Aké faktory ovplyvňujú vývoj dieťaťa, keď vyrastá len s jedným rodičom? Aké sú najlepšie výchovné prístupy a čo dieťaťu naopak ubližuje? Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na túto problematiku, pričom zohľadňuje rôzne aspekty výchovy a ich dopad na dieťa.
Úvod
Výchova je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú vývoj dieťaťa. Rodičia, ktorí neustále premýšľajú nad tým, či správne vychovávajú svoje deti, môžu byť pre deti katastrofou. Psychológovia ich nazývajú aj neurotickými rodičmi. Existujú rôzne prístupy k výchove, pričom každý z nich má svoje výhody a riziká. Dôležité je nájsť zlatú strednú cestu a prispôsobiť výchovný štýl individuálnym potrebám dieťaťa.
Rôzne Extrémy vo Výchove
Autoritársky (Autokratický) Štýl Výchovy
Pri tomto prístupe rodičia nekompromisne vyžadujú, aby dieťa poslúchalo. Títo rodičia sa snažia v očiach verejnosti pôsobiť dokonalo, ale dopady tejto výchovy môžu byť nepríjemné. Deti z týchto rodín sa často správajú asociálne, kradnú, klamú, sú pomstychtivé. Vzťah medzi dieťaťom a rodičom je zlý, čo má negatívny vplyv na celkové formovanie dieťaťa. Takéto dieťa nevie vytvárať dobré vzťahy s vrstovníkmi a neskôr ani s partnerom, lebo stratilo dôveru k existenciu pozitívnej autority. Veľmi prísna, nekompromisná výchova síce môže nastoliť disciplínu, no tlmí fantáziu, hravosť a detskosť.
Maximálne Tolerujúca (Benevolentná) Výchova
Pri takomto postoji rodičia predpokladajú, že dieťa si vie samo regulovať svoje správanie. Rodičia deti netrestajú, prijímajú všetko, čo urobia za správne. Problém nastáva, keď sa dieťa doma stretáva so stopercentným prijatím. Napríklad, keď v škôlke niekoho zbije, niektorí rodičia to považujú za normálne a za ospravedlniteľné. Toto je však veľmi nebezpečné pre dieťa. Bude totiž vždy očakávať od druhých, že budú napĺňať všetky jeho potreby, budú okolo neho behať, budú všetko robiť len pre neho a podobne. Taktiež sa naučí, že môže urobiť čokoľvek, lebo rodičia ho vždy budú pred druhými obhajovať. Deti, ktorým rodičia nevymedzili hranice, majú problémy so sebaovládaním. Malé dieťa nevie, čo je správne. Nemá tušenie, prečo by malo ísť napríklad do postele o ôsmej večer a jesť zdravo. Toto všetko musíte deti naučiť, a to pevne a láskyplne. Rodičia sú zodpovední za to, k čomu deti smerujú. Čo sa stane, keď si dieťa môže robiť, čo chce? Skúša viac a viac. Niektoré takto vedené deti sú aj agresívne a začnú sa násilnícky presadzovať všade. To spôsobí, že neskôr majú problémy v sociálnych vzťahoch, nepoznajú hranice a netušia, kam až môžu zájsť. Nemajú rešpekt voči svojmu okoliu, myslia si, že ich emócie a potreby sú jediné na svete. Chýba im motivácia, disciplína a zodpovednosť. V dospelosti títo ľudia neustále vyžadujú od partnerov darčeky, zážitky a iné vyznania lásky.
Nejednotná Výchova
Nejednotná výchova v dieťati vyvolá otázky, čo je vlastne dobré a čo zlé, čo môže a čo nemôže. Je zmätené. Nejednotnosť sa nemusí nutne prejaviť len medzi matkou a otcom, súperiacimi stranami môžu byť aj rodičia a starí rodičia či ktokoľvek, kto si myslí, že má právo podieľať sa na výchove. Nastáva boj o lásku a priazeň dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Maľovanie: od hier k majstrovstvu
Výchova Bez Lásky
Výchova bez lásky je tým najhorším scenárom. Pre samotné dieťa nie je nič horšie, ako keď sa stane príčinou hádok dospelých, či keď sa na naňho zabúda. Práve v takýchto prípadoch „vychováva ulica.“ Keď je vychovávateľov veľa, dieťa sa nestihne a nedokáže k nikomu citovo pripútať a po celý život trpí veľkým deficitom lásky, ktorú často hľadá na nesprávnych miestach a v nesprávnych veciach.
Zlatá Stredná Cesta: Autoritatívny Prístup
Psychologička Veronika Büchler upozorňuje rodičov, že najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá je kombináciou lásky a správne nastolených pravidiel, ktoré je potrebné dodržiavať. Tento prístup sa volá autoritatívny. Je to niečo iné ako autoritársky prístup. Rodič má mať nároky, ale zároveň to má byť starostlivý rodič, ktorý presne vie, čo dieťa prežíva a čo potrebuje. Správny rodič má byť pre dieťa vzorom. Tento prístup je najviac zameraný na dieťa. Obidvaja rodičia musia mať rovnaké výchovné ciele, rovnaké nároky a musia navzájom spolupracovať. Otec môže byť trošičku väčšou autoritou a mama môže byť viac starostlivá a odpúšťajúca, pri ktorej si dieťa môže poplakať a vyžalovať sa. Tiež je dôležité si uvedomiť, že rodičia by o svojich výchovných postupoch nemali pred dieťaťaťom diskutovať. Tú najsprávnejšiu zlatú strednú cestu musíte nájsť sami. Doprajte deťom dostatok priestoru a nebojte sa im dôverovať. Dôvera hrá vo výchove tiež veľmi dôležitú úlohu a vek dieťaťa v nej nie je až tak dôležitý. Verte dieťaťu, že keď chce v deviatich mesiacoch chodiť, že vie, prečo to robí a podporte ho. A keď sa v troch rokoch chce naučiť jazdiť na bicykli napriek tomu, že iné deti majú ešte odrážadlá, podporte ho. Verte aj sami sebe, že budete dobrým rodičom. Nebuďte na seba prísni, keď sa odchýlite z vytýčenej cesty.
Ako Neodopierať Dieťaťu Lásku
- Neodopierajte dieťaťu lásku. Každé dieťa má byť milované presne také, aké je, bezvýhradne a bezpodmienečne. Ak lásku podmieňujete splnením nejakej úlohy, môžete v ňom vyvolať pocit, že si vašu lásku musí zaslúžiť. A to je nezmysel.
- Maznajte sa s ním. Väčšina deti potrebuje prejavovať lásku aj fyzicky. Maznanie je pre neho dôležité. Dáva mu pocit bezpečia a istoty, najmä v prvých mesiacoch života. Potrebuje nosiť na rukách, hladkať, štekliť, držať za ručičku… Každé dieťa je iné.
- Nestriedajte neustále náladu. Keď raz niečo dovolíte a druhýkrát to zakážete na základe toho, akú máte práve náladu, spôsobujete dieťatku v hlavičke zmätok.
- Podporujte dieťa a verte mu. Nie je dobré, keď ho nenecháte nič vyskúšať, ohmatať si predmety a keď ho nepodporujete v jeho nadšení a snahe niečo dosiahnuť.
- Nebuďte prehnane prísni. Deti potrebujú pevnú ruku a jasný poriadok. Ale nič sa nemá preháňať. Príliš prísny prístup nevedie k výchove spokojného a šťastného človeka. Na druhej strane ani príliš benevolentný a kamarátsky prístup odborníci neodporúčajú.
Striedavá Starostlivosť
Striedavá starostlivosť je výborná a dôležitá pre zdravý vývoj detí. Jej hlavnou súčasťou je veľká dávka trpezlivosti, rešpektu a komunikácie. A žiadne násilie. Striedavá starostlivosť nie je iba o zákonoch alebo odsúhlasení súdu a toho by ste si mali byť vedomý v prvom rade. Mali by ste pochopiť, že striedavka nie je vhodná pre každú rodinu a nie je bezpečná pre každé dieťa. Deťom sa nesmie ubližovať v žiadnom vzťahu, ani v žiadnej rodine. Ani psychicky, ani fyzicky. Ak sú však dvaja dospelí, ktorí obaja ľúbia svoje dieťa a majú záujem podieľať sa na jeho živote spoločne aj naďalej, tak na také prípady je tu striedavka. Napriek rôznym názorom na túto tému je to stále jediný spôsob, ako dieťa dostane rovnako od otca, aj od mamy. Je to jediný spôsob, ako sa dieťa zžije s mamou a rovnako tak s otcom. Dieťa potrebuje oboch a obaja rodičia majú svoj vlastný vplyv na vývoj dieťaťa. Každý iným spôsobom a každý rovnako dôležito. Pri striedavke je však veľmi dôležité sledovať potreby dieťaťa a naučiť sa ho počúvať. Keď vám súd dá dieťa do striedavky, neznamená to ísť hlavou proti múru a silou mocou dieťa niekam ťahať. Každé dieťa má svoje obdobia, potreby, pocity a raz za čas sa stane, že chce byť niekde viac a inde menej. Je dôležité dieťa vnímať a dať mu to, čo potrebuje.
Striedavá starostlivosť si vyžaduje veľkú dávku ovládania vlastných emócií na strane oboch rodičov a rešpekt jedného voči druhému. Tak ako každý iný vzťah, aj tento v striedavke sa stále formuje, mení, prispôsobuje a nie je to o jednom papieri zo súdu, ale o rozhodnutí dať dieťaťu pocit bezpečia dlhodobo aj napriek tomu, že jeho svet sa po rozvode rozpadol. Striedavka znamená naučiť sa žiť časť mesiaca bez dieťaťa a nerobiť naprieky druhej strane. Je potrebné vybudovať vzájomný rešpekt rodičov voči sebe, udržiavať dohodu o škole, základných potrebách a spôsobe výchovy. Vždy a neustále je nutné hľadať spôsob, ako spolu komunikovať a vychádzať a neťahať dieťa do konfliktov rodičov. Striedavá starostlivosť je náročná na psychiku dospelých a sevaovládanie. Ale zároveň má veľký význam pre deti a ich ďalší vývoj. Pre deti je úžasné rozprávať sa o jednom alebo druhom rodičovi, o nových kamarátoch, o vzťahoch na oboch stranách. Potrebuje oporné múry od oboch rodičov a keďže ich nemôže mať spolu, tak oddelene bez hádok je ideál.
Nie je pravda, že dieťa má dva domovy atď. Domov dieťaťa nerobia majetkové veci. Rodičia robia deťom domov a je to v prvom rade o pocite, ktorý tam dieťa získa. Dieťa môže byť doma u otca, ale aj u mamy rovnako. V ideálnom prípade má na oboch stranách vytvorené základné potreby, svoju posteľ, svoje hračky, posteľ, oblečenie a toto miesto stále patrí iba tomu dieťaťu. A hocikedy sa vráti tam alebo tam, nájde svoje veci, ako ich pozná. A potom si nosí iba obľúbené veci so sebou. Striedavá starostlivosť je skvelá, len sa v nej treba naučiť žiť. Slúži najviac pre deti a vytvára zdravé väzby a vzťahy v oboch rodinách. Dieťa má právo vyrastať s oboma rodičmi. Má právo spávať u mamy a rovnako tak u otca. Chodiť na výlety, na dovolenky, alebo nerobiť vôbec nič. Dieťa nás kopíruje a učí sa do života veci tým, že pozoruje svojich rodičov. Vníma to, ako sa k sebe chováme, ako na seba reagujeme a tým si vytvára základ pre svoje vlastné vzťahy. Keď rodičia rozbijú deťom svet, deti nemajú pevný základ, na ktorom by mohli stavať. Deti nemôžu cítiť v sebe vinu za odchod otca po rozvode. Ani nemôžu chápať, prečo s ním sú iba každý druhý víkend. Alebo iba cez deň a na noc nie. Každý z nás rodičov sa inak správa cez deň, inak večer a inak na výlete. Každý z nás si túži objať svoje dieťa v spánku a ráno ho budiť do školy. Každý z nás sa chce podieľať na robeni úloh, úspechoch v škole a vidieť, aké má vzťahy naše dieťa s kamarátmi. Ani jeden z rodičov nemá väčšie právo na dieťa ako ten druhý rodič. A dieťa nás potrebuje oboch. Keď mu nebudeme ubližovať, ale ľúbiť, ono nám to všetko vráti.
Prečítajte si tiež: Sprievodca vývojom dieťaťa
Náhradná Rodinná Starostlivosť: Pestúnska Starostlivosť a Osvojenie
Každé dieťa by malo vyrastať v rodine, keď nie vo svojej biologickej, tak aspoň v náhradnej. Určený ÚPSVR, ktorý sa nachádza v každom krajskom meste SR, vedie zoznam žiadateľov o pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie a vedie aj zoznam detí, ktoré vyrastajú v detských domovoch a boli zaradené do zoznamu detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť formou pestúnskej starostlivosti alebo osvojenia.
Spoločenské Zmeny a Plánovanie Rodiny
Spoločenské zmeny prinášajú so sebou okrem iného aj zmeny, ekonomické, hospodárske, zmeny v spôsobe života a životnom štýle a v neposlednom rade aj zmeny v rodinách, zmeny v plánovaní rodiny a rodičovstva. Mladí ľudia uzatvárajú manželstvá v neskoršom veku, je moderné žiť len tak v partnerských vzťahoch, prípadne osamote. Plánovanie rodiny je podmienené ekonomickým zabezpečením, určitými štandardami, primeraným bývaním a samozrejme aj istou zodpovednosťou. Kým na jednej strane mnoho mladých ľudí presúva plánovanie rodiny na neskoršie obdobie, do neskoršieho fyzického veku, na strane druhej nie veľmi počítajú s tým, že s pribúdajúcim vekom prichádzajú aj isté problémy v reprodukčnej oblasti. Zvyšuje sa počet manželov, ktorí nemôžu splodiť svoje vlastné dieťa a tak sú odkázaní na iné alternatívne riešenia, ktorými sú pestúnska starostlivosť a osvojenie. Manželia, či aj jednotlivci, ktorí sa rozhodnú pre niektorú z foriem náhradnej rodinnej starostlivosti sú po absolvovaní potrebných úkonov zapísaní do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť.
Čakacia Doba a Vekový Rozdiel
Za posledné roky sa výrazne zvyšuje počet žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť, čo spôsobuje, že sa predlžuje aj čakacia doba na sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti medzi dieťaťom a žiadateľom. Dlhé, niekoľko ročné čakanie zvyšuje aj vekový rozdiel medzi dieťaťom a žiadateľom. Kým sa žiadatelia o náhradnú rodinnú starostlivosť dostanú k fáze sprostredkovania s dieťaťom/deťmi, ich vek za roky čakania na dieťa môže narásť aj o niekoľko rokov.
Pestúnska Starostlivosť
Pestúnska starostlivosti nemá v zákone presne vymedzený vekový rozdiel medzi dieťaťom a pestúnom, nakoľko pestúnska starostlivosť je vytvorenie náhradného rodinného zázemia pre dieťa, ktoré nemôže z rôznych dôvodov byť prechodne alebo dlhodobo vychovávané svojimi rodičmi, prípadne inými rodinnými príslušníkmi, či príbuznými. Pestúnska starostlivosť je považovaná za tzv. „prechodnú stanicu“, kým si biologickí rodičia neupravia svoje bytové a sociálne pomery. Z praxe však vyplýva fakt, že návrat dieťaťa do jeho biologickej rodiny je nízky. Deti, ktoré boli zverené do pestúnskej starostlivosti ostávajú u pestúnov až do dospelosti, prípadne kým neukončia svoje vzdelanie (väčšinou stredoškolské), resp. až kým sa neosamostatnia. V pestúnskej starostlivosti sa deti prirodzene adaptujú na pestúnsku rodinu a dlhodobým spolužitím sa časom medzi pestúnmi a deťmi vytvorí citová väzba taká, ako medzi rodičmi a deťmi. V ponímaní zákona však pestúnska starostlivosť má charakter len dočasnej starostlivosti, ktorá nie je trvalým riešením pre dieťa a končí plnoletosťou dieťaťa.
Osvojenie
V prípade osvojenia vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. (Zákon č. 36/2005 Z. z.). Osvojenie je považované za trvalé riešenie na celý život, preto aj zákon č. 305/2005 § 99 ods. 1 hovorí: ,,Medzi osvojencom a osvojiteľom musí byť primeraný vekový rozdiel.“ Ako uvádza Pavelková. B. v komentári v Zákone o rodine: ,,Cieľom osvojenia je simulovať čo možno najpresvedčivejší skutočný rodinnoprávny vzťah rodičia - dieťa“ (C. H. Beck, 2011, str. 564). Určený ÚPSVR musí preto pri sprostredkovaní náhradnej rodinnej starostlivosti rozhodovať v záujme dieťaťa, pričom sa stretáva s určitými problémami, ktoré s vekovým rozdielom súvisia. Osvojenie je pre dieťa trvalé riešenie.
Prečítajte si tiež: Ako nosiť dieťa v nosiči
Problémy Súvisiace s Vekovým Rozdielom
- Odkladanie podania žiadosti na určený ÚPSVR: Žiadatelia o NRS si podávajú žiadosť často až po vyčerpaní všetkých pokusov asistovanej reprodukcie, kedy sú už často vo veku, ktorý hraničí s biologickou možnosťou mať vlastné dieťa. Osobitne sa posudzuje vek žiadateliek, keďže muži môžu mať deti aj vo vyššom veku, pričom u ženy je reprodukčná schopnosť obmedzená viac vekom.
- Nevedomosť ľudí ohľadom žiadosti o náhradnú rodinnú starostlivosť: Ľudia často nevedia, že snaha o vlastné biologické dieťa sa nevylučuje s paralelným podaním žiadosti o NRS. Zároveň môžu žiadatelia o náhradnú rodinnú starostlivosť požiadať aj o odklad z rôznych dôvodov, ktoré prináša život. Počas odkladu žiadatelia postupujú v poradovníku smerom hore a sú oslovení vo veci sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti až vtedy, keď si odklad zrušia. Samozrejme odklad nemôže mať dlhodobý charakter.
- Predĺženie čakacej doby na dieťa: Čakacia doba na dieťa sa neustále predlžuje v dôsledku zvyšovania sa počtu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosti. Aj keď sú žiadatelia zapísaní vo veku, ktorý je ,,primeraný“, ťažko sa dá odhadnúť, kedy postúpia v poradovníku na prvé miesto. Všetko sa odvíja od požiadavky a kritérií žiadateľov na prijatie dieťaťa/detí do rodiny. Pokiaľ sa žiadatelia dostanú k preferovanému dieťaťu, ich vek sa môže zvýšiť aj o niekoľko rokov, čo spôsobuje potom problémy v rozhodovaní súdu o zverení dieťaťa do ich starostlivosti.
- Kritéria žiadateľov na dieťa: Požiadavky žiadateľov na dieťa/deti bývajú od novorodeneckého veku do niekoľkých rokov veku dieťaťa, (napr. 0 - 6 rokov), najčastejšie však od 0 do 1 roka veku dieťaťa, kedy je ešte adaptácia dieťaťa na žiadateľov, na vzťahovú väzbu a nové prostredie najprijateľnejšia. Zvyšuje sa počet žiadateľov, ktorí majú záujem o prijatie súrodencov, súrodeneckej dvojice. Ďalšou preferenciou žiadateľov je pôvod dieťaťa - majoritného etnikum, fyziologicky zdravé, vhodné na osvojenie, pričom takýchto detí je málo. U väčšiny detí sú ich matky drogovo závislé, HCV pozitívne a matky, ktoré majú syfilis. Často ide kombináciu uvedených diagnóz. Väčšina detí však po svojich matkách ochorenia nezdedia, resp. sa deti preliečia. Takmer u 90 % žiadateľov je preferovaný záujem o dieťa majoritného etnika a podstatne je nižší záujem o deti iného etnického pôvodu.
- Formy náhradnej rodinnej starostlivosti a nepomer počtu ,,žiadaných“ detí k počtu „žiadateľov“: Neposledným kritériom žiadateľov je forma náhradnej rodinnej starostlivosti. U viac ako 90 % žiadateľov je preferovaná forma osvojenia pred pestúnskou starostlivosťou, pričom počet detí do pestúnskej starostlivosti je podstatne vyšší, ako detí na osvojenie.
- Nedostatočné vnímanie budúcnosti: Žiadatelia o NRS sa vo svojom aktuálnom veku cítia vitálni a schopní zabezpečovať výchovu a starostlivosť o dieťa, v čase jeho osvojovania. Zabúdajú však na veľmi dôležitý fakt, „ku svojmu veku pripočítať minimálne 18 rokov života“, t.j. kým bude dieťa plnoleté. Taktiež zabúdajú aj na „pohľad dieťaťa“, jeho vnímanie veku rodičov ako „starých“, napr. v porovnaní s rodičmi svojich rovesníkov. Určený ÚPSVR Bratislava vedie žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť vo veku od 25 rokov až do 60 rokov, čo predstavuje rozdiel veku takmer 2 generácií, pričom pribúdajú žiadatelia vo veku 40 rokov a viac. Pribúdajú teda žiadatelia, ktorí sa stávajú biologickými rodičmi vo veku, kedy by do ich života mala prichádzať skôr rola starého rodiča, než rodiča, teda vstupujú do „statusu rodiča“ vo veku rozdielu jednej generácie. Stať sa biologickým rodičom vo veku „post produkčnom“, môže byť náročné a vyžiada si nemalé úsilie zo strany žiadateľov.
Manželstvo a Jeho Vplyv na Deti
Pre každé dieťa je fungujúca rodina oporným múrom, na ktorom môže v živote stavať. O to viac, ak vzťah mamy a otca je aj spečatený. Potvrdzujú to najnovšie výskumy. Je všeobecne známe, a táto skutočnosť, je už aj preskúmaná, že deti vychovávané biologickými rodičmi sú zdravšie (fyzicky aj duševne) a darí sa im lepšie v škole. Neznamená to však, že by deti z rozvedených rodín alebo tie adoptované boli menej milované. O lásku tu nejde. Výskum sa zameriaval na kognitívny, sociálny a emocionálny rozvoj. Manželský zväzok môže otvoriť dieťaťu cestu jednoduchšie, ukázať mu viacero možností, dodať mu tú potrebnú energiu, silu rásť a kráčať nebojácne ďalej. Jednoducho, rodičia, ktorí žijú v manželstve , ukazujú svojmu dieťaťu ten správny model fungovania vo vzťahu a v živote.
Tri Dôvody, Prečo By Dieťa Malo Žiť v Manželstve
- Vyšší príjem rodičov, možnosť dosiahnutia vyššieho vzdelania a spoločenské uznanie, ktoré dosahujú rodičia v manželstve vysvetľuje, ako úzko súvisia vzťahy v rodine s výsledkami detí (životnými, aj študijnými).
- Stabilita rodiny súvisiaca s manželstvom má ohromný vplyv na blaho rodiny.
- Výhody manželstva na blaho detí podporujú aj politiky rôznych štátov, ktoré posilňujú už len samotné postavenie manželstva a rodiny v spoločnosti (rodinná politika).
Mnohí v súčasnosti považujú manželstvo možno za prežitok alebo akúsi spoločenskú ‘nutnosť‘, avšak existuje aj úplne iný pohľad naň, a síce, že ide o veľký prejav lásky, úcty a dôvery k tomu druhému, navyše o prevzatie zodpovednosti za rodinu. Pre deti je taktiež manželstvo určitou neviditeľnou istotou. Hoci my dospelí vieme, že nie je zárukou, že náš vzťah vydrží, predsa len deti berú inak fakt, že rodičia si oficiálne a verejne sľúbili vernosť, že majú spoločný majetok, rovnaké priezvisko a spoločné záväzky. Dáva to určitý pocit ucelenosti a pocit, že dieťa patrí do akéhosi jednoznačnejšieho prostredia.
Výchova pri Rozchode Rodičov
Pre dieťa je z hľadiska jeho psychického vývinu lepšie vyrastať s rodičmi, ktorí aj keď nežijú spolu, tak sú spokojní, ako vyrastať s oboma rodičmi v jednej spoločnej domácnosti a byť svedkom ich dennodenných hádok a konfliktov. To, čo zažíva dieťa v domácom prostredí a ako vníma vzťahy medzi rodičmi, sa výrazne podpisuje na jeho vnímaní a nadväzovaní budúcich vzťahov. Dieťa by sa malo o rozchode či rozvode rodičov dozvedieť od samotných rodičov, nemalo by vedieť menej ako sa vie v jeho okolí. Primerane veku mu vysvetliť, že občas sa stáva, že sa dospelí prestanú mať radi, prestanú si spolu rozumieť a už im nie je spolu dobre. Zároveň zdôrazniť to, že láska medzi rodičom a dieťaťom je nekonečná a teda nikdy neskončí. V rozhovore s ním, hovoriť veci, ktoré máme ako rodičia vyjasnené, nedávať sľuby, nádeje, ktoré sami nevieme do budúcna naplniť, či zaručiť. V prvom rade si ako rodičia spoločne sadnúť a ešte pred samotným rozhovorom s dieťaťom sa dohodnúť čo a akým spôsobom dieťaťu komunikovať. Je podstatné dať dieťaťu predstavu ako život pobeží ďalej a čo to pre dieťa bude znamenať. Uvedomiť si, že nech má rozchod akýkoľvek priebeh, pre dieťa vždy prezentuje určitú stratu. Deti potrebujú vidieť v rodičoch vzor - to, že spolu dokážu komunikovať a rešpektovať sa. Je dôležité, aby deti mohli mať rady oboch rodičov. Ak to tak nie je, dochádza k akémusi štiepeniu reality, vnútornému konfliktu, kedy dieťa nadobúda pocit, že ak bude mať v prítomnosti otca/matky rado aj mamu/otca, tak príde o lásku druhého rodiča. Ak jeden rodič dehonestuje nejakým spôsobom toho druhého rodiča (ohovára ho a podobne), potláča u dieťaťa spontánnu lojalitu k druhému rodičovi (dieťa chce mať rado oboch rodičov).
Jednou z foriem práce s deťmi, ktoré si prechádzajú rozchodom či rozvodom rodičov je terapia hrou, kde majú deti možnosť vyrovnať sa s touto stratou za pomoci fantázie a hry. Práve vďaka hre môže dieťa v bezpečnom prostredí uvoľniť napätie, hnev, premietať jeho zážitkový svet a emočné neistoty. Hra je najprirodzenejším spôsobom ventilácie a uvoľnenia emócií. Je chápaná ako komunikačný prostriedok a umožňuje spracovávať pocity, ktoré verbálne dieťa nevie vyjadriť. Doprajme deťom hru čo najdlhšie, nebráňme im v hre, pokiaľ sa chcú hrať. Do hrových scén dokážu premietnuť aj svoje túžby, ale aj svoje emočné zranenia. Vyjadria tam to, čo nevedia alebo sa neodvážia vysloviť.