Priberanie na váhe je kľúčovým ukazovateľom zdravého vývoja bábätka. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na jedálniček pre bábätko, s dôrazom na podporu zdravého priberania, a to najmä s ohľadom na situácie, kedy je potrebné zvýšiť kalorický príjem.
Dojčenie a jeho optimalizácia
Dojčenie je pre bábätko najprirodzenejší a najlepší spôsob výživy. Ak bábätko málo priberá, prvým krokom by malo byť optimalizovanie dojčenia. Aj pri 9-mesačnom bábätku je možné zvýšiť tvorbu mlieka a zvýšiť kalorický príjem zo strany bábätka.
Kontakt s laktačnou poradkyňou
Odporúča sa skontaktovať sa s poradkyňou pri dojčení. Prejdite spoločne s laktačnou poradkyňou, ako momentálne vyzerá pitie a priberanie bábätka. Poradkyňa pri dojčení skontroluje tiež uzdičku pod jazykom bábätka, ktorá môže aj po podstrihnutí opätovne prirásť. Vo vašom prípade môže veľa zmeniť úprava polohy a prisatia, pričom sa poradkyňa zameria na rôzne detaily, ktoré je ťažké naštudovať správne z fotografií či videí. Výsledkom akejkoľvek správnej polohy by malo byť správne asymetrické prisatie, pri ktorom dolná pera bábätka pokrýva väčšiu časť dvorca ako horná pera a nos sa prsníka nedotýka. Od správneho prisatia totiž závisí dobré pitie bábätka.
Intenzívny fyzický kontakt
Jedna z dôležitých vecí, ktorú môžete začať robiť hneď je intenzívny fyzický kontakt. Vytvárajte príležitosti pre dojčenie, spoločným kontaktom, nechajte bábätko hrať sa s hračkami s vami v kontakte koža na kožu. Vezmite si bábätko k sebe na hruď medzi prsia vyzlečené len do plienky tak, aby ste boli v kontakte koža na kožu.
Dojčenie na požiadanie
Nechajte bábätko nech sa v kontakte s vami dostatočne vyspinká a potom ho pri príznakoch prebúdzania čo najskôr dávajte na prsník - nechajte ho piť, ak pije na prsníku samo, ak prestáva piť, pomôžte mu získať viac mlieka stláčaním prsníka. Keď sa výdatne napije, nechajte ho znova dobre vyspať v kontakte s vami.
Prečítajte si tiež: Kvalita materského mlieka
Umelé mlieko ako posledná možnosť
Umelé mlieko by malo byť používané ako núdzová náhradná výživa v situácii, kedy bábätko do veku 4 mesiacov potrebuje zvýšiť kalorický príjem a vyčerpali sa všetky možnosti pre zlepšenie dojčenia a nie je k dispozícii darcovské materské mlieko. V prípade, že ide o bábätko, ktoré má dovŕšený 4. mesiac života, je podávanie umelej núdzovej náhradnej výživy podľa Svetovej zdravotníckej organizácie považované za „škodlivé“ a „zbytočné“. Z čoho vyplýva, že 9-mesačné bábätko už nemá dostávať umelé mlieko. Ak sa vyčerpali možnosti zlepšiť dojčenie, potom je najlepšou možnou voľbou podávanie kalorického jedla.
Príkrmy pre bábätká: Zvyšovanie kalorického príjmu
Ak sa vyčerpajú všetky možnosti pre zlepšenie dojčenia, je možné zvýšiť kalorický a výživový príjem bábätka a nie je na to potrebné použiť umelé mlieko.
Kedy začať s príkrmami
Dá sa povedať, že keď sa u bábätka priberanie na hmotnosti, dovtedy inak pravidelné, spomalí prípadne zastaví, dieťatko si pýta častejšie papať, zvyčajný čas dojčenia alebo množstvo mlieka sa mu zdá málo, zrejme je čas začať s príkrmami. Zvyčajne je to obdobie okolo 6. mesiaca života u detí kojených a ukončeného 4. mesiaca u detí na umelom mliečku. Vtedy už väčšinou dosahujú deti hmotnosť 6kg a viac, objavujú svet nielen z polohy na chrbátiku, energetický výdaj, a tým samozrejme aj potreba prijatej energie podstatne stúpa. Bábätká by sa mali začať prikrmovať najskôr po ukončenom 4. mesiaci života a najneskôr po ukončenom 6. mesiaci.
Zásady pri zavádzaní príkrmov
Majte trpezlivosť, ak bábätko vypľúva prvé lyžičky kaše. Najskôr sa musí naučiť kašu prehĺtať. Po ukončenom 4. - ukončenom 6. mesiaci života samotné materské mlieko, resp. mliečna výživa nepostačujú viac na to, aby Vaše dieťatko dostalo všetky potrebné živiny a potrebnú energiu. Prechod na tuhú stravu okrem toho trénuje svalstvo úst. A v konečnom dôsledku dieťa zavedením prikrmovania spoznáva rozmanitosť rôznych chutí - aj to je dôležité pre jeho vývoj.
Postup pri zavádzaní príkrmov
To, ako začíname s príkrmami, máme za sebou. Pre pripomenutie - po 6. mesiaci kojené a po 4. mesiaci nekojené deti, keď vedia sedieť s oporou a prehĺtať menšie sústa, začíname jednozložkovým príkrmom (varená alebo na pare pripravená mrkvička s trochou kojeneckej vody, v ktorej sa varila, prepasírovať cez sitko alebo inak rozmixovať na pyré), zvyčajne namiesto obedňajšej alebo dopoludňajšej dávky mlieka. Na 3. - 4. deň pridáme k mrkve do vody zemiak. Za ďalšie 3 - 4 dni pridáme tretiu zeleninku (petržlen, kaleráb, cukinu, baklažán, tekvicu, patizón), potom ďalšiu a ďalšiu, čomu hovoríme stále zeleninové pyré. Keď ako - tak zvládne vaše dieťatko spapať toto, asi po mesiaci (teda kojené deti po 7. mes., nekojené po ukončenom 5. mes.), skúsime ako desiatu namiesto mliečka pripraviť pyré ovocné (krátko v kojeneckej vode podusené ošúpané odjadrené jablká), opäť 3 - 4 dni rozostup medzi pridávaním ďalšieho druhu ovocia (hruška, marhuľa, broskyňa, banán - nie citrusy, jahody, tropické ovocie ako mango, kiwi, figa…). Rovnako v tomto mesiaci môžme k zeleninke na obed pridať kúsok mäsa - biele hydinové, králik. Neskôr samozrejme aj chudé kvalitné bravčové, hovädzie, teľacie. To už je mäsovo - zeleninový príkrm. Ryby do ukončenia prvého roka nedávame pravidelne, ale občas ochutnať je fajn, po prvom roku môžme jedálniček spestriť sladkovodnými rybami (kapor, pstruh, zubáč…). častejšie. Maminky, ale dôsledne pozor na kosti, ktoré ryby majú! Mäso odhadujeme tak na 20g denná dávka, neskôr samozrejme viac, 40 - 60 g. Jedenkrát týždenne nahradíme porciu mäsa vareným žĺtkom (bielok až do ukončenia prvého roka pravidelne nedávame!).
Prečítajte si tiež: Fázy Dukanovej diéty
Výber potravín
Nepodávať „jednozložkové“ príkrmy (napr. - zemiaky, sladké zemiaky, kombinované napr. Inými slovami, bábätko v tomto veku môže jesť rodinnú stravu - teda to, čo jete vy, nie sú potrebné nejaké špeciálne jedálničky len pre bábätko. Môže jesť bežnú zdravú stravu, ktorá je ochutená rovnako ako pre vás.
Ako prvé býva mrkvové pyré ako náhrada obedňajšej dávky mlieka. Do vody vhodnej pre dojčatá (na trhu je množstvo kojeneckých stolových vôd, zvyčajne balených do fliaš s ružovou vinetou a ružovým vrchnáčikom - Lucka, Drobček…), príp. filtrovaná voda (z filtr. konvíc Brita a pod.) dáme variť očistenú mrkvu - stačí jedna väčšia alebo 2-3 malé, bez pridania soli či čohokoľvek iného. Niektoré maminky preferujú varenie zeleniny na pare. Vtedy dáme do menšieho hrnca trochu vody, rozprestrieme parák (samozrejme ten istý ako na naparovanie knedlí alebo buchiet, prípadne je možné si kúpiť osobitne len na varenie pre bábätko kvalitný nerezový) a poukladáme doň kúsky načistenej mrkvy. Prikryjeme a varíme domäkka. Po uvarení mrkvu prepasírujeme v hustom sitku - vidličkou alebo iným užitočným “pučidlom”. No a ostáva už len dúfať, že to drobcovi zachutí. Za úspech sa považuje každá spapaná lyžička (zistíte to, keď sa dovtedy žlté “kako” zafarbí dočervena).
Maminky, väčšinou táto príde aj po mesiaci a viac!
Ako druhé po mrkve to skúšame so zemiakom. Postup je rovnaký, len v hrnci nebude osamotená mrkvička, ale už si tam budú bublať zeleninky dve. Aj so zemiakom to skúšame aspoň 3 dni. S touto zeleninou začíname preto, lebo výskyt alergie na tieto potraviny je skutočne výnimočný a na rozdiel od ovocia, zelenina nie je typicky sladká a dieťa si tak môže privykať na prirodzené chute. Ak by sme ako prvé ponúkali ovocie, mohlo by sa stať, že dieťa bude neskôr odmietať iné, nesladké chute.
Ďalšími v poradí sú kaleráb, petržlen, cukina, patizón, baklažán, tekvica. batát. Zeler alebo paradajky môžu alergizovať, preto ich podávanie odporúčame až po 1 roku. Rovnako aj zeleninu, ktorá môže spôsobovať bolestivé nafukovanie, ako karfiol, brokolica, kukurica, hrach, či zelené fazuľové struky podávame až v období, keď je dieťa na novú stravu ako - tak zvyknuté, vyprázdňovanie zmiešanej stravy je upravené a pravidelné a nemá problémy s prijímaním viaczložkovej stravy.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca: Diéta a alergie
Asi 3-4 týždne od začatia s príkrmami môžme zaradiť mäsovo - zeleninové kombinácie. Najčastejšie vo forme polievky, keď do vody dáme variť kúsok mäsa, asi 20g, vodu necháme zovrieť, nech sa mäso “zatiahne” a keď voda zovrie, prisypeme kúsky zeleniny, ktorá sa varí kratšie a keď je hotová zelenina, je už aj ten malý kúsok mäska istotne dostatočne uvarený. Vhodné sú spočiatku biele mäsá - kuracie, morčacie, králičie, ale aj chudé bravčové. Neskôr pridáme aj kvalitné hovädzie, sladkovodné ryby. Morské ryby až po 1. roku života. Ak máte zdroj domácej hydiny a vajec, zeleniny a ovocia, je to úplne najlepšie.
Po 7.mesiaci jedenkrát do týždňa je vhodné dávku mäsa nahradiť vareným žĺtkom - bielok ako možný silný alergén podávame až po 1. roku - u detí, ktoré nejavia ani najmenšie známky neznášanlivosti dovtedy zavádzaných potravín, ponúkneme trochu skôr. Do prvého roku pokrmy nesolíme, nekoreníme, možno používať maximálne mletú rascu, fenyklové semiačka, s mierou majorán, v žiadnom prípade nie mleté čierne korenie, mletú papriku, orientálne korenie a karí. A, samozrejme, minimálne soli. Nie je potrebné jedlá a vývar ochucovať vegetou a už vôbec nie s obsahom glutamanu sodného, rovnako ani iné ochucovadlá.
Ovocné pyré sa začína podávať u kojených detí behom 7. mesiaca, u nekojených behom 5. mesiaca, zvyčajne namiesto dopoludňajšieho mlieka, teda ako desiatu. Začíname druhmi, ktoré sú pre naše zemepisné pásmo typické, a teda našej populácii najbližšie: jablká, hrušky, marhule, broskyne, melon - zachladený je výborná pomôcka pri prerezávaní zúbkov, jeho chlad a obsah vody výborne ako hryzadlo na bolestivé ďasienka, ale aj banán, keďže ho aj tak majú deti skoro najradšej. Pozor na citrusové plody, kiwi, jahody a silne aromatické ovocie ako mango, papája, ananás, hrozno pre jeho možné vdýchnutie nechávame až na obdobie, keď dieťa samostatne sedí a nemá problémy prehĺtať aj väčšie kúsky. Ovocie musí byť prvotriedne, vždy patrične umyté, očistené a spočiatku i olúpané (aj jablká, hrušky, broskyne, marhule). Od 9. mesiaca sa dá ovocie kombinovať s jogurtom, ktorý je nesladený, bez želatíny a škrobu, najlepšie s probiotickou kultúrou a bio. Dôverujem tu slovenským potravinám a pre deti je slovenský jogurt úplne naj (Bánovecká, Levická, Sabinovská, Tatranská, Zvolenská a ďalšie mliekárne sú vždy dobrou voľbou).
Lepok - dnes platí, že pod rúškom dojčenia je fajn ho začať podávať aj pred 7.mesiacom. Obsahuje ho pšenica, jačmeň, ovos, žito a všetky výrobky z týchto obilovín. Dovtedy má dieťa dostávať výhradne bezlepkovú ryžu, pohánku, pšeno, amaranth, cirok, quinoa, tef. Na zahustenie polievok sú ideálne ryžové, pohánkové, špaldové, vločky, kukuričná alebo špaldová bio kaša, ktoré stačí po vypnutí polievky len vmiešať do horúcej polievky, netreba už variť.
Dôležitosť pestrej stravy
Ponúkajme mnoho potravín, ktoré si dokáže zobrať samo (kúsky zeleniny, ovocia, chlebík).
Čo NEpodávať dieťaťu do 1 roka
Ryby, paradajky, papriky, zeler, kyslú kapustu, ríbezle, egreše, citrusy, tropické ovocie, slané a korenené pokrmy, orientálne korenie, dochucovadlá ako horčica, kečup, sójová omáčka, sterilizované potraviny vrátane kukurice, hrášku, huby ani šampióny, údeniny, mäsové konzervy a paštéty, vaječný bielok, syry tučné, plesňové, tavené a tvrdé, smažené jedlá, hranolky, majonézy, zmrzlinu, šľahačku, tepelne upravené cukrárenské výrobky, kysnuté koláče, čierny a zelený čaj, limonády, sýtené nápoje, oriešky, orechy, semienka, mak, med, kakao, čokoládu, tvaroh, syntetické vitamíny ak si to zdravotný stav nevyžaduje.
Strava pre deti do 1 roka by mala byť prirodzená, pestrá, hodnotná, ľahko stráviteľná, denne čerstvá, viackrát nezohrievaná, neprisládzaná, nesolená.
Množstvo stravy
Dieťa v prvom polroku života priberá individuálne, ale priemerne 150 - 300g týždenne, v druhom polroku je prírastok asi polovičný. Stravovanie detí je spočiatku rozdelené do asi 7 porcií, neskôr až v roku sa počet jedál znižuje na 5. Pozor na prekrmovanie detí, pri nadbytku môže byť nepokojné, mať bolesti brucha, ťažkosti s vyprázdňovaním, môže zvracať a pod. V prvom polroku života by malo dieťa priberať na váhe 150 - 300g za týždeň, v druhom polroku je prírastok na váhe asi polovičný, teda do 150g za týždeň.
Doplnenie jedálnička po 9. mesiaci
Od 9. mesiaca sa dá ovocie kombinovať s jogurtom, ktorý je nesladený, bez želatíny a škrobu, najlepšie s probiotickou kultúrou a bio.
Od 9. mesiaca môžeme ovocie na desiatu skombinovať s bielym probiotickým jogurtom, nesladeným, bez prídavku želatíny a škrobu. I na olovrant ponúkneme takýto variant, ak papalo dieťa na desiatu ovocie, na olovrant môžme ponúknuť jogurt a naopak. Alebo skombinovať. Takto sa postupne dostávame k nahradeniu čisto mliečnych dávok nemliečnou stravou. Samozrejme, ak si dieťa žiada aj po nemliečnom príkrme ešte svoje mliečko, netreba mu odmietať. Postupne mu bude nemliečny príkrm stačiť a dávku mlieka si zníži podľa svojej potreby. Takto napokon ostane mliečko len ráno, k raňajkám alebo ešte v posteli skoro ráno a druhá mliečna dávka večer na uspávanie, alebo po večeri.
Od 10. mesiaca do polievok a ostatných jedál (mäsovo - zeleninových) pridávame asi 1 čajovú lyžičku olivového oleja, alebo iného za studena lisovaného kvalitného oleja ako zdroj vysokokvalitných mastných kyselín.
Strukoviny, kapustu, kel, brokolicu, karfiol - ružičky po ukončenom 9. mesiaci.
Dôležitosť pitného režimu
Denná spotreba mlieka materského alebo umelého je okolo 500 - 600 ml, keďže mlieko nie je nápoj, ale potravina. Na dodržiavanie pitného režimu sú najvhodnejšie nesladené detské čaje (pozor na obsah rôznych bylín), čerstvé ovocné a zeleninové šťavy riedené kojeneckou vodou, čistá kojenecká prevarená voda, od 6.mes aj neprevarená, ale z bezpečného vodného zdroja (v BA máme vodu vhodnú na priame pitie).
Špecifické situácie: Alergie a intolerancie
Ak máte u dieťaťa potvrdenú alergiu na potraviny, dojčite dôsledne najdlhšie ako sa dá, zo stravy vylúčte všetky potenciálne alergizujúce potraviny (uvedené ako potraviny, ktoré nepodávať, viď vyššie) a pri zavádzaní nových príkrmov postupujte obzvlášť opatrne a pomaly. Alergia s môže prejavovať formou kožnou, črevnou, alebo cez dýchací system- tzv hlienenie, chronická nádcha, kašeľ) Až po prvom roku postupne zaradíme takmer všetko to, čo sa v domácností konzumuje. Postupne sa zaradia citrusy a iné ovocie, ostatná zelenina (kel, kapusta, karfiol a brokolica, strukoviny, sójové výrobky, tofu, sladenie medom, celé vajíčka, mak. orechy, ryby.
Genetické predispozície a vplyv na chuť do jedla
Je možné, že ak bol manžel za mala taký nejedák, môže to byť čiastočne aj genetická záležitosť. V okoli sa stretávam s tým, že deti jednoducho v určitých obdobiach nemajú až taký apetít do jedla.
#