Úvod
Ján Amos Komenský, významná osobnosť európskej histórie, zasiahol do mnohých oblastí ľudskej činnosti. Jeho šírka a hĺbka vzdelania ho radia medzi najpoprednejších vzdelancov svojej doby. Tento článok sa zameriava na jeho život, dielo a odkaz, s dôrazom na jeho pedagogické princípy a filozofiu pansofie.
Život a dielo Jána Amosa Komenského
Raný život a štúdium
Ján Amos Komenský sa narodil 28. marca 1592, pravdepodobne v Nivnici pri Uherskom Brode, hoci niektoré zdroje uvádzajú Uherský Brod alebo Komňu. Pochádzal z rodiny s silnou tradíciou Jednoty bratskej a pomerne skoro osirel. Ako 12-ročný odišiel žiť k tete do Strážnice. V šestnástich rokoch odišiel do Přerova na tamojšiu latinskú školu. Pre jeho výnimočné nadanie ho poslali na vyššie štúdiá do Nemecka, kde študoval na akadémii v Herborne a na univerzite v Heidelbergu. Tam sa začali formovať jeho filozofické a pedagogické názory, ktoré boli základom jeho pedagogického realizmu. Bol vysvätený za kňaza Jednoty bratskej.
Pôsobenie v Jednote bratskej a exil
Po návrate do vlasti sa Komenský obohatený učením svojich učiteľov - J. V. Andreäeho a J. H. Alsteda - zameral na prácu pre Jednotu bratskú. Vytýčil si úlohu vytvoriť encyklopédiu v materinskom jazyku, ktorá by zhrňovala vtedajšie vedomosti vo forme dostupnej širokým ľudovým vrstvám. Počas vysokoškolských štúdií sa začal zaoberať myšlienkou vytvoriť slovník Poklad jazyka českého. Jeho realizáciou sa zaoberal niekoľko desiatok rokov. Sústredil sa na prácu o českých a moravských dejinách, o miestopise i starožitnostiach. Plodom týchto historických štúdií boli dve práce: Starožitnosti moravské a História Žerotínovcov. Po tom čo mu na mor zomrela žena a obe deti našiel pomoc a úkryt na istom panstve.
Po bitke na Bielej hore a nástupe Habsburgovcov na český trón sa jeho život zmenil na útek. Z Čiech boli vypovedaní českí duchovní, a tak v roku 1625 odišiel do Poľska. Krátko predtým mu zomrela manželka aj obaja synovia. Onedlho sa druhýkrát oženil s Dorotou Cyrillovou, s ktorou mal štyri deti. Spoločne v roku 1628 odišli do poľského Lešna, kde pobývali do roku 1640, dúfajúc, že sa raz do Čiech vrátia. V Lešne pôsobil ako riaditeľ latinského bratského gymnázia, neskôr bol zvolený za biskupa a pisára Jednoty bratskej a venoval sa vypracovaniu pansofie.
Cesty po Európe a reforma školstva
Komenský podnikol niekoľko ciest do zahraničia, kde hľadal pomoc a podporu pre záujmy Jednoty a českých exulantov. Pôsobil v poľskom Lešne, Anglicku, Švédsku, Uhorsku, Amsterdame; pričom každý jeho pobyt v cudzine priniesol taktiež svoje plody. V štyridsiatych rokoch pobýval v Londýne a neskôr v Eblagu, kde bol pozvaný, aby pracoval na reforme anglického a švédskeho školstva. Vtedy začal písať spis „Cesta svetla", kde sa prvýkrát venoval návrhom nápravy ľudstva. V Habsburgovskej Európe jeho reforma navrhnutá pre švédske školy nebola prijatá. A tak odišiel späť do Lešna, kde mu čoskoro zomrela manželka. V roku 1650 bol pozvaný Jurajom II. Rákoczim do Blatného Potoka, aby tam vypracoval reformu rakúskeho školstva. Napísal tu dielo „Svet v obrazoch", ktoré sa stalo vychýrenou učebnicou. Venoval sa tvorbe školských divadelných hier, pretože ich pokladal za dôležitú didaktickú pomôcku. Z tohto obdobia sú známe aj jeho inšpirujúce prejavy, napr. „O vzdelávaní ducha" či „Fortius znovu živý alebo ako vyhnať lenivosť zo škôl".
Prečítajte si tiež: Škola J. A. Komenského: Novinky
Posledné roky v Amsterdame
Našťastie mal možnosť usadiť sa v Amsterdame, kde mu mestská rada ponúkla čestnú profesúru. Jan Amos Komenský zomrel 15. novembra 1670 v Holandsku.
Pedagogické princípy Jána Amosa Komenského
Komenský si všímal nedostatky spoločnosti, v ktorej upadali a prekrúcali sa tradičné hodnoty. Alegorickým spôsobom to zachytil v knihe „Labyrint sveta a raj srdca". Hlavným hrdinom je pútnik prechádzajúci mestom pripomínajúcim labyrint plný ľudí, ktorí podľahli klamom sveta a ktorých život stráca zmysel, pretože oni sami stratili spojenie s prírodou, Bohom, sami so sebou. Pútnik dokáže vnímať reálny svet vlastnými zmyslami a rozumom. V závere diela sa po prekonaní nástrah sveta zachraňuje návratom do vlastného srdca, kam ho zavolal sám Boh.
Medzi jeho hlavné pedagogické princípy patria:
- Vzdelanie pre všetkých: Komenský hlásal, že školská dochádzka musí byť povinná pre každé dieťa, či je bystré alebo hlúpe, bohaté alebo chudobné. Zastával princíp demokratizmu, škola mala byť prístupná všetkým deťom bez ohľadu na ich pohlavie či finančné možnosti rodičov.
- Vyučovanie v materinskom jazyku: Presadzoval systém učenia sa látok od najjednoduchších k zložitejším. Tvrdil, že školstvo by malo fungovať v jazyku materinskom, nie v latinskom, a že učiteľ sa má snažiť vysvetliť látku tak, aby ju žiak chápal.
- Názornosť a praktickosť: Komenský zdôrazňoval potrebu názornosti pri vyučovaní. Jeho dielo „Svet v obrazoch" (Orbis pictus) je toho dôkazom. Snažil sa presadiť myšlienku, že škola by mala byť miestom lákavým a vábivým, kam by žiaci chodili radi.
- Výchova ako celostný proces: Komenský presadzoval myšlienku, že škola by nemala obohacovať len myseľ, ale človeka celého. Spolu so získavaním vedomostí (eruditio) sa dieťa malo učiť ovládať samo seba (mores, mravná výchova s dôrazom na disciplínu) a povzniesť sa k Bohu (religio, poznať zmysel ľudského bytia a získať múdrosť pre tento i pre budúci, večný život).
- Opakovanie je matkou múdrosti: Presadzoval myšlienku, že opakovanie je matkou múdrosti. „Význačné veci opakovať je kľúč a klinec k pamäti,“ povedal.
Filozofia pansofie
Významným je jeho dielo „Všeobecná porada o náprave ľudských vecí", v ktorom prezentoval svoju pansofiu ako filozofiu univerzálnej životnej múdrosti, ucelený a usporiadaný systém poznania. Zdôrazňoval, že je podstatné, aby sa zdokonaľovali všetci a vo všetkom, čo zdokonaľuje ľudskú prirodzenosť.
Pansofia alebo vševeda je pojem od J. A. Komenského, ktorý považoval jej vybudovanie za jednu z najdôležitejších úloh. Pansofia predstavovala práve túto rekonštrukciu vo forme úplného, uceleného a encyklopedického systému ľudského poznania, vedenia a vied, ktoré zahŕňali vedy o neživej prírode, živej prírode, človeku, duchu i duši a Duchu. Pansofia bola Komenského nová filozofia, ktorá spočiatku vychádzala z dobových potrieb zjednotiť množstvo poznatkov, ktoré vyplynuli z úspechov renesančnej vedy, a umožniť lepšie jazykové i vecné vzdelanie v školách bez akéhokoľvek formalizmu. Nebola nikdy len vševedou, ktorá by zhromažďovala poznatky, ale všemúdrosťou, ktorej cieľom bolo nájsť vo vedení to podstatné, čo slúži i morálnej a sociálnej náprave ľudí, čo vedie k životnej múdrosti.
Prečítajte si tiež: Ján Amos Komenský a jeho prínos
Komenský veľmi intenzívne pokračoval v rozvíjaní reformných myšlienok. Vydal spis Pansophiae diatyposis (Náčrt vševědy, 1643) a pracoval na svojom najväčšom filozofickom diele De rerum humanarum emendatione consultatio catholica (Obecná porada o nápravě věcí lidských), ktoré zostalo z väčšej časti v rukopise (dlho bolo považované za stratené, 1934 objavené v Halle). Vydané boli iba prvé dve časti Panegersia (Všeprobuzení, 1662) a Panaugia (Všeosvícení, 1662), ďalších päť častí (Pansophia, Vševěda/Všemoudrost; Pampaedia, Vševýchova; Panglottia, Všemluva; Panorthosia, Všenáprava; Pannuthesia, Všenapomínání/Všepovzbuzení) zostalo nedokončených podobne ako plánovaný pansofický slovník.
Synkrisis je synkritická metóda - metóda pansofie, ktorej úlohou je zjednotiť všetko ľudské vedenie a poznanie. Je nemanipulatívna metóda, metóda viery, ktorá poskytuje ciele, normy, zmysel a uchopuje celistvosť vecí a sveta v ich význame a poslaní.
Komenského odkaz
Hoci sú jeho diela písané starodávnym štýlom, ich podstata je plná právd a rád, ktoré sú univerzálne a nadčasové. Komenského myšlienky a dielo znovuobjavili nemeckí filozofi i českí obrodenci na konci 18. a začiatku 19. stor., v druhej pol. 19. stor. bolo predmetom záujmu mnohých bádateľov a vznikol nový vedný odbor komeniológia. O šírenie Komenského myšlienok sa zaslúžili najmä učitelia (je nazývaný Učiteľ národov). Na Slovensku sa jeho spisy vydávali od 17. stor. (od 1626 sa tlačili v tlačiarňach v Levoči, Bardejove, Trenčíne a Žiline) a jeho učebnice sa používali v latinských mestských školách, jeho myšlienky ovplyvnili pietizmus a národné obrodenie, ako aj tvorbu štúrovcov (A. Sládkovič) a autorov matičného obdobia. Po vzniku Československej republiky (1918) sa Komenský stal súčasťou oficiálneho výkladu československých dejín, bolo podľa neho nazvaných viacero vzdelávacích a i. inštitúcií (napr. Univerzita Komenského v Bratislave) a deň jeho narodenia bol ustanovený za sviatok učiteľov (Deň učiteľov).
Citáty Jána Amosa Komenského
- „S pomocou kníh sa mnohí stávajú učenými i mimo školy. Bez kníh nebýva učený nikto ani v škole.“
- „Ak sa človek má stať človekom, musí sa vzdelávať.“
- „Význačné veci opakovať je kľúč a klinec k pamäti.“
Prečítajte si tiež: Nadčasový pohľad na predškolskú výchovu