Sezóna jahôd je tu a deti ich milujú pre ich sladkú chuť, červenú farbu a typickú vôňu. Ako rodičia si však kladieme otázku, kedy je bezpečné ponúknuť jahody deťom prvýkrát. V minulosti sa odporúčalo počkať až po prvých narodeninách, pretože jahody patria medzi silné alergény. Dnes, po mnohých výskumoch, sa pohľad na túto otázku zmenil.
Kedy začať s jahodami? Imunologické okno
Aktuálne tvrdenia neplatia a jahody sa môžu podať aj pred 1. rokom života, najlepšie v imunologickom okne. Toto obdobie medzi 4. a 7. mesiacom veku je považované za unikátne z hľadiska zdravého vývinu dieťaťa. Počas neho sa aktivuje bunková imunita a v organizme sa vytvárajú T-lymfocyty, ktoré navodzujú toleranciu prijatých potravín. Je dôležité dôsledne sledovať prípadnú alergickú reakciu a pri jej objavení zvážiť ďalšie podávanie.
Tolerancia imunitného systému nie je niečo pasívne. Úplne optimálne je, keď rodič v tomto období postupne zavedie dieťaťu do jedálnička všetky rizikové potraviny, teda aj orechy, lepok, ryby, jahody či citrusy a všetko to, čo normálne konzumujeme. Odporúčame zaviesť najmä potraviny typické pre danú zemepisnú šírku, ale reálne tam môžeme skúsiť dať dieťaťu úplne všetko. Ideálne je, ak dieťa ochutnáva nové potraviny a popri tom je dojčené.
Množstvo výhod jahôd pre deti
Jahody sú skvelé sezónne ovocie, ktoré je doslova nabité vitamínmi a energiou. Bola by škoda, keby ich deti neochutnali. Pediatrička vymenovala výhody jahôd:
- Obsahujú veľké množstvo vody, sú vhodné na doplnenie pitného režimu u detí a uhasia smäd.
- Obsahujú množstvo vitamínov a antioxidantov.
- Obsahujú vysoké dávky vitamínu C, ktorý posilňuje imunitný systém.
- Majú protizápalový účinok.
- Obmedzujú tvorbu kazov a posilňujú zubnú sklovinu.
- Obsahujú najviac mangánu spomedzi ovocia, ktorý je dôležitý a potrebný pre správny rast a zdravie kostí.
- Obsahujú málo cukru a minimum kalórií.
- Majú vysoký obsah ovocných kyselín, ktoré majú na tráviaci systém dezinfekčné účinky a zlepšujú vstrebávanie železa z rastlinných potravín.
- Obsahujú veľa vlákniny, ktorá znižuje cholesterol v krvi.
- Obsahujú vitamín K, skupiny vitamínov A a B, sodík, vápnik, fosfor či draslík.
Domáce jahody sú najlepšie
Na jahôdkach si teda môže pochutnať celá rodina aj s malými drobcami, ale všetko s mierou a pomaly. Pri zoznamovaní s týmto sladkým ovocím uprednostnite domáce jahody zo záhradky, pretože viete, ako ste ich ošetrovali a ich chuti sa nič nevyrovná. Odporúča sa zberať ich v ranných hodinách, keď sú ešte chladné. Trhať by sa jahody mali aj so zelenými lístkami a stopkou.
Prečítajte si tiež: Tipy pre pokojné bábätko
Ak dieťa nebude reagovať, môžete vyskúšať aj tie z trhu či supermarketu. Samozrejme, pred podávaním ich vždy poriadne umyte. Pozor ale, jahody sú veľmi citlivé a rýchlo podliehajú skaze, preto je dôležitý zber a následné uskladnenie. Najlepšie je deťom podávať vždy čerstvo nazbierané plody, ale nič nepokazíte ani mrazenými.
Správna forma podávania jahôd
Pri detičkách, ktoré ešte nemajú všetky zuby, nevedia dobre hrýzť a majú problém s prehĺtaním malých kúskov, je lepšie vyhnúť sa celým plodom. Je lepšie jahody mixovať alebo popučiť, aby ste predišli epizóde dusenia. Samozrejme ich môžete aj uvariť a ešte viac predchádzať alergickej reakcii.
Tepelnou úpravou sa zníži prípadná alergenicita. Na začiatku sa odporúča podávať jahody aj tepelne upravené. Ak sa bojíte, že by problém robili malé semienka z jahôd, môžete ich drobcom prepasírovať cez sitko a podať aspoň dužinu a šťavu. Ale naozaj nemusíte mať obavy. Drobné ovocie ako maliny, egreše a čučoriedky, tam sa riešia semienka, ale u jahôd nie.
Kreatívne spôsoby, ako podávať jahody deťom
Jahody sú v lete skvelá desiata a staršie detičky si ich môžu pekne papať rúčkami. Ak máte doma slabších jedákov, tak ich trochu skryte. Jahôdky môžete deťom podávať pomixované ako lekvár na chlebík, urobiť smoothie a pridať ich do kefíru, mlieka alebo vody, pridať ich do jogurtu, podávať s palacinkami, upiecť lahodný koláčik, mafiny, uvariť jahodové knedle, alebo ako mrazená jahodová dreň vo forme nanukov.
Alergická reakcia a čo robiť
Môže sa ale skutočne stať, že váš drobec na prvé ochutnanie jahody zareaguje. Všímajte si všetky varovné signály a keď sa začne škriabať a byť plačlivý, zbystrite pozornosť. Najčastejšie to bývajú kožné reakcie - výsyp len okolo úst, na tvári, celé telo, opuch pery, jazyka, vracanie, niekedy aj hnačka, svrbenie kože, sčervenanie, dýchacie ťažkosti,…
Prečítajte si tiež: Recenzie a informácie o plávaní pre bábätká
Pri akýchkoľvek prejavoch kontaktujte svojho pediatra alebo najbližšiu pohotovostnú ambulanciu.
Zavedenie príkrmov všeobecne
S používaním detských príkrmov sa všeobecne začína medzi 4. a 6. mesiacom, kedy už je zažívanie i žalúdok bábätiek dostatočne pripravený. Prvé príkrmy by mali byť zeleninové, aby deti mali dostatočný prísun živín a pomaly si zvykali na iné chute. Ako ľahkú desiatu pre bábätká je možné použiť ovocné príkrmy, ktoré obsahujú všetky potrebné vitamíny a minerály.
Od 6. mesiaca sa zavádzajú prvé príkrmy. Začína sa zeleninovým pyré z jedného druhu zeleniny, najčastejšie mrkvy, zemiakov, karfiolu, sladkých zemiakov, cukety. Zvyčajne tento príkrm nahrádza poludňajšiu mliečnu dávku. Po niekoľkých dňoch zaveďte nový druh zeleniny, aby ste zistili, či ju dieťa dobre znáša. Po vyskúšaní niekoľkých druhov postupne zavádzajte kombinácie zemiakov s mrkvou atď.
Od 7. mesiaca zavádzame ovocné príkrmy ako popoludňajšiu desiatu s mliekom. Postupujeme rovnako, vždy jeden druh dobre uvareného ovocia. Od 6. - 7. mesiaca je ten správny čas na predstavenie ďalších potravín, chuťou a konzistenciou. Pre detský vývoj je to však veľmi dôležité obdobie.
Dôležité zásady pri zavádzaní príkrmov
- Potraviny pridávajte postupne, pričom v jedle má byť vždy iba jedna nová potravina.
- Podávajte ju opakovane tri až štyri dni za sebou, pričom počas nich sledujte dieťatko, či sa u neho neobjavia príznaky alergie alebo potravinovej neznášanlivosti.
- Všímajte si najmä vážnejšie tráviace ťažkosti alebo zmeny na koži.
- Zeleninu najprv poriadne umyte a zbavte šupiek.
- Dôležité je ju tepelne upraviť, pričom voľte čo najšetrnejší a ľahko stráviteľný spôsob úpravy. Vhodné je varenie, príprava v pare alebo dusenie v malom množstve vody.
- Keďže viaceré potrebné vitamíny sa dokážu vstrebať až po rozpustení v tukoch, do hotového príkrmu pridajte vždy pár kvapiek kvalitného oleja.
- Po týždni až dvoch pridajte k zeleninovému príkrmu varené mäso. Ideálne je kuracie, morčacie, králičie, či chudé teľacie mäso v čo najvyššej kvalite. Porcia mäsa by mala byť asi 20 g, čo je asi jedna polievková lyžica.
- Po ďalších dvoch týždňoch pridajte príkrm ovocný a obilný. Ovocie zaraďte dieťatku neskôr ako zeleninu, pretože je sladšej chuti.
- Zo začiatku vyberte prirodzené druhy ovocia pre naše zemepisné šírky a banán. S ostatným exotickým ovocím počkajte až po dosiahnutí jedného roka.
- Začnite opäť jemným pyré bez pridaného cukru, pričom olúpané ovocie najprv uvarte, alebo uduste.
- Ak vám pediater neodporučí inak, zaraďte aj príkrmy obsahujúce lepok. Ideálny čas je po ukončení šiesteho mesiaca veku, najneskôr však na konci 7. mesiaca.
- Na konci 7. mesiaca by dieťa už malo mať pravidelný režim stravovania rozdelených do šiestich denných porcií jedla.
Čo robiť, ak dieťa počas imunologického okna neprijme žiadnu potravinu okrem materského mlieka?
Nie sú mi známe štúdie, ktoré by dôsledky nepodávania stravy v imunologickom okne presne hodnotili v číslach. Ale riziko vzniku potravinových intolerancií alebo alergií je v budúcnosti určite vyššie. Počas prvých štyroch mesiacov veku dieťaťa stačí, ak je výlučne dojčené. K tomu pediatri pridávajú vitamín D, ktorý je vhodné podávať dieťaťu od narodenia. Toto je základný štandard. Po pol roku veku dieťaťa sa imunologický význam dojčenia postupne stráca. Zostáva už len nutričná a psychologická hodnota.
Prečítajte si tiež: Ideálne šaty pre dievčatko
Ako si imunitný systém buduje toleranciu
Imunitnému systému stačí veľmi malé množstvo potraviny na to, aby si navodil toleranciu. Keď si zoberieme, že imunitný systém je schopný zareagovať anafylaktickým šokom už len na stopy nejakej potraviny, je jasné, že mu stačí skutočne málo aj na navodenie tolerancie. Stačí, keď dieťa opakovane len oblíže lyžičku s daným jedlom a imunitný systém si dokáže navodiť toleranciu. Samozrejme, je dôležité vždy zavádzať len jednu novú potravinu a nie viacero naraz.
Kupované príkrmy vs. domáca strava
Ak rodičia nestíhajú, je možné vybrať si z množstva kvalitných detských príkrmov na našom trhu, ktorými možno nahradiť varenú stravu. Ale nie je dobré nimi dieťa kŕmiť namiesto čerstvého jedla každý deň. Napríklad už len preto, že chuť upravenej potraviny, ktorá nie je čerstvo varená, je iná ako chuť čerstvo pripravenej.
Ďalším rizikom je zvýšený príjem cukru a soli, ktoré sa v detských príkrmoch používajú ako konzervanty. Okrem toho dieťa pri jedení úplne rozmixovaného sterilizovaného príkrmu nevynaloží žiadne úsilie, nezapája žuvacie svalstvo. Predstavte si to tak, že keď uvaríte nejaký pokrm, tak po troch či štyroch dňoch ho z tej chladničky jednoducho vyhodíte, lebo už nie je čerstvý a chutný. No a v kupovaných detských jedlách je niečo, vďaka čomu vydržia dlhšie. Znamená to, že v nich je nejaký typ konzervantu. A konzervanty nie sú úplne prirodzené pre naše telo.
Výživová hodnota v podobe cukrov, tukov, bielkovín a stopových prvkov je však v kupovaných príkrmoch väčšinou zachovaná. Čo chýba, je vitamín C, ktorý obsahuje čerstvá zelenina a ovocie. Skladovaním sa jeho obsah stráca. Príkladom je čerstvý špenát. Už len to, že ho necháte sedem dní v chladničke, spôsobí, že po týždni bude mať nulovú hodnotu vitamínu C.
Vitamín C a imunita
Dieťa naozaj môže mať málo vitamínu C. Najmä vtedy, keď ho má málo aj jeho dojčiaca matka. Z vitamínu C si nevieme vytvoriť zásoby. Preto musíme mať neustály prísun čerstvého ovocia a zeleniny. Vitamín C je veľmi dôležitý z hľadiska fungovania imunitného systému, má veľký význam v boji organizmu proti infekciám. Chorľavosť detí prirodzene stúpa po dovŕšení šiesteho mesiaca veku. Druhým kritickým obdobím je nástup do kolektívu.
Pre správne fungovanie imunitného systému je zároveň dôležitý aj vitamín D. Existuje mnoho štúdií dokazujúcich jeho prospešnosť pre fungovanie imunity i vývoj kostí. Preto je dôležité nezanedbávať jeho podávanie v kvapkách hneď od narodenia.
Pestrá strava je základ
Teoreticky dieťaťu chutí to, na čo ho rodičia naučia úplne od malička. Takže keď začalo konzumovať sterilizované kupované príkrmy, zvyklo si na ich chuť a je preň prirodzená. Nie je to v poriadku jednak z dôvodu, že si tekutou stravou namiesto hryzenia napríklad do jablka nestimulujú rastúci chrup. Ak musí dieťa pri zjedení potraviny vynaložiť určitú námahu, neprejedá sa. Súvisí napríklad s vyššou chorobnosťou. Ak dieťa konzumuje najmä rožky, nemá zdroje vitamínov C, E, D ani A. Základom všetkého je naozaj pestrá a kvalitná strava. To znamená každý deň aspoň jedna porcia ovocia, jedna porcia zeleniny a k tomu ryby, mäso, obilniny. Pri takomto stravovaní má dieťa všetkého dostatok. Ak chýbajú vitamíny C, A a D, môžu sa objaviť krvné podliatiny, krvácanie z ďasien, krvavé fľaky, lézie, ranky na sliznici, zvýšená chorľavosť.
Konzervanty a alergie
Na Slovensku máme pomerne prísne normy na obsah konzervantov a farbív v potravinách. Najčastejším konzervantom je oxid siričitý a siričitany. Je uvádzaný aj v zozname štrnástich alergénov ako jediný konzervant - uvádza sa pod značkou E220 až E228. Zatiaľ nie je dokázané, že by mal zásadný vplyv na imunitný systém, ale môže byť príčinou alergických reakcií. Tie môžu byť mierne, ale aj závažné, vrátane anafylaktického šoku. Problémom je, že nemáme dostupné diagnostické sety, aby sme včas odhalili hypersenzitívnu reakciu. Na siričitany totiž neexistuje čistá testovacia látka. Alergiu na tieto látky najčastejšie odhalíme, až keď sa pacient sťažuje na opakujúce sa ťažkosti po zjedení potravín s obsahom siričitanov.
Podpora imunity u rizikových detí
Ak bolo dieťa nedonosené, malo v detstve reflux, ak podstúpilo ťažšiu operáciu alebo malo diagnostikovanú závažnú poruchu imunity, vzniká u neho zvýšené riziko respiračných ochorení. V takýchto prípadoch k strave pridávame výživové doplnky s obsahom vitamínov C, D, A, prípadne selénu. Môžeme pridať aj betaglukány, tie odporúčam krátkodobo pridať aj v čase zvýšeného výskytu viróz.
Pri prvom nástupe do kolektívu alebo počas zvýšeného výskytu respiračných ochorení môžete nasadiť už spomínané betaglukány. Ide o prírodné extrakty, ktoré sa štruktúrou podobajú na niektoré časti baktérií. Betaglukány sú stimulom pre imunitný systém, ktorý ich považuje za baktérie. Začne tvoriť špecifické lymfocyty a pamäťové B-lymfocyty, ktoré sú namierené proti týmto štruktúram. Ak sa neskôr imunitný systém stretne s baktériou, vytvorená pamäťová imunita sa zmobilizuje a imunologická odpoveď je oveľa rýchlejšia.
Spánok a imunita
Spánok je dôležitý pre fungovanie celého nášho organizmu. Nervový, endokrinný a imunitný systém sú navzájom prepojené. V spánku regeneruje každý jeden systém vrátanie imunitného. Chronický nedostatok spánku vedie k zvýšenej náchylnosti na vírusové infekcie. Keď sme chorí, sme veľmi spaví. Je to preto, lebo boj s patogénmi je pre organizmus veľmi náročný a potrebuje sa dostatočne zregenerovať.
Hygienická hypotéza
Príliš čistá domácnosť nie je určujúcim faktorom vzniku alergií, ale je to jeden z faktorov, ktorý môže negatívne ovplyvniť budovanie imunity. Keď sa dieťa narodí, jeho bunky i imunitný systém sú naivné, nemá pamäťové B-lymfocyty ani pamäťové T-lymfocyty. Je pre dieťa a jeho imunitu dôležité napríklad aj raz za čas oblízať kamene alebo zjesť piesok? Kamene aj piesok sú súčasťou našej prírody. Kontakt týchto látok so sliznicami a slizničnou imunitou je fajn, pretože vedie k formovaniu imunitnej odpovede. To bola aj podstata hygienickej hypotézy, ktorá bola veľmi populárna pred niekoľkými rokmi. Tvrdí, že za rozvoj alergií a autoimunitných ochorení je zodpovedná nedostatočná stimulácia imunitného systému mikróbmi v detstve. Netreba byť nešťastný z toho, ak dieťa zje trochu piesku alebo si dá do úst špinavú hračku zo zeme.
Chorobnosť v kolektíve a imunita
Pri nástupe do škôlky sú deti často choré s prestávkami aj celé týždne. Na jednej strane je to dobré. Ale len pokiaľ sú infekcie krátke a nemajú závažný priebeh. V takom prípade sa imunita cvičí. Za normálnu chorobnosť u detí do troch rokov považujeme približne šesť až osem infekcií za rok. To je norma, keď nastupuje do kolektívu. No ak ide napríklad o ťažký zápal pľúc, ktorý si vyžadoval trojtýždňovú liečbu antibiotikami, alebo dieťa prekonalo ťažký hnisavý zápal kože, prípadne dlhotrvajúcu hnisavú infekciu či zápal stredného ucha, toto už nie je dobré a mali by sme uvažovať o možnej poruche imunity. V takýchto prípadoch, často už pri prvej závažnejšej infekcii, môže pediater odoslať dieťa na konzultáciu do imunologickej ambulancie.
Ak je dieťa už tretíkrát choré, určite ho nedávajte späť do kolektívu skôr ako po dvoch týždňoch domácej liečby. Organizmu totiž trvá približne dvanásť až štrnásť dní, kým si vytvorí vlastné funkčné protilátky. Predstavte si, že dieťa opakovane ochorelo, v úvode choroby malo zvýšenú teplotu tela, tá sa do troch-štyroch dní normalizovala a vy ho po piatich dňoch opäť dáte do materskej škôlky. Lenže po piatich dňoch ešte nemá vytvorené funkčné protilátky. A ak hneď v úvode infekcie dostávalo antibiotiká, tvorba funkčných protilátok sa úplne zastavila. Antibiotiká zabili baktériu a imunitný systém už nemá stimul na to, aby vytvoril funkčné protilátky.
Prvé protilátky, ktoré imunitný systém vytvoril, nie sú dostatočne funkčné. Nemajú ešte kapacitu „vyblokovať“ baktériu, keď sa s ňou stretnú opakovanie. Takto antibiotikami paralyzovaný imunitný systém potrebuje čas. Pokiaľ sa dá, nechajte dieťa doma preliečiť sa bez antibiotík, s výživovými doplnkami a symptomatickou liečbou.
Oddialenie nástupu do kolektívu u rizikových detí
U rizikových detí to dokonca odporúčame. Ak je dieťa predčasne narodené, má alergie, ekzém, nedostatočne kontrolovanú prieduškovú astmu, v takých prípadoch odporúčame buď oddialiť nástup do kolektívu, alebo ho doň zaradiť len na niekoľko hodín denne a sledovať, ako sa situácia bude vyvíjať.
Vírusy a imunita
Vírusy môžu viesť k určitým zmenám v imunite. Napríklad prekonanie infekcií RS vírusom alebo rinovírusom. To sú dva druhy vírusov, ktoré spôsobujú zmeny v štruktúre dýchacích ciest a dieťa je vystavené zvýšenému riziku vzniku astmy. V takých prípadoch treba byť v budúcnosti pozorný k dusivému kašľu alebo pískaniu pri dýchaní, ktoré môžu byť prejavmi rozvíjajúcej sa astmy.
Alergénová imunoterapia
Rodičia často dúfajú, že dieťa z príznakov sezónnej alergie vyrastie. Určite by som nevolila tento prístup. Ak alergiológ dieťa včas vyšetrí a určí dominantný alergén, od piatich rokov mu môžeme podávať alergénovú imunoterapiu. Ak dieťaťu podávame alergénovú imunoterapiu, liečime konkrétnu alergiu a znižujeme riziko, že sa objavia alergie na ďalšie alergény a že sa u dieťaťa vyvinie priedušková astma. Alergénová imunoterapia je v podstate podávanie toho, na čo je pacient alergický, v ma… (text je nekompletný).