Sluch je jedným z piatich základných zmyslov, ktorý nám umožňuje vnímať okolitý svet a rozlišovať rôzne zvuky. Porucha sluchu, často nazývaná aj "neviditeľné postihnutie", môže mať rozsiahle dôsledky na kvalitu života jedinca, najmä ak sa objaví v detstve. Tento článok si kladie za cieľ poskytnúť rodičom a širokej verejnosti zrozumiteľné a aktuálne informácie o sluchovom postihnutí u detí, jeho príčinách, diagnostike, vplyve na život dieťaťa a možnostiach kompenzácie a prevencie.
Definícia a klasifikácia sluchového postihnutia
Sluchové postihnutie zahŕňa širokú škálu obmedzení sluchovej schopnosti, od miernej nedoslýchavosti až po úplnú hluchotu. Osoby s rôznym stupňom sluchového postihnutia - nedoslýchaví, nepočujúci, ohluchnutí a osoby s kochleárnym implantátom - tvoria rôznorodú skupinu s odlišnými potrebami a spôsobmi komunikácie.
- Nedoslýchavosť predstavuje ľahší stupeň sluchovej poruchy, keď jedinec vníma reč prevažne sluchom.
- Hluchota je prípad, keď jedinec vôbec nepočuje, a teda vníma reč prevažne zrakom a hmatom.
Je dôležité si uvedomiť, že aj ľudia s načúvacím aparátom nemusia vnímať zvuky normálne. Načúvací aparát zlepšuje kvalitu a kvantitu sluchového vnímania, ale neodstraňuje úplne narušenie sluchu.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) klasifikuje stupne sluchového postihnutia nasledovne:
- Ľahké sluchové postihnutie: 26-40 dB
- Stredné sluchové postihnutie: 41-55 dB
- Stredne ťažké sluchové postihnutie: 56-71 dB
- Ťažké sluchové postihnutie: 71-91 dB
- Veľmi ťažké sluchové postihnutie: 91+ dB
- Úplná strata sluchu
Stupeň sluchovej poruchy nie je jediným kritériom závažnosti.
Prečítajte si tiež: Otehotnenie a ovulácia: Dôležité informácie
Vplyv sluchového postihnutia na vývin dieťaťa
Hluchota patrí medzi najťažšie zmyslové poškodenia a WHO ju zaraďuje na druhé miesto po mentálnom postihnutí. Neskoro odhalená porucha sluchu alebo hluchota u dieťaťa môže mať závažné následky:
- Oneskorený vývin reči
- Omeškanie mentálneho vývinu a poznávacích schopností
- Narušené sociálne vzťahy a emocionálny vývin
Príčiny sluchového postihnutia
Príčiny sluchového postihnutia možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:
1. Prenatálne príčiny
- Dedičnosť: Je známych viac ako 400 syndrómov, pri ktorých je porucha sluchu alebo hluchota jedným z prejavov. Dedičná porucha sluchu môže byť dominantná, teda v rodine niekto zo starých rodičov alebo rodič má hluchotu, a preto sa narodí hluché dieťa. Dedičná porucha sluchu až hluchota sa nemusí prejaviť hneď po narodení, ale aj v neskoršom živote v detstve.
- Choroby matky počas tehotenstva: Najmä v prvom trimestri, ako sú osýpky, čierny kašeľ, rubeola a diabetes.
2. Perinatálne príčiny
- Obdobie krátko pred, počas a krátko po pôrode môže byť kritické pre vývin sluchu.
3. Typy porúch sluchu
Podľa miesta poškodenia sluchového systému sa rozlišujú tieto typy porúch sluchu:
- Prevodová porucha sluchu: Spôsobená problémami vo vonkajšom alebo strednom uchu, ktoré bránia prenosu zvuku do vnútorného ucha. Z pedagogického hľadiska je možné lepšie kompenzačnou technikou korigovať prevodové poruchy.
- Percepčná porucha sluchu (senzorineurálna): Spôsobená poškodením vnútorného ucha (kochlei) alebo sluchového nervu. Sú to najčastejšie typy porúch sluchu u detí. Je podmienená chorobami alebo anomáliami vnútorného ucha a/alebo kochleárneho nervu.
- Zmiešaná porucha sluchu: Kombinácia prevodovej a percepčnej poruchy sluchu.
- Retrokochleárna porucha sluchu: Zahŕňa poškodenie nervového prenosu v kochleárnom nerve alebo dráhy mozgového kmeňa.
- Sluchová neuropatia: Problém s prenosom signálov zo vnútorného ucha do mozgu.
- Centrálna porucha sluchu: Problém so spracovaním zvuku v mozgu.
- Jednostranná porucha sluchu: Postihnuté je len jedno ucho.
- Progresívna porucha sluchu: Sluch sa postupne zhoršuje, až k praktickej hluchote.
- Kolísajúca porucha sluchu: Sluch sa mení, niekedy je lepší, niekedy horší. Fluktuujúca vnútroušná porucha sluchu: u detí málo známa, klinicky slabo definovaná a často nepoznaná, väčšinou prechádza do progresívnej ťažkej poruchy sluchu.
- Náhla percepčná strata sluchu: Náhle zhoršenie sluchu, ktoré vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
Diagnostika sluchového postihnutia
Skorá diagnostika je kľúčová pre minimalizáciu negatívnych dopadov sluchového postihnutia na vývin dieťaťa.
1. Novorodenecký skríning sluchu
Na Slovensku je od 1. mája 2006 legislatívne zavedený celoplošný univerzálny skríning sluchu novorodencov. Vyšetrenie sluchu sa vykonáva pred prepustením z novorodeneckého oddelenia, najvhodnejšie 3. deň života, u nedonosených alebo patologických novorodencov aj neskôr, ale pred prepustením domov.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
2. Audiologické vyšetrenia
Diagnostikovaním sluchu sa zaoberá lekár - audiológ. Aj minimálne podozrenie zo strany rodičov, pediatra alebo pedagógov má viesť ku skorému stanoveniu prahu sluchu. Používajú sa rôzne metódy:
- Neobjektívne (behaviorálne) metódy: Založené na pozorovaní reakcií dieťaťa na zvukové podnety. Sluchové centrum sa vyvíja už pred narodením, je dokázané, že plod reaguje na zvuk už v 8. mesiaci embryonálneho vývoja a dokáže si zvuky zapamätať. Tieto metódy sú založené na reakciách nepodmienenými reflexmi, používajú sa ako doplnkové metódy k objektívnym metódam.
- Otoakustické emisie (OAE): Merajú zvuky produkované vonkajšími vláskovými bunkami vnútorného ucha. Sú to zvuky, ktoré sú produkované vibráciami vonkajších vláskových buniek vnútorného ucha (v Cortiho orgáne) a môžeme ich objektívne zaznamenať citlivým mikrofónom vo vonkajšom zvukovode. Ak vaše dieťatko v pôrodnici nevyhovelo kritériám skríningu sluchu (najčastejšie má nevýbavné otoakustické emisie - OAE), zvyčajne sa to isté vyšetrenie zopakuje ešte raz, podľa možnosti najneskôr do jedného mesiaca. Ak sa ukáže, že vo vonkajšom uchu nie je prekážka a ani v strednom uchu nie je zápal, a napriek tomu vaše dieťatko ani na kontrolnom vyšetrení sluchu nevyhovie kritériám OAE, je nevyhnutné, aby bolo ihneď odoslané na komplexné diagnostické vyšetrenie sluchu do Centra pre vyšetrenia porúch sluchu dieťaťa.
- Impedančná audiometria: Vychádza z pomeru medzi energiami v prostredí ucha. Pozostáva z dvoch základných vyšetrovacích metód: z tympanometrie a z vyšetrenia reflexu m.
- Audiometria evokovaných odpovedí (BERA): Objektívna metóda, ktorá nevyžaduje spoluprácu vyšetrovaného, preto je vhodná na vyšetrenie sluchu u detí. Sluchový evokovaný potenciál je krátka elektroencefalografická odpoveď na zvukový podnet.
Kompenzačné pomôcky a metódy
Osoby so sluchovým postihnutím používajú rôzne prístroje a metódy, ktoré im umožňujú zosilniť akustické podnety, prípadne ich transformovať do oblasti zrakovej alebo vibračnej.
Načúvacie prístroje
Individuálne prístroje, ktoré zosilňujú zvuk. Majú zdroj energie z batérií. Robia nezastupiteľnú službu osobám so sluchovým postihnutím. Sú závesné (za ucho), súčasťou okuliarov, alebo vkladateľné priamo do zvukovodu. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach a farbách. V prípade, že sa potvrdí porucha sluchu, diagnostické vyšetrenie ukáže odhadovaný prah sluchu (akú veľkú stratu sluchu má dieťa na jednotlivých frekvenciách) a lekár môže začať zvažovať načúvacie prístroje. Ideálne je, ak sa podarí ukončiť komplexnú diagnostiku sluchu v období okolo 3. mesiaca veku dieťaťa a načúvacie prístroje sa mu nastavia do 6. mesiaca.
Po pridelení prístrojov sa načúvacie prístroje nastavujú u maličkých približne raz za 2-3 týždne.
To, či dieťa bude mať úžitok z načúvacích prístrojov, ovplyvňuje niekoľko faktorov - veľkosť straty sluchu na jednotlivých frekvenciách (či sú postihnuté iba hĺbky, všetky frekvencie rovnako alebo je napríklad výrazne poškodená dôležitá vysokofrekvenčná oblasť), mentálna úroveň dieťaťa, vek, kedy začalo nosiť načúvacie prístroje, celodenné nosenie načúvacích prístrojov, pravidelné cvičenie sluchu, špeciálno-pedagogická a logopedická starostlivosť. Vo všeobecnosti však platí, že deti so stredne ťažkou až ťažkou poruchou sluchu majú veľký úžitok z načúvacích prístrojov a dobré porozumenie reči, ak ich začnú pravidelne nosiť už okolo 6. mesiaca veku!
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Kochleárny implantát (KI)
Neuroprotéza, ktorá priamo stimuluje sluchový nerv elektrickými impulzmi. V roku 1993 v Českej republike a v roku 1994 v Slovenskej republike sa vykonali prvé kochleárne implantácie (ďalej KI). Kochleárny implantát sa skladá z vnútornej a vonkajšej časti.
Vnútorná časť KI je vložená počas operácie do spánkovej kosti. Skladá sa z prijímača - stimulátora, ktorý je uložený pod kožou za uchom a jemného zväzku elektród (ich počet je rozdielny pri jednotlivých druhoch implantátov), ktorý sa vsúva do slimáka vnútorného ucha. Zvuky prostredia a zvuky reči sú zachytené mikrofónom, odkiaľ sa informácia po kábliku odosiela do rečového procesora. Rečový procesor vyberá a kóduje zvuky tak, aby sa informácie o charakteristikách prenášaného zvuku čo najvernejšie premenili na elektrické stimuly. Z rečového procesora je kódovaný signál odoslaný do vysielacej cievky a odtiaľ sa cez kožu pomocou elektromagnetických vĺn vysiela do prijímača. Prijímač mení kódované signály na bifázické prúdové elektrické impulzy. Elektrické impulzy sú vysielané k elektródam tak, aby stimulovali sluchové nervové vlákna.
Pri rozhodovaní o KI sa zohľadňujú nasledovné faktory: Etiológia (príčina) poruchy sluchu, vek v čase záujmu o kochleárnu implantáciu, vznik a trvanie poruchy sluchu, stupeň poruchy sluchu, anatomické podmienky, prostredie a motivácia, spôsob komunikácie a iná pridružená choroba alebo postihnutie.
Ďalšie pomôcky a prístupy
- Komunikačné a signalizačné pomôcky: Pomáhajú pri komunikácii a upozorňujú na dôležité zvuky.
- Sluchová výchova: Rozvíja sluchové vnímanie a porozumenie reči. Od počiatkov vzdelávania detí so sluchovým postihnutím zameriavali odborníci svoju snahu okrem iného na rozvíjanie metód, ktoré približujú sluchovo postihnutému svet zvukov - na sluchovú výchovu.
- Odzerať: Po určitej dobe reedukácie sluchu možno pozorovať zhoršenie schopnosti odzerať. Je to pravdepodobne známka využívania sluchu pri komunikácii rečou. Neskoršie sa však odzeranie a sluchové vnímanie navzájom koordinujú a dopĺňajú. Odzeranie (najmä tzv.
- Čítanie: Rozvoj čítania prináša dieťaťu nové jazykové skúsenosti, ktorými je kladne motivované k čítaniu s porozumením.
- Schopnosť domýšľať si neúplne počutý či odozretý prehovor: To je možné na základe všeobecných znalostí o téme a použitých pojmoch. dať najavo silu signálu - graficky znázorniť napr. dať najavo, či dva alebo tri po sebe idúce podnety sú rovnaké, alebo niektorý z nich je slabší, tj. Začiatok nie je presne ohraničený. Možno postupovať podľa odbornej literatúry, pokynov logopéda. Konkrétne metódy sú rozpracované napr. v publikácii: Svobodová, K.: Logopedická péče o děti s kochleárním implantátem.
- Adaptácia vzdelávacieho procesu a podpora počas prípravy na povolanie: Je úlohou centra špeciálno-pedagogického poradenstva. Centrum ŠPP poskytuje intervenčné a poradenské služby špeciálnych pedagógov a logopédov, služby spojené so školskou integráciou, psychologickú starostlivosť (psychologickú diagnostiku, poradenstvo, terapeutickú prácu s rodinou) a sociálnu starostlivosť. Pomoc sa ponúka formou inidividuálnych návštev, príležitostne organizovaných sociálno-rehabilitačných kurzov, kontaktov na odborníkov ale aj organizácie, napr, C…
Raná intervencia a podpora
Pre rodiča dieťaťa so SP je nevyhnutným predpokladom úspechu špeciálno-pedagogická a logopedická starostlivosť. Táto môže byť poskytovaná v centre, kde sa KI uskutoční, alebo, najmä neskôr, v centre špeciálno-pedagogického poradenstva. Aktuálne zistenia potvrdzujú, že kochleárny implantát bilaterálne aplikovaný v ranom veku pomáha prirodzenému vývinu reči a počutia u detí so SP. Je dôležité si uvedomiť, že ani jedna metóda vzdelávania detí so SP negarantuje úspech všetkým jednotlivcom. Postup reedukácie sluchu v podstate kopíruje vývin sluchových funkcii a prebieha v spolupráci všetkých úrovní sluchového vnímania. Sluchové vnímanie umožní zapojenie rečového procesora. Dieťa s KI zostáva nepočujúcicm dieťaťom a sluchové vnímanie dieťaťa nie je “v norme” (prah sluchového vnímania prebieha na tónovom audiograme v rovine - teda pre všetky frekvencie viac-menej rovnako. Približne na hladine 50 dB ± 10dB v individuálnych prípadoch) (Svobodová, K., 2005, s. Samotný údaj o prahu vnímania však sám nevypovedá o schopnosti využiť dosiahnutú úroveň sluchového vnímania pre pozorumenie reči.
Prevencia porúch sluchu
Prevencia je kľúčová pre zníženie výskytu sluchového postihnutia. Existujú viaceré signály, ktoré naznačujú, že dieťa má problémy so sluchom. Je dobré ich poznať a prípadné problémy so sluchom dieťaťa riešiť čo najskôr. Sluch považujeme za normálny, ak človek reaguje na všetkých rečových frekvenciách aj na tiché 20 dB zvuky. Ak musí byť zvuk silnejší ako 20 dB na to, aby si ho človek uvedomil, hovoríme o poruche sluchu. U maličkých detí sa podľa niektorých autorov považuje za hranicu straty sluchu 15 dB, keďže už tieto deti musia vynaložiť viac energie na to, aby zachytili tichú a vzdialenú reč počas celého dňa. Ucho je zmyslový orgán, ktorý nám umožňuje vnímať okolitý svet rozlišovaním rôznych zvukov.
Príčiny poškodenia sluchu môžu byť vrodené alebo získané v neskoršom živote. Vrodené poruchy sluchu sú často podmienené dedičnosťou, ale môžu byť vyvolané aj chorobou matky v tehotenstve, užívaním liekov a podobne. V detstve je najčastejšou príčinou získanej poruchy sluchu až hluchoty zápal mozgových blán (meningitída), niekedy mumps, úrazy hlavy, neprimeraný hluk (počúvanie hudby cez sluchadlá, rozbušky). Aj v puberte hlučné počúvanie hudby cez sluchadlá je príčinou poruchy sluchu, často silvestrovské rozbušky zapríčiňujú poruchu tiež.
K prechodnej strate sluchu môže dôjsť pri narodení dieťaťa, ale aj vo vyššom veku. Keď sa to stane pri narodení, dôvodom je prítomnosť plodovej vody v strednej časti uška. Vtedy sa ukážu dočasne zlé výsledky povinného vyšetrenia, no keď sa voda dostane von, sluch sa pomaly napraví a dieťa nebude mať problémy. K dočasnej strate sluchu môže prísť tiež po nejakom ochorení. Ak dieťa prekonalo zápal stredného ucha alebo silnú infekciu. Vtedy môže dôjsť až prasknutiu bubienka, ktoré sa prejaví krvácaním. Po nasadení liečby a utlmení zápalu sa však bubienok opäť zrastie a dieťaťu sa sluch napraví. Dočasné zhoršenie môže prísť aj po vytvorení štupľa v ušiach, ktorý vznikne ukladaním mazu alebo vniknutím vody.
Príznaky poruchy sluchu
- slovná zásoba môže byť chudobnejšia
- problémy s artikulačnou obratnosťou alebo s výslovnosťou
- komolenie slov
- dieťa nemá zmysel pre rytmus
- pred nástupom do školy nie je schopné vytlieskať slová na slabiky a rozoznať prvú hlásku v slove
- má problém so zapamätávaním básničiek
- má problém naučiť sa pojmy, farby, geometrické tvary a pod.
- je nepokojné a má problém sústrediť sa
- máte pocit, že nerozumie inštrukciám
- dieťa má problém spoznať predmet, vie to len vtedy, keď mu ho opíšete.
Dieťa počas komunikácie:
- nereaguje na bežnú konverzáciu
- nesprávne odpovedá na otázky
- sleduje pery, keď počúva iných
- otáča hlavu na jednu stranu v snahe lepšie počuť
- má problémy vo výslovnosti v porovnaní s inými deťmi rovnakého veku
- má oneskorenú alebo skomolenú reč
- má slabú slovnú zásobu
- má problémy porozumieť komunikácii hlavne v hlučnom prostredí, prípadne v prostredí, kde v pozadí niekto rozpráva
- vyhýba sa komunikácii a sociálnym situáciám.
Dôsledky poruchy sluchu na dieťa
Porucha sluchu sa často nazýva „neviditeľné postihnutie“. Jej dôsledky na život dieťaťa sú však výrazné, pokiaľ ostane porucha sluchu nepodchytená a dieťa nenosí pravidelne načúvací prístroj alebo kochleárny implantát. Dieťa, ktoré nemá dobre skompenzovanú poruchu sluchu, a preto nepočuje dobre, môže zažívať frustráciu, zmätok a zahanbovanie. Bežné veci ako rozhovor s rodičmi, hra s priateľmi, telefonovanie alebo sledovanie televízie mu môžu spôsobovať veľké ťažkosti, následkom čoho sa sťahuje zo sociálnej skupiny.
Odborníci sa pritom zhodujú, že nepodchytená porucha sluchu môže negatívne ovplyvniť zdravý vývin dieťa vo všetkých dôležitých oblastiach a to aj u detí, ktoré majú menšiu stratu sluchu. Na druhej strane, výskumy zároveň ukazujú, že deti, ktoré začali nosiť načúvacie prístroje do 6. mesiaca a následne absolvovali skorú intervenciu, sa vývinom podobajú na počujúce deti. Je nutné však brať do úvahy, že nie všetky deti môžu mať stratu sluchu kompenzovanú do 6. mesiaca veku, pretože to technicky nie je možné, napríklad pre veľmi úzky zvukovod. V niektorých prípadoch sa musí počkať do 7. mesiaca. Odborníci zároveň upozorňujú na to, že aj deti, ktoré dostali vhodnú kompenzáciu sluchu až v neskoršom veku s pomocou lekárov sa dobre pripravili na nástup do škôlky alebo školy. Aj medzi neskoršie identifikovanými deťmi je mnoho šikovných detí, ktoré uspejú v počujúcej alebo nepočujúcej komunite, založia si rodinu a žijú šťastný život.