Anizokória, stav, pri ktorom má dieťa jedna zrenička väčšia ako druhá, môže byť pre rodičov znepokojujúca. Hoci v mnohých prípadoch ide o neškodný jav, v niektorých situáciách môže signalizovať vážnejší zdravotný problém. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o anizokórii u detí, jej príčinách, diagnostike a možnostiach liečby.
Čo je anizokória?
Anizokória je medicínsky termín pre nerovnakú veľkosť zreníc. Zrenice sú čierne otvory v strede dúhovky, ktoré regulujú množstvo svetla vstupujúceho do oka. Ich veľkosť sa automaticky mení v závislosti od svetelných podmienok - v tme sa rozširujú (mydriáza), aby zachytili viac svetla, a na jasnom svetle sa zužujú (mióza), aby chránili sietnicu. Stranový rozdiel do 0,3 milimetra sa pri adekvátnych zrenicových funkciách pokladá za normálny. Nerovnako široké zrenice má zhruba 20 percent populácie.
Príčiny anizokórie u detí
Anizokória u detí môže mať rôzne príčiny, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:
Fyziologická anizokória
U niektorých detí je mierna anizokória (rozdiel do 1 mm) normálnou variantou bez akýchkoľvek zdravotných problémov. Tento stav, známy ako fyziologická anizokória, postihuje približne 20 % populácie a často má genetický pôvod. V týchto prípadoch sú zrenice funkčné a reagujú na svetlo normálne.
Vrodené poruchy
Niektoré deti sa rodia s anizokóriou v dôsledku vrodených abnormalít. Medzi ne patrí napríklad kolobóm dúhovky, čo je defekt dúhovky, ktorý je diagnostikovaný krátko po narodení. Ďalšou vrodenou príčinou môže byť Hornerov syndróm, ktorý sa prejavuje zúžením zrenice (mióza), poklesom horného viečka (ptóza) a zdanlivým zapadnutím oka do očnice (enoftalmus).
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o horúčke u detí
Získané príčiny
Anizokória sa môže vyvinúť aj neskôr v živote dieťaťa v dôsledku rôznych faktorov:
- Úraz hlavy alebo oka: Poranenie hlavy môže spôsobiť poškodenie nervov, ktoré kontrolujú zrenice, čo vedie k anizokórii. Vážne penetrujúce poranenie oka môže poškodiť dúhovku a spôsobiť, že zrenička zostane rozšírená a nepravidelná. Natrhnutie zrenicového okraja je najvýznamnejšou statickou získanou patológiou a ku ktorému dochádza najmä po tupom úraze oka.
- Infekcie: Niektoré infekcie oka a nervového systému, ako napríklad pásový opar, môžu ovplyvniť schopnosť kontrolovať zrenice.
- Neurologické ochorenia: Mozgová príhoda, nádor mozgu alebo roztrúsená skleróza môžu ovplyvniť reakciu zreničiek na svetlo.
- Lieky a farmakologické látky: Niektoré lieky, ako napríklad antihistaminiká, dekongestíva, tricyklické antidepresíva, lieky proti nevoľnosti, antikonvulzíva, lieky na Parkinsonovu chorobu, botulotoxín a atropín, môžu spôsobiť rozšírenie zreničiek (mydriázu). Podobný účinok môžu mať aj niektoré nelegálne drogy, ako amfetamíny, LSD a MDMA, THC a alkohol. Oční lekári tiež používajú lieky, ktoré umelo rozširujú zrenicu, aby do oka lepšie videli pri vyšetrení (rozkvapkanie oka čiže vyšetrenie v cykloplégii).
- Pupilotónia: Táto benígna porucha zrenicových funkcií sa vyskytuje u pacientov mladšieho a stredného veku, typicky jednostranne. Pri tomto postihnutí je zrenica na svetle zväčša širšia než druhá zrenica, nemá výbavné fotoreakcie (priamu ani nepriamu) a typicky sa stiahne pri pohľade do blízka.
- Zápalové ochorenia oka: Jednostranné zvýšenie vnútroočného tlaku (glaukóm) môže spôsobiť anizokóriu.
Spastická a paralytická mydriáza/mióza
Rozšírenie zrenice môže byť vyvolané dráždením sympatického nervového systému (spastická mydriáza). Obojstranne sa vyskytuje len kratšiu dobu na emočnom podklade ako je radosť, zľaknutie sa. Jednostranná spastická mydriáza poukazuje na jednostranné dráždenie krčného sympatika niekde v priebehu jeho dráhy k rozvieraču zrenice. Paralytická mydriáza znamená rozšírenie zrenice z ochrnutia parasympatika v oblasti 3. hlavového nervu. Rozvierač zrenice prevažuje nad zvieračom. Paralytická mydriáza sa vyskytuje pomerne často, častejšie jednostranne ako obojstranne. Obojstranne k nej dochádza pri otrave botulotoxínom, alkoholom alebo olovom.
Zúženie zreničiek môže byť spôsobené dráždením parasympatického nervového systému (spastická mióza). Príčinou je vyššia dávka nikotínu, morfia, ópia alebo alkoholu. Vyskytuje sa tiež v súvislosti s dlhotrvajúcou cukrovkou, arteriosklerózou. Paralytická mióza je zúženie zreníc spôsobené ochrnutím sympatikového nervstva v oblasti krku. Býva jednostranné, anizokória sa viac prejaví za tmy. Pokiaľ je obrna sympatika vrodená, pacient má nerovnako sfarbené dúhovky s menej pigmentovanou dúhovkou na strane poškodenia. Zrenica má zmenený tvar, je úzka, nereaguje na svetlo ani na tmu, veľkostne pod 3 mm (vzhľad špendlíkovej hlavičky).
Diagnostika anizokórie u detí
Ak si rodič všimne, že má dieťa jedna zrenička väčšia ako druhá, je dôležité vyhľadať lekársku pomoc. Lekár vykoná komplexné očné vyšetrenie, ktoré zahŕňa:
- Anamnézu: Lekár sa bude pýtať na rodinnú anamnézu, nedávne úrazy, infekcie, užívanie liekov alebo drog a ďalšie príznaky, ako sú bolesti hlavy, závraty, poruchy videnia alebo zmätenosť.
- Fyzikálne vyšetrenie: Lekár posúdi reakciu zreničiek na svetlo a ich symetriu. Pri vyšetrení zreníc sa posudzuje umiestnenie v dúhovke, tvar, šírka, reakcia na svetlo, konvergencia a na záver očné štrbiny. Očný lekár skúma priamu i nepriamu fotoreakciu. Používa difúzne svetlo. Pri posudzovaní priamej fotoreakcie sa postupuje tak, že sa nechá pacient pozerať do diaľky, zakryjú sa mu na niekoľko sekúnd oči, potom sa odkryje jedno oko po druhom a sleduje sa reakcia oboch zreníc. Fyziologicky dochádza k zúženiu zorníc. Konvergencia sa vyšetruje tak, že pacienta, ktorý sa pozerá do diaľky, necháme zadívať sa na blízky bod napr. prst a pozorujeme pritom reakciu zreničiek.
- Neurologické testy: V prípade podozrenia na neurologickú príčinu anizokórie môže lekár vykonať neurologické testy na vylúčenie neurologických porúch.
- Ďalšie vyšetrenia: V závislosti od nálezov môže lekár nariadiť ďalšie vyšetrenia, ako napríklad CT alebo MRI mozgu, aby sa vylúčili nádory, krvácanie alebo iné abnormality.
Pri diagnostike je dôležité vyšetrenie vedúce k určeniu patologického oka. Ak je anizokória väčšia za tmy, je patologická zrenica tá, ktorá je užšia. Anizokória väčšia ako 1 mm sa objavuje pri poškodení sympatického alebo parasympatického nervového systému. Anizokória sa diagnostikuje aj pri aneuryzme mozgovej cievy (výduti steny cievy), mozgovom nádore, jednostrannom zvýšení vnútroočného tlaku (glaukóm), pri roztrúsenej skleróze, u jednostrannej slepoty, pri terapeutickej jednostrannej aplikácii kvapiek na glaukóm, pri terapeutickom používaní kvapiek na rozšírenie zrenice.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na očkovanie
Kedy vyhľadať lekársku pomoc?
Hoci anizokória môže byť v mnohých prípadoch neškodná, existujú situácie, kedy je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc:
- Náhle vzniknutá anizokória
- Anizokória spojená s bolesťou hlavy, závratmi, poruchami videnia, zmätenosťou alebo inými neurologickými príznakmi
- Anizokória po úraze hlavy alebo oka
- Pretrvávajúca anizokória bez zjavnej príčiny
- Jedna zrenička väčšia ako druhá
Ak anizokória vznikne náhle, môže ísť o naliehavý stav.
Liečba anizokórie u detí
Liečba anizokórie závisí od jej príčiny. V niektorých prípadoch, ak je anizokória fyziologická alebo spôsobená liekmi, nie je potrebná žiadna liečba. V iných prípadoch môže byť potrebná liečba základného ochorenia, ako napríklad infekcie, neurologické poruchy alebo nádory.
- Odstránenie spúšťača: Ak je mydriáza spôsobená liekmi alebo drogami, ich vysadenie môže normalizovať stav.
- Riešenie základného ochorenia: Pri neurologických príčinách je nevyhnutná liečba základného ochorenia.
- Monitorovanie: V prípadoch, keď je mydriáza dočasná a bez ďalších symptómov, môže byť postačujúce sledovanie stavu.
V prípade paralytickej mydriázy alebo miózy môže byť potrebná liečba zameraná na obnovenie funkcie nervov. V niektorých prípadoch môže byť potrebný chirurgický zákrok na korekciu poškodenia dúhovky alebo nervov.
Prečítajte si tiež: Diagnostika bolesti nôh u detí