátmi svojho dieťaťa a zároveň mu ponechajte osobný priestor.
- Podporte otvorenú diskusiu o priateľstvách a romantických vzťahoch.
Význam priateľstiev v detstve pre budúci život
Priateľstvá v detstve pomáhajú rozvíjať sociálne zručnosti, a tým aj rast a kvalitu vzťahov v neskoršom veku. V ťažkých časoch, keď začínajú prežívať prvé životné pády, je dobré mať po svojom boku špeciálneho priateľa. Nájsť si ľudí, ktorí sú pre deti dobrou spoločnosťou a vyhýbať sa ľuďom, ktorí dobrí nie sú, je nevyhnutná životná zručnosť.
Čo robiť, ak dieťa nemá kamarátov?
Ak máte pocit, že vaše dieťa nemá žiadnych kamarátov, je dobré porozprávať sa s jeho učiteľmi a zistiť, čo sa v škole deje. Keď budete mať od nich jasnejšie informácie, porozprávajte sa priamo so svojím dieťaťom. Ak je to tak, navrhnite mu, aby sa zúčastňovalo mimoškolských aktivít, ktoré zodpovedajú jeho záujmom.
tags: #jedno #dieta #a #priatelstva